Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. október 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31Ps/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117219678
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117219678.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci W. I., narodeného X.X.XXXX a H. I., narodenej XX.X.XXXX, obaja
trvale bytom S. XX, obaja zastúpení procesnou opatrovníčkou I. S., súdnou úradníčkou Okresného súdu
Trnava, vo veci návrhu prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava, o obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Konanie sa z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 4.9.2017 bol tunajšiemu súdu doručený návrh prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava na
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony W. I., narodeného X.X.XXXX a H. I., narodenej XX.X.XXXX v
tom smere, aby ich podania na štátne orgány, orgány územnej samosprávy neboli akceptované, resp.

abypríslušnéorgányichpodanianeakceptovaliakodôvodné,niezichpodstaty,alepreto,žeichpodania
vychádzajú z ich patologickej motivácie.

2. Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že Uznesením povereného príslušníka Okresného riaditeľstva
PZ Trnava Obvodné oddelenie PZ Zavar ORP-1853/ZA-TT-2016 zo dňa 3.8.2016 bolo podľa § 199
ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie vo veci prečinu nebezpečného prenasledovania podľa

§ 360a ods. 1 písm. a), písm. b), písm. e), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ust. §
139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Na základe príkazu Okresného súdu Trnava zo dňa 16.12.2016
bol do konania podľa § 142 ods. 1 Trestného poriadku dňa 10.1.2017 pribratý znalec MUDr. O. za
účelom vyšetrenia duševného stavu svedka W. I., nar. X.X.XXXX a svedka H. I., nar. XX.X.XXXX.
Zo záverov znaleckých posudkov vyplynulo, že vyšetrovaní svedkovia netrpia duševnými poruchami,
ktoré by v podstatnej miere znižovali ich rozpoznávaciu alebo ovládaciu schopnosť v zmysle ust. § 23

Trestného zákona. Trpia ale poruchami osobnosti, čo ale v podstate nie sú forenzne psychiatrického
hľadiska duševnými poruchami či chorobami. V kombinácii u nich s prítomnými duševnými poruchami (v
posudku uvádzanými) spôsobujú ich problematické správanie spočívajúce predovšetkým v zaťažovaní
štátnych orgánov v podávaní rôznych neopodstatnených oznámení. Z hľadiska psychiatrického by
bolo podľa názoru znalca vhodným riešením obmedziť oboch manželov v spôsobilosti vykonávania
právnych úkonov, predovšetkým v tom smere, aby im bolo obmedzené podávanie rôznych oznámení,

podnetov, sťažností na orgány štátnej správy, miestnej samosprávy či špecializovanej štátnej správy.
Obaja manželia sa vzhľadom k svojej osobnostnej štruktúre navzájom podnecujú vo svojich pocitoch
ohrozenia, prenasledovania, či poškodzovania inou osobou. Ide o o zvýraznene paranoidnú črtu ich
osôb avšak len v tomto prípade (paranoida voči susedom), z tohto dôvodu nemožno globálne hodnotiť
ich rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v tom zmysle, že by boli podstatne či vo významnej miere
obmedzené, resp. neprítomné. U oboch manželov sa však dá jednoznačne hovoriť o čiastočnom

znížení ich rozpoznávacích a ovládacích schopností. Uvedené prejavy správania manželov I. vyplývajú
z kombinácie v posudku uvádzaných duševných porúch a u oboch prítomnej minimálne ľahkej mentálnejretardácie. V tomto smere boli vypracované MUDr. O. aj doplnky vyššie uvedených znaleckých
posudkov. Z ich záverov vyplýva, že W. I. trpí diagnózou organické zmeny osobnosti pri epilepsii,
mentálna subnorma a H. I. trpí diagnózou mentálna subnorma a schizoafektívna porucha, aktuálne viac

rokov v remisii.
W. I. trpí viacerými duševnými poruchami, na teréne polymorfne abnormne štruktúrovanej osobnosti.
Jehoduševnéporuchyaosobnostnápatologickáštruktúrahovedie(motivuje)vkonaníkuopakovanému
podávaniu inadekvátnych podnetov a podaní na štátne orgány a inštitúcie (od r. 2007 doposiaľ cca
223 oznámení na polícii). H. I. trpí viacerými duševnými poruchami, na teréne polymorfne abnormne

štruktúrovanej osobnosti. Jej duševné poruchy a osobnostná patologická štruktúra ju vedú (motivujú) v
konaní ku opakovanému podávaniu inadekvátnych podnetov a podaní na štátne orgány a inštitúcie (od
r. 2007 doposiaľ cca 223 oznámení na polícii). Z hľadiska psychiatrického je podľa znalca odôvodnené
menovaných obmedziť ku spôsobilosti výkonu právnych úkonov, predovšetkým v tom zmysle, aby ich
podania na štátne orgány, orgány územnej samosprávy neboli akceptované, resp. aby príslušné orgány
ich podania neakceptovali ako dôvodné, nie z ich podstaty, ale preto, že ich podania vychádzajú z ich

patologickej motivácie pre vyššie uvádzané duševné poruchy a poruchy osobnosti.

