Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. apríl 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/73/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206275
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6714206275.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci žalobcu M. Y., nar.
XX. 7. XXXX, bytom W. štvrť XXXX/XX, XXX XX Detva, zast. advokátkou JUDr. Alenou Cvopovou,
Nográdyho 37, 960 01 Zvolen, proti žalovanému U. W., nar. 6. 3. XXXX, bytom T.. G. X/X, XXX XX F.
o návrhu na vypratanie bytu takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý vypratať byt č. XX vo vchode č. 7, nachádzajúci sa v obytnom dome

súp. číslo X,X na ul. T. G. a ul. D. vo F., postaveného na parcelách registra „C“ katastrálne územie F.,
parc. č. XX/X, XX a XX, pozostávajúci z dvoch izieb a príslušenstva a vyprataný ho riadne zápisnične
odovzdať žalobcovi a to do X dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd p r i z n á v ažalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 30. 4. 2014 domáhal vypratania bytu č. XX vo vchode č. 7,
nachádzajúceho sa v obytnom dome súp. číslo 3, X na ulici T. G. a ulica D. vo F., postavenom

na parcelách registra „C“ Y. územie F., parc. č. XX/X, XX a XX, pozostávajúceho z dvoch izieb a
príslušenstva s odôvodnením, že na základe právoplatne vykonanej dražby dňa XX. 9. XXXX sa stal
žalobca výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Po predchádzajúcich vlastníkoch bytu I. I. s manželkou
N. I. prešiel na jeho osobu ako prenajímateľa nájomný vzťah s nájomcom U. W., teda žalovaným. S
ohľadom na tú skutočnosť, že žalovaný si neplnil riadne a včas svoju povinnosť úhrady nájomného a
úhradyzaslužbysnájombytuspojené,žalobcavzmysleustanovenia§711ods.1písm.d)Občianskeho

zákonníka nájom vypovedal aj v zmysle ustanovenia § 711 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka,
t.j. dôvodu, že byt sám potrebuje. Nájom bytu vypovedal listom 18. 11. 2013 v 3-mesačnej výpovednej
lehote. Vypovedanie nájmu bolo zo strany žalobcu odoslané dňa 18. 11. 2013 cestou pošty vo Zvolene,
doporučene. Žalovaný zásielku neprevzal, zásielka bola uložená na Pošte vo Zvolene dňa 19. 11. 2013.
Žalovaný zásielku neprevzal ani v odbernej lehote, zásielka bola vrátená žalobcovi dňa 10. 12. 2013.
S poukazom na právnu fikciu doručenia, obsiahnutú v § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako i
v príslušných ustanoveniach OSP bude teda vo vzťahu k žalovanému platiť právna fikcia doručenia

výpovede s tým, že za deň doručenia výpovede sa bude mať, že písomnosť sa považuje za doručenú
dňom, keď bola odosielateľovi vrátená, i keď sa adresát o tom nedozvedel, t.j. 10. 12. 2013. Podľa §
711 ods. 6 veta prvá Občianskeho zákonníka, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do
3 mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Neplatnosť výpovede žalovaný v uvedenej lehote neuplatnil.
Žalovanému bola doporučeným listom zo dňa 1. 4. 2014 zaslaná výzva na uvoľnenie bytu a jeho
odovzdanie vlastníkovi v lehote do 5 dní od doručenia zásielky. Predmetná zásielka bola žalobcovi

vrátená 24. 4. 2014 s tým, že adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote. Nakoľko žalovanému
zákonným spôsobom zaniklo právo nájmu a tento byt dobrovoľne neuvoľnil domáhal sa žalobca ochranysvojho vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žiadal, aby súd uložil
žalovanému tento byt vypratať.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že jemu nebola doručená výpoveď z nájmu bytu s
tým, že v čase keď bola zásielka uložená na pošte od 19. 11. 2013 do 10. 12. 2013 on sa nezdržiaval
vo Zvolene. Žalovaný potvrdil, že mal uzatvorenú nájomnú zmluvu s bývalými vlastníkmi bytu I. I. a jeho
manželkou N. I.. Takisto nespochybnil ani vlastnícke právo žalobcu k tomuto bytu. Poukázal na to, že
je konateľom aj spoločníkom firmy Torekan, s.r.o. Zvolen, má viaceré podnikateľské ako aj športové

aktivity. Na pojednávaní dňa 26. 6. 2014 uviedol, že nakoľko sa len deň pred pojednávaním vrátil domov,
bude sa musieť pozrieť do diára, kde sa v tom čase zdržiaval. V tom čase uvádzal, že v decembri 2013
sa mal dokonca zdržiavať na týždňovom pobyte v Beleku a to na 9 dní.

3. Na pojednávaní dňa 20. 11. 2014 žalovaný uviedol, že keď na minulom pojednávaní tvrdil, že keď

bol v Beleku v decembri 2013 tak to bola chyba lebo bolo to vo februári 2014. Na tomto pojednávaní
tiež do spisu pripojil potvrdenie od SK Slavia Praha, pozemní hokej zo dňa 15. 7. 2014 a potvrdenie od
Mgr. S. S. zo dňa 24. 7. 2014. Ďalej na pojednávaní uviedol, že pokiaľ sa týka potvrdenia od Mgr. S.
S., je to jeho spoločník v spoločnosti Torekan, s.r.o. Uviedol, že v tom čase riešil otázku kúpy povrchu
trávy s tým, že táto umelá tráva sa nachádzala na Slavia Praha a riešili aj otázky pozemkov vo Zvolene.

