Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 14, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/80/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113011162
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3113011162.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a prísediacich
Jaroslava Pučeka a Rastislava Počiatka na hlavnom pojednávaní konanom v Trenčíne dňa 14. februára
2017 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
V.. C. C., nar. XX.XX.XXXX v U., okres U., trvale bytom U., Y.. Š. XXXX/X, B. U., t. č. na slobode,

j e v i n n ý, ž e

1. dňa 10.02.2009 v Trenčíne uzatvoril s poškodeným C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. U.,
S. XXXX, ústnu dohodu, ktorej obsahom bola krátkodobá finančná pôžička, na základe ktorej prevzal
od poškodeného sumu vo výške 30.000,- Eur, ďalej dňa 20.02.2009 prevzal sumu vo výške 10.000,-
Eur, pričom obvinený sľúbil že prevzaté finančné prostriedky zhodnotí na komoditnej burze nákupom a

predajom zlata a následne ich vráti v plnej výške, čo však obvinený neurobil, ale finančné prostriedky
použil na splatenie svojich iných záväzkov, obvinený na opakované výzvy C. P. k vráteniu finančných
prostriedkov nereagoval, finančné prostriedky doposiaľ nevrátil, čím takto spôsobil C. P. celkovú škodu
vo výške 40.000,- Eur,

2. uzatvoril v Trenčíne dňa 02.03.2009 s V.. C. Š., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., R. Š. Č.. XXX/XX,

Zmluvu o pôžičke na základe ktorej prevzal finančnú sumu vo výške 58.000,- Eur, s dobou splatnosti do
02.04.2009 a sľúbil ju v dohodnutom termíne vrátiť, kde už v čase uzatvárania tejto Zmluvy o pôžičke
vedel, že ju nebude schopný pre svoju veľkú zadlženosť k iným osobám v dohodnutom termíne vrátiť,
pričom požičanú sumu do dnešného dňa nevrátil, čím takto spôsobil V.. C. Š. celkovú škodu vo výške
58.000,- Eur,

3. uzatvoril dňa 06.03.2009 v Trenčíne s V. Y., T.. XX.XX.XXXX, bytom U.Č. - V., X. XXX/XX, ústnu

zmluvu o pôžičke na základe ktorej prevzal peňažnú hotovosť vo výške 80.000,- Eur, súčasne uzatvoril
Notársku zápisnicu č. T. XXXX/XXXX, v ktorej uznal svoj záväzok a zaviazal sa pôžičku
vrátiť v lehote do 31.03.2009, následne dňa 22.04.2009 uzatvoril s menovanou ďalšiu
pôžičku na základe ktorej prevzal finančnú hotovosť vo výške 150.000,- Eur a sľúbil finančné prostriedky
vrátiť v lehote do 30.04.2009, pričom už v čase uzatvárania jednotlivých Zmlúv o pôžičke vedel,
že ich nebude schopný' pre svoju veľkú zadlženosť k iným osobám v dohodnutom termíne vrátiť, čím

takto spôsobil V. Y. celkovú škodu vo výške 58.950,- Eur,

4. uzatvoril dňa 25.03.2009 v Trenčíne zmluvu o pôžičke so spoločnosťou G., G..M..B.. Ž., U.
XXXX/X, V.: XXXXXXXX, na základe ktorej bola obvinenému poskytnutá hotovosť vo výške 451.000,-
Eur, a to aj napriek tomu, že vedel, že finančné prostriedky nebude schopný vrátiť pre svoju zadlženosť
voči iným osobám, čím takto spôsobil poškodenej spoločnosti G., G..M..B.. celkovú škodu vo výške
451.000,- Eur,t e d a
v bodoch 1 až 4
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na

cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,

č í m s p á c h a l
v bodoch 1 až 4
pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného

zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 221 odsek 4 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Tr. zákona a

za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona ako aj za použitia § 39 odsek 1 Tr. zákona
a s prihliadnutím na § 39 odsek 3 písmeno c) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Tr. zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad podľa § 78 odsek
1 Tr. zákona na 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť škodu

poškodenému C. P., T.. XX.XX.XXXX, bytom U. U., Č. S. Č.. XXXX, B. U., škodu v sume 40.000,-
Eur, poškodenému V.. C. Š., T.. XX.XX.XXXX, H. U., R. Š. Č.. XXX/XX, B. U., škodu v sume 58.000,-
Eur, a poškodenej obchodnej spoločnosti G., G..M..B.., G. G. Ž., U. XXXX/X, V.: XX XXX XXX, B. Ž.,
škodu v sume 401.000,- Eur.