3. Navrhovateľ priložil k návrhu znalecké posudky znalca MUDr. B. O., znalca zapísaného do zoznamu
MinisterstvaspravodlivostiSRodborzdravotníctvoafarmáciač.9/2017ajehodoplnokzodňa19.7.2017
týkajúci sa osoby W. I. a č. 12/2017 a jeho doplnok týkajúci sa osoby H. I. zo dňa 19.7.2017.

X. M. čl. XX J. mimosporového poriadku, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
M. čl. X J. mimosporového poriadku, úkony účastníkov konania sa posudzujú s prihliadnutím na ich

obsah. R. pochybenie možno namietať iba vtedy, ak by bol pri správnom procesnom postupe dosiahnutý
iný výsledok konania. V záujme hospodárnosti konania a ochrany práv a právom chránených záujmov
účastníkov konania môže súd upustiť od vykonania určitých úkonov alebo prispôsobiť ich realizáciu tak,
aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie vo veci.
Podľa § 13 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, prokurátor môže podať návrh na začatie konania,

ak možno konanie začať aj bez návrhu, a ak to ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Podľa § 23 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať
konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.
Podľa § 247 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak nie sú splnené podmienky na obmedzenie
spôsobilosti, zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti, súd konanie zastaví.

Podľa § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi
nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu
plnoletosťou.
Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov

je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah
obmedzenia určí v rozhodnutí.

5. Zásahy do právnej spôsobilosti fyzickej osoby patria medzi najzávažnejšie zásahy do práva na
súkromie. Možno ich uskutočniť iba v súlade so zákonom a len na základe rozhodnutia súdu.

Rozhodnutie súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa týka právnych úkonov, ku ktorým
dochádza medzi fyzickými osobami navzájom, ako aj medzi fyzickými a právnickými osobami vo
vzťahoch vznikajúcich v oblasti majetkových vzťahov a vzťahov vyplývajúcich z práva na ochranu
osobnosti. Obmedzenia procesného charakteru sa môžu dosiahnuť iba tak, že budú vychádzať z
hmotnoprávnych ustanovení. V oblasti občianskoprávnych vzťahov sa rozhodnutie súdu o obmedzení

spôsobilosti na právne úkony môže týkať právnych úkonov týkajúcich sa napr. nadobudnutia
vlastníckeho práva, v oblasti záväzkového práva prichádzajú do úvahy jednostranné a dvojstranné
právne úkony, ďalej sú to úkony v súvislosti s dedičským, pracovným, rodinným a iným právom a pod.

6. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom k návrhom - znaleckých posudkov a najmä ich

doplnení, ktoré sú v tejto veci pre súd relevantné, nakoľko konkrétne tieto sa týkajú otázky duševných
ochorení menovaných a ich spôsobilosti právne úkony, vypracovaných MUDr. B. O., znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia vyplýva, a to z doplnenia posudku č. 9/2017, že v otázke položenej
zadávateľom posudku v znení „Akým duševným ochorením trpí W. I. a či je u neho dôvod na obmedzeniespôsobilosti na právne úkony a v akom rozsahu?“, dospel znalec k záveru, že menovaný trpí viacerými
duševnými poruchami (Organické zmeny osobnosti pri epilepsii, F 07.8, Mentálna subnorma, F 70. 0), na
teréne polymorfne abnormne štruktúrovanej osobnosti (objektivizované aj znaleckým psychologickým

posudkom). Jeho duševné poruchy a osobnostná patologická štruktúra ho vedie (motivuje) v konaní
ku opakovanému podávaniu inadekvátnych (iracionálnych, nelogických) podnetov a podaní na štátne
orgány a inštitúcie (od r. 2007 doposiaľ 223 oznámení na polícii). Z hľadiska psychiatrického je tak
podľa znalca odôvodnené W. I. obmedziť ku spôsobilosti ku výkonu právnych úkonov, predovšetkým v
tom zmysle aby jeho podania na štátne orgány, orgány vyššej územnej správy, miestnej samosprávy