Nakoľko obchoduje aj s obrazmi tak riešili aj túto otázku. Vtedy riešili výtvarníka Jara D.. Takisto aj Z.
C.. Pokiaľ sa týka druhého časového úseku, kedy bol v Prahe tak tam riešil otázky s pánom Huptychom,
prezidentom Slavie Praha ohľadom kúpy umelej trávy. Rokovali o pozemkoch, ktoré sa nachádzajú v
Bystrej. Rokoval aj s pánom U. P. a ďalej s pánom N. H.. Uviedol, že si myslí, že v tom čase mal rokovanie
aj s pánom Karolom S.. V tom čase však žiadnu zmluvu neuzavrel. Uviedol, že nemá doklad o tom, že

bol ubytovaný v Prahe, pretože má takú dohodu, že keď je on tam, postarajú sa o neho a keď oni prídu
na Slovensko tak sa zase postará on o nich.

4. Súd z kópie zmluvy o prenájme bytu zo dňa 1. 10. 2007 zistil, že prenajímatelia N. I. a I. I. uzatvorili
so žalovaným ako nájomcom uvedenú zmluvu ohľadom nájmu bytu č. XX súp. číslo domu 4, vchod X

na ulici T.. G. vo F., zapísané na LV č. XXXX. T. zmluva sa uzatvorila na dobu neurčitú.

5. Súd z výpisu z Y. nehnuteľností pre okres, obec a kat. úz. F. č. XXXX zistil, že vlastníkom žalovaného
bytu je žalobca s tým, že titul nadobudnutia je uvedený jednak rozsudok OS Zvolen 16C 177/2011-242
zo dňa 2. 11. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica 13Co 273/2012-276 z 2.

11. 2012 a jednak notárska zápisnica o vykonaní dražby nehnuteľnosti N1781/2011, Nz 33940/2011,
NCRIs 34962/2011 zo dňa 19. 9. 2011.

6. Súd z výpovede z nájmu bytu zo dňa 18. 11. 2013 zistil, že žalobca zaslal žalovanému uvedenú
výpoveďznájmupredmetnéhobytuvzmysleustanovenia§711ods.1písm.d)Občianskehozákonníka,

nakoľko žalovaný, ako nájomca hrubo porušil svoje povinnosti, vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým,
že nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 3
mesiace a ako druhý bol uvedený výpovedný dôvod v zmysle § 711 ods. 1 písm. a) Občianskeho
zákonníka, nakoľko predmetný byt potrebuje pre seba. Súčasne bolo uvedené, že výpovedná lehota
je 3 mesiace a v zmysle ustanovenia § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka začína plynúť prvým dňom

mesiaca nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď s tým, že končí uplynutím
výpovednej lehoty. Z obálky k tejto zásielke potom vyplýva, že zásielka bola doručovaná do vlastných rúk
žalovaného od žalobcu. Na zásielke je uvedený deň uloženia zásielky 19. 11. Denná pečiatka podacej
pošty je 18. 11. 2013, dátum vrátenia zásielky 10. 12. 2013. Na zásielke je ďalej uvedené, že zásielka
nebola prevzatá v odbernej lehote.

7. Súd z výzvy na dobrovoľné uvoľnenie bytu zo dňa 1. 4. 2014 zistil, že žalobca zaslal žalovanému
uvedenú výzvu na uvoľnenie bytu, nakoľko po zániku nájomného vzťahu uvedený byt dobrovoľne
nevypratal. Súčasťou tohto listu je aj fotokópia obálky o zaslaní výpovede z nájmu bytu a takisto aj
samotná výpoveď z nájmu bytu zo dňa 18. 11. 2013. Z fotokópie obálky o doručení výzvy na uvoľnenie

bytu súd zistil, že žalobca zaslal žalovanému uvedenú zásielku s tým, že na pošte bola prevzatá 1. 4.
2014 a deň uloženia zásielky je uvedený 2. 4. 2014. Dátum vrátenia zásielky je uvedený 23. 4. 2014.
Na zásielke je tiež uvedené, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote.8. Súd z listu SK Slavia Praha - pozemní hokej zo dňa 15. 7. 2014 zistil, že podpísaný U. P. čestne
prehlasuje, že U. W., nar. 6. 3. XXXX sa v dňoch od 23. 11. 2013 do 5. 12. 2013 nachádzal v Prahe za
účelom obchodných rokovaní a bol ubytovaný v ich športovom zariadení.

9. Súd z čestného prehlásenia I.. S. S., Y. XX, H. zo dňa 24. 7. 2014 zistil, že čestne prehlasuje, že U.
W., nar. 6. 3. XXXX sa v dňoch od 18. 11. 2013 do 23. 11. 2013 a od 5. 12. 2013 do 9. 12. 2013 zdržiaval
u neho doma v Bratislave a v okolí.

