Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Csp/210/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117248229
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Libuša Záthurecká

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117248229.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Libušou Záthureckou v právnej veci

žalobkyne B. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XX, F. proti žalovanému Provident Financial, s. r. o.,
so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava 2, IČO: 35 805 731, právne zastúpený De minimis, spol. s r. o.,
so sídlom Lovinského 22, Bratislava, IČO: 36 868 949, o zaplatenie 45,60 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov tohto konania v plnej výške voči žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa navrhla určiť, že úver poskytnutý na základe T. č. XXXXXXXXX je bezúročný a bez
poplatkov, T. o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21. 11. 2014 je neplatná, Zmluva o

poskytnutí služby Komfort zo dňa 21. 11. 2014 je neplatná, žalovaný je povinný vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie vo výške 45,60 Eur a uplatnila si nárok na náhradu trov tohto konania.

2. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, uplatnil si nárok na náhradu trov tohto konania.

3. Žalobkyňa k žalobe uviedla, že má naliehavý právny záujem na odstránenie spornosti práva a právnej
neistoty, pretože bez určenia súdu či tu právo je alebo nie je alebo právny vzťah je jej právo ohrozené. Jej

žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany, ktorou sa má dosiahnuť spornosť
práva a vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu.

4. Dňa 21. 11. 2014 uzavrela Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len zmluva) na
základe ktorej jej bol žalovaným poskytnutý úver 780 Eur. Zaviazala sa sumu vrátiť spolu s úrokom
za poskytnutie úveru vo výške 26,5 % ročne a v zmluve bol dohodnutý poplatok za garantovanú
službu, ktorá reálne vykonaná nebola vo výške 138,62 Eur pevnou sumou. Celkovo sa žalobkyňa

zaviazala zaplatiť sumu 1051,72 Eur v 60-tich týždenných splátkach vo výške 17,53 Eur, počet splátok
59, posledná splátka vo výške 17,45 Eur, pričom suma týždennej splátky nebola rozdelená na úhradu
istinu, úroku, preto je bezúročný a bez poplatkov. Súčasťou spornej zmluvy bola Zmluva o poskytnutí
služby Komfort k úveru, ktoré sa žalovaný zaviazal jej poskytnúť službu, a to preberanie peňažnej
hotovosti určenej na úhradu splátok úveru, výška odmeny bola 401,70 Eur a žalobkyňa sa zaviazala ju
splatiť v 60-tich mesačných splátkach. Uviedla, že túto službu si nevyžiadala, musela sa podvoliť vôli
žalovaného, inak by jej úver nebol poskytnutý. Zmluvu podpisovala súčasne so zmluvou o úvere. Zmluva

Komfort mala slúžiť na zabezpečenie splátok úveru, ide o doplnkovú službu a odplata za túto službu
mala byť zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, teda aj
do RPMN. V prípade, ak by táto odmena bola zahrnutá do základov úveru a do RPMN zvýšila by jej
hodnotu. Čo sa týka možnosti dobrovoľne uzavrieť takúto zmluvu o doplnkovej službe je nelogické, abyžalobkyňa ako spotrebiteľ z vlastnej vôle požadovala jej uzatvorenie, čím sa jej úver predraží, nakoľko
musí platiť ešte odmenu obchodnému zástupcovi. Túto zmluvu musela uzavrieť, aby úver získala.
Žalobkyňa uviedla, že v banke má zriadený účet a je nelogické, aby dobrovoľne platila takúto odmenu,

táto služba nebola dojednaná individuálne na jej žiadosť, ale bola daná ako podmienka poskytnutia
úveru zo strany žalovaného, respektíve obchodného zástupcu. Zároveň takéto dojednanie spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech, pretože akýkoľvek
iný bežný spôsob úhrady splátok úveru je lacnejší ako spôsob, ktorý vyplýva z tejto zmluvy. Nepochybne
ide o obchádzanie zákona, keďže žalovaný protiplnenie za poskytnutie úveru rozložil na tri sumy, má

zdanlivo primeraný úrok, administratívny poplatok a poplatok za výber splátok úveru. Predmetná zmluva
má k zmluve o úvere akcesorickú povahu, pričom aj keď sú uzavreté na osobitnej listine žalovanému nič
nebránilo, aby dojednanie o spoplatnení hotovostného inkasovania splátok bolo zahrnuté do úverovej
zmluvy,čímžalovanýobchádzalzákon.Vzmluveoúvereniejekrížikomoznačené,čizákazníkpožaduje
plnenie tejto zmluvy v režime na účet zákazníka alebo predplatená karta. Úver jej bol poskytnutý a
splátky vzhľadom na uvedenie v zmluve mali byť uhrádzané vkladom na účet v banke, preto nebolo