Podľa § 288 odsek 2 Tr. poriadku sa poškodený V.. C. Š., T.. XX.XX.XXXX so zvyškom uplatneného
nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 07. júna 2013 bola na Okresný súd Trenčín doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Trenčín č.
k. 2Pv 429/10 - 78 zo dňa 03.06.2013 na obžalovaného V.. C. C., T.. XX.XX.XXXX pre skutok právne

kvalifikovaný ako pokračovací trestný čin obzvlášť závažného zločinu podľa § 221 odsek 1, odsek 4
písmeno a) Trestného zákona, a to na skutkovom základe uvedenom v citovanej obžalobe a zhodne aj
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný V.. C. C. na nariadenom hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. februára 2017 po

zákonnom poučení podľa § 34, § 121 a súčasne aj možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 Tr. poriadku
sa k spáchaniu žalovaných skutkov v celom rozsahu priznal a urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1
písmeno b) Tr. poriadku, t. j. že je z ich spáchania vinný.

Nakoľko obžalovaný uznal vinu zo spáchania žalovaných skutkov, predseda senátu okresného súdu

postupoval kladením otázok obžalovanému primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d),
písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky v zmysle
tohto ustanovenia obžalovaný odpovedal "áno". V zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku predseda
senátu následne vzhľadom k vyhláseniu obžalovaného a jeho kladným odpovediam na položené otázky
zisťoval stanovisko prítomnej procesnej protistrany - prokurátora.

Prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného vzhľadom na všetky splnené zákonné podmienky a
súčasne navrhol vykonať dokazovanie len čo do výroku o treste.

Po takomto zistení senát okresného súdu vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania

žalovaného skutkov v celom rozsahu uznesením podľa § 257 odsek 7, odsek 8 Trestného poriadkuprijal s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná iba vo vzťahu k súvisiacemu výroku
o trestnoprávnych sankciách, keď takýto procesný postup bol možný aj s poukazom na to, že v
prípravnom konaní zabezpečené a vykonané dôkazy (výpovede svedkov, predovšetkým poškodených

ako svedkov, rovnako aj všetky relevantné listinné dôkazy), o ktorých vierohodnosti neboli žiadne
relevantné pochybnosti preukazovali, že sa všetky štyri žalované skutky sa stali, a že sa ich dopustil
v celom rozsahu práve obžalovaný.

Obžalovaný z hľadiska veku spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti v zmysle § 22 odsek 1 Trestného

zákona a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho nepríčetnosť v
zmysle § 23 Trestného zákona, či zníženie príčetnosti, čo by malo vplyv na trestnú zodpovednosť
alebo vplyv pri ukladaní trestnoprávnych sankcií. Obžalovaný v žalovanom prípade konal jednoznačne
minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona, t. j. vedel, že
svojím konaním môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
týmto zákonom, a pre prípad, že ho spôsobí bol s tým náležite uzrozumený. Objektom žalovanej

skutkovej podstaty trestného činu je ochrana majetku fyzických a právnických osôb, ktorý bol konaním
obžalovaného porušený, nakoľko obžalovaný naplnil aj objektívnu stránku stíhaného trestného činu,
teda pokračovacieho trestného činu obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4
písmeno a) Trestného zákona, keďže obžalovaný sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, že uviedol
niekoho do omylu a spôsobil na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu.

Na hlavnom pojednávaní preto pred senátom okresného súdu bolo vykonané následne dokazovanie
iba vo vzťahu k súvisiacim výrokom o trestnoprávnych sankciách, a to oboznámením podstatných správ
na obžalovaného, t. j. odpisu z registra trestov, výpisu z evidencie priestupkov, ďalej oboznámením sa
s rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/12/2011 zo dňa 09.04.2013 a rozsudkom Krajského

súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/43/2013 zo dňa 14.10.2013.

Z oboznámeného odpisu registra trestov vyplynulo, že odsúdený nebol doposiaľ súdne trestaný, keďže
nemá žiadny záznam v registri trestov. Skutočšnosť, že na neho bola už raz podaná obžaloba v trestnom
konaní (Okresný súd Trenčín sp- zn. 3T/12/2011), v ktorom bol právoplatne oslobodený spod obžaloby

nemá žiaden negatívny vplyv v súvislosti s jeho osobou.