10. Súd z výpovede svedka S. Y., nar. XX. 6. XXXX zistil, že je otcom žalobcu. Žalovaného pozná ako
nájomníka, ktorý si neplní svoje povinnosti a nič nerešpektuje. Jeho kolega, ktorého pozná dlhé roky a
to Ing. S. H. mu povedal v novembri 2013 a to 25-teho alebo 26-teho, že videl žalovaného vo Zvolene po
pojednávaní. Toto pojednávanie bolo 19. 11. 2013. On bol dňa 18. 11. 2013 u právnika JUDr. Mariána
Görčiho pre výpoveď ohľadom výpovede nájmu bytu. V ten deň 18. 11. 2013 sa stretol s pánom H. a
hovoril mu, aké má starosti ohľadom výpovede z nájmu bytu. Na druhý deň malo byť pojednávanie,

teda 19. 11. 2013. Myslel si, že tohto pojednávania sa žalovaný nezúčastnil. Potom ten následný týždeň
niekedy 25. 11. alebo 26. 11. 2013 opätovne stretol Ing. S. H. a ten mu povedal, že ho videl niekedy
koncom týždňa niekedy štvrtok, piatok po pojednávaní. Prvý krát tohto pána H. stretol 18. 11. 2013
niekde pri pošte ale už si to presne nepamätal. Bolo to v tej súvislosti, že chcel doručiť zásielku ohľadom
výpovede z nájmu bytu a druhý krát ho stretol u neho v kancelárii, pretože za ním išiel pracovne. Ešte

predtým bol u pána H. zhruba mesiac predtým a potom zase niekedy v januári 2014.

11. Svedok V.. S. H. uviedol, že žalobcu pozná ako syna kolegu. Žalovaného pozná len z videnia. Keďže
s pánom M. Y. st. sú kolegovia, vidia sa tak zhruba raz za 1 - 2 týždne. Telefonicky súd však v kontakte
aj 3 - 4 x do týždňa. Uviedol, že si pamätá, že to bolo niekedy v druhej polovici novembra 2013, vie,

že to bol pondelok, zastavil sa u neho v kancelárii, spolu so synom, hovoril, že majú na druhý deň
pojednávanie ohľadom bytu. Vtedy spomenul aj meno žalovaného. Potom o týždeň sa opäť stretli vo
Zvolene u neho v kancelárii tak sa ho na to so zaujímavosti opýtal. Vtedy mu však povedal, že na druhý
deň v utorok mali mať pojednávanie, ale že žalovaný neprišiel tak pojednávanie nebolo. Na to povedal
kolegovi Rastislavovi Y. st. že videl žalovaného v ten týždeň ako bolo pojednávanie vo štvrtok a v piatok.

Vo štvrtok ho videl na námestí pred jeho domom, doobeda okolo 11.00 hod. Skôr by povedal, že to mohlo
byť medzi 10-12 hod. V piatok, na druhý deň ho opätovne videl, tiež v tej istej lokalite niekde pri byte.
Okolo bytu , v ktorom býva žalovaný chodí v podstate každý deň 2 x denne. Určite videl žalovaného vo
Zvolene aj v novembri a v decembri ale jednoducho tie dátumy, kedy to bolo si už nepamätá. Pokiaľ 18.
11. bol pondelok tak sa s pánom Kubányim stretol 18. 11. Stretli sa v kancelárii. Nejaké konkrétne veci

vtedy nepreberali, iba ohľadom nejakých znaleckých posudkov. Na 90 % to druhé stretnutie, ktoré bolo
o týždeň, bolo takisto u neho v kancelárii. Aj vtedy preberali nejaké všeobecné veci.

12. Z mailu od Ing. N. R. za dňa 2. 1. 2015 súd zistil, že oznámil Mariánovi Görčimu, na základe
jeho otázky, že oddiel pozemného hokeja SK Slavia Praha žiadne ubytovacie zariadenie nevlastní a

neprevádzkuje. Hotel Slavia vlastní športový klub Slavia ale ten hotel neprevádzkuje. Ten má dlhodobo
prenajatý spoločnosť CTI Service Prague, s.r.o.

13. Z mailu Hotel Slavia z 11. 2. 2015 súd zistil, že na základe dopisu Mariána K. zo dňa 3. 1. 2015
ohľadom žiadosti potvrdenia ubytovania pre Ľuboslava Lepáčeka, bohužiaľ v ich systéme takéto meno

neevidujú. Žiadali poskytnúť informáciu, akým spôsobom mal u nich urobenú rezerváciu.

14. Súd z výpovede svedka U. P. zistil, že bol sekretárom klubu Slavia Praha Pozemní hokej. Sekretárom
bol aj v roku 2013 a to až do konca roku 2015. Pozná žalovaného a je s ním v priateľskom vzťahu.
Sami mu ponúkli, že keby chcel, tak môže spať v ich zariadení Hotela Slavia Praha. Keď potreboval,

vždy zavolal a on zariadil prespanie v hotely. Spal tam asi 10 x ale presné dátumy si nepamätal. Mali
dohodu s hotelom, že mali rezervovanú izbu pre ich potreby, keď niekoho potrebovali ubytovať. To bol
dôvod, prečo nebol zapísaný nikto z ich hostí ako hosť hotela, pretože izba bola evidovaná na nich a oni
poskytovali ubytovanie bezplatne. To bola dohoda, ktorú mal s pánom Jiřím H., ktorý bol prenajímateľ
hotela. Kľúče vyberal on osobne a potom ich odovzdával hosťom, teda aj pánovi W.. Keď on nemohol

tak potom nechával kľúče v reštaurácii Slavia pozemní hokej, čo je asi 300 m od hotela. Rovnaké to bolo
aj s vracaním kľúčov. Hotel Slavia nie je ich športovým zariadením. Ako sekretár sa riadil pokynmi Ing.
N. R., ktorý je nielen predsedom ich klubu Slavia pozemní hokej ale celej SK Slavia. Nepamätal si, že
by vydával nejaké čestné prehlásenie, že pán Lepáček bol ubytovaný v ich športovom zariadení.15. Svedok C. H. uviedol, že zomrel jeho otec Jiří H., ktorý bol konateľom firmy, ktorá prevádzkuje Hotel
Slavia. Hotel Slavia prevádzkuje spoločnosť CTI Service Prague, s.r.o. Medzi jeho otcom a SK Slavia