potrebné dojednávať ďalší spôsob úhrady splátok. Žalobkyňa uviedla, že stanovenie spornej zmluvy o
cene úveru obchádza ustanovenie § 4 ods. 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva musí obsahovať
reálnu úrokovú sadzbu a len zložitým matematickým výpočtom mohla ako spotrebiteľ zistiť skutočnú
cenu poskytnutej služby. Žalovaným požadovaný úrok za úver 86,33 % ročne nekalým a nemravným
spôsobom prevyšuje obvyklý úrok (šesťnásobne). Obchádzanie zákonnej a logickej požiadavky na

uvedenie ceny poskytovanej služby rôznymi dohodami o poplatkoch je zakázané § 9 ods. 10 zákona a
je v rozpore s § 39 OZ, zároveň je v rozpore s § 3 ods. 1 OZ.

5. Žalobkyňa mala za to, že vzhľadom i na rozhodnutie Krajského súdu Prešov č. k. 19Co/142/2016
je možné konštatovať neplatnosť úverovej zmluvy, zároveň, že je bezúročná a bez poplatkov, vzťah

posudzovať podľa § 451 OZ. Preukázateľne jej bol poskytnutý úver vo výške 780 Eur, zaplatila na úvere
sumu 825,60 Eur, teda viac ako bola povinná a preto si uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 45,60 Eur. Zároveň je neplatná aj Zmluva o poskytnutí služby E.. Celkom mala zaplatiť 1453,42
Eur, úver bez poplatkov a úrokov bol poskytnutý vo výške 780 Eur, rozdiel je 673,42 Eur. Žalovaný vedie
dlh voči žalobkyni vo výške 627,82 Eur.

6. Žalovaný v žalobnej odpovedi uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, popiera všetky tvrdenia
žalobkyne pre ich nepravdivosť. Tvrdenia súvisiace so spôsobom a časom uzavretia zmlúv, tvrdenia
súvisiace s obsahom údajne chýbajúcimi náležitosťami a všetky tvrdenia súvisiace s neplatnosťou alebo
údajnou bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmlúv. Tvrdenia súvisiace s údajným plnením týchto zmlúv

a existenciu údajných pohľadávok, ktorých sa žalobkyňa domáha. Žalovaný nikdy neprijal plnenie od
žalobkyne bez právneho dôvodu, zmluvy sú platné v súlade s právnymi predpismi.

7. Žalovaný vzniesol námietku premlčania podľa § 107 ods. 1 OZ. Žaloba bola podaná na súd dňa
20. 11. 2017, posledné plnenie, ktoré bolo poukázané žalobkyňou žalovanému bolo pred viac ako

dvoma rokmi pred podaním žaloby dňa 29. 10. 2015 a nárok je premlčaný. Skutočnosť vyplýva priamo
zo žalobkyňou poskytnutého dôkazu a to výpisy úhrad k februáru 2016, kde pri poslednej úhrade
žalobkyne vo výške 50 Eur je uvedený dátum vykonanej operácie 29. 10. 2015. Judikatúra ohľadne
plynutia subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie bezdôvodného obohatenia ustálene uvádza,
že oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil

vtedy, keď skutočne preukázateľne zistí skutkové okolnosti na základe ktorých môže podať žalobu o
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o jeho rozsahu a osobe
obohateného a bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy
sa oprávnený dozvedel ako takýto jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne
kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby relevantné.

Poukázal na rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že žalobca poukázal finančnú čiastku na účet žalovanej
dňa 28. 08. 2006 a podľa názoru dovolacieho súdu týmto dňom začala plynúť dvojročná subjektívna
premlčacia doba. Žalobkyňa sa o skutkových okolnostiach potrebných pre uplatnenie nároku na súde
dozvedela najneskôr zaplatením poslednej splátky a všetky platby je potrebné považovať za premlčané,
žaloba bola podaná oneskorene. Žalovaný poukázal na rozhodnutia súdov ohľadne začatia plynutia

premlčacej doby.

