Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/103/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224448
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115224448.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov:

JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: G. V. Pharma, a.s., so sídlom
Hlohovec, Štúrova 55, IČO: 31 709 249, proti žalovanému: O. E., nar. XX.X.XXXX, adresa Y., T.
XXXX/XX, zastúpenému advokátom: JUDr. Ing. Branislav Pecho PhD., so sídlom Nitra, Piaristická 2, o
zaplatenie 3.319,39 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava,
č. k. 18C/448/2015-78 zo dňa 12.9.2016, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol,
výrokom II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení čl. 12 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, § 263
ods. 1, § 265, § 408a ods. 1 a 7 Obchodného zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že
žalobca sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 3.319,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

9,05% ročne zo sumy 3.319,39 Eur od 1.10.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom základe,
že dňa 22.8.2007 uzatvorila spoločnosť Arena servis, a.s., so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o
úvere, na základe ktorej poskytla Slovenská sporiteľňa a.s. úver vo výške 14.206.997,27 Eur s lehotou
splatnosti 31.9.2009. Podmienkou poskytnutia úveru bolo podpísanie zmluvy o záväzku nadriadenosti.
Žalovaný preto uzavrel dňa 22.8.2007 so spoločnosťou Arena servis, a.s. a Slovenskou sporiteľňou a.s.
zmluvu o nadriadenosti záväzku voči banke, ktorej súčasťou bolo vyhlásenie, že neprijme žiadne plnenie
svojhozáväzkuvočispoločnostiArenaservis,a.s.,vyplývajúcehozozmluvyoúvere,atoaždomomentu

splnenia záväzku z úverovej zmluvy. Napriek vedomosti o záväzku nadriadenosti postúpil žalovaný svoju
pohľadávku na spoločnosť Kapital invest, a.s., za odplatu 497.908,78 Eur. Nadobúdateľ pohľadávky
si túto uplatnil súdnou cestou na Okresnom súde Banská Bystrica v konaní sp. zn. 60Rob/414/2011.
Uvedeným postupom žalovaný porušil svoju povinnosť a prijal plnenie záväzku, čím porušil povinnosť zo
zmluvy.Žalobcasipretouplatňujenároknazmluvnúpokutuvovýške3.319,39Eur.Slovenskásporiteľňa
a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.9.2011 postúpila svoju pohľadávku žalobcovi. Žalobca
vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty výzvou zo dňa 16.9.2015, ktorú žalovaný prevzal

dňa 23.9.2015. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, mal za to, že neporušil žiadnu svoju povinnosť
vyplývajúcu zo zmluvy, neprijal plnenie zo zmluvy o postúpení pohľadávok. Ďalej dôvodil, že zmluva
je neplatná, nakoľko je v rozpore so zákonom a tento obchádza, konkrétne poukazoval na ust. § 408aObchodného zákonníka a namietal tiež, že žalovaný sa nemôže dopredu vzdať svojich práv podľa § 574
ods. 2 Obchodného zákonníka, ako aj namietal existenciu pohľadávky zo zmluvy o úvere.

3. Súd prvej inštancie uzavrel, že právo uplatniť svoju pohľadávku v súdnom konaní je súčasťou
ústavného práva na súdnu ochranu, pričom právo na súdnu ochranu patrí medzi základné práva, ktoré
sú nescudziteľné, nepremlčateľné, nezrušiteľné a neodňateľné, preto sa nemožno vzdať práva na súdnu
ochranu či už v civilnom súdnom konaní, exekučnom, alebo konkurznom konaní. Základného práva sa
nemožno vzdať ani na krátky časový úsek (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 64/2000). Súd prvej

inštancie vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že neplatný je právny úkon podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, ktorým sa niekto vzdal svojho základného práva, a to pre rozpor s Ústavou Slovenskej
republiky. V nadväznosti na neplatnosť takéhoto záväzku je neplatným aj dojednanie o zmluvnej pokute.
V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Obo
119/2007 zo dňa 18.03.2008, v ktorom súd uviedol, že dohoda o zmluvnej pokute, ktorá má vzniknúť
v dôsledku vzdania sa práva postúpiť pohľadávky, ktoré by mali vzniknúť práve následkom porušenia

zmluvnej povinnosti žalobcom, nie je dohodou, ktorá by mala charakter zabezpečovacieho inštitútu
zabezpečenia zmluvnej povinnosti. Prvoinštančný súd sa tiež stotožnil s argumentáciou žalovaného,
že zmluva je neplatná nakoľko odporuje kogentnému ustanoveniu § 408a Obchodného zákonníka. Ust.
§ 408a ods. 7 Obchodného zákonníka pritom výslovne uvádza, že pri záväzku podriadenosti nemožno
plnenie pohľadávok nijakým spôsobom zabezpečiť. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko

zmluva o nadriadenosti, ako aj dohoda o zmluvnej pokute sú neplatné pre výslovný rozpor so zákonom,
a to tak s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s Obchodným zákonníkom

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1 a 2
CSP a žalovanému ako plne úspešnej strane priznal nárok na ich náhradu.

5.Protitomutorozsudkuvcelomjehorozsahupodalodvolaniežalobca,ktorýmsadomáhal,abyodvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná
nárok na náhradu trov konania. Ako odvolacie dôvody uviedol tie, ktoré vyplývajú z ust. 365 ods. 1
písm. e), f) a h) Civilného sporového poriadku, teda že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že navrhoval vykonanie dôkazu pripojením spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
60Rob/414/2011 za účelom preukázania skutočnosti, že žalovaný v rozpore so zmluvou o nadriadenosti
záväzku voči banke zo dňa 22.8.2007 postúpil svoju pohľadávku špecifikovanú v zmluve na spoločnosť

Kapital invest, s. r. o. za odplatu vo výške 497.908,78 Eur, ktorú si následne spoločnosť Kapital invest,
s. r. o. uplatnila voči spoločnosti Arena servis, a.s. ešte pred splatením nadriadeného záväzku voči
banke vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 53/0092/OC/07. Súd bez odôvodnenia a rozhodnutia o
nevykonaní navrhnutého dokazovania tento dôkaz nevykonal a svoje rozhodnutie nezdôvodnil ani v
samotnom rozsudku, čím žalobcovi odoprel možnosť riadneho preukázania skutkového stavu a zistenia

rozhodujúcich skutočností, ako aj právo na spravodlivý súdny proces. Ďalej žalobca argumentoval
tým, že ust. § 408a ods. 7 Obchodného zákonníka vylučuje akýmkoľvek spôsobom zabezpečiť
pohľadávky veriteľov, ak je dohodnutý záväzok podriadenosti. Pohľadávky zo záväzkov podriadenosti
preto budú vždy nezabezpečenými pohľadávkami iných veriteľov. V prípade zabezpečenia takýchto
pohľadávokvrozporescitovanýmustanovením,bolibytietouspokojovanébezohľadunauspokojovanie

ostatných veriteľov, pričom poradie by záviselo od spôsobu zabezpečenia (napr. záložné právo, zádržné
právo a iné). Súd si nesprávne vyložil predmetné ustanovenie, keď dojednania o zmluvnej pokute
uvedené v zmluve o nadriadenosti záväzku považoval za inštitút zabezpečenia pohľadávky veriteľa
a jej uspokojenia. Ustanovenie o zmluvnej pokute nemožno považovať za zabezpečovací prostriedok
plnenia určitej pohľadávky veriteľa, ale za prostriedok zabezpečenia plnenia zmluvnej povinnosti

(neprijať žiadne plnenie existujúceho záväzku v súlade s čl. II bod 3 zmluvy o nadriadenosti záväzku).
Preto vychádza rozhodnutie súdu z nesprávneho právneho posúdenia veci a jeho rozhodnutie o
neplatnosti zmluvy a dojednania o zmluvnej pokute nemá oporu v zákonných ustanoveniach. Pokiaľ
súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 119/2007 zo dňa 18.3.2008, žalovaný
uviedol, že citované rozhodnutie Najvyššieho súdu predpokladá existenciu dohody o zákaze postúpenia

pohľadávok, ktoré by mali vzniknúť v budúcnosti následkom porušenia zmluvnej povinnosti osobou,
ktorej by súčasne vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Pretože predmetom tohto súdneho
konania nie je zaplatenie zmluvnej pokuty v dôsledku porušenia zákazu postúpiť budúcu pohľadávku,
ktorá by mala vzniknúť následkom porušenia povinnosti iného subjektu, nemožno citované rozhodnutiena daný prípad aplikovať. V čase podpisu zmluvy o nadriadenosti záväzku žalovaný disponoval
reálnou a nie budúcou pohľadávkou, ktorej splatnosť odložil do doby splatenia existujúceho záväzku
spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. čím neodňal svoje právo na súdnu ochranu, keď po zosplatnení

danej pohľadávky a jej neuhradení dlžníkom sa mohol jej zaplatenia domáhať súdnou cestou. Odklad
splatnosti pohľadávky nemožno považovať za ustanovenie v rozpore s platným právnym poriadkom.
Nemožno akceptovať ani tvrdenie súdu, že predmetné ustanovenie zmluvy o nadriadenosti záväzku
predstavuje odňatie, resp. vzdanie sa práva na súdnu ochranu, nakoľko bráni budúcemu uplatneniu
základného ústavného práva. Toto ustanovenie totiž iba deklaruje odklad splatnosti pohľadávky

žalovaného tak, ako sa na tom dohodol so svojim dlžníkom a ukladá žalovanému záväzok rešpektovať
svoju zmluvnú povinnosť pod hrozbou možnej sankcie. Žalovaný sa vedome zaviazal prevziať dané
povinnosti za účelom získania prospechu v podobe získania úverových prostriedkov pre spoločnosť,
ktorú ovládal prostredníctvom svojich majetkových práv ako akcionár spoločnosti Arena servis, a.s. bolo
by nielen v rozpore s poctivým obchodným stykom, ale aj s ustanoveniami iných právnych predpisov, aby
žalovaný po získaní úverových prostriedkov od spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. (ktorých získanie

bolo podmienené nadriadenosťou záväzku banky) tieto svoje zmluvné povinnosti vedome poprel a
porušil, a teda podpis zmluvy o nadriadenosti záväzku využil iba na „nepoctivé získane“ finančných
prostriedkov vo svoj prospech.

6. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie, v

ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu a žalobcu zaviazal na
náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, náležite a
zrozumiteľne odôvodnené a zákonné, teda že podané odvolanie je nedôvodné. Uviedol, že súd prvej
inštancie postupoval správne, keď spis Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60 Rob/414/2011
nepripojil, pretože žalobca v žalobe ako dôkaz na preukázanie skutočnosti o postúpení pohľadávky

na spoločnosť Kapital invest, s. r. o. navrhoval zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 22.8.2011,
ktorá mala byť obsahom predmetného spisu, avšak predmetnú zmluvu o postúpení zo dňa 22.8.2011
pripojil žalobca už k žalobe, preto nebolo potrebné vyžiadať si celý spis Okresného súdu Banská
Bystrica na zabezpečenie zmluvy o postúpení zo dňa 22.8.2011. Súd aj vykonal dokazovanie touto
listinou. Naviac skutočnosť, že žalovaný postúpil svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 2/2007 na

spoločnosť Kapital invest, s. r. o., ani nebola medzi stranami sporná, preto nebolo potrebné vyžiadať si
spis Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Rob/414/2011 na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Súd teda vykonal riadne dokazovanie, hodnotil dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti a starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, pretože žalovaný žalobcom
tvrdenú skutočnosť postúpenia pohľadávky žalovaného zo zmluvy o úvere č. 2/2007 na spoločnosť

Kapital invest, s. r. o. ani nenamietal. Žalobca v odvolaní neuvádza, ktoré skutkové zistenia súdu prvej
inštancie boli nesprávne, preto ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového
poriadku nie je daný. Súd rozhodol, že zmluva o nadriadenosti záväzku a dojednanie o zmluvnej
pokute je neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom poukázal na
to, že právo uplatniť svoju pohľadávku na súde, je súčasťou práva na súdnu ochranu, ktorého práva

sa nie je možné vzdať ani na krátky časový úsek. Žalobca si však z odôvodnenia rozsudku vytrhol
iba jednu vetu, a to poukázanie na ust. § 408a ods. 7 Obchodného zákonníka, podľa ktorého plnenie
pohľadávok podľa odseku 1 nemožno nijakým spôsobom zabezpečiť. Je však nesporné, že zmluvná
pokuta je zabezpečením pohľadávky, pričom tento výklad podporuje aj systematické zaradenie zmluvnej
pokuty v ustanoveniach Obchodného zákonníka (diel VI zabezpečenie záväzku), ako aj v ustanoveniach

Občianskeho zákonníka (piaty oddiel Zabezpečenie záväzkov), preto je argumentácia žalobcu zjavne
účelová a nesprávna. Pokiaľ súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo
119/2007 zo dňa 18.3.2008, vyslovene uviedol, že ide o obdobnú, nie rovnakú situáciu, ako sa účelovo
formalisticky snaží tvrdiť žalobca. Rovnako tvrdenie žalobcu, že žalovaný porušil zmluvu o nadriadenosti
záväzku za účelom nepoctivého získania finančných prostriedkov vo svoj prospech je nepravdivé,

pretože žalovaný neporušil zmluvu o nadriadenosti záväzku, nakoľko mu táto nezakazovala postúpiť
predmetnú pohľadávku a žalovaný ani nezískal žiadne finančné prostriedky vo svoj prospech. Žalobca
svoj údajný nárok odvodzuje zo zmluvy o nadriadenosti záväzku, a to s poukazom na článok II. ods. 3
predmetnej zmluvy, ktoré obsahuje vyhlásenie žalovaného, že neprijme žiadne plnenie svojho záväzku
voči spoločnosti Arena servis, a.s. vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 2/2007 a neuplatní si žiadnu

pohľadávku voči spoločnosti Arena servis, a. s., a to až do momentu splnenia nadriadeného záväzku
zo zmluvy o úvere č. 53/009/OC/07. Žalovaný neporušil žiadnu svoju povinnosť, či záväzok zo zmluvy o
nadriadenosti záväzku, pretože predmetná zmluva o nadriadenosti záväzku nezakazovala žalovanému
disponovať pohľadávkou žalobcu zo zmluvy o úvere č. 2/2007 a teda ani postúpiť túto pohľadávkutretej osobe. Ak by vôľou zmluvných strán bolo obmedziť postúpenie pohľadávky žalovaného zo zmluvy
o úvere č. 2/2007, vyjadrili by to v zmluve o nadriadenosti záväzku výslovne. Žalovaný pritom tvrdí,
že neprijal od postupníka - spoločnosti Kapital invest s. r. o. odplatu ani iné plnenie za postúpenie

pohľadávky, pričom dôkazné bremeno v tomto smere sa presunulo na žalobcu, ktorý mal preukázať
opak, nakoľko existencia negatívnej skutočnosti sa nedokazuje. Preto je nárok žalobcu nedôvodný a
údajná pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní je neexistujúca. Navyše nie je možné sankcionovať
zmluvnou pokutou uplatnenie (výkon) práva veriteľom, a teda aj v prípade, ak by si žalovaný aj uplatnil
svoje právo na príslušnom súde, nie je možné platne uplatnenie tohto práva sankcionovať zmluvnou

pokutou, pretože ide o výkon práva vyplývajúci zo zákona. Rovnako nie je možné platne sa vzdať práva,
ktoré môže vzniknúť žalovanému v budúcnosti (§ 574 ods. 2 Obchodného zákonníka), a teda žalovaný
sa nemohol platne vzdať práva uplatniť si pohľadávku po dni jej splatnosti. Nemožno sa totiž platne
vzdať takých práv, ktoré ešte len môžu v budúcnosti vzniknúť, t. j. možno sa vzdať len toho práva, ktoré
existuje. Toto právo uplatniť si pohľadávku na súde žalovaný v čase uzavretia predmetnej dohody o
nadriadenosti záväzku nemal (pohľadávka ešte nebola splatná), a teda sa ani nemohol platne vzdať

neexistujúceho práva na podanie žaloby pred dňom actio nata.

7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného viac nevyjadril.

8. Ďalšie písomné podania strán v odvolacom konaní podané neboli.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné

náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní
pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať
úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

10.Predmetomprieskumuodvolaciehosúdu,spoukazomnauplatnenúodvolaciuargumentáciužalobcu
bolo posúdiť, či prvoinštančný súd správne súladne so zákonom žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol, keď dospel k záveru, že právne úkony zmluva o nadriadenosti záväzku voči banke a dohoda o
zmluvnej pokute sú absolútne neplatné. Žalobca v odvolaní argumentoval najmä tým, že dojednanie o

zmluvnejpokutevzmluveonadriadenostizáväzkunepredstavujezabezpečeniepohľadávkyveriteľa,nie
je teda v rozpore s ustanovením § 408a ods. 7 Obchodného zákonníka, zároveň zmluva o nadriadenosti
záväzku nepredstavuje vzdanie sa práva na súdnu ochranu, ale predstavuje iba dohodu o odklade
splatnosti pohľadávky a napokon, že súd pre náležité zistenie skutkového stavu nevykonal dôkaz spisom
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Rob/414/2011.

11. Podľa § 263 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti
zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až
272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313,
§ 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a,

444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592,
597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1
a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c (ods. 1). Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení
uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú
formu právneho úkonu (ods. 2).

12. Podľa § 408a ods. 1, 7 a 8 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
nadriadenosti záväzku voči banke, zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že v prípade úpadku dlžníka
alebo jeho zrušenia s likvidáciou sa pohľadávky veriteľa uspokoja až po uspokojení pohľadávokostatných veriteľov dlžníka (ďalej len "záväzok podriadenosti") (ods. 1). Plnenie pohľadávok podľa
odseku 1 nemožno nijakým spôsobom zabezpečiť (ods. 7). K záväzku dlžníka zo zmluvy, ktorá obsahuje
záväzok podriadenosti, nemožno pristúpiť ani ho prevziať (ods. 8).

13. Podľa § 408a ods. 8 Obchodného zákonníka v platnom znení, k záväzku dlžníka zo zmluvy, ktorá
obsahujezáväzokpodriadenosti,nemožnopristúpiťanihoprevziať.Záväzokpodriadenostivšakvcelom
rozsahu prechádza na postupníka pri postúpení pohľadávky, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti;
rovnako záväzok podriadenosti v celom rozsahu prechádza na nadobúdateľa pohľadávky pri inom

odplatnom alebo bezodplatnom prevode alebo prechode pohľadávky, s ktorou je spojený záväzok
podriadenosti.

14.Podľa§524ods.1a2Občianskehozákonníka,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému (ods. 1). S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené (ods. 2).

15. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj obsahu spisového materiálu dospel

k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o preukázanie
skutočností, že dňa 22.8.2007 uzatvorila spoločnosť Arena servis, a.s. ako dlžník so Slovenskou
sporiteľňou, a.s. ako veriteľom-bankou zmluvu o úvere č. 53/0092/OC/07, predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru dlžníkovi, pričom rovnakého dňa t. j. 22.8.2007 uzavreli medzi sebou
žalovaný ako veriteľ, spoločnosť Arena servis, a.s. ako dlžník a spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.

ako banka, zmluvu o nadriadenosti záväzku voči banke podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka,
v ktorej čl. I. je deklarované, že dňa 16.2.2007 uzatvorili žalovaný ako veriteľ a spol. Arena servis,
a.s. ako dlžník zmluvu o úvere č. 2/2007, na základe ktorej je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi sumu
15.000.000,- Sk, t. j. 497.908,78 Eur s príslušenstvom do 60 dní od vydania kolaudačného rozhodnutia
na bytový dom Bakossova, Banská Bystrica - definované ako „existujúci záväzok“ a že dňa 22.8.2007

uzatvorili dlžník s bankou zmluvu o úvere č. 53/0092/OC/07 na základe ktorej sa banka zaviazala
poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 428.000.000,- Sk, t. j. 14.206.997,27 Eur a dlžník
sa zaviazal vrátiť úver spolu s príslušenstvom spôsobom a v lehotách v zmysle zmluvy - definované
ako „nadriadený záväzok.“ Za účelom zabezpečenia nadriadeného záväzku, uzavreli zmluvné strany
zmluvu o nadriadenosti nadriadeného záväzku voči existujúcemu záväzku. V čl. II. ods. 1 zmluvy o

nadriadenosti záväzku je uvedené, že veriteľ a dlžník sa dohodli na odklade splatnosti existujúceho
záväzku až do momentu splnenia nadriadeného záväzku. Týmto veriteľ a dlžník menia existujúci
záväzok a dohodu o ňom. V čl. II. ods. 2 zmluvy sa dlžník (Arena servis, a.s.) zaviazal neposkytnúť
veriteľovi (žalovaný) žiadne plnenie existujúceho záväzku do momentu splnenia nadriadeného záväzku.
V čl. II. ods. 3 zmluvy sa potom veriteľ (žalovaný) a banka (Slovenská sporiteľňa, a.s.) dohodli, že veriteľ

neprijme akékoľvek plnenie existujúceho záväzku, alebo akúkoľvek inú platobnú povinnosť dlžníka,
alebo plnenie akejkoľvek sankcie, neuplatní si žiadnu pohľadávku proti dlžníkovi v súdnom, exekučnom,
alebo konkurznom konaní voči dlžníkovi, alebo v procese výkonu rozhodnutia proti dlžníkovi, nezapočíta
akúkoľvek svoju pohľadávku voči dlžníkovi proti pohľadávke dlžníka voči nemu, a to až do momentu
splnenia nadriadeného záväzku. Napokon v čl. II. ods. 4 zmluvy sa jej strany dohodli, že banka má právo

v prípade porušenia záväzku veriteľa a/alebo v prípade porušenia záväzku dlžníka (tzv. zabezpečované
povinnosti) vyúčtovať veriteľovi a/alebo dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 100.000,- Sk, t. j. 3.319,39
Eur a v prípade, ak tak banka neurobí sa veriteľ a dlžník týmto spoločne a nerozdielne zaväzujú zaplatiť
v prospech banky vyúčtovanú zmluvnú pokutu; zaplatením zmluvnej pokuty nie je dotknutá povinnosť
veriteľa a/alebo dlžníka nahradiť škodu, ktorá vznikne banke v dôsledku porušenia zabezpečovaných

povinností. Následne uzavreli žalovaný ako postupca so spoločnosťou Kapital invest s. r. o. ako
postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej zmluvy bolo postúpenie pohľadávky
žalovaného voči spoločnosti Arena servis a.s. na základe úverovej zmluvy zo dňa 16.2.2007 v znení jej
dodatkov, vo výške 15.000.000,- Sk, t. j. 497.908,78 Eur na postupcu. V čl. II. bod II.2 zmluvy o postúpení
pohľadávky sa strany zmluvy dohodli, že postupca (žalovaný) postupuje postupníkovi (Kapital invest

s. r. o.) špecifikovanú pohľadávku a postupník preberá všetky práva a povinnosti k tejto pohľadávke a
zaväzuje sa zaplatiť postupcovi za postúpenú pohľadávku dohodnutú odplatu. Výška dohodnutej odplaty
bola v čl. IV. zmluvy dohodnutá v sume 497.908,78 Eur. Dňa 29.9.2011 potom uzavreli spoločnosť
Slovenskásporiteľňa,a.s.akopostupcasospoločnosťouG.V.Pharma,a.s.(žalobca)zmluvuopostúpenípohľadávky č. 1271/2011/CE, predmetom ktorej je dohoda strán o odplatnom postúpení pohľadávky z
postupcu na postupníka, a to s príslušenstvom a so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovanou
pohľadávkou za podmienok uvedených v zmluve s tým, že ide o pohľadávku z úverovej zmluvy uzavretej

s dlžníkom spol. Arena servis a.s. a pohľadávka je zabezpečená zmluvou o nadriadenosti záväzku
voči banke zo dňa 22.8.2007 uzatvorená medzi postupcom, dlžníkom a pristupujúcim dlžníkom 3 -
žalovaným. Výzvou zo dňa 16.9.2015 potom žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 3.319,39 Eur, a to z dôvodu, že žalovaný postúpil svoju pohľadávku voči spol. Arena servis
a.s. spoločnosti Kapital invest s. r. o. , ktorá ju následne v rozpore so zmluvou o nadriadenosti záväzku

voči banke začala od spol. Arena servis a.s. vymáhať v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom
Banská Bystrica sp. zn. 60Rob/414/2011, hoci v čase iniciovania predmetného súdneho konania nebol
splatený nadriadený záväzok voči banke, ktorý bol predmetom zmluvy o nadriadenosti záväzku, čím mal
žalovaný porušiť čl. II. bod 3 zmluvy o záväzku nadriadenosti voči banke.

17. V predmetnej veci nesporne uzavreli žalovaný ako veriteľ, obchodná spoločnosť Arena servis a.s.

ako dlžník a spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka, zmluvu o nadriadenosti záväzku voči
banke, a to podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda ide o inominátnu zmluvu, ktorej režim jej
zmluvné strany vyslovene podriadili ustanoveniam Obchodného zákonníka.

18. Obchodné záväzkové vzťahy sú v Obchodnom zákonníku upravené na zásade zmluvnej voľnosti

vyplývajúcej z autonómie vôle zmluvných strán. Ustanovenie § 263 Obchodného zákonníka vymedzuje
rozsah tejto zmluvnej voľnosti tým, že určuje, ktoré ustanovenia majú kogentnú povahu, t. j. od ktorých
sa zmluvné strany vo svojich dojednaniach nemôžu odchýliť. Ostatné ustanovenia záväzkovej časti
Obchodného zákonníka majú dispozitívnu povahu, teda zmluvné strany sa môžu od ich obsahu
odchýliť alebo ich aplikáciu vylúčiť. Zo znenia ust. § 263 Obchodného zákonníka potom vyplýva, že

záväzková časť Obchodného zákonníka má v zásade dispozitívnu povahu, čo zmluvným stranám
umožňuje prispôsobiť si obsah vzájomných práv a povinností konkrétnym potrebám. Zásada zmluvnej
voľnosti sa tak uplatňuje v čo najširšej miere a obmedzená je len tam, kde je to nevyhnutné. Ust. § 263
Obchodného zákonníka vo svojom výpočte kogentných ustanovení uvádza aj súdom prvej inštancie a
stranami uvádzané ust. § 408a Obchodného zákonníka.