neboli akceptované, respektíve aby príslušné orgány jeho podania neakceptovali ako dôvodné, nie z
ich podstaty, ale preto, že ich podania menovaným, vychádzajú z jeho patologickej motivácie pre vyššie
uvádzané duševné poruchy. Z doplnenia znaleckého posudku menovaného znalca č. 12/2017 zo dňa
19.7.2017, ktorého predmetom bola odpoveď na otázku „„Akým duševným ochorením trpí H. I. a či je
u nej dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a v akom rozsahu?“, vyplýva záver znalca,
že H. I. trpí viacerými duševnými poruchami (Mentálna subnorma, F 70. 0, Schizoafektívna porucha

F 25. 0) a to na teréne polymorfne abnormne štruktúrovanej osobnosti (objektivizované aj znaleckým
psychologickým posudkom). Jej duševné poruchy a osobnostná patologická štruktúra ju vedú (motivujú)
v konaní ku opakovanému podávaniu inadekvátnych (iracionálnych, nelogických) podnetov a podaní na
štátne orgány a inštitúcie (od r. 2007 doposiaľ 223 oznámení na polícii). Z hľadiska psychiatrického je
odôvodnené H. I. obmedziť ku spôsobilosti výkonu právnych úkonov, predovšetkým v tom zmysle aby

jej podania na štátne orgány orgány vyššej územnej správy, miestnej samosprávy neboli akceptované,
respektíve aby príslušné orgány jej podania neakceptovali ako dôvodné, nie z ich podstaty, ale preto,
že ich podania menovanou, vychádzajú z jeho patologickej motivácie pre vyššie uvádzané duševné
poruchy a poruchy jej osobnosti.
7. Navrhovateľ odôvodňoval svoj návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u posudzovaných

osôb tým, že tieto opakovane zaťažujú štátne orgány (z obsahu návrhu vyplýva, že najmä
políciu) podávaním rôznych neopodstatnených oznámení. Zo znaleckých posudkov predložených
navrhovateľom spoločne s návrhom má súd za preukázané, že u menovaných by bolo z psychiatrického
hľadiska možné usúdiť na potrebu obmedzenia menovaných v spôsobilosti na právne úkony v oblasti
podávania návrhov a oznámení štátnym orgánom. Otázka reálneho obmedzenia spôsobilosti na právne

úkony je však otázkou právnou, nie otázkou medicínskeho či psychiatrického charakteru. Zo znaleckých
posudkov a ich doplnení nevyplýva záver, že by posudzované osoby neboli v dôsledku svojich
duševných porúch spôsobilé robiť niektoré z právnych úkonov tak, ako sú charakterizované v bode 5.
tohto odôvodnenia. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že Najvyšší súd Českej republiky
už v rozhodnutí sp. zn. 22Cdo/2014/2001 zo dňa 13.03.2003 uviedol, že „1. Súdy vo výroku rozsudku,

ktorým obmedzujú... fyzickú osobu v spôsobilosti na právne úkony, môžu určiť rozsah tohto obmedzenia
len so zreteľom k právnym úkonom, z ktorých vznikajú, menia sa či zanikajú právne vzťahy podľa
ustanovení občianskoprávnych (vrátane vzťahov obchodných) a pracovnoprávnych, pre ich riešenie
je v prípade sporu daná právomoc súdu. 2. Pokiaľ spôsobilosť k právnym úkonom zbavenej fyzickej
osobe bola neskôr zmeňujúcim rozhodnutím súdu len obmedzená, a to (nesprávne) len tak, že nebola

oprávnená konať s úradmi, malo také rozhodnutie za následok nadobudnutie plnej spôsobilosti na
právne úkony.“ Taktiež v rozhodnutí Krajského súdu v Ostrave zo dňa 08.01.1998 sp. zn. 7Co/538/97,
ktorý rozsudok spomína Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze č. IV. ÚS 412/04 zo dňa
07.12.2005 ako judikatúru všeobecných súdov, spomínaný krajský súd konštatuje, že „ Súd môže
výrokom rozsudku pozbaviť fyzickú osobu spôsobilosti na právne úkony alebo ju v tejto spôsobilosti