8. K napádaným náležitostiam zmluvy o úvere žalovaný uviedol, že na základe žiadosti žalobkyne
po splnení zákonných podmienok jej poskytol spotrebiteľský úver vo výške 780 Eur, celková sumana zaplatenie 1051,72 Eur, doba splatnosti 60 týždňov. K jednotlivým žalobným dôvodom, ktoré sa
týkajú absencie náležitostí ustanovenej zákonom č. 129/2010 Z. z. poukazuje na to, že dôvody sú
zjavne bagateľné pre prehnaný formalizmus ako to mal na mysli Ústavný súd SR, ktorý v Náleze I. ÚS

640/2014 uviedol, že úloha všeobecného súdu nespočíva vo vyhľadávaní dôvodov neurčitosti predmetu
zmluvy, ale v poskytnutí súdnej ochrany. Podľa Ústavného súdu SR súd sa porušenia základných práv
dopustí ak formalistickým výkladom podústavného práva odoprie autonómnemu prejavu vôle zmluvných
strán dôsledky, ktoré zmluvné strany takým prejavom zamýšľali vyvolať vo svojej právnej sfére (I.ÚS
242/2007).

9. Termín konečnej splatnosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona je jasne uvedená doba trvania zmluvy,
úver sa poskytuje na dobu 60 týždňov a zmluva obsahuje aj termín konečnej splatnosti, je siedmy
deň šesťdesiateho týždňa po dni uzavretia zmluvy, napriek tomu žalobkyňa nepochopiteľne tvrdí, že
zmluva túto informáciu neobsahuje. Je zrejmé, že žalovaný v zmluve riadne uviedol termín konečnej
splatnosti úveru v presnom časovom formáte, pričom vzhľadom na absenciu presného zákonného

určenia zvolil formát, ktorý je pre zákazníkov najvhodnejší pre pochopenie, predstavu aj zapamätanie,
pričom samotný Súdny dvor EÚ konštatoval v rozsudku C 42/15 zo dňa 09. 11. 2016, že nie je
nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátky spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum.
Zároveň uvádza, že žalovaný nezískava žiadnu výhodu alebo úsporu s tým, aký spôsob tohto vyjadrenia
zvolí a údaj termínu konečnej splatnosti nie je spôsobilý poškodiť alebo ukrátiť spotrebiteľa na jeho

právach. Argumentácia žalobkyne je v rozpore s európskou právnou úpravou Smernica 2008/48/ES
zo dňa 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zrušení Smernice Rady č. 87/102/EHS
na rozdiel od predchádzajúcej Smernice zavádza maximálnu harmonizáciu, čiže požiadavku na prijatie
takej vnútroštátnej právnej úpravy, od ktorej sa nemožno odchýliť, čo má za následok, že výklad
ustanovenia, tak ako ho prezentuje žalobkyňa neobstojí. Argumentácia žalobkyne je nelogická, keďže

pojem termín bez akéhokoľvek vysvetlenia stotožňuje s pojmom dátum aj napriek tomu, že zákon o
spotrebiteľských úveroch tieto pojmy rozlišuje. Ak by zákonodarca chcel, aby konečná splatnosť úveru
mala byť uvedená jedine a len dátumom, tak by v právnom predpise to tak aj náležite vyjadril. Možnosti
vyjadrenia konečnej splatnosti nie sú totožné len s vyjadrením pomocou dátumu.

10. K úroku žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobkyne, že zmluva neobsahuje reálnu úrokovú sadzbu
popiera a popiera matematický výpočet žalobkyne, ktorý nedáva žiadny zmysel. Úrok je dohodnutý
jasne, zrozumiteľne, určito, fixnou úrokovou sadzbou zo sumy úveru 26,50 %. Z legálnej definície
celkových nákladov sa do celkových nákladov v zmysle § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z.
zahŕňa okrem úroku aj poplatok a teda poplatok za garantovanú službu. Z uvedeného nemá zmysel

pre žalovaného údajne zastierať reálnu úrokovú sadzbu, pretože okrem úroku môže požadovať aj
poplatky rôzneho druhu, dane aj provízie, čo však nie je prípad žalovaného. Výška úrokovej sadzby
pri spotrebiteľských úveroch nemôže byť súdom samostatne posudzovaná aj z toho dôvodu, že
medzi výškou úrokovej sadzby a výhodnosťou úveru nemusí byť žiadna korelácia. Zákonodarca
zaviedol povinnosť uvádzať v zmluvách RPMN, ktorá vychádza z celkových nákladov spojených so

spotrebiteľskýmúveromaumožňujespotrebiteľovijednoduchoapresneporovnaťvýhodnosťfinančných
produktov na trhu. Priemerný spotrebiteľ porovnáva RPMN ponúkaných úverov a nie úrokovú sadzbu.
Dohodnutý úrok je porovnateľný s úrokmi, ktoré v rozhodnom čase poskytovali iné nebankové subjekty.
Taktiež súdna prax považuje úroky vo výške 25 % ročne za primerané. Z toho dôvodu nemôžu byť
v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný trvá na tom, že odplata - cena úveru a všetky jej zložky boli

dohodnuté v súlade s platnými právnymi predpismi a v súlade s dobrými mravmi.