19. Ustanovenie § 408a Obchodného zákonníka upravuje záväzok podriadenosti, ktorého podstatou je,
že pohľadávky veriteľa, ktorý vzal na seba záväzok podriadenosti, sú v prípade úpadku dlžníka alebo
jeho zrušenia s likvidáciou znevýhodnené. Veriteľ je pri akceptácii záväzku podriadenosti uzrozumený,
že v prípade úpadku dlžníka alebo jeho zrušenia s likvidáciou sa jeho pohľadávky uspokoja až po

uspokojení pohľadávok ostatných veriteľov. Pojem úpadok dlžníka potom vymedzuje ust. § 3 zák. č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa tohto zákona je dlžník v úpadku, ak je platobne
neschopný alebo jeho majetok je predĺžený. Ust. § 408a ods. 7 Obchodného zákonníka obsahuje
zákaz akéhokoľvek zabezpečenia plnenia pohľadávok veriteľa zo záväzku podriadenosti, čo znamená,
že pohľadávky zo záväzkov podriadenosti budú vždy nezabezpečenými pohľadávkami, čo je logické,

pretože pohľadávky zo záväzkov podriadenosti sa uspokojujú v poradí ako posledné, teda až za
pohľadávkami iných veriteľov, čo by neprichádzalo do úvahy, ak by boli zabezpečené, pretože potom by
sa uspokojovali bez ohľadu na uspokojovanie ostatných pohľadávok. Ust. § 408a ods. 8 Obchodného
zákonníka ustanovuje zákaz pristúpenia k záväzku alebo prevzatia záväzku dlžníka zo zmluvy, ktorá
obsahuje záväzok podriadenosti, pričom novela - zákon č. 276/2009 Z. z. s účinnosťou od 10.7.2009,

doplnila do tohto ustanovenia vetu, podľa ktorej záväzok podriadenosti v celom rozsahu prechádza na
nadobúdateľa pohľadávky, a to pri postúpení pohľadávky, pri prevode (odplatnom aj bezodplatnom)
alebo pri prechode pohľadávky, ak je s nimi spojený záväzok podriadenosti. Pri prevode alebo prechode
pohľadávky, ku ktorej bol dohodnutý záväzok podriadenosti, teda nový veriteľ nadobúda pohľadávku aj
so záväzkom podriadenosti.

20. Na základe uvedeného teda záväzok podriadenosti vzniká z vôle zmluvných strán a predpokladá, že
sa zmluvné strany dohodnú na poradí uspokojenia pohľadávky veriteľa v prípade osobitného právneho
režimu dlžníka, ktorým osobitným právnym režimom v zmysle zákona je likvidácia, alebo konkurz a
vyrovnanie. Záväzok podriadenosti teda nie je nič iné, ako dohoda o tom, že veriteľ určitej pohľadávky

sa pri osobitnom režime dlžníka (úpadok, zrušenie s likvidáciou) uspokojí ako posledný.

21. Na predmetnú právnu vec však citované kogentné ustanovenie § 408a Obchodného zákonníka
aplikovať nemožno, pretože toto sa vzťahuje na prípady osobitných právnych režimov dlžníka akýmisú úpadok dlžníka alebo jeho zrušenie s likvidáciou. V zmysle zmluvy o nadriadenosti záväzku zo dňa
22.8.2007 však úmyslom jej zmluvných strán nebolo riešiť takúto právnu situáciu, t. j. v akom poradí sa
upokoja pohľadávky veriteľov spoločnosti Arena servis a.s. v prípade jej úpadku alebo likvidácie. Išlo len

o dohodu medzi dvoma veriteľmi spoločnosti Arena servis a.s. o tom, že skoršia pohľadávka žalovaného
sa uspokojí až po splnení pohľadávky Slovenskej sporiteľne a.s. Zmluva o nadriadenosti záväzku
je teda inominátnou zmluvou, na ktorú sa ustanovenie § 408a Obchodného zákonníka nevzťahuje,
pretože ani nebolo stranami v konaní preukázané, že v čase jej uzavretia by dlžník bol v úpadku (čo
však nie je celkom vylúčené, vzhľadom na objem záväzkov, ktoré v tom čase mal), alebo v likvidácii.

Každopádne dohoda zmluvných strán zmluvy o nadriadenosti záväzku, vychádzajúc zo znenia jej
ustanovení v čl. I. a čl. II. zmluvy nesmerovala k dohode o poradí uspokojenia jednotlivých veriteľov v
prípadeniektoréhozosobitnýchprávnychrežimovdlžníka(úpadok,likvidácia),aleuzavretietejtozmluvy
súviselo s poskytovaním nového úveru bankou - Slovenskou sporiteľňou, a.s., ktorá si vymienila, že jej
pohľadávka na splatenie úveru poskytovaného vo výške 14.206.997,27 Eur musí dlžník uspokojiť skôr,
ako pohľadávky ostatných jeho veriteľov, v tomto prípade pohľadávku žalovaného, na splatenie jeho

úveru ktorý dlžníkovi poskytol vo výške 497.908,78 Eur. Išlo teda o určitú formu zabezpečenia úveru
poskytovaného bankou spočívajúcu v tom, že dlžník spoločnosť Arena servis a.s. musí najskôr splácať
úver banky a až potom môže splácať úvery od ostatných svojich veriteľov.

