Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. september 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/210/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114202465
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114202465.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobcu: K. I., nar.

XX.X.XXXX, G. T. XXX, B., zast. Mgr. Peter Kupka, advokát, Hlavná 23, Trnava, a žalovaného: F. P., nar.
XX.X.XXXX, A. XX, O., zast. Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., Špitálska 10, Bratislava,
o zaplatenie 42.600 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.1.2014 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia o uložení povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 42.600 eur s 9% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od

31.3.2011 do zaplatenia, titulom plnenia zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi stranami dňa 2.12.2010
a priznania náhrady trov konania. Pôvodne žalobca žaloval i B. P., nar. X.X.XXXX, voči ktorému bolo
konanie pre späťvzatie žaloby zastavené uznesením tunajšieho súdu č.k. 18C/210/2014-90 z 3.6.2015,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.2015 (výrok o trovách doposiaľ nie je právoplatný).

2. Žalobca v žalobe tvrdil, že dňa 2.12.210 uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke, v ktorej sa žalobca
ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi pôžičku vo výške 44.000 eur spôsobom a za

podmienok dohodnutých zmluvou a žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku veriteľovi vrátiť a zaplatiť
úrok vo výške 2.200 eur jednorázovo v hotovosti najneskôr dňa 30.3.2011. Ručenie prevzal za dlžníka B.
P.. Ďalej žalobca tvrdil, že poskytol dlžníkovi pôžičku dňa 2.12.2010. Žalovaný zaplatil dlh iba čiastočne
dňa 14.12.2010 vo výške 1.400 eur. Zvyšok neuhradil, na výzvy žalobcu nereagoval, čím sa dostal do
omeškania od 31.3.2011, preto si žalobca uplatnil od tohto dňa z dlžnej sumy 42.600 eur i zákonný úrok
z omeškania 9% ročne až do zaplatenia; zmluvný úrok 2.200 eur žalobca nežiadal.

3. Na preukázanie tvrdení označil žalobca dôkazy, a to zmluvu o pôžičke z 2.12.2010, príjmový
pokladničný doklad zo 14.12.2010, pokus o zmier, posledný pokus o zmier-predžalobnú výzvu zo
17.9.2013, doručenky.

4. V skrátenom konaní vydal tunajší súd platobný rozkaz č.k. 37Ro/29/2014-33 dňa 16.7.2014, ktorý
sa zrušil z dôvodu žalovaným podaného odporu, v ktorom namietal existenciu žalovanej pohľadávky,
nakoľko vo svojej obrane tvrdil, že dňa 2.12.2010 v zmysle záväzku žalobcu zo zmluvy o pôžičke k

odovzdaniu peňazí žalovanému nedošlo. Uvádzal, že podpisom zmluvy o pôžičke nepotvrdil prevzatie
finančnej čiastky 44.000 eur. Príjmový doklad, ktorý predložil žalobca ako dôkaz, nebol súčasťou pôžičky
z 2.12.2010, ale súčasťou ústnej pôžičky, ktorú poskytol žalobca žalovanému v novembri 2010 a bola
mu riadne vrátená vo výške 2.000 eur. V odpore ďalej žalovaný namietal, že žalobca súdu nepredložilžiadny doklad o odovzdaní sumy 44.000 eur žalovanému z dôvodu, že mu ju reálne neodovzdal. Preto
žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Podaním doručeným súdu dňa 25.3.2015 okrem toho, že žalobca zobral späť žalobu voči ručiteľovi
B. P. (pôvodnému žalovanému 2/), žiadal tiež pripustenie zmeny žaloby s petitom v totožnom znení ako
bol petit v žalobe a na základe rovnakých skutkových okolností ako v žalobe, že žalobca ako veriteľ
odovzdalžalovanémuakodlžníkovidňa2.12.2010peňažnéprostriedkytvoriacepredmetnúpôžičkuaza
tým účelom navrhol i výsluch svedkov, ktorí mali byť pri odovzdaní peňazí prítomní. Súd zastavil konanie

voči pôvodnému žalovanému 2/, lebo rešpektoval dispozičné právo žalobcu so žalobou a o jeho návrhu
na pripustenie zmeny žaloby nerozhodoval, lebo tento procesný úkon skonzumovalo rozhodnutie o
čiastočnom zastavení konania, odkedy sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom
už iba voči pôvodne žalovanému 1/ na základe tých istých skutkových tvrdení ako v žalobe.