11. K poplatku za garantovanú službu žalovaný uviedol, že je špecifikáciou cenového dojednania Zmluvy
o úvere, ktorou sa poskytuje finančná služba úver a jeho súdny prieskum je v súlade s § 53 ods. 1, §
53 ods. 6 OZ prípustný iba podľa § 53 ods. 6 OZ s úrokom pri posudzovaní celkovej odplaty za úver.

Poplatok je vyjadrený jasne, zrozumiteľne, určito. V čase uzavretia zmluvy bol prípustným a zákonom
dovoleným poplatkom, pretože ho predpokladal aj § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. ako aj článok
3 písm. g/ Smernice č. 2008/48/ES, ktorá neustanovuje žiadne obmedzenie čo sa týka druhu, rozsahu
a kvality poplatkov. Uvedené protiplnenie je výslovne špecifikované v bode 4 zmluvy o úvere.
12. K RPMN žalovaný uviedol, že je uvedená v správnej výške. Žalovaný poprel tvrdenie žalobkyne, že

sa musela podvoliť jeho vôli inak by jej nebol poskytnutý úver. Zo zákonnej úpravy úverov vyplýva, že
spotrebiteľ má právo do 14 dní odstúpiť od zmluvy o úvere, respektíve zmluvy o doplnkovej službe bez
udania dôvodu alebo podať sťažnosť alebo reklamáciu. Tvrdenie žalobkyne je len účelové a tendenčné,
čo v kontexte s tým, že žalobkyňa minimálne dvakrát a rovnako jej manžel požiadali žalovaného o úver.Žalobkyňa nemusela uzavrieť zmluvu o doplnkovej službe na získanie zmluvy o úvere a celková odmena
podľa zmluvy o doplnkovej službe sa nezahŕňa do určenia najvyššej prípustnej odplaty celkových
nákladov spotrebiteľa, celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a výpočtu RPMN.

13. K odmene za službu Komfort žalovaný uviedol, že ide o doplnkovú zmluvu, ktorá je samostatnou
akcesorickou zmluvou k zmluve o spotrebiteľskom úvere a nie je podmienkou získania úveru. Obsahuje
ustanovenia o predmete plnenia článok 1 bod 1.1, o jeho cene článok 1 bod 1.2, obe sú vyjadrené
určito, jasne, zrozumiteľne a doplnková služba je nadštandardná služba, ktorá je spoplatnená. Žalovaný

upozornil žalobcu na dobrovoľný charakter tejto služby. Vždy súvisia s nejakou hlavnou službou čo nemá
súvis s ich platnosťou alebo neplatnosťou a trvajú len za predpokladu trvania hlavného záväzkového
vzťahu. Podmienenosť však nie je obojstranná, existencia úverového vzťahu nie je podmienená
existenciou doplnkovej zmluvy, čo potvrdzuje aj fakt, že niektorí zákazníci žalovaného sa rozhodli túto
službu nevyužiť. Odmena za doplnkovú službu je cenové dojednanie, ktoré bolo dohodnuté pevnou
sumou a možnosť posudzovať primeranosť ceny existuje podľa rozhodnej právnej úpravy v súčasnosti

len v prípade uplatnenia opatrení na zamedzenie nežiadajúceho cenového vývoja podľa § 4 zákona
č. 18/1996 Z. z. o cenách. Závery o neprijateľnosti odmeny za túto službu nemajú oporu v právnej
úprave ani judikatúre Súdneho dvora EÚ. Výška odmeny podľa doplnkovej zmluvy nepodlieha súdnemu
prieskumu jej primeranosti podľa § 53 ods. 1 OZ nakoľko ide o cenové dojednanie, ktoré je vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne. S poukazom na § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli individuálne
dojednané. Podľa článku 4 ods. 2 Smernice č. 93/2013 hodnotenie nekalej povahy podmienok sa
nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej

strane. Odmena za dojednanú službu v doplnkovej zmluve je hlavným zmluvným dojednaním, nejde o
vedľajšie zmluvné dojednanie, čo vylučuje možnosť súdu posudzovať primeranosť služby. Priamo zákon
stanovuje, že ustanovenia o predmete plnenia a o cene plnenia nemôžu nikdy vyvolávať nerovnováhu,
pretožeideozákladnéustanoveniaspotrebiteľskýchzmlúv,ktorésiviespotrebiteľustrážiť.Dojednanieo
cene nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zároveň takto dojednaná odmena je v súladná s

dobrými mravmi zodpovedá náročnosti toho, že obchodný zástupca sa musí 60 krát dostaviť k žalobkyni
za účelom jej plnenia v súvislosti s čím vznikajú hlavne cestovné náklady, amortizácia, strata času,
zabezpečovanie úhrad ľuďom.

14. Správnosť záverov žalovaného potvrdzuje aj skutočnosť, že NBS na základe zákona č. 35/2015,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebiteľských úveroch vydala žalovanému ako prvému subjektu na
slovenskom trhu dňa 28. 08. 2015 povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov, a to na základe
mimoriadne dôkladného rozboru zmlúv ako aj všetkých procesov, čo by nebolo možné, ak by jeho boli
neplatné alebo odporovali zákonu.

15. Žalovaná sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrila, pojednávania sa nezúčastnila, zásielky
v odbernej lehote neprevzala a súd ich dňom vrátenia považoval za doručené.

16. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len
„OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

18. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie.

20. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

22. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti.

23. Súd v konaní mal za nesporné, že strany sporu uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.
11. 2014 v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.. Žalobkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 780

Eur, celkové náklady podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. 26,50 % p. a. zo sumy úveru vo výške
133,10 Eur, poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 138,62 Eur, celkové náklady RPMN 71,15
%, celková čiastka podľa § 2 písm. h/ 1051,72 Eur, priemerná hodnota RPMN 36,30 %, 60 týždenných
splátok, úver sa poskytuje na dobu 60 týždňov, termín splatnosti poslednej splátky a teda končenej
splatnosti je siedmy deň šesťdesiateho týždňa po dni uzavretia zmluvy.

24. Strany sporu uzavreli Zmluvu o poskytovaní služby Komfort podľa § 51 OZ zo dňa 21. 11. 2014,
v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal pravidelne poskytovať službu v rámci ktorej bol poskytovateľ
povinný informovať zákazníka o prevedení sumy úveru v prospech bankového účtu podľa zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Za poskytnutie služby bola dohodnutá odmena 401,70 Eur vykonávaná v

pravidelných splátkach vo výške 6,70 Eur, posledná splátka 6,40 Eur. Žalobkyňa zobrala na vedomie,
že objednanie tejto služby je dobrovoľné, nie je podmienkou získania úveru podľa zmluvy o úvere a v
prípade, že si službu neobjedná nezmení to podmienky poskytnutia úveru podľa zmluvy o úvere.

25. Základným predpokladom, aby sa súd zaoberal otázkou neplatnosti zmluvy v rámci určovacej žaloby

je preukázanie naliehavého právneho záujmu podľa § 137 písm. c/ CSP. Naliehavý právny záujem
je daný najmä tam, kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo by jeho
postavenie sa stalo neistým. I v prípade spotrebiteľskej zmluvy je potrebné odôvodniť naliehavý právny
záujem na požadovanom určení bez ohľadu na skutočnosť, že pri rozhodovaní v spotrebiteľských
veciach je potrebné mať na zreteli pravidlo ochrany slabšej strany, je vždy potrebné posúdiť, či podaná

žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práv, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť nasledovať
iné ďalšie súdne konanie. Súd mal za to, že určovacím výrokom, že zmluva je neplatná sa neodstráni
a nevyrieši obsah a dosah sporného právneho vzťahu, keďže žalobkyňa má vedomosť o výške dlhu.
Aj po určení neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy by stále existovala neuhradená pohľadávka voči

žalovanému z predmetnej zmluvy, ktorá by mohla byť uplatnená v súdnom konaní žalobou o plnenie zo
strany veriteľa a nevyhnutnou zákonnom podmienkou pre prípustnosť žaloby o určenie je jej spôsobilosť
vyriešiť všetky sporné právne otázky medzi stranami sporu a vytvorenie pevného základu pre budúce
právnevzťahy.Lenžalobaourčenieneplatnostizmluvyoúveretentopožadovanýúčelprivodiťnemohla.
Súd mal za to, že v časti prvého výroku žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určenie

neplatnosti predmetnej zmluvy (rozsudok NS SR č. k. 8Cdo/251/2015).