Z oboznámeného výpisu z evidencie priestupkov vyplynulo, že obžalovaný sa od roku 2012 dopustil
piatich priestupkov, a to výlučne iba na úseku cestnej premávky.

Senát okresného súdu zvážil všetky rozhodné skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmery
trestu. Pri rozhodovaní o treste súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ako aj zákonnú sadzbu a zákonné najpriaznivejšie limity pru
ukladaní trestu v prejednávanom prípade senát okresného súdu nemal inú možnosť ako obžalovanému
uložiť trest odňatia slobody, a to obligatórne spojený s jeho výkonom. U obžalovaného zistil tri
poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písmeno j), písmeno l) a písmeno n) Tr. zákona spočívajúce

v tom, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, priznal sa k spáchaniu trestného činu a
trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, resp.
súdu vzhľadom na jeho záverečný postoj, keď na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o uznaní
viny, čím významne prispel nielen k hospodárnosti konania, ale aj k takmer už nespochybniteľnej
úspešnosti žalujúcej strany, navyše v situácii, kedy v obdobných prípadoch nie vždy vzhľadom na

výsledky dokazovania pred súdom, ktoré sú relevantné, môže viesť aj k inému výsledku konania,
ktorý pre žalujúcu stranu nemusí byť očakávaným úspechom. Senát okresného súdu nezistil ani jednu
zákonnú priťažujúcu okolnosť. Preto s prihliadnutím na § 38 odsek 2, odsek 3 a odsek
8 Tr. zákona senát okresného súdu obžalovanému mal najskôr ukladať takýto trest v zákonnej sadzbe
od 10 rokov do 13 rokov a 4 mesiacov.

Senát okresného súdu však vezmúc do úvahy všetky okolnosti prípadu a pomery obžalovaného
pri úvahe o druhu a výške trestu komplexne vyhodnotil stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania
obžalovaného pre spoločnosť, okolnosti za akých boli všetky čiastkové skutky spáchané (najmä všakokolnosti uzatvorenia jednotlivých pôžičiek), osobu obžalovaného (vzhľadom na jeho predchádzajúcu
bezúhonnosť ako aj bezúhonnosť po spáchaní skutku je zrejmé, že jeho konanie nepochybne
predstavovalo exces z dovtedajšieho aj následného spôsobu života) mieru jeho zavinenia, možnosti

jeho nápravy a tiež v danom prípade dôležitú okolnosť, a to dĺžku trestného konania. Senát okresného
súdu poukazuje na významnú skutočnosť, že od spáchania prvého skutku uplynulo už osem rokov,
pričom samotné trestné stíhanie je proti obžalovanému vedené šesť rokov, pričom obžalovaný sa v tejto
dobenedopustilžiadnehoprotiprávnehokonania,odhliadnucodpriestupkovnaúsekucestnejpremávky.
Senát okresného súdu na druhej strane považuje za potrebné uviesť, že dĺžku trvania trestného konania

pred súdom po podaní obžaloby ovplyvnil istou mierou aj sám obžalovaný a jeho obhajca prieťahmi a
obštrukciami na ich strane, ktorá skutočnosť vyplýva z obsahu trestného spisu. Je potrebné zdôrazniť,
že plynutím času sa zároveň znižuje záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne aj potreba
individuálnej prevencie (pokiaľ v tejto dobe obžalovaný nespáchal ďalší trestný čin možno predpokladať
jeho nápravu). Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na účel trestu (chrániť spoločnosť pre páchateľmi
trestným činov, zabrániť odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, viesť ho k riadnemu životu

a výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti), dospel senát okresného súdu k záveru, že
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody pri mimoriadnom znížení (§ 39 odsek 1 Tr. zákona),
vezmúc do úvahy okolnosti celého prípadu, osobu obžalovaného a priaznivé možnosti jeho nápravy pri
čo najmiernejšom uložení trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonného limitu uvedeného v § 39
odsek 3 písm. c) Tr. zákona je po uznaní jeho viny a právneho posúdenia v zhode s obžalobou

plne postačujúce z hľadiska očakávanehého účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zákona.