22. Zmluva o nadriadenosti záväzku voči banke zo dňa 22.8.2007, je inominátnou zmluvou, čo vyplýva

aj z výslovného odkazu na ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo v zmluve, ktorej obsah,
teda vzájomné práva a povinnosti jej zmluvných strán majú dispozitívnu povahu, vyplývajú zo zásady
zmluvnej voľnosti, sú prejavom autonómie vôle jej zmluvných strán. V tejto zmluve sa dohodol žalovaný
so svojim dlžníkom - spoločnosť Arena servis a.s. na tom, že splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere
zo dňa 16.2.2007 sa odkladá až do momentu splnenia pohľadávky veriteľa Slovenskej sporiteľne a.s.

podľa zmluvy o úvere č. 53/0092/OC/07 zo dňa 22.8.2007. Zároveň sa žalovaný (veriteľ) zaviazal
spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. (banka), že neprijme akékoľvek plnenie existujúceho záväzku,
alebo akúkoľvek inú platobnú povinnosť od dlžníka, alebo plnenie akejkoľvek sankcie, neuplatní si
žiadnupohľadávkuprotidlžníkovivsúdnom,exekučnom,alebokonkurznomkonanívočidlžníkovi,alebo
v procese výkonu rozhodnutia proti dlžníkovi, nezapočíta akúkoľvek svoju pohľadávku voči dlžníkovi

proti pohľadávke dlžníka voči nemu, a to až do momentu splnenia nadriadeného záväzku. Pre prípad
porušenia tohto záväzku veriteľa, sa strany zmluvy dohodli, že banka má právo uplatniť si voči
veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 3.319,39 Eur. V danom prípade sa nejedná o vzdanie sa práva na
súdnu ochranu, pretože uplatnenie pohľadávky žalovaného voči spol. Arena servis a.s. nebolo týmto
dojednaním vylúčené, ale zmluvné strany sa dohodli na odložení splatnosti pohľadávky žalovaného

do momentu splnenia nadriadeného záväzku. Rovnako sa žalovaný nevzdal práva, ktoré mu vznikne
v budúcnosti, strany sa len dohodli na tom, že svoju pohľadávku si žalovaný uplatní až po splnení
nadriadeného záväzku dlžníkom.

23. Právny nástupca banky - žalobca, si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že

žalovaný (veriteľ) postúpil svoju pohľadávku voči spoločnosti Arena servis a.s. zmluvou za odplatu
tretej osobe - spoločnosti Kapital invest s. r. o., ktorá si voči dlžníkovi - Arena servis a.s. uplatnila
pohľadávku zo zmluvy o úvere zo dňa 16.2.2007 v súdnom konaní pred Okresným súdom Banská
Bystrica sp. zn. 60Rob/414/2001. Postúpením svojej pohľadávky voči spoločnosti Arena servis a.s. na
spoločnosť Kapital servis s. r. o. sa však žalovaný porušenia svojho záväzku z ust. čl. II ods. 3 zmluvy

o nadriadenosti záväzku nedopustil, pretože neprijal plnenie existujúceho záväzku alebo akúkoľvek
platobnú povinnosť od dlžníka, ani si sám neuplatnil proti dlžníkovi pohľadávku v súdnom či inom konaní,
ani nevykonal započítanie pohľadávok. Ust. čl. II ods. 3 zmluvy o nadriadenosti záväzku totiž treba podľa
jeho obsahu, jazykového znenia, logického výkladu a vzájomných súvislostí vykladať tak, veriteľovi
sa týmto ustanovením zakazuje prijať akékoľvek peňažné plnenie od dlžníka (nie od tretej osoby), čím

by bola ohrozená schopnosť dlžníka splácať pohľadávku vyplývajúcu z nadriadeného záväzku banky -
Slovenskej sporiteľne a.s. V tomto prípade však veriteľ - žalovaný neprijal od dlžníka - Arena servis a.s.
žiadne peňažné plnenie, iba svoju pohľadávku voči tomuto dlžníkovi postúpil na tretiu osobu. Zmluva
o nadriadenosti záväzku pritom neobsahovala dohodu jej strán, ktorou by sa veriteľovi - žalovanému
zakazovalo jeho pohľadávku postúpiť tretej osobe (§ 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Veriteľ -

žalovaný, teda neporušil žiadne ustanovenie zmluvy o nadriadenosti záväzku zo dňa 22.8.2007, ktoré
by bolo postihnuteľné zmluvnou pokutou v zmysle čl. II. ods. 4 zmluvy. Pokiaľ teda súd prvej inštancie
žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, rozhodol vo výroku vecne správne.24. Na daný prípad pritom nemožno aplikovať ust. § 408a ods. 7 Obchodného zákonníka, jednak
z dôvodov uvedených vyššie, teda že zmluva o nadriadenosti záväzku pod režim tohto ustanovenia
nespadá, ale aj z dôvodu, že ustanovenie čl. II ods. 4 zmluvy o nadriadenosti záväzku o zmluvnej

pokute neslúži na zabezpečenie pohľadávky žalovaného ako veriteľa, ktorý akceptoval nadriadenosť
záväzku banky, ale slúži na zabezpečenie splnenia záväzku veriteľa neuplatňovať si svoju pohľadávku
voči dlžníkovi v zmysle čl. II ods. 3 zmluvy.