Praha pozemní hokej existovala ústna dohoda, že pre ich potreby im nechajú jednu izbu, ktorú môžu
ľubovoľne využívať pre svoje potreby a nebudú za ňu nič platiť. Z tohto dôvodu neexistuje písomná
rezervácia. Či bola izba využívaná v dňoch od 23. 11. 2013 do 5. 12. 2013 to on nevie. Kto používal túto
izbu konkrétne to tak isto nevie, pretože to bolo dohodnuté tak, že to je pre klub a ten si tam ubytuje
akúkoľvek osobu. Je však bežnou praxou hotela, že pokiaľ sa ubytuje hosť je zaevidovaný do knihy

ubytovaných hostí a vyžadujú sa od neho doklady. To sa však týka iba platiacich hostí.

16. Súd z výpovede svedka U. P. zo dňa 26. 10. 2016 zistil, že medzi SK Slavia Praha pozemní hokej a
Hotelom Slavia bolo dohoda o ubytovaní hostí športového klubu aj keď nebola písomná. Ing. R. o tejto
dohode vedel. Po niektorom stretnutí pán R., on a Ing. H. ponúkli pánovi Lepáčekovi možnosť bývania
v hotely. Hotel Slavia vlastní z 50 % SK Slavia Praha, jeho predsedom je pán R., ktorý je predsedom SK

Slavia Praha a súčasne predsedom SK Slavia Praha pozemní hokej. Keď bol vypočúvaný skôr tak si
to neuvedomil, ale následne v diári dohľadal, že potvrdenie žalovanému vydával. Toto vydal na základe
telefonickej žiadosti pána W.. Presné dátumy, kedy bol pán W. v Prahe vie podľa diára. Potvrdenie
nevydával za neho ako za fyzickú osobu, ale za športový klub. Za akým účelom bol pán W. v Prahe
nevie, ale myslí si, že mal nejaké jednanie s Ing. Barákom.

17. Súd z mailu Ing. Jiřího R., predsedu oddielu pozemní hokej Slavia Praha pre Mariána Görčiho z 2.
1. 2015 zistil, že oddiel pozemného hokeja SK Slavia Praha žiadne ubytovanie zariadenie nevlastní ani
neprevádzkuje. Hotel Slavia vlastní športový klub Slavia a ten hotel neprevádzkuje. Ten má dlhodobo
prenajatá spoločnosti CTI Service Prague, s.r.o.

18. Súd z vyjadrenia Tomáša Wágnera zo dňa 30. 1. 2017 zistil, že keď v prehlásení zo dňa 15. 7. 2014
savyjadril,žepánW.bolubytovanývichubytovacomzariadeníhotelaSlavianemaltýmnamysli,žebyk
nemu mali nejaké vlastnícke alebo obdobné právo ale bolo to myslené v zmysle, že ako dlhodobý člen a
funkcionár ŠK Slavia sa považuje za akéhosi patriota klubu, v ktorého športovom areáli sa nachádza tiež

hotel Slavia. Pokiaľ sa týka vlastníckych vzťahov hotela Slavia, tak 67 % vlastní ŠK Slavia Praha a 33 %
vlastní spoločnosť ABB Service Prague, a.s. V súčasnej dobe ho prevádzkuje CTI Service Prague, s.r.o.
Ďalej uviedol informácie, ktoré čerpal zo svojho pracovného diára, ktorý použil 15. 7. 2014 pri vyhotovení
čestného prehlásenia. Tento nemal k dispozícii dňa 19. 5. 2016 ani 26. 11. 2016 v čase výpovede pre
Obvodným súdom pre Prahu 10. Z dôvodu, že bol predvolaný k výpovedi, ale nemal znalosť o otázkach,

ktoré mu budú predkladané na súde. Pán W. bol v Prahe ubytovaný zhruba 10 - 15 x. Stretávali sa často
a viedli rôzne rokovania, takže si už presne nepamätal, v dôsledku veľkého časového úseku, o čom
rokovali v termíne, ktorý uviedol v čestnom prehlásení. Ďalej uviedol, že po ústnej dohode medzi ním a
Ing. Jiřím Boučkem o recipročnom ubytovaní došlo vzhľadom k tomu, že majú nadštandardné vzťahy.
Nevedel uviesť, či o tejto dohode vedel aj Ing. N. R.. Pokiaľ z jeho vyjadrenia sú nezrovnalosti určite to

nebol úmysel ale stalo sa to v dôsledku dlhého časového úseku medzi vystavením čestného prehlásenia
a jednotlivými výpoveďami pred súdom.

19. Žalobca uviedol, že on jednoducho potrebuje svoj byt, aby v ňom mohol bývať. S pánom H. sa stretol
v deň pred pojednávaním s tým, že pojednávanie bolo 19. 11. 2013. Stretol sa teda s ním 18. 11. 2013.