6. Súd vo veci pojednával, vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, vypočul svedkov P. G., E. B.,

Q. F., M. I., F. Q., oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, a to zmluvou o pôžičke z 2.12.2010,
príjmovým pokladničným dokladom zo 14.12.2010, pokusom o zmier, posledným pokusom o zmier -
predžalobnou výzvou zo 17.9.2013, doručenkami, príjmovým pokladničným dokladom zo 17.11.2010,
výzvou zo dňa 21.12.2015, podacím lístkom, výzvou zo dňa 19.1.2016, prepisom SMS komunikácie,
výpisom z účtu v J&T banke, vyjadrením k oprave účtu, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim

spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci.
7. Zo zmluvy o pôžičke z 2.12.2010 súd zistil, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako
dlžníkompísomnúzmluvu,označenúakoZmluvaopôžičkeuzatvorenápodľa§657anasl.Občianskeho
zákonníka. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 44.000 eur (slovom
štyridsaťdvatisíc eur), ktorá bude úročená úrokom vo výške 5% p.a. (slovom deväť percent na dobu

pôžičky) zo sumy poskytnutej pôžičky, t.j. 2.200 eur. V bode 5.1. sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi
celú sumu pôžičky v hotovosti dňa 2.12.2010. V bode 5.2. je stanovená povinnosť dlžníka vrátiť
poskytnutú pôžičku a zaplatiť dohodnutý úrok jednorázovo v hotovosti najneskôr dňa 30.3.2011. Podľa
bodu 6.5. zmluvné strany vyhlásili, že si zmluvu prečítali, všetky jej ustanovenia sú im jasné a
zrozumiteľné, pričom dostatočným spôsobom vyjadrujú vážnu a slobodnú vôľu oboch zmluvných strán

zbavenú akýchkoľvek omylov, na dôkaz čoho pripojili svoje vlastnoručné podpisy. Pravosť podpisov
žalobcu, žalovaného i ručiteľa bola osvedčená mestom Modra.
8. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 14.12.2010 je zrejmé, že F. P. uhradil časť pôžičky vo
výške 1.400 eur.
9. Pokusom o zmier vyzval žalobca žalovaného i ručiteľa na zaplatenie pôžičky vo výške istiny 44.000

eur s dohodnutým úrokom 2.200 eur do 31.8.2011. Posledným pokusom o zmier-predžalobnou výzvou
zo 17.9.2013 vyzval žalobca žalovaného i ručiteľa na úhradu sumy 42.600 eur spolu s úrokom 2.200 eur
v lehote do 10 dní od doručenia výzvy. Ručiteľ prevzal výzvu osobne 27.9.2013. Dlžník výzvy osobne
neprevzal. Výzvou zo dňa 21.12.2015 bol žalovaný opäť vyzvaný na úhradu dlhu 42.600 eur spolu s
príslušenstvom, zásielku si neprevzal na pošte v odbernej lehote. Totožnú výzvu zopakoval žalobca dňa

19.1.2016 s rovnakým výsledkom.
10. Žalobca na pojednávaní dňa 3.6.2015 uviedol, že sa svojho nároku domáha z titulu zmluvy o pôžičke
zo dňa 2.12.2010, kde ako dlžník vystupuje F. P. a veriteľom je žalobca. Ďalej dodal, že predmetnú
zmluvu písal sám žalovaný v jeho kancelárii aj so svojím otcom, teda pôvodným žalovaným 2/. Žalovaný
sa na žalobcu nakontaktoval cez jeho syna X. I. za tým účelom, aby od žalobcu vylákal peniaze, lebo

mal vedomosť o tom, že družka žalobcu pracuje v Taliansku a tiež žalovaný vedel, že žalobca podniká.
Žalovaný si chodil od žalobcu požičiavať peniaze v období od septembra 2010 do konca roka 2010, v
pravidelných približne dvojtýždňových intervaloch. Požičiaval si sumy v rozpätí od 500 do 1.500 eur a
jedenkrát si požičal sumu 8.000 eur, ktoré peniaze boli žalobca spolu so žalovaným odovzdať pánovi Q.
v V.. Žalovaný žalobcovi tvrdil, že má uložené peniaze v J&T banke v Prahe, preto boli trikrát v Prahe v

uvedenej banke, kde sa žalovaný pokúsil neúspešne vybrať peniaze. Bolo to údajne kvôli tomu, že nešiel
systém, ďalší krát nebol dostatok časového priestoru. Keď žalobca postupne požičiaval žalovanému
peniaze, nikdy nevystavoval písomný doklad o pôžičke, veril žalovanému, lebo bol kamarát jeho syna
a poznal aj manželku žalovaného, ktorá k nim ráno chodievala na kávu k žalobcovej dcére. Žalobca
si peniaze na pôžičky požičiaval aj od svojich príbuzných. Žalovaného opakovane vyzýval na vrátenie

žalovanej sumy, avšak bezvýsledne.