obmedziť. Výrok rozsudku o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby len ohľadne samotného konania
pred súdmi a úradmi je v rozpore so zákonom.“
8. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba tiež zdôrazniť, že jeho zákonná úprava
a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je
pre rozhodovaciu činnosť sudov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho

zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer zbavovania, alebo obmedzovania
spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti
fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo obmedzení
sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích
osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích

osôb na úkor záujmu dotknutej osoby (napr. NS SR sp. zn. 8Cdo/276/2014).
9. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že na základe obsahu návrhu a jeho príloh možno
uzavrieť, že u vyšetrovaných nie sú splnené podmienky na obmedzenie ich spôsobilosti na právne
úkony. Súd nepovažoval za potrebné nariadiť v rámci konania o obmedzenie spôsobilosti na právneúkony vykonanie znaleckého dokazovania súdom ustanoveným znalcom v zmysle § 244 Civilného
mimosporového poriadku, nakoľko z úradnej činnosti súdu mu je známe, že MUDr. B. O., ev. č. znalca
XXXXXX, býva pravidelne ustanovovaný za znalca v konaniach o obmedzenie spôsobilosti na právne

úkony, jeho znalecké závery z predložených posudkov a ich doplnení súd berie ako plne relevantné
a aj prípadná opätovná formulácia záveru o psychiatrickej odôvodnenosti obmedzenia posudzovaných
v spôsobilosti na právne úkony v oblasti podávania návrhov štátnym orgánom iným znalcom, by na
konečnom právnom posúdení veci súdom nič nezmenila, len zbytočne zaťažila účastníkov konania
podrobením znaleckému skúmaniu v rozpore s čl. 7 a 12 Civilného mimosporového poriadku a bola v

rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Taktiež súd nepovažoval za potrebný navrhovaný výsluch
MUDr. O., nakoľko jeho závery zo znaleckých posudkov a ich doplnení považuje za dostatočne
jednoznačnéapredloženéznalecképosudky,ktorévkonaníposudzovalakolistinnédôkazy,dostatočne,
aj bez výsluchu znalca, preukazujúce v nich uvádzané skutočnosti. Taktiež nepovažoval za potrebné
uskutočniť výsluch posudzovaných osôb, nakoľko rozhodnutie v danej veci nie je pre súd vzhľadom
na v návrhu uvádzané skutočnosti, otázkou skutkovou, ale otázkou právnou, na ktorej vyriešenie by

postoje a názory posudzovaných osôb nemali vplyv, a tak má za to, že takýmto výsluchom by, ako
už bolo uvedené, boli posudzované osoby zbytočne zaťažené. Z uvedených dôvodov, vzhľadom na
charakter konania a s poukazom na čl. 7 a 12 Civilného mimosporového poriadku, v súlade so zásadou
hospodárnosti konania, rozhodol súd v danej veci bez potreby vykonávania ďalšieho dokazovania a bez
nariadenia pojednávania.

10. Ak teda z návrhu ani zo znaleckého posudku MUDr. O. nevyplýva záver, že posudzované osoby
nie sú spôsobilé robiť niektoré z právnych úkonov obsiahnutých v bode 5. odôvodnenia, nemožno ich
obmedziť v tom smere ako je uvedené v návrhu a ako uviedol znalec v doplnení posudkov. Uvedené
obmedzenie by totiž nebolo v súlade s judikatúrne formulovanou zásadou, že pri obmedzení spôsobilosti
na právne úkony sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem

verejný či tretích osôb, nakoľko obmedzenie posudzovaných v navrhovanom smere by napĺňalo práve
cieľ ochrany verejného záujmu. Napokon, ako skonštatoval Ústavný súd Českej republiky v náleze IV.
ÚS 412/04 zo dňa 07.12.2005, „obťažovanie súdov, prípadne ďalších orgánov verejnej moci, napríklad i
množstvom nie vždy logických podaní, nemožno riešiť popretím subjektivity jednotlivca v jej dynamickej
podobe. Právna subjektivita totiž musí pokrývať i právo jednotlivca na rozvoj jeho osobnosti v podobe

interakcie s okolím, vrátane interakcie s verejnou mocou...“ S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k
záveru, že v tomto konaní nie sú splnené podmienky na obmedzenie posudzovaných osôb v spôsobilosti
na právne úkony, preto konanie bez potreby ďalšieho dokazovania, ktoré by v rozpore so zásadami
Civilného mimosporového poriadku zbytočne zaťažilo účastníkov, resp. konanie zbytočne predĺžilo,
zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. a), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).