V tom čase bol aj s otcom. Stretli sa teda 18. 11. 2013 v kancelárii pána H.. U pána H. boli v kancelárii,
potom opäť s otcom o týždeň po pojednávaní čo bolo niekedy v druhej polovici novembra 2013, zhruba
týždeň po pojednávaní 19. 11. 2013. Vtedy sa spolu rozprávali a pán H. povedal jeho otcovi, že videl
pána W., že ho videl vo Zvolene a tiež povedal, že ho videl po tomto pojednávaní. Konkrétny deň si on
nepamätá. Nevedel uviesť, či pán H. uviedol aj konkrétny dátum. Ale keďže vie, kedy bolo pojednávanie

tak to mohlo byť niekedy v termíne 22. - 23. Nakoľko pán W. vo Zvolene bol mohol si vyzdvihnúť poštu.

20. Svedok S. S., nar. 9. XX. XXXX uviedol, že žalovaného pozná, je to jeho rodinný priateľ a spolu
majú podnikateľské aktivity. Vedel uviesť, že sa bude vyjadrovať ohľadom čestného prehlásenia, ktoré
dával pánovi Lepáčekovi. Uviedol, že toto čestné prehlásenie on podpisoval aj ho písal. Žalovaný za

ním veľa krát prišiel do Bratislavy a veľa krát u neho aj prespal. Takisto on keď zase išiel na východ
tak prespával u žalovaného. V tom období, ktoré je tam uvedené môže potvrdiť, že u neho vtedy bol.
Keďže je to čestné prehlásenie, má sa písať na základe vedomia a svedomia a na základe toho aj on
ho napísal. Žalovaný má plno aktivít, čo sa týka biznisu a plno známych a jednoducho keď je dlhšie vBratislave tak nebude spávať v hoteli. Vie, že v tom čase oni dvaja mali stretnutie, stretli sa s pánom
Bezákom a potom mal ešte nejaké aktivity samotný žalovaný. Po toľkých rokoch si on už nepamätal s
kým tie stretnutia boli. Pokiaľ bol v tom období u neho tak samozrejme spolu neboli celý čas. Žalovaný

má svoje vlastné aktivity a on zase svoje aktivity. Pán W. však mal od bytu kľúče. Spolu so žalovaným
sú spoločníkmi vo firme U., s.r.o. Pokiaľ však písal v čestnom prehlásení dátumy tak to určite nepísal
z hlavy, musel vychádzať z nejakých indícií, napríklad podľa toho, ako jeho chlapci hrávali hokej alebo
aké boli aktivity. Samozrejme toto si zisťoval cez diár, ktorý v tom čase mal.

21. Súd zo spisu OS Zvolen 15C 230/2011 zistil, že sa tu viedlo konanie ohľadom návrhu na vyslovenie
neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ktorú podal pán Ľuboslav Lepáček proti M. Y. ohľadom výpovede z
nájmu žalovaného bytu, ktorá mu bola doručená 11. 10. 2011. Okresný súd Zvolen, svojím rozsudkom
15C 230/2011-156 zo dňa 23. 11. 2014 určil, že výpoveď z nájmu tohto bytu, doručená navrhovateľovi
11. 10. 2011 je neplatná z dôvodu, že táto výpoveď neobsahovala vymedzenie dôvodu, pre ktorý bola
výpoveď daná.

22. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

23. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

24. Podľa § 711 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu
uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je 3 mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca

nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi
písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručenie písomnej výpovede nájmu sa primerane použijú
ustanovenia osobitného predpisu.

25. Podľa § 711 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu

ak prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich
rodičov alebo súrodencov.

26. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu ak
nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti, vyplývajúce z nájmu bytu, najmä tým, že nezaplatil nájomné

alebo úhradu za plnenia, poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace alebo tým, že
prenechá byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

27. Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do
3 mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti

rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

28. Podľa § 46 ods. 1, 2 O.s.p., adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste podnikania),
na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste
doručenia, doručí sa inej dospelej osobe, bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome, alebo

zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani
takto doručiť, uloží sa písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom
vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená
i keď sa adresát o uložení dozvedel.

29. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný uzatvoril dňa 1. 10. 2007 s právnymi
predchodcami žalobcu Janou I. a I. I. ako s prenajímateľmi Zmluvu o prenájme bytu č. XX súp. č. 4,
vchod č. X na ulici T.. G. vo F., zapísaného na LV č. XXXX. Nájomný pomer sa začal dňa 1. 10. 2007 a bol
uzatvorený na dobu neurčitú. Ďalej mal súd za preukázané, že na základe právoplatne vykonanej dražby
dňa 19. 9. 2011 sa stal výlučným vlastníkom tohto bytu žalobca. Po predchádzajúcich vlastníkoch bytu

pánovi I. I. a N. I. teda žalobca ako nový vlastník sa stal aj prenajímateľom bytu vo vzťahu s nájomcom
U. W., teda žalovaným. Tieto skutočnosti medzi stranami sporu neboli sporné.30. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané tiež, že žalobca zasielal žalovanému výpoveď
z nájmu predmetného bytu zo dňa 18. 11. 2013 a to v zmysle ustanovenie § 711 ods. 1 písm. d)
Občianskeho zákonníka, nakoľko hrubo porušoval svoje povinnosti tým, že nezaplatil nájomné, resp.

úhrady za plnenia, poskytované s užívaním bytu za čas dlhší, ako 3 mesiace a taktiež podľa § 711 ods.
1 písm. a) Občianskeho zákonníka, nakoľko predmetný byt potrebuje pre seba, keďže ho chce užívať
na účely bývania. Bolo preukázané, že výpoveď z nájmu bytu bola daná na poštu 18. 11. 2013 s tým,
že zásielka bola na pošte uložená 19. 11. a vrátená 10. 12. 2013. Zásielka nebola prevzatá v odbernej
lehote. Takisto ani tieto skutočnosti medzi stranami sporu neboli sporné. Ďalej mal súd za preukázané,

že žalobca zasielal žalovanému aj výzvu na dobrovoľné uvoľnenie tohto bytu zo dňa 1. 4. 2014, v ktorom
ho žiadal o uvoľnenie tohto bytu, keďže mu už predtým doručil výpoveď z nájmu bytu, výpovedná lehota
skončila a on tento byt dobrovoľne nevypratal. Súčasťou tejto výzvy na dobrovoľné uvoľnenie bytu bola
aj fotokópia doručenky o doručovaní výpovede z nájmu bytu a samotná výpoveď z nájmu bytu zo dňa
18. 11. 2013. Z obálky k tejto zásielke potom vyplýva, že výzva na uvoľnenie bytu bola daná na poštu
dňa 1. 4. 2014 s tým, že zásielka bola uložená na pošte 2. 4. a vrátená 23. 4. 2014. Táto zásielka takisto

nebola prevzatá žalovaným v odbernej lehote. Ani tieto skutočnosti medzi stranami sporu neboli sporné.
Spornou v tomto konaní zostala otázka, či žalovaný v čase keď bola zásielka o výpovedi z nájmu bytu
zo dňa 18. 11. 2013 uložená na pošte, či v tom čase sa žalovaný zdržiaval v mieste svojho bydliska.
Žalovaný najskôr tvrdil, že v tom čase sa zdržiaval jednak v Bratislave, v Prahe a potom bol aj na týždeň
v tureckom Beleku. Neskôr svoju výpoveď opravil s tým, že sa pomýlil a v tureckom Beleku bol v inom

termíne. Naďalej však tvrdil, že v termíne, keď bola zásielka uložená na pošte vo Zvolene sa zdržiaval
od 23. 11. 2013 do 5. 12. 2013 v Prahe a od 18. 11. 2013 do 23. 11. 2013 a potom od 5. 12. 2013 do 9.
12. 2013 v Bratislave a okolí. V tejto súvislosti žalovaný do spisu pripojil aj vyhlásenie SK Slavia Praha
- pozemní hokej zo dňa 15. 7. 2014 s tým, že sa žalovaný v týchto dňoch nachádzal v Prahe za účelom
obchodných rokovaní a bol ubytovaný v ich športovom zariadení. Žalovaný tiež do spisu pripojil čestné

prehlásenie zo dňa 24. 7. 2014 od I.. S. S. o tom, že v čase od 18. 11. 2013 do 23. 11. 2013 a od 5. 12.
2013 do 9. 12. 2013 sa zdržiaval u neho doma v Bratislave a okolí. K týmto skutočnostiam potom boli
vypočúvaní aj svedkovia. Svedok S. S. potvrdil, že toto čestné prehlásenie vydával s tým, že dátumy,
ktoré tam uvádzal on si zisťoval cez svoje aktivity v diári, ktorý v tom čase mal. Potvrdil, že spolu so
žalovaným sú rodinní priatelia aj spoločníci z firmy Torekan, s.r.o. Svedok potvrdil, že v uvedenom čase

sa žalovaný u neho zdržiaval v Bratislave s tým, že býval u neho v byte a od tohto bytu má žalovaný
kľúče. Uviedol, že žalovaný v tom čase jednak mal spolu s ním rokovanie s pánom Bezákom, ale mal
žalovaný aj svoje vlastné aktivity. Pokiaľ bol u neho v Bratislave tak samozrejme celý čas spolu neboli.
Na základe týchto dôkazov súd má za to, že žalovaný preukázal, že v čase od 18. 11. 2013 do 23.
11. 2013 a potom od 5. 12. 2013 do 9. 12. 2013 sa zdržiaval v určitom časovom úseku aj v Bratislave.

Nakoľko svedok S. S. však uviedol, že po celý čas samozrejme spolu neboli, nie je zo strany žalovaného
preukázané, že v tomto čase, teda od 18. 11. 2013 do 23. 11. 2013 a od 5. 12. 2013 do 9. 12. 2013 bol
žalovaný výlučne len v Bratislave. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že v čase od 23. 11. 2013 do 5. 12. 2013 sa
nachádzalvPrahetakvtejtosúvislostibolovydanéjednakpotvrdenieodSKSlaviaPrahapozemníhokej
zo dňa 15. 7. 2014, že v tom čase žalovaný v Prahe bol za účelom obchodných rokovaní a bol ubytovaný

v športovom zariadení. Z mailu od Jiřího R. z 2. 1. 2015 potom vyplýva, že oddiel pozemní hokej SK
Slavia Praha žiadne ubytovacie zariadenie nevlastní ani neprevádzkuje. Hotel Slavia vlastní športový
klub Slavia, ale ten hotel neprevádzkuje. Ten má dlhodobo prenajatý spoločnosť CTI Service Prague,
s.r.o. Z mailu spoločnosti Slavia Hotel zo dňa 11. 2. 2015 potom vyplýva, že potvrdenie ubytovania pána
Ľuboslava W. v ich systéme neevidujú. Okolnosti ohľadom ubytovania žalovaného v Prahe však boli

dostatočne vysvetlené výpoveďami a vyjadreniami svedka U.a P. ako aj C. H.. G. Tomáš P. uviedol, že
bol sekretárom klubu SK Slavia Praha pozemní hokej. Žalovaného pozná, je s ním v priateľskom vzťahu
a tak mu ponúkli, že môže spať v ich zariadení hotela Slavia Praha. Žalovaný tam spal viac krát a s
hotelom májú takú dohodu, že tam mali rezervovanú izbu pre ich potreby a to bol aj dôvod, prečo táto
osoba nebola zapísaná ako hosť hotela. Toto ubytovanie poskytovali bezplatne. Takto mali uzatvorenú

dohodu s pánom Jiřím H., teda prenajímateľom hotela. Tieto skutočnosti potvrdil aj svedok Peter H. s
tým, že jeho otec Jiří H. zomrel. Predtým bol konateľom firmy, ktorá prevádzkuje hotel Slavia. Uviedol,
že pre potreby SK Slavia Praha pozemní hokej existovala ústna dohoda, že im nechajú jednu izbu, ktorú
môžu ľubovoľne využívať pre svoje potreby a nemusia za ňu nič platiť. Z tohto dôvodu teda neexistovala
ani písomná rezervácia. Svedok P. najskôr uviedol, že si nepamätá, že by pánovi žalovanému vydával

čestné prehlásenie, avšak neskôr uviedol, že si túto skutočnosť iba neuvedomil, ale následne keď si
dohľadal diár tak zistil, že takéto potvrdenie vydával a to na základe telefonickej žiadosti pána W.. Takisto
presné dátumy, kedy bol pán Lepáček v Prahe vie podľa toho, čo mal napísané v diári. Vo vyjadreniach
svedka U. P. sa síce nachádzajú nezrovnalosti najmä keď najskôr vydával prehlásenie zo dňa 15. 7.2014 za SK Slavia Praha pozemní hokej pre žalovaného, že bol v Prahe od 23. 11. 2013 do 5. 12. 2013,
neskôr pred súdom uviedol, že si nepamätá, že takéto prehlásenie vydával a vzápätí povedal, že v diári
si dohľadal, že toto potvrdenie vydával. V tejto súvislosti však súd prihliadol jednak na čas, ktorý uplynul

medzi pobytom žalovaného v Prahe, vydaním čestného prehlásenia a potom aj výpoveďami svedka P.
na súde v Prahe. Vzhľadom na to, že z pohľadu svedka P. nešlo o významné okolnosti je možné , že
takéto údaje si jednoducho nezapamätal a zistil to až následne, keď si dohľadal diár tak, ako to uvádzal
svedok. Takisto svedok P. sa najskôr vyjadril v tom zmysle, že žalovaný bol ubytovaný v ich športovom
zariadení hotela Slavia s tým, že neskôr svoju výpoveď opravil, že hotel vlastní zo 67 % športový klub

Slavia Praha a nie športový klub Slavia Praha - pozemní hokej a 33 % vlastní spoločnosť ABB Service
Prague, a.s. Ani v tomto prípade nejde o také nezrovnalosti vo výpovedi svedka Wágnera, ktoré by
svedeckú výpoveď samotnú spochybňovali. Pravdou totiž je, že Hotel Slavia čiastočne patrí športovému
klubu Slavia Praha, aj keď nie priamo športovému klubu Slavia Praha - pozemní hokej, ale ten zase
patrí pod športové oddiely samotnej Slavia Praha. Z tohto pohľadu má súd za to, že pán Tomáš P. ako
sekretár SK Slavia Praha - pozemní hokej môže vnímať, že hotel Slavia patrí aj im, teda športovému

klubu Slavia Praha - pozemní hokej. Ani v tomto prípade sa nejedná o jednoznačnú nezrovnalosť vo
výpovedi svedka Wágnera, keďže toto sa týka len vlastníckej štruktúry samotného hotela Slavia, ale nie
samotného pobytu žalovaného v Prahe. Takisto aj okolnosti, za akých bol žalovaný ubytovaný v hoteli
Slavia, boli uvádzané jednoznačne, že to bol hotel Slavia, kde mali dohodu, že pre svojich hostí tam
budú mať rezervovanú jednu izbu s tým, že ubytovanie bude poskytované bezplatne. Súd teda mal za

to, že žalovaný preukázal, že v čase od 23. 11. 2013 do 5. 12. 2013 sa zdržiaval v Prahe.