11. Žalovaný na pojednávaní dňa 3.6.2015 uviedol, že pohľadávku žalobcu neuznáva z dôvodu, že
žalobca mu nikdy sumu 42.000 eur neodovzdal. Žalobca mu požičal sumu 1.400 eur v období odseptembra do októbra 2010, resp. 2011, to si presne nepamätal, jednalo sa o drobné sumy 100 až
200 eur, ktoré si požičal asi päťkrát. Všetky požičané peniaze vrátil, žalobcovi 100 eur a jeho synovi
1.400 eur, všetko prostredníctvom žalobcu, o čom je vystavený aj písomný doklad. Žalovaný uviedol,

že žalobca žalobu podal na základe toho skutkového stavu, že žalovaný požiadal žalobcu o poskytnutie
pôžičky vo výške 42.000 eur, nakoľko sa v podnikaní dostal do platobnej neschopnosti. Žalobca potom
navrhol, aby sa do zmluvy napísala suma 44.000 eur ako pôžička, aby tam boli zahrnuté aj úroky a
suma 1.400 eur, ktorú bol žalovaný dlžný jeho synovi. Tvrdil, že zmluvu o pôžičke písal žalobca, potom
ju išli všetci podpísať na Mestský úrad do Modry. Pri tomto bol prítomný žalovaný, jeho otec, žalobca a

jeho syn. Žalobca si zobral zmluvy, žalovaného aj s otcom vyložil v Budmericiach a pokračoval v ceste
ďalej, vyjadril sa, že ide do Piešťan za pánom B. pre peniaze, teda pre uvedených 44.000 eur. Peniaze
žalobca nikdy nedoniesol. Žalovaný potvrdil, že ešte pred spísaním zmluvy o pôžičke sa stretol žalovaný,
žalobca, jeho syn a družka s pánom B. v X. za tým účelom, aby si ozrejmili, či uvedené peniaze požičia
alebo nie. Toto stretnutie sa uskutočnilo asi týždeň-dva pred spísaním zmluvy o pôžičke. Pán B. sa
vyjadril, že peniaze požičia, ale nepožičal, nakoľko nebola pripravená zmluva o pôžičke.

12. Na pojednávaní súd vypočul svedkov, a to dňa 2.11.2015 P. G. - družku žalobcu a E. B. - dlhoročného
známeho žalobcu, dňa 13.1.2016 Q. F. - neter žalobcu a dňa 12.9.2016 M. I. - dcéru žalobcu a F. Q.
- suseda žalobcu.

13. P. G. uviedla, že so žalobcom žije v druhovskom pomere už 24 rokov. Má vedomosť o tom, že
žalobca, resp. čiastočne aj ona požičiavali peniaze žalovanému. Jedenkrát to bolo v supermarkete Tesco
v Piešťanoch, kde bol prítomný žalobca, svedkyňa, pán B., syn žalobcu a žalovaný pán P.. Žalovaný
zatelefonoval žalobcovi, že chce požičať sumu 8.000 eur, ale žalobca ani družka toľko peňazí nemali,
preto sa požičalo od pána B.. Žalobca, pán B. a žalovaný sa dohodli, že požičajú žalovanému prvýkrát

