Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/173/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414203309
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6414203309.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní právne
zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi:
V. H., N.. XX.XX.XXXX, bytom W. L. XXX, S., v konaní o zaplatenie 4.186,09 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.196,08 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne z tejto sumy od 21.06.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

III. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.03.2014 žiadal pôvodný navrhovateľ Consumer Finance
Holding a.s. uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 4.186,09 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne od 11.02.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu zmluvy o pôžičke tvrdiac, že poskytol
odporcovi sumu 5.640,- Eur, z ktorej mu odporca nevrátil nič.

Uznesením č. k. 7Ro/179/2014-16 zo dňa 28.08.2014 súd pripustil zmenu účastníkov konania tak, že
na miesto spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. vstúpil do konania navrhovateľ.

Následne podaním zo dňa 13.01.2015 navrhovateľ špecifikoval, že suma 3.697,59 Eur predstavuje
neuhradenú istinu a suma 488,50 Eur poplatky.

Odporcovi bol návrh do vlastných rúk doručený dňa 07.03.2016. K veci sa nijakým spôsobom nevyjadril,

na pojednávanie sa nedostavil. Navrhovateľ žiadal konať bez jeho účasti. Súd preto s použitím
ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku prejednal a rozhodol vec na pojednávaní v
neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov.

Z navrhovateľom predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovné:

Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130

a odporca uzavreli dňa 07.06.2010 zmluvu označenú ako zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, na
základektorejuvedenáspoločnosťposkytlaodporcovipeňažnéprostriedkyvsume3.000,-Eur.Odporca
sa zaviazal vrátiť požičanú sumu v 60. mesačných splátkach po 100,49 Eur. Odporca sa tiež zaviazal
uhrádzať poplatok za poistenie v sume 6,49 Eur mesačne. V zmluve bola ďalej uvedená konečnásplatnosť 60 mesiacov, celková suma pôžičky 5.640,- Eur a celkové náklady 2.640,- Eur. Ročná úroková
sadzba bola dojednaná vo výške 32,31 % a v rovnakej výške je uvedená v zmluve aj RPMN. Priemerná
hodnota RPMN je uvedená vo výške 20,72 %.

V zmluve je ďalej uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Podmienky a Všeobecné obchodné
podmienky, ktoré v článku 6.1 určujú, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a
to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a/alebo Podmienkach a/

alebo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa článku 6.2 Všeobecných obchodných podmienok,
pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo Všeobecných
obchodných podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci. Podľa článku 6.3 Všeobecných obchodných podmienok, v jednotlivých splátkach je zahrnutý
dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. Podľa článku 6.4 Všeobecných obchodných
podmienkach je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby,

pokiaľ nie je dohodnuté inak.

Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že odporca na pôžičku nič neuhradil.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.06.2014 medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding,

a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom je zrejmé, že jej predmetom bolo postúpenie
balíka pohľadávok s ich príslušenstvom špecifikovaných v zozname pohľadávok tvoriacom prílohu k
zmluve.Súdubolapredloženáspolusozmluvouidentifikáciapostúpenejpohľadávky,vktorejjeuvedená
pohľadávka voči odporcovi 3.697,59 Eur a príslušenstvo 511,45 Eur zo zmluvy ev. č. 7073354, ktoré sa
zhoduje s číslom predloženej zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky.

Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi právnym
predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a odporcom, ktorého
obsahom bola povinnosť odporcu vrátiť požičanú sumu spolu s úrokmi v pravidelných mesačných
splátkach. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca poskytnuté peňažné prostriedky nevrátil

ani len čiastočne, pretože súdu nebol predložený ani označený žiaden dôkaz svedčiaci o čo i len
čiastočnej úhrade.

Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej zmluvy je nepochybné, že ide o spotrebiteľský úver podľa
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v § 2 písm. a) ustanovoval, že spotrebiteľským

úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Právny predchodca navrhovateľa mal
pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 3 ods. 1 cit. zákona a odporca postavenie
spotrebiteľa podľa § 3 ods. 2 cit. zákona.

Okrem iných náležitostí zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia úverovej zmluvy vyžadoval v ust. § 4 ods. 2, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola
uvedená g) konečná splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g)) a tiež aby bola v zmluve
uvedená aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i)). Ich
absenciu v zmluve § 4 ods. 3 cit. zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy sankcionoval

bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru.

Zmluva obsahuje iba uvedenie mesačnej splátky vo výške 100,49 Eur (z čoho 6,49 Eur predstavuje
poplatok za poistenie) bez ďalšej špecifikácie a teda vôbec nerozčleňuje mesačné splátky z hľadiska
úhrady istiny a úrokov s tým, že aj splatnosť splátok určujú len drobno písané všeobecné obchodné

podmienky. Takisto v zmluve absentuje uvedenie konečnej splatnosti pôžičky, nakoľko nepostačuje len
uvedenie údaja „60 mesiacov“, lebo z neho nie je zrejmé kedy je spotrebiteľský úver splatný, nie je
zrejmé, od kedy vlastne plynie 60 mesiacov (či napríklad od uzavretia zmluvy) a teda kedy (v ktorý deň)
nastáva konečná splatnosť úveru. Zákonu zodpovedajúci údaj totiž predstavuje uvedenie konkrétneho
dňa a nepostačuje len vymedzenie obdobia v podstate zhodujúceho sa s počtom splátok, lebo inak by

táto zákonná náležitosť strácala na svojom význame.

