Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. september 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 19P/136/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717209048
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5717209048.4

Rozhodnutie

Okresný súd Martin vo veci starostlivosti o maloleté deti: J. Q., V.. XX.XX.XXXX, T. Q., V.. XX.XX.XXXX
a T. T. Q., V.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce,
sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, pracovisko Turčianske Teplice,
deti rodičov: matka R.. O. X., V.. XX.XX.XXXX, bytom Ž. X, B. B. a otec R.. R. Q., V.. XX.XX.XXXX,
bytom X. R.Á. XXX/XX, B. B. - E. v konaní o návrhu matky na povolenie zmeny priezviska, takto

r o z h o d o l :

Návrh matky na povolenie zmeny priezviska maloletých detí v celom rozsahu zamieta.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 16.06.2007 sa matka maloletých detí domáhala zmeny
priezviska maloletých detí. V návrhu uviedla, že otec nikdy nemal dobrý vzťah s maloletými deťmi, nikdy

nemal záujem ani nervy chodiť s maloletými deťmi von, vodiť ich na krúžky, do materskej a základnej
školy, tráviť s nimi dovolenku. Keď sa narodila maloletá T. zmenil zamestnanie, odišiel do I.. Odôvodnil to
tým, že má len 40 rokov a potrebuje si užívať. O rok na to sa vyjadril, že bez detí mu bolo lepšie. Počas
spoločného manželstva sa otec k maloletým deťom nesprával pekne. Okrem neustáleho okrikovania a
kritizovania mu vadilo, keď boli choré, keď mali biologické potreby, hrali sa, smiali sa a podobne. Deti si
to pamätajú a maloletá J. sama vyhlásila, že nechce mať otcove priezvisko. Vyhlásila, že priezvisko Q.

sa jej nepáči a nechce sa tak volať, pretože z Q. rodiny nikoho nepozná, tak ju z tejto rodiny asi nikto
nemá rád, inak by ju a jej mladších súrodencov navštevovali. Maloletá J. aj svojho otca poprosila, aby
súhlasil so zmenou priezviska, čo jej prisľúbil, ale súhlas odmietol podpísať. Maloletá sa preto veľmi
trápi a pýta sa, prečo otec zmenil názor. Od malička sa maloletá J. a maloletý T. hanbia predstaviť
svojím priezviskom. Maloletá J. sa nepredstaví priezviskom na zápise, u psychologičky, na talentových
skúškach, na vystúpení, ani keď ju dopredu pripravila na to, že to tam bude treba povedať. Bála sa, že

sa jej niekto bude posmievať. Maloletá J. nemá napísané priezvisko na zošitoch v škole a na písomke
sa podpisuje len menom. Je veľmi nespokojná a veľmi týmto trpí. Keď sa maloleté deti doma hrajú,
píšu si priezvisko X., X.Q.. Ďalším dôvodom na zmenu priezviska je aj skutočnosť, že maloletej J. sa
deti posmievajú „kapustná hlava“. Dospelí sa jej prihovárajú „kapustička“ a jej sa to nepáči. Maloletá
je zároveň nešťastná, že takéto priezvisko nesú aj jej súrodenci, ktorých má rada. Sama povedala,
že nechce, aby sa im takto v budúcnosti posmievali, preto by bola rada, ak by aj oni mali zmenené

priezvisko na X.Q., X.. Po rozvode sa má otec s maloletými deťmi stretávať každý párny týždeň na
dve hodiny, na verejnosti, za jej prítomnosti, ale ani toto neprebieha pravidelne. Vždy uprednostňoval
aj uprednostňuje prácu a vlastné záujmy pred rodinou. Ešte aj teraz, keď sa po rozvode stretáva otec
s maloletými deťmi, naďalej ich kritizuje a kritizuje aj ju. Neznáša ako rozprávajú, ako sa vyjadrujú. Ju
nikdy nerozumie a nepočuje, keď mu hovorí o maloletých deťoch. Týmto trpia aj maloleté deti, keď to
vidia a počujú. Maloleté deti nikdy nepochváli, ani im nepovie, že mu chýbajú. Ju a aj jej rodinu otec

celé roky ponižoval, ohováral z toho dôvodu, že sa starajú o maloleté deti, s čím jej rodičia pomáhali
a pomáhajú, keďže sa on o maloleté deti a domácnosť nestaral vôbec. Z exmanželovej rodiny o nichnikto nemal záujem. Ona si pri sobáši nechala svoje rodné priezvisko X. a bola by rada a bolo by to aj
lepšie a jednoduchšie, ak by sa všetci volali rovnako. Žiadala, aby súd zvážil zmenu priezviska z toho
dôvodu, aby maloleté deti boli šťastné a spokojné, keďže celé roky spolužitia s otcom maloletých detí

psychicky trpeli, z čoho mali aj veľké zdravotné problémy. Tieto ustúpili po odsťahovaní sa k rodičom
matky, kde bývajú od apríla 2016.

2. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky uviedol, že matka v ňom opakovane udáva
nepravdivé informácie o jeho vzťahu k maloletým deťom. Na zmenu priezviska v tomto veku mala

výhrady aj psychologička Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, pani R.. Ď., ktorú navštívili
viackrát počas rozvodového konania na jeho žiadosť. Matka deťom nikdy nevysvetlila, prečo odmietla
prijať jeho priezvisko po svadbe, nevysvetlila, že keď má dve sestry, tie sa volajú inak, lebo majú
manželove priezvisko. Doteraz nevysvetlila, že za bežných okolností si manželka berie priezvisko
manžela. Dobrovoľne súhlasila, aby sa po narodení deti volali Q., Q.. Pokiaľ sa deti maloletej J. v škole
smejú z priezviska, nebola schopná toto riešiť s triednou učiteľkou, ani s rodičmi ostatných detí. Nie

je schopná ani vlastnej susedke, tiež učiteľke, toho času už na dôchodku vysvetliť, že si neželá, aby
menovala jej deti „kapustičky. Uviedol, že má vedomosť len o tomto prípade, o iných susedoch mu nič
nehovorila. Celé manželstvo, podľa matky maloletých detí, rozbil on, všetko, čo doma urobil bolo zle,
nesprávne, deťom nemohol nič povedať, všetko bolo mimo vhodný psychologický rámec. So svojim
priezviskomnemaltakmeržiadnyproