Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 15, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/304/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116224137
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116224137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: Poštová
banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený:
Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232
471, proti žalovanému: T. F., nar. XX.XX.U., bytom Y. XXXX/X, A., o zaplatenie 2.957,43 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 13Csp/61/2016-41 zo
dňa 13. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách

konania, p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 485,75 Eur
spolusúrokomzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy17 Eurod21.02.2016dozaplatenia,5,00%
ročne zo sumy 31,25 Eur od 21.03.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 31,25 Eur od 21.04.2016

do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 31,25 Eur od 21.05.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy
31,25 Eur od 21.06.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 31,25 Eur od 21.07.2016 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 31,25 Eur od 21.08.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 31,25 Eur od
21.09.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 31,25 Eur od 21.10.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne
zo sumy 31,25 Eur od 21.11.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 31,25 Eur od 21.12.2016 do
zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 31,25 Eur od 21.01.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 31,25
Eur od 21.02.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 31,25 Eur od 21.03.2017 do zaplatenia, 5,00 %

ročne zo sumy 31,25 Eur od 21.04.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 31,25 Eur od 21.05.2017
do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca si uplatňoval nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
06.06.2014. Predmetnou zmluvou žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 3.000 Eur,
z ktorého žalovaný uhradil sumu 608 Eur. Po preskúmaní spotrebiteľskej zmluvy zistil, že zmluva
neobsahuje podstatnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z. z. (ďalej len „ZoSÚ“),

a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva obsahuje len údaj o výške
jednotlivých splátok (75,30 Eur) a počte splátok (96) a o tom, že istina a úrok v jednej splátke v súčte činia
72 Eur a zvyšok je poistné. Nebolo však uvedené, koľko z každej splátky predstavuje samostatne istina a
samostatne úrok. Každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny,úrokov a iných poplatkov“ sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho
sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom.
K naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká

časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky. Dané je potrebné i preto
aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku (teda 100 % z nej) použiť na úhradu úrokov (prípadne
poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci žalovaný spláca spotrebiteľský úver,
istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom
rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Vzhľadom na

uvedené v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Nakoľko žalovanému bol poskytnutý úver 3.000 Eur a uhradil sumu 608 Eur, nezaplatené zostalo 2.392
Eur a z tejto sumy možno priznať len to, čo je ku dňu vyhlásenia rozsudku splatné, keďže nie celá suma
sa ku dňu vyhlásenia rozsudku stala už splatnou. Pokiaľ je úver bez úrokov a poplatkov, tak mesačná
splátka predstavuje 31,25 Eur (3.000 Eur/96 splátok). Nezaplatených tak ostalo 76 celých splátok a
jedna čiastočne nezaplatená splátka (2.392/31,25). Takto zostala čiastočne nezaplatená splátka splatná

20-teho dňa v mesiaci 02/2016 v sume 17 Eur, celé splátky splatné 20-teho dňa v mesiacoch 03/2016
až 06/2022 (76 x 31,25 = 2.375).

3. Zároveň vychádzal z toho, že nebola riadne vyhlásená predčasná splatnosť úveru, keď neboli
splnené podmienky § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ). Žalobca totiž predčasne vyhlásil

splatnosť úveru bez toho, aby vopred upozornil žalovaného na uplatnenie tohto práva, keďže žalobca
nepredložil výzvu, ktorou by preukázal splnenie tejto zákonnej povinnosti. Z toho dôvodu nemohol
prihliadať na predčasné zosplatnenie úveru vykonané žalobcom a splatnosť posudzoval podľa zmluvy.
Ku dňu vyhlásenia rozsudku preto boli splatné len splátky (bezúročné splátky) - zvyšná časť splátky
splatnej 20.02.2016 v sume 17 Eur a splátky splatné od 20.03.2016 do 20.05.2015, t.j. celkom 15 splátok

po 31,25 Eur, čo predstavuje 468,75 Eur. Ostatné splátky splatné od 20.06.2017 do 20.06.2002 v čase
vyhlásenia rozsudku ešte neboli splatné. Nakoľko nebolo preukázané, že by žalovaný túto dlžnú sumu
žalobcovi zaplatil, zaviazal ho na zaplatenie sumy 485,75 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol z dôvodu
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a z dôvodu, že ostatné bezúročné splátky v čase vyhlásenia
rozsudku ešte neboli splatné.

4. Čo sa týka kapitalizovaného úroku v sume 468,35 Eur, z dôvodu bezúročnosti bolo nutné žalobu v tejto
časti zamietnuť, ako aj v časti uplatneného úroku 23,90 % ročne z istiny od 22.09.2015 do zaplatenia.
Predmetom žaloby boli tiež poplatky za upomienky v sume 39,65 Eur, pričom však žalobca nepreukázal,
žebyžalovanémudoručovalakékoľvekupomienky,naktorésaviaževyúčtovaniepoplatkov.Vsplátkach

bolo obsiahnuté i poistné v sume 3,30 Eur. Poistenie predstavuje vedľajšiu službu, ktorou sa žalobca
zaviazal zabezpečiť uzatvorením poistnej zmluvy s poisťovateľom. Takúto skutočnosť (uzatvorenie
poistnej zmluvy) však žalobca v konaní nepreukázal, a preto aj v tejto časti žalobu zamietol.

5. Úroky z omeškania priznal z každej zo splátok vždy odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti

(splatné k 20-temu dňu v mesiaci podľa zmluvy). Výšku úrokov určil s poukazom na § 3 Nariadenia č.
87/1995 Z. z. účinného od 01.02.2013 ako základnú úrokovú sadzbu ECB k 1. dňu omeškania (0 %) +
5 %, teda na sadzbu 5,05 % ročne (platila pre splátky splatné do 15.03.2016) a 5 % (platí pre splátky
splatné od 16.03.2016). Z nepriznanej dlžnej sumy žalobu v časti úrokov z omeškania zamietol.

6. Poukázal na to, že nemohol vec posúdiť vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15 z 09.11.2016,
nakoľko pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu, musí vnútroštátny súd v prvom
rade skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy
účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátny súd musí skúmať, či môže smernici priznať aspoň
účinok nepriamy, teda či môže ZoSÚ vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice však nie

je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, inak by sa jednalo o výklad
contra lege a rovnako tak eurokonformným výkladom nemožno porušiť ústavný princíp právnej istoty.

7. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP, keď žalovaný mal v konaní väčší
úspech ako žalobca, avšak zo spisu žiadne trovy žalovaného nevyplývajú, tento si neuplatnil žiadne

trovy, nezúčastnil sa osobne konania pred súdom, nebol právne zastúpený, zo spisu mu žiadne trovy
nevyplývali, tak mu náhradu trov konania nepriznal.8. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalobca, pričom mal
za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené. Je toho názoru, že na daný prípad nie je možné aplikovať ust. § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ,
nakoľko Zmluva o úvere neobsahovala úpravu rôznych úrokových sadzieb nesplatených zostatkov
a takýto výklad súdu by obchádzal účel smernice. Citované ustanovenie sa aplikuje len v prípade,
že obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj amortizácia istiny, pričom v takomto prípade sa
zákazníkovi v zmysle § 9 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytuje amortizačná tabuľka.

V danom prípade medzi žalobcom a žalovaným nebola dohodnutá amortizácia istiny úveru. Zmluva o
úvere obsahuje požadované náležitosti, keď sa v nej uvádza výška úveru, úrok je vyjadrený úrokovou
sadzbou, výška mesačnej splátky, RPMN banky v %, taktiež priemernú RPMN na trhu, celkovú výšku
úveru, dátum prvej splátky, dátum nasledujúcich splátok, počet mesačných splátok a dátum konečnej
splatnosti úveru. Vzhľadom na uvedené považuje za absolútne dostatočné a v súlade so zákonom, ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet,

výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka splatiť. Taký záver
potvrdzuje napríklad aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/151/2012, Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 11Co/39/2016. V zmysle uvedeného nemožno konštatovať, že ak by súd pristúpil
k výkladu zákona v súlade so Smernicou 2008/48/ES, porušil by princíp právnej istoty a postupoval by
v rozpore s ustálenou súdnou praxou, keďže ako vyššie poukázal, súdna prax dospela k záveru, že