25. Bez významu je potom vykonávanie dokazovania oboznamovaním spisu Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. 60Rob/414/2001, pretože medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný zmluvou o
postúpení pohľadávky ako postupca postúpil spoločnosti Kapital invest s. r. o. ako postupníkovi svoju
pohľadávku voči spoločnosti Arena servis a.s. vyplývajúcu z úverovej zmluvy zo dňa 16.2.2007 v znení
jej dodatkov, vo výške 15.000.000,- Sk, t. j. 497.908,78 Eur s príslušenstvom. Žalovaný ani nesporoval,
že spoločnosť Kapital invest s. r. o. si túto pohľadávku v súdnom konaní voči spoločnosti Arena servis
a.s. uplatnila. Žalobca pritom vykonanie dokazovania oboznámením spisu Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. 60Rob/414/2011 odôvodňoval práve za účelom preukázania uvádzaných skutočností
(postúpeniepohľadávkyžalovanýmnaKapitalinvests.r.o.,uplatneniepohľadávkyspoločnosťouKapital
invest s. r. o. na súde), ktoré skutkové tvrdenia však boli v konaní nesporné. Dopĺňanie dokazovania
oboznamovaním spisu sp. zn. 60Rob/414/2011 by tak bolo celkom nadbytočné. Navyše spoločnosť
Kapital invest s. r. o. nie je v tomto spore žalovaná, žalovaným je pôvodný veriteľ pohľadávky pán O.P..

26. Pretože zmluva o nadriadenosti záväzku veriteľovi - žalovanému postúpenie jeho pohľadávky voči
spol.Arenaservisa.s.nezakazovala,žalovanýneprijalodplatuzapostúpeniepohľadávkyodspol.Arena
servis a.s. (dlžník), ale v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky sa na zaplatenie odplaty zaviazala
spoločnosť Kapital invest s. r. o. a žalovaný si neuplatnil túto pohľadávku v súdnom konaní, (bola

to spoločnosť Kapital invest s. r. o.), neporušil žalovaný žiadne ustanovenie zmluvy o nadriadenosti
záväzku, na ktoré by sa vzťahoval nárok banky, resp. jej právneho nástupcu na zaplatenie zmluvnej
pokuty podľa čl. II ods. 4 zmluvy o nadriadenosti záväzku. Súd prvej inštancie teda žalobu správne
zamietol.

27. Odvolací súd navyše, iba na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že záväzok
vyplývajúci zo zmluvy o nadriadenosti záväzku zo dňa 22.8.2007 pre veriteľa dlžníka spoločnosti
Arena servis s. r. o., prešiel na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi žalovaným a
spol. Kapital invest s. r. o., na postupníka, t. j. spoločnosť Kapital invest s. r. o. V zmysle ust. § 524
Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie sa aplikuje aj na obchodné záväzkové vzťahy (§ 1 ods. 2

Obchodného zákonníka), možno pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto
doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Postupník
nadobúda pohľadávku aj s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Pohľadávku
nadobúda aj s námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť. Vo všeobecnosti prechádzajú na postupníka
aj ďalšie práva spojené s pohľadávkou.

28. Pri postúpení pohľadávky (cessio) teda prechádza s postúpenou pohľadávkou aj jej príslušenstvo
(§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a všetky práva s ňou spojené (§ 524 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). To znamená, že ak prechádza pohľadávka na nového veriteľa (postupníka), prechádza, ak
je s ňou spojený, aj prípadný záväzok nadriadenosti, ako bol dohodnutý v danom prípade. V súlade s

princípom identity pohľadávky totiž nadobúda postupník aj individuálne práva a povinnosti vyplývajúce
z vedľajších dojednaní vo vzťahu k pohľadávke. Mení sa len osoba veriteľa a pohľadávka sama osebe
zostáva nezmenená. Účinky záväzku nadriadenosti dojednaného v danom prípade, potom v prípade
zmeny veriteľa pohľadávky, s ktorou je spojený záväzok nadriadenosti, zostávajú zachované, inak by v
prípade zmeny veriteľa zanikol zmysel dojednaného záväzku nadriadenosti (analogický prípad upravuje

platné ust. § 408a ods. 8 Obchodného zákonníka). V danom konkrétnom prípade sa navyše postupca
- žalovaný ako veriteľ dohodol s postupníkom - spol. Kapital invest s. r. o. v čl. II. bod II.2 zmluvy
o postúpení pohľadávky, že postupník touto zmluvou preberá nielen všetky práva ale aj povinnosti
spojené s touto pohľadávkou, čo nevyhnutne znamená aj prebratie záväzku zo zmluvy o záväzku
nadriadenosti zo dňa 22.8.2007. K prechodu príslušenstva a práv spojených s pohľadávkou pritom

dochádzaúčinnosťoupostúpeniasamotnejpohľadávky.Tietoakcesoricképrávaniesúpopripohľadávke
osobitne prevádzané. Uvedené závery znamenajú, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky,
prešiel záväzok zo zmluvy o nadriadenosti záväzku zo dňa 22.8.2007 z pôvodného veriteľa - žalovaného
na nového veriteľa spoločnosti Arena servis a.s. - teda na spoločnosť Kapital invest s. r. o. Žalovanýpreto v spore o zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. II. ods. 4 zmluvy o nadriadenosti záväzku, z dôvodu
uplatneniapohľadávkyvočispol.Arenaservisa.s.vsúdnomkonanínaOkresnomsúdeBanskáBystrica,
teda ani nie je pasívne vecne legitimovaný, čo znamená, že nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti

o ktorú v konaní ide, čo je rovnako dôvod pre zamietnutie žaloby proti nemu v celom rozsahu.

29. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami

prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

30. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku vo veci samej, včítane závislého výroku o trovách konania, odvolaním osobitne

nenapadnutého, ako vo výroku vecne správny potvrdil.

31. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol
odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému
žalovanému priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi (keď dôvod postupu podľa

§ 257 CSP nezistil). O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).