8.000 eur a potom 6.000 eur. Svedkyňa ozrejmila, že na uvedenom mieste v Tescu sa však peniaze
neodovzdávali, tam sa iba dohodla suma, ktorá sa požičia. Pri odovzdávaní peňazí žalovanému teda
prítomná nebola. Bola prítomná pri odovzdávaní peňazí žalovanému v ich spoločnej domácnosti so
žalobcom, presne si nepamätala koľkokrát to bolo, možno trikrát. Raz odovzdal jej druh, teda žalobca
žalovanému sumu 5.000 eur, potom sa jednalo o sumu 4.500 eur, potom o všelijaké nižšie sumy, keď

sa išlo do Prahy, už si to presne nepamätala. Uviedla, že žalovanému sa stále dávali nejaké peniaze.
Žalobca sa vyjadril, že požičal žalovanému sumu vyše 40.000 eur. Svedkyňa si už presne nepamätala,
v ktorom období k pôžičkám došlo, či to bol rok 2010 alebo 2011, boli to mesiace november, december.
Žalobca mal požičiavať peniaze žalovanému na základe toho, že žalovaný mu ukázal nejaký papier,
ktorým preukazoval, že má uložené peniaze v banke v Prahe a že mu ich vráti, aby sa nebál. Svedkyňa

uviedla, že bola raz tiež v Prahe, bol tam aj žalobca, žalovaný a jeho manželka; žalovaný ale nič
nevybavil, preto sa vrátili naspäť domov do Piešťan. Ďalej svedkyňa vypovedala, že žalovaný, jeho žena
ani dieťa nemali čo jesť, preto im ona urobila nákup v potravinách, aj žalobca im robil takéto nákupy.
ZmluvaopôžičkesapodľasvedkynevyhotovovalavBudmericiach,žalovanýpovedal,žejuidevyhotoviť
do kancelárie a potom ju priniesol. Čakala vtedy vonku so žalobcom.

14. Svedok E. B. sa vyjadril, že žalobcu pozná dlho ako seriózneho človeka, chodili spolu aj na dovolenky
a žalovaného videl prvýkrát asi pred piatimi rokmi, lebo potreboval požičať peniaze. Oslovil ho žalobca
s tým, že potrebuje požičať nejaké peniaze pre pána P.. Stretli sa v kaviarni v Tescu v Piešťanoch, kde
boli prítomní svedok, žalobca, pani G., žalovaný a syn žalobcu. Žalovaný sa na sedení vyjadril, že má

peniaze, len sa k nim nevie dostať, ukázal svedkovi výpis z banky. Svedok uviedol, že sumu 8.000 eur
mal v obálke a túto odovzdal žalobcovi, ktorý ju následne dal žalovanému. Svedok bol pri tomto úkone
prítomný. Už predtým boli svedok so žalobcom dohodnutí, že potrebuje požičať pre žalovaného sumu
8.000 eur, preto mal v obálke nachystanú sumu 8.000 eur, ktorú mal doma, z účtu ju nevyberal, lebo
vyšší obnos peňazí občas zvykne mať doma. Sumu 8.000 eur mal svedkovi vrátiť žalobca, lebo ich

požičal jemu, no doteraz mu ich nevrátil. V uvedený deň sa žalovaný ešte vyjadril, že má sľúbené nejaké
peniaze od svojej rodiny, a že keby ich nezohnal ešte by potreboval na druhý deň ráno sumu 6.000 eur.
Obrátil sa na svedka s požiadavkou, či by mu ešte túto sumu požičal. Svedok sumu 6.000 eur odovzdal
žalobcovi a ten uviedol, že ju požičia žalovanému. Žalobca svedkovi ani túto sumu 6.000 eur nevrátil. Pri
tom, keď svedok odovzdával sumu 6.000 eur žalobcovi nebol nikto prítomný. Uvedené pôžičky prebehli

podľa svedka v roku 2010 asi v mesiaci november, ku koncu roku 2010. Pri ďalších pôžičkách medzi
stranami sporu svedok už prítomný nebol, iba z vyjadrení žalobcu vedel, že žalobca žalovanému požičal
nejaké peniaze, išli potom do Prahy, kedy im svedok požičal auto, ale peniaze žalobcovi vrátené neboli.15. Svedok uviedol, že má v mobilnom telefóne uložené SMS správy od žalovaného, kde mu oznamuje,
že chce peniaze vrátiť. Z prepisu SMS komunikácie medzi pánom B. a odosielateľom z telefónneho
čísla +XXXXXXXXXXXX súd zistil, že tento odosielateľ písal dňa 15.2.2011 pánovi B., že sa snaží to

dať dokopy najneskôr v piatok. Dňa 17.2.2011 napísal, že pokiaľ mu to v pondelok doobeda nedá, bude
znášať všetky dôsledky. Prisahal na zdravie svojho syna a ženy, že je to pravda, prosil o poslednú šancu.
Dňa 8.3.2011 odoslal správu, že v priebehu budúceho týždňa vráti peniaze a v pondelok doobeda to
upresní.Poslednásprávajez21.3.2011,vktorejodosielateľztohoistéhočíslapíše,žesacítimaximálne
trápne, zajtra sa zastaví. Ak to nesplní, nechá to celé na adresátovi, ako to bude riešiť bez námietok.