Preto odporcovi poskytnutý úver (formou pôžičky) je podľa § 4 ods. 3 cit. zákona v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy bezúročný a bezpoplatkov. Vzhľadom na to dlh odporcu predstavuje sumu 3.000,-Eur, keďže odporca z tejto poskytnutej sumy nevrátil ani jedno euro. Vo zvyšku potom súd návrh ako
nedôvodný zamietol vrátane sumy 488,50 Eur požadovanej navrhovateľom ako bližšie nešpecifikované
poplatky.

Okrem toho je potrebné predmetnú zmluvu o pôžičke podriadiť pod právny režim spotrebiteľských
zmlúv v Občianskom zákonníku, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorý ustanovuje, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Pôvodný navrhovateľ pri jej uzavretí vystupoval v pozícii

dodávateľa a odporca v pozícii spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorých je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka
a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi
aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná
premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dátumu uzavretia predmetnej zmluvy

platilo, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Z tohto ustanovenia je podľa názoru súdu zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci spotrebiteľskej
ochrany aplikáciu spotrebiteľských predpisov bez ohľadu na prejav vôle zmluvných strán - spotrebiteľa
a dodávateľa. Aj keď teda zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v § 497 Obchodného zákonníka
a je tzv. absolútnym obchodom, majú sa prednostne v prípade spotrebiteľského úverového vzťahu ako
klasického občianskoprávneho vzťahu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ potom aj

podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy platilo,
že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa (pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie), niet rozumného dôvodu, aby
za stavu kedy Občiansky zákonník premlčanie upravuje a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa

výhodnejšia,savprípadespotrebiteľskéhoúveruakovtejtoprejednávanejveciaplikovalanapremlčanie
obchodnoprávnaúpravaregulujúcavzťahyzásadnepodnikateľské.Taktopodanémuvýkladudotknutých
ustanovení, v rámci ktorých Občiansky zákonník iba implicitne vyjadroval prednosť občianskoprávnej
úpravy v spotrebiteľských vzťahoch nasvedčuje aj následný prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou
od 01.04.2015 vyjadruje tento princíp už explicitne doplnením poslednej vety do ust. § 52 ods.

2 Občianskeho zákonníka tak, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

Vychádzajúc z uvedeného súd kvôli premlčaniu nemohol navrhovateľovi prisúdiť celú sumu 3.000,-

Eur s príslušenstvom. Splátky v sume 100,49 Eur, v ktorých mal odporca vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky boli splatné 20. deň v príslušnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20.07.2010.
Od nasledujúceho dňa po splatnosti každej splátky začala plynúť trojročná premlčacia doba podľa
§ 101 Občianskeho zákonníka, keď podľa ust. § 103 prvá veta Občianskeho zákonníka platí, že akbolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich
zročnosti.

Premlčacia doba v prípade plnenia v splátkach plynie teda odo dňa splatnosti každej splátky. Z prehľadu
na č.l. 6 spisu je zrejmé, že v rámci žalovanej istiny navrhovateľ požadoval prisúdiť aj prvých osem
splátok po 100,49 Eur. Tieto však podľa zmluvy boli splatnými 20. dňa príslušného mesiaca, t.j.
20.07.2010, 20.08.2010, atď. až 20.02.2011. Trojročná premlčacia doba ohľadne týchto splátok uplynula
uplynutím dňa 21.07.2013, 21.08.2013, atď. až 21.02.2014 a pokiaľ žalobný návrh bol podaný na tunajší

súd dňa 18.03.2014 po uplynutí troch rokov od splatnosti, súd kvôli premlčaniu nemohol tieto splátky
navrhovateľovi priznať. Preto v rozsahu žalovanej sumy 803,92 Eur (8 splátok x 100,49 Eur) súd musel
návrhzamietnuť,keďževzhľadomnazmluvnúabsenciurozčleneniasplátoknaúhraduistinyanaúhradu
úrokov nebolo možné zistiť, koľko zo splátky predstavuje úhrada istiny a koľko úhrada úrokov.

Preto súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.196,08 Eur (3.000,- Eur mínus 803,92 Eur),

ktorá premlčanou nie je.

Úrok z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné
ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.

februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013
platilo, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Právny predchodca navrhovateľa síce listom zo dňa 29.01.2011 žiadal odporcu o úhradu celej pôžičky
naraz (do 3 dní od doručenia výzvy), no ani v zmluve ani vo Všeobecných obchodných podmienkach súd
nenašiel dojednanie zodpovedajúce ust. § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie
v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti

najbližšie nasledujúcej splátky.

Pretokvôliabsenciidojednaniaomožnostižiadaťoúhraduceléhodlhunarazpriomeškaníjednejsplátky
súd priznal úrok z omeškania len odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky, čo vychádza
na deň 21.06.2015, kedy základná úroková sadzba ECB bola na úrovni 0,05 % ročne. Súd tak uložil

odporcovi zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania 8,05 % ročne (0,05 % + 8 percentuálnych bodov)
od 21.06.2015 do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a vyslovil, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže pomerný úspech navrhovateľa a odporcu bol

takmer rovnaký (úspech navrhovateľa v sume 2.196,08 Eur a úspech odporcu vo zvyšku).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.