ZoSÚnemožnovykladaťtak,žebydodávateľvrámcizmluvyospotrebiteľskomúveremuselsamostatne
uvádzaťvýšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.Smernica2008/43/ESjezáväzná
pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba
foriem a prostriedkov sa ponecháva na vnútroštátne orgány. Smernica je teda adresovaná členským
štátom, ktoré majú povinnosť ju transponovať v predpísanej lehote do svojho vnútroštátneho právneho

poriadku. Členské štáty si pri transpozícii Smernice zachovávajú určitú mieru diskrečnej právomoci
a sú viazané iba cieľom preberanej smernice a nie prostriedkami na jeho dosiahnutie. Judikatúra
súdneho dvora rozlišuje dve možnosti aplikácie smerníc, a to nepriamu a priamu. Rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ č. C 42/15 je individuálny akt a je záväzné vo všetkých svojich častiach pre toho, komu je
adresované. Rozhodnutia adresované členským štátom sa riadia podobnými aplikačnými pravidlami ako

Smernice. To znamená, že priama aplikácia ich ustanovení prichádza do úvahy len ak obsahujú jasné
a presné právo alebo povinnosť, sú nepodmienené a nadobudli už účinnosť. Z toho vyplýva povinnosť
aplikácie výkladu Súdneho dvora EÚ na náš konkrétny prípad. V prípade vzniku kolízie medzi právnymi
normami Európskej únie a právnymi normami niektorého členského štátu platí prednosť práva EÚ. Táto
skutočnosť vyplýva priamo z čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Nie je teda pravdou právny záver

súdu, že aplikáciou eurokonformného výkladu by došlo k protiústavnému konaniu.

9. Pokiaľ súd prvej inštancie neprihliadal na vyhlásenie predčasnej splatnosti, poukazuje na to, že
žalovanému listom zo dňa 04.09.2015, odoslaný dňa 04.09.2015, oznámil, že z dôvodu neuhradených
splátok podľa zmluvy o úvere podstatným spôsobom porušil ustanovenia z tejto zmluvy. Súčasne ho

vyzval na plnenie si povinností. V poslednom odseku tohto listu žalobca žalovaného upozornil na
možnosť predčasnej splatnosti úveru. Na základe toho navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu na nové konanie alebo zmeniť tak, že jeho návrhu bude v plnom rozsahu vyhovené.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

11. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok v
intenciách ust. § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379 a § 380 CSP). Podľa §
124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Hoci žalobca svoje odvolanie v úvode
označil ako odvolanie voči rozsudku v plnom rozsahu, z obsahu tohto odvolania, že bol napadnutý iba

vo výroku, ktorým bola jeho žaloba vo zvyšku zamietnutá a vo výroku o trovách konania. Preto odvolací
súd sa zaoberal iba týmto výrokom v rámci odvolacieho konania.13. Odvolací súd vo veci samej preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vykonal dokazovanie
potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných

súvislostiach správne vyhodnotil. Odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku, nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Z predloženej Úverovej zmluvy zo dňa 06.06.2014 nevyplýva, že by obsahovala údaj požadovaný

§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Takáto
informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe
predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný
úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku
odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver. Podstatné je, že pokiaľ zákon kladie dôraz na
to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka

musí obsahovať i výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, musí to byť takou formou, aby bola zrozumiteľná a
prehľadná pre spotrebiteľa. Pokiaľ žalobca namieta, že zmluva neobsahuje amortizáciu istiny, z ktorého
dôvodu zmluva o úvere nemusela obsahovať údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, keďže sa nejednalo

o zmluvu s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru, odvolací súd tu poukazuje na to, že
uvedenésatýkaažďalšejčastivetycitovanéhoustanovenia,atoakbymalazmluvaobsahovaťprípadné
poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami. Teda z citovaného ustanovenia vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má obsahovať
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak neobsahuje uvedený údaj, tak má

obsahovať poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami. Zmluva medzi stranami neobsahovala ani jeden z týchto údajov, preto odvolacia
námietka žalobcu v tejto časti je nedôvodná.

15. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje na ustálenú

rozhodovaciu prax, napr. rozsudok Krajského súdu Trnava sp.zn. 23Co/490/2016, Krajského súdu Žilina
sp.zn. 7Co/220//2017.

16. Žalobca v odvolaní namietal posúdenie predčasnej splatnosti úveru a poukázal na to, že žalovanému
pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru dňa 04.09.2015 zaslal výzvu, v ktorej ho upozornil na

možnosť predčasnej splatnosti úveru. K tejto odvolacej námietke je nutné poukázať na to, že žalobca
pred súdom prvej inštancie takýto dôkaz neprodukoval a predložil ho až v rámci odvolacieho konania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak sa týkajú procesných podmienok, týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má

byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca
nepreukázal, a ani v odvolaní netvrdil splnenie niektorej podmienky (z akého dôvodu predmetný dôkaz
predkladá až pri odvolaní) upravenej v ust. § 366 CSP. Takýto dôkaz môže byť použitý ako novota v
odvolacom konaní iba za splnenia presne stanovených podmienok. Ak skutočne žalobca adresoval

žalovanému výzvu v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ, jedná sa o listinný dôkaz, ktorý mal žalobca k dispozícii,
preto nejde o dôkaz, ktorý by bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Z
týchto dôvodov odvolací súd naň neprihliadal.

17. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, aj pokiaľ si uplatnil poplatky za upomienky vo výške

39,65 Eur a poistné v mesačnej splátke 3,30 Eur. K tejto časti zamietnutia žaloby odvolateľ neuviedol
žiadne námietky. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri
posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.

18. Odvolateľ poukazoval na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, v

zmysle ktorého nemôžu členské štáty stanoviť povinnosť uvedenie výšky, počtu a termínu splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov vo svojej vnútroštátnej úprave.19. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské
štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú
od ustanovení tejto Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o

spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne
právo - Zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným
náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

20. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza,
že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský
zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
ako splátok istiny, tak aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov

SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie
splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za
bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a
frekvencie splátok spotrebiteľa.

21. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To
však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že

žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

22. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa

jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.

23. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriami účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak

právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možné uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí
ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať
o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad

Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

24. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriami účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho zákona contra legem.

25. Odvolací súd je preto názoru, že napriek odkazu žalobcu na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade
absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z., ktorý aplikoval
okresný súd, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

26. Druhou vetou čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa upravuje vzťah zákonov Slovenskej
republiky ku komunitárnemu a úniovému právu. Ústava Slovenskej republiky touto vetou určuje prednosť
právne záväzných aktov európskych spoločenstiev a Európskej únie pred zákonmi. Pojem „právne
záväzné akty európskych spoločenstiev a Európskej únie“ nie je konformný s technológiou európskych

spoločenstiev ani s terminológiou Európskej únie. Smernice možno charakterizovať ako programové
úpravy, ktoré určujú spoločné ciele, pričom členským štátom ponechávajú na úvahu, v akej forme a
pomocou akých metód dosiahnu vytýčený cieľ. Z tejto povahy a podoby smerníc nemožno vyvodiť ich
príslušnosť do kategórie „právne záväzné akty“ s prednosťou pred zákonom. Právna relevancia smernícje daná tým, že zakladajú pozitívny záväzok štátu, ale o to viac chýba dôvod na to, aby sa im priznala
prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku za vecne správny a tento potvrdil. Rovnako za vecne správny považoval aj závislý
výrok o trovách konania. Súd prvej inštancie dôsledne vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu strán
sporu pri určení, v akom rozsahu by bol žalobca povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Nakoľko
však žalovaný si trovy neuplatnil a zo spisu mu žiadne nevyplýva, súd prvej inštancie mu tieto nepriznal.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 369 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď pred
odvolacím súdom bol žalovaný plne úspešný, preto mu priznal náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi.

29. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)