Sľúbil, že to vie dať do kopy a celé!

16. Svedkyňa Q. F., neter žalobcu, vypovedala, že si pamätá, že v roku 2010 predala rodinný dom a mala
dostatok finančných prostriedkov, preto strýkovi požičala sumu 1.800 eur pre nejakého jeho kamaráta,
konkrétne pre F. P.. Peniaze žalobcovi odovzdala doma v mieste svojho bydliska. Písomné potvrdenie
o pôžičke nevystavila, strýko jej peniaze vrátil po dlhšej dobe, asi v roku 2011-2012.

17. Svedkyňa M. I., dcéra žalobcu, uviedla, že pozná aj žalovaného, lebo chodieval k nim domov a od
rodičov si požičiaval peniaze. Vedela o pôžičke medzi stranami, tvrdila, že to bolo cez zimu v roku asi
tak 2010, 2011, keď bola mama doma z Talianska. Zmluvu vyhotovoval pán P.. Došiel s ňou za otcom
a prisahal na malého syna, že všetko vráti mame, lebo má peniaze v J&T banke v Prahe, svedkyňa

počula ako sa o tom rozprávajú. Presne nevedela uviesť aká suma mala byť medzi stranami požičaná.
Žalovaný chodieval pre peniaze k nim domov večer, boli to sumy rôzne, raz 700 eur, raz 2.000 eur dával
otec do obálky. Rodičia sa vtedy hádali, lebo mama nechcela požičiavať. Svedkyňa počula doma, že
žalobca poskytol žalovanému pôžičku s preddavkom, žalovaný nemal čo jesť, kupovali sa mu potraviny
a všetky peniaze z Talianska, čo mama zarobila, sa požičiavali.

18. Svedok F. Q. pozná obidve strany sporu, žalobcu odmalička, lebo vyrastali v susedstve. Žalovaného
pozná ako prisťahovaného do Budmeríc. Nemal vedomosť o uzatvorenej pôžičke medzi žalobcom a
žalovaným. Nebol prítomný toho, že by žalobca požičiaval žalovanému peniaze. Žalovanému požičal
svedok 4.600 eur, ktoré mu nevrátil. Žalovaný prišiel pre peniaze so žalobcom, ktorého bral svedok ako

záruku. Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 17.11.2010 prijal F. Q. od K. I. sumu 4.600 eur
za účelom uhradenia dlžnej sumy pána F. P..

19. Žalobca svoju výpoveď doplnil na pojednávaní dňa 12.9.2016, kedy uviedol, že za ním prišiel
žalovaný a súrne potreboval peniaze, lebo mu hrozí likvidácia. Požičanie peňazí bolo dohodnuté v

splátkachstým,žežalovanýmutovšetkonarazvráti.Žalovanýkaždýdruhý,tretídeňpotrebovalpeniaze
na voľačo a žalobca mu ich požičal v období októbra a novembra 2011. Prvýkrát prišiel žalovaný s
tým, že má peniaze, ukázal žalobcovi výpis z banky J&T, ale tvrdil, že sa k nim nemôže dostať. Doklad
o odovzdaní sumy 44.000 eur žalovanému žalobca nevystavil, lebo k odovzdaniu sumy 44.000 eur v
hotovosti neprišlo. Doklad o úhrade 1.400 eur vystavil žalovaný. Na druhý deň po vystavení dokladu

zas potreboval žalovaný nejaké peniaze a žalobca mu znova požičal. Žalovaný mal firmy a tvrdil, že
potrebuje zaplatiť tovar. Stále mal nejakú výhovorku a žalobca mu stále požičiaval; veril mu, lebo sa
kamarátil s jeho synom. Zmluvu z 2.12.2010 podpisovali strany na úrade v Modre, žalobca si ju predtým
prečítal, zistil, že požičaná suma sedela a že mu ju žalovaný splatí do troch mesiacov. Žalobca potvrdil,
že dňa 2.12.2010 v hotovosti žalovanému žiadne peniaze neodovzdal. Dva dni predtým mu odovzdal asi