Vzhľadomnavyššieuvedenépovažovalsenátokresnéhosúduuvedenú trestnúsadzbuzaneprimerane
prísnu, a preto aplikoval (moderačné oprávnenie) ustanovenie § 39 odsek 1 Tr. zákona, o mimoriadnom
znížení trestu s prihliadnutím na zákonné limity uvedené v § 39 odsek 3 písmeno c) Tr. zákona. Použitie

ustanovenia § 39 odsek 1 Tr. zákona je podľa senátu okresného súdu analogické k ustanoveniu § 39
odsek 2 písmeno d) Tr. zákona, podľa ktorého môže súd znížiť trest pod dolnú hranicu
trestnej sadzby v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. V konaní o dohode o uznaní
viny a prijatí trestu je samozrejmosťou plné uznanie viny zo spáchania stíhaného skutku obžalovaným.
V predmetnom trestnom konaní urobil obžalovaný vyhlásenie o priznaní viny zo spáchania žalovaného

skutku v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Tr. poriadku, a preto je vzhľadom na vyššie uvedené potrebné
túto skutočnosť posudzovať ako okolnosť prípadu odôvodňujúcu aplikáciu ustanovenia § 39 odsek 1
Tr. zákona, ku ktorej sa podporne pridávajú aj ďalšie skutočnosti, na ktoré už bolo poukázané vyššie,
ako aj osobu obžalovaného, ktorý nebol doposiaľ súdne trestaný a priestupkovo bol riešený od roku
2012 celkovo päťkrát za porušenie pravidiel cestnej premávky. Na vyhlásenie obžalovaného o vine,

uskutočnené na hlavnom pojednávaní, je potrebné tak pri ukladaní výšky trestu výraznejšie zohľadniť, a
tovprospechobžalovaného,nakoľkonejdeobežnesavyskytujúcuokolnosť,pričomideovýraznýpostoj
obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti. Senát okresného súdu tak po aplikácii ustanovenia § 39
odsek 1 Tr. zákona, viazaný zákonnými limitami v ustanovení § 39 odsek 3 písmeno c) Tr. zákona, uložil
obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, teda na samej spodnej hranici zákonom

stanoveného limitu.

Pokiaľ ide o spôsob výkonu trestu, so zreteľom na osobu obžalovaného a na závažnosť predmetného
trestného činu nepovažoval senát okresného osobu obžalovaného za tak narušenú, aby ho bolo
potrebné na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradiť do ústavu na výkon trestu s maximálnym

stupňom stráženia, ako to v prípade páchateľov obzvlášť závažných zločinov § 48 ods. 3 písm. b) Tr.
zákonapredpokladá.Naobžalovanéhopredspáchanímtrestnéhočinunebolopôsobenévýkonomtrestu
odňatia a preto ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek
4 Trestného zákona, ktorý takýto postup expressis verbis (vyslovene) nevylučuje.

Vzhľadom na uznanie viny z obzvlášť závažného zločinu bolo nevyhnutné v súlade s § 76
a nasl. Tr. zákona obžalovanému uložiť ochranný dohľad na dobu jedného roka, teda na úplnej dolnej
hranici možného zákonného rozpätia (1-3 roky).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje senát okresného súdu uložené tresty a ochranné

opatrenie za účelom ochrany spoločnosti, nápravy obžalovaného a generálnej prevencie
za primerané, spravodlivé, dostatočné a konformné s účelom trestu upraveného v ustanovení § 34
Tr. zákona.S predmetným trestným konaním bolo spojené aj adhézne konanie, t.j. konanie o náhradu škody, keďže
takmer všetci poškodení si v prípravnom konaní riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody. Výšku
spôsobenej škody považoval senát okresného súdu vzhľadom na formuláciu stíhaných skutkov a

vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku za preukázanú, a preto podľa § 287
ods. 1 Tr. poriadku rozhodol o povinnosti obžalovaného uhradiť poškodeným spôsobenú škodu tak ako
je uvedené vo výroku predmetného rozsudku, a to aj vzhľadom na vyjadrenie poškodených na hlavnom
pojednávaní, na podklade čoho senát okresného súdu zároveň nerozhodoval o nároku poškodenej V.
Y., ktorá už náhradu škody voči obžalovanému neuplatňovala.

Poškodeného V.. C. Š. so zvyškom uplatneného nároku senát okresného súdu podľa § 288 odsek 2
Trestného poriadku odkázal na civilný proces, keď na rozhodnutie o zvyšku nároku by bolo potrebné
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje rámec dokazovania z hľadiska nevyhnutnej potreby
trestného konania.
v bodoch 1 až 4

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na
cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia (vyhlásenia) odvolanie
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie n e m ô ž e podať

ten, kto sa ho výslovne vzdal.