26. V časti, kde sa žalobkyňa domáhala, že úver v zmysle spotrebiteľskej zmluvy je bezúročný a
bez poplatkov z dôvodu, že zmluva neobsahuje zákonnom predpísané náležitosti. Súd mal za to, že
predmetná zmluva bola vyhotovená v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. § 9 ods. 2 a obsahuje

zákonom predpísané náležitosti. Termín konečnej splatnosti, ktorý uvádzala žalobkyňa je určený počtom
týždňov, nevyplýva povinnosť uvádzať termín konečnej splatnosti konkrétnym dátumom pokiaľ je možné
vyvodiť z údajov v zmluve, dobu platnosti zmluvy. Súd poukazuje na to, že je pravdou, že žalovaný
nezískava žiadnu výhodu s tým, aký spôsob vyjadrenia termínu konečnej splatnosti zvolí a uvedený údajnepoškodzuje spotrebiteľa na jeho právach. Súd úrokovú sadzbu vo výške, ktorá je uvedená v zmluve
nepovažoval za rozpor s dobrými mravmi s tým, že neprevyšuje prípustnú hodnotu úroku. Žalobkyňa
nepoukázala na žiadne neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Súdny

prieskumsanetýkahlavnéhopredmetuzmluvyasúdmalzato,žezmluvavzhľadomktomu,žeobsahuje
zákonnom predpísané náležitosti nie je bezúročná a bez poplatkov.

27. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti Zmluvy o poskytnutí služby E. zo dňa 21. 11. 2014 s tým,
že uvádzala, že predmetná zmluva jej bola vnútená, nebola individuálne dojednaná. O takéto služby

nemala záujem a inak by jej nebol poskytnutý úver. Tieto skutočnosti len tvrdila. V konaní neboli žiadnym
spôsobompreukázané.Pokiaľuzatvorilapredmetnúzmluvumalamožnosťodzmluvydo14dníodstúpiť.
Zmluva je uzatvorená ako samostatná zmluva a žiadnym spôsobom v konaní nebolo preukázané, že
zmluvu musela žalobkyňa uzavrieť inak by jej nebol poskytnutý úver, už i vzhľadom na znenie zmluvy,
kde podpisom potvrdila, že so zmluvou bola oboznámená, objednanie služby je dobrovoľné a nie je
podmienkou získania úveru a nemení podmienky poskytovania úveru. Skutočnosť, že žalobkyňa ako

dlžníčka mala možnosť predmetnú zmluvu vypovedať vylučuje konštatovanie o neprijateľnej podmienke
podľa § 53 ods. 1 OZ. Podľa § 53 ods. 2 OZ cena plnenia nemôže byť neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Úprava konceptu odmeny a spôsob jej výpočtu je zrozumiteľný, výška je jednoznačne a
objektívne určená a z pohľadu dlžníka nie je problematické určiť výšku odmeny. Z toho dôvodu žalobu
v tejto časti zamietol.

28. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že úver je bezúročný
a bez poplatkov vo výške 45,60 Eur, pričom vychádzala zo skutočnosti, že jej bol poskytnutý úver
vo výške 780 Eur a zaplatila 825,60 Eur titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ žalovaný
vzniesol námietku premlčania. Žalobkyňa podala žalobu na tunajší súd dňa 20. 11. 2017. Podľa

predložených dokladov vykonala posledné plnenie dňa 29. 10. 2015, dňom nasledujúcim začala bežať
premlčacia lehota a súd mal za to, že nárok žalobkyne v tejto časti je premlčaný. Žalobkyňa sa teda
o skutkových okolnostiach potrebných pre uplatnenie svojho nároku na súde dozvedela najneskôr
zaplatením poslednej splátky i s poukazom na rozhodovaciu činnosť súdov i na rozhodnutia, na ktoré
poukázal žalovaný.

29. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobu žalobkyne zamietol, pričom poukazuje i na
právne zdôvodnenie namietaných skutočností žalobkyňou zo strany žalovaného.

30. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a

priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov tohto konania. O výške trov bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

31. Žalovaný bol v konaní úspešný, neprešla na žalovaného poplatková povinnosť s poukazom na § 2
ods. 2 zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch na žalovaného.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle

zvláštneho predpisu.