4.200 eur, nemá o tom doklad. Pri spisovaní zmluvy o pôžičke bol prítomný otec žalovaného, žalobca,
pani G. a žalovaný. Žalovaný mu okrem 1.400 eur nevrátil nič. Zo žiadnej pôžičky, ktorou žalobca požičal
žalovanému peniaze, si doklad o odovzdaní sumy nevyhotovil. Žalovaný k nim chodil v noci narýchlo.
Výpisy z bankového účtu žalovaného boli odovzdané žalobcovi žalovaným za prítomnosti pani G., preto
ju žalobca opätovne navrhol vypočuť s tým, že väčšina požičaných peňazí bola jej. Pán B. sa mal

opätovne vyjadriť k zainteresovanosti o pôžičke, keď peňažné prostriedky, ktoré požičal žalobcovi a
ktoré žalobca následne požičal žalovanému, sa snažil vrátiť žalovaný podľa SMS komunikácie pánovi
B.. Žiadal tiež vyžiadať si telefón od pána B..

20. Opakované výsluchy svedkov G. a B. s návrhom na vyžiadanie jeho mobilného telefónu súd

považoval na nadbytočné a neúčelné, v rozpore so zásadou hospodárnosti a efektívnosti konania, keď
svedkovia už boli raz k veci vypočúvaní, mali možnosť sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam ohľadom
poskytnutej pôžičky z 2.12.2010, svedkyňa G. sa k výpisu z bankového účtu žalovaného už vyjadrovala
vo svojej predchádzajúcej výpovedi, s prepisom SMS komunikácie sa súd i strany sporu oboznámili,nevyplýva z neho, že ide o komunikáciu so žalovaným, ktorá sa týka pôžičky z 2.12.2010, preto súd
tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol. Navyše je tu pochybnosť o nestrannosti a vierohodnosti
týchto svedkov, keď svedkyňa je dlhoročná družka a svedok dlhoročný priateľ žalobcu.

21. Podľa výpisov z účtu žalovaného v J&T banke v Prahe z 28.10.2010 mal žalovaný aktuálny zostatok
ku dňu 20.10.2010 vo výške 84.500 eur, disponibilný zostatok 54.000 eur, ku dňu 3.11.2010 aktuálny
zostatok 342.409,27 eur, disponibilný zostatok 312.409,27 eur, ku dňu 9.11.2010 aktuálny zostatok
254.901,66 eur, disponibilný zostatok 224.901,66 eur.
22.PodľavyjadreniabankyJ&TPrahakopraveúčtužalovanéhozodňa16.11.2010,nazákladezlyhania

a nasledovnej opravy IBAN kódu všetkých platieb budú peniaze pripísané na účet príjemcov do 5 dní od
dátumu opravy. Po opakovanom zlyhaní platieb zadaných v internet bankingu banky systém automaticky
uzamkol účet žalovaného z dôvodu podozrenia o pokus narušiť stav účtu s finančnými prostriedkami.
23. Záverom žalobca uviedol, že peniaze nedal naraz žalovanému, dal mu ich postupne vždy keď
potreboval, išlo o rôzne sumy od 500 eur do 8.000 eur. Dňa 2.12.2010 žalovanému neodovzdal žiadnu
sumu, iba dva dni predtým. Listinný doklad žiadny nemá, všetky peniaze boli odovzdané na dobré slovo.

Mal za to, že z výsluchu pani G. i ostatných svedkov vyplýva prinajmenšom, že je tu reťazec nepriamych
dôkazov o odovzdaní požičanej sumy peňazí, a to vo forme preddavku pred uzavretím písomnej zmluvy.
24. Žalovaný sa záverom pridržiaval svojich predchádzajúcich vyjadrení, žiadal žalobu zamietnuť,
priznať náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Na základe vykonaných dôkazov a
preukázaného skutkového stavu mal za to, že je nepochybné, že na základe zmluvy o pôžičke neboli

žalovanému odovzdané peniaze. Žalobca sa tak sám vyjadril, v konaní neuniesol dôkazné bremeno.
25. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

26. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

27. Podľa § 498 Občianskeho zákonníka, na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí
sa ako na preddavok.

28. Pokiaľ niekto poskytne druhej osobe plnenie, ktoré nemá základ v platnom zmluvnom vzťahu ani v
inom právnom titule, považuje sa toto plnenie za preddavok na plnenie z budúcej zmluvy. Daný záver je
však podmienený tým, že k následnému uzavretiu zmluvy riadne dôjde a že vopred poskytnuté plnenie
mácharakterplneniapodľatakejtozmluvy.Preddavokmusímaťvždypreukázateľnývzťahkukonkrétnej
zmluve, ktorá má byť uzavretá.