31. Súd potom ďalej skúmal, či v tomto rozhodnom období, teda od 19. 11. 2013 do 10. 12. 2013 sa
zdržiaval žalovaný aj vo Zvolene. Súd v tejto súvislosti sa zaoberal najmä časovým úsekom od 18. 11.
2013 do 23. 11. 2013 a od 5. 12. 2013 do 9. 12. 2013, kedy sa zdržiaval žalovaný aj v Bratislave. Cesta

medzi Bratislavou a Zvolenom trvá menej ako 2 hodiny a teda je ľahko možné, že pokiaľ aj žalovaný bol
v tomto čase v Bratislave, mohol ísť z nejakého dôvodu do Zvolena a potom sa vrátiť späť do Bratislavy.
Žalobca uviedol, že sa stretol s pánom H. v deň pred pojednávaním, ktoré bolo 19. 11. 2013. V tom
čase bol so svojím otcom a išli do kancelárie k pánovi H.. Tam sa teda stretli 18. 11. 2013. Potom
boli v kancelárii u pána H., zhruba o týždeň po tomto pojednávaní, čo bolo zhruba v druhej polovici

novembra 2013. Vtedy pán H. povedal jeho otcovi, že videl pána W. vo Zvolene, po tomto pojednávaní.
Na konkrétny deň si však nespomenul. Svedok S. Y. tieto skutočnosti potvrdil, keď uviedol, že 18. 11.
2013 sa stretol s pánom H. a hovoril mu aké majú starosti ohľadom výpovede z nájmu bytu. Na druhý
deň, teda 19. 11. 2013 mali pojednávanie. Potom sa stretli následný týždeň, niekedy 25. 11. alebo 26. 11.
2013 s pánom Bartkovičom, ktorý povedal, že videl žalovaného niekedy koncom týždňa, niekedy štvrtok,

piatok po pojednávaní. Tento svedok tiež uviedol, že prvý krát sa stretol s pánom H. pri pošte a druhý
krát u neho v kancelárii. Obdobne vypovedal aj svedok Ing. S. H., ktorý uviedol, že si pamätá, že niekedy
v druhej polovici novembra 2013 s tým, že to bol pondelok sa zastavil u neho jeho kolega Drahomír Y.
spolu so svojím synom a hovorili mu, že na druhý deň majú pojednávanie ohľadom bytu. Vtedy spomenul
aj meno žalovaného. Potom o týždeň sa opätovne stretli vo Zvolene, u neho v kancelárii a vtedy mu

Drahomír Y. povedal, že na to pojednávanie žalovaný neprišiel a teda pojednávanie nebolo. Vtedy však
on povedal, že žalovaného v ten týždeň videl, ako bolo pojednávanie vo štvrtok a v piatok. Vo štvrtok ho
videl na námestí pred jeho bytom doobeda okolo 11.00 hod. a v piatok na druhý deň ho videl tiež v tej
istej lokalite niekde pri byte. Pokiaľ 18. 11. bol pondelok tak sa s pánom Kubányim prvý krát stretol 18. 11.
2013.PokiaľajsvedokIng.S.H.ažalobcauviedli,žeprvéstretnutie18.11.2013bolounehovkancelárii

a svedok Drahomír Y. uviedol, že toto stretnutie bolo pri pošte vo Zvolene aj v tomto prípade súd nemá za
to, že by tieto výpovede boli nepravdivé a to najmä s poukazom na odstup času medzi týmto stretnutím
18. 11. 2013 a výpoveďami svedkov S. Y.ho a V.. S. H. 20. 11. 2014. Je pravdepodobné, že pokiaľ svedok
S. Kubányi uviedol, že toto stretnutie bolo pri pošte, jednoducho po rokoch, vzhľadom na dôležitosť
takejto okolnosti si toto nemusel zapamätať správne. Na základe týchto skutočností, súd má teda za to,

že bolo preukázané, že žalovaný vo štvrtok a v piatok po pojednávaní dňa 19. 11. 2013 sa zdržiaval vo
Zvolene pri svojom byte, kde ho videl svedok Ing. H., čo sú dátumy 21. 11. 2013 a 22. 11. 2013. Hoci v
tom čase bolo preukázané, že žalovaný bol aj v Bratislave, to samo o sebe ešte nevylučuje, že v ten istý
deň 21. 11. 2013, 22. 11. 2013 bol žalovaný tak v Bratislave ako aj vo Zvolene, kde ho videl svedok H..
Nakoľko bolo preukázané, že žalovaný sa zdržiaval 21. 11. 2013 a 22. 11. 2013 v mieste svojho bydliska,

kde bola doručovaná zásielka ohľadom výpovede z nájmu bytu mal možnosť si túto zásielku prevziať a
preto v zmysle § 46 ods. 2 O.s.p. sa písomnosť, teda výpoveď z nájmu bytu považuje za doručenú dňom
keď táto bola vrátená aj keď sa adresát o uložení dozvedel. Teda dňa 10. 12. 2013. Výpovedná lehota je
3 mesačná a začína plynúť prvým dňom mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovidoručená výpoveď. Výpovedná lehota teda začala plynúť 1. 1. 2014 a uplynula 31. 3. 2014. Po zániku
nájomného vzťahu už teda žalovaný nemá právo tento byt užívať a je povinný ho vypratať. Neplatnosť
výpovede mohol žalovaný ako nájomca uplatniť na súde do 3 mesiacov od doručenia tejto výpovede

podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V konaní bolo preukázané, že takúto žalobu ohľadom
tejto výpovede žalovaný nedal. Nakoľko nájomný pomer na predmetný byt zanikol uplynutím výpovednej
lehoty a žalovaný predmetný byt dobrovoľne nevypratal, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného
predmetný byt vypratať a riadne zápisnične odovzdať žalobcovi a to do 5 dní od právoplatnosti rozsudku.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Nakoľko v konaní mal plný úspech žalobca súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p.
a § 362 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo

podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§
360 ods.2 C.s.p.).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ

sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak

rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne

vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o

trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 C.s.p.).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§

369 ods.3 C.s.p.).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2
C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 C.s.p.).

Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).