29. Ustanovenie § 498 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na to, čo bolo dané pred uzatvorením
zmluvy niektorým účastníkom, sa hľadí ako na zálohu, možno aplikovať len vtedy, ak sa účastníci
nedohodli inak (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 811/2000 (C 529).

30. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť
predmetom občianskoprávnych vzťahov. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o
a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní),
b) druhovom určení veci,
c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu,

d) určení času vrátenia.

31. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie
predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka
alebo odovzdaním krátkou cestou (porovnaj R 65/1998). Pre vznik zmluvy o pôžičke sa vyžaduje nielen

preukázanie konsenzu veriteľa a dlžníka o uzavretí zmluvy, ale aj preukázanie prenechania druhovo
určených vecí veriteľom dlžníkovi. Zmluva o pôžičke teda vznikne až reálnym odovzdaním predmetu
zmluvy, hoci sa strany už dohodli o jej podstatných náležitostiach. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde,
medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne, a to aj keby všetky náležitosti tohto
právneho úkonu (vrátane náležitosti vôle), boli dané (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.

3Cdo/325/2009 z 30.6.2010).

32. Podľa § 139 Civilného sporového poriadku, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť
žalobu.33. Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Zmenou
žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe (§ 140 ods.

1 a 2 Civilného sporového poriadku).

34. Z dispozičnej zásady ovládajúcej celý sporový proces vyplýva, že žalobca môže v priebehu konania
meniť žalobu v tom, čoho sa domáhal v tzv. žalobnom petite alebo v skutkovom základe žaloby. Pretože
zmena žaloby nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, stanovuje sa, že na tento

procesný úkon je potrebný súhlas súdu a že súd môže pripustiť zmenu žaloby len vtedy, ak sú splnené
stanovenépredpoklady.Zmenoužalobysaokreminéhorozumieajzmenaspočívajúcavtom,žežalobca
na základe rovnakého skutkového základu požaduje viac, než žiadal v žalobe (ide o tzv. rozšírenie
žaloby), ako aj prípad, kedy žalobca síce žiada rovnako, ale na základe iného skutkového stavu než ho
opísal v žalobe (buď celkom nového alebo doplnenie o ďalšie rozhodujúce skutočnosti).

35. V tejto súvislosti súd poukazuje i na judikát R 33/2010, v zmysle ktorého za zmenu žaloby
treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí
na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré uviedol v žalobe. Na druhej strane zmena
právnej kvalifikácie nároku uplatneného žalobcom v žalobe nie je zmenou žaloby (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5Cdo 58/99).

36. Žalobca v žalobe tvrdil, že poskytol žalovanému dňa 2.12.2010 na základe písomnej zmluvy o
pôžičke z toho istého dňa pôžičku vo výške 44.000 eur, z ktorej sumy zaplatil žalovaný dňa 14.12.2010
sumu1.400eurazvyšokneuhradil,pretopodalžalobcanasúdžalobu,ktorousadomáhaodžalovaného
zaplatenia dlhu 42.600 eur so zákonným úrokom z omeškania. V priebehu konania zmenil žalobca

skutkové tvrdenia, že sumu 44.000 eur žalovanému dňa 2.12.2010 neodovzdal, ale odovzdal mu
preddavky v rôznych sumách predtým, o čom však nepredložil žiadny doklad. Odovzdanie preddavkov
mali potvrdiť výpovede svedkov. Žalobca tiež v priebehu konania začal tvrdiť, že žalovanému požičal
rôzne sumy na základe ústnych zmlúv o pôžičke. Žalobca tak podstatne zmenil rozhodujúce skutočnosti
tvrdené v žalobe bez toho, aby požiadal o pripustenie zmeny žaloby. Poučovaciu povinnosť súd v tomto

smere nemal, keďže žalobca bol v konaní zastúpený advokátom (§ 160 ods. 3 písm. b) Civilného
sporového poriadku). Žalobca mal možnosť využiť svoje dispozičné právo v konaní a žiadať zmenu
žaloby, ale tak neučinil, preto súd vychádzal z jeho pôvodných skutkových tvrdení v žalobe.

37. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

38. V danom prípade bolo pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke uzavretej medzi stranami
sporu dňa 2.12.2010 rozhodujúcim zistenie, či došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky žalovanému. Ako
súd uviedol vyššie, k zmluve o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka nedochádza len na základe

dohody zmluvných strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

39.Vprejednávanejveci,akotovyplývazvykonanéhodokazovania,malsúdzapreukázanéuzatvorenie
písomnej zmluvy medzi stranami sporu dňa 2.12.2010 s úradne osvedčenými podpismi žalobcu i
žalovaného, čo medzi stranami nebolo sporné. Na základe tejto zmluvy sa zaviazal žalobca ako

veriteľ, že poskytne žalovanému ako dlžníkovi peňažnú pôžičku 44.000 eur (hoci slovne bolo uvedené
štyridsaťdvatisíceur)acelúsumupôžičkymalžalobcaposkytnúťžalovanémuvhotovostidňa2.12.2010.
V texte zmluvy chýba prehlásenie žalovaného o prevzatí sumy pôžičky a takýto doklad žalobca
nepredložil. Dlžník sa zaviazal pôžičku vrátiť naraz v hotovosti najneskôr dňa 30.3.2011. Obrana
žalovaného spočívala v tom, že k reálnemu odovzdaniu pôžičky 44.000 eur dňa 2.12.2010 nedošlo, čo

sám potvrdil i žalobca. V tento deň neprišlo medzi účastníkmi zmluvy k žiadnemu peňažnému plneniu,
čo sa tiež v priebehu konania stalo nesporným. Písomná zmluva o pôžičke zo dňa 2.12.2010 teda medzi
stranami platne uzatvorená nebola.

40. Dôkaznú situáciu veriteľovi nemohli zlepšiť ani výpovede svedkov, ktorí boli blízkymi osobami

žalobcu, čo znižovalo ich dôveryhodnosť v konaní a ktorí sa len vyjadrovali k požičiavaniu rôznych súm
(8.000 eur pán B., 5.000 eur a 4.500 eur pani G., 1.800 eur pani F., 700 eur a 2.000 eur M. I. a 4.600
eur pán Q.) v nejakej súvislosti so žalovaným, čo však preukazovalo nanajvýš charakter žalovaného,
že bol notorickým požičiavateľom si peňazí.41. Žalobca sa snažil v konaní preukázať výpoveďami svedkov, že došlo k uzavretiu ústnych zmlúv
o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným, tieto však neboli predmetom tohto konania, no súd pokladá

za potrebné vyjadriť sa i k týmto pôžičkám. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ich poskytnutia, lebo
nemá jediný písomný doklad o ich odovzdaní žalovanému, podľa výpovedí svedkov mali byť poskytnuté
rôzne sumy peňazí v období rokov 2010 a 2011, vyjadrenia svedkov sú nejednoznačné, nebolo z nich
ani zrejmé kto komu požičiaval peniaze, či žalobca žalovanému alebo pán B. žalobcovi, či žalovanému
(keď SMS komunikácia o pôžičke mala prebiehať medzi pánom B. a žalovaným), pán Q. žalovanému,

či žalobcovi (keď pôžičku vracal žalobca), resp. družka žalobcu žalovanému (keď väčšina pôžičiek mala
byť poskytnutá z jej peňazí zarobených v Taliansku). Nebola ustálená ani výška požičaných peňazí, keď
sa malo jednať o veľa drobných súm až po 8.000 eur. Na tieto plnenia nemožno prihliadať ani ako na
preddavky, lebo účastníci sa v zmluve výslovne dohodli, že suma 44.000 eur sa poskytne v deň uzavretia
zmluvy celá a o preddavkoch tam nebola žiadna zmienka.

42. Strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Každú zo strán zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod
následkom jeho neunesenia. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu,
ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom
postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie

dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom
(v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V sporovom konaní sú obe procesné strany
povinné pravdivo a úplne opísať všetky potrebné skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky. Súd ale
nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy.

Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu.

43. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona, i s ohľadom na
výsledky vykonaného dokazovania, keď sa v konaní stalo nesporným, že k odovzdaniu sumy pôžičky,

ktorá bola predmetom konania nedošlo, súdu neostávalo iné ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

44. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).

45. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).

46. Vzhľadom na úplný úspech žalovaného v spore súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania
voči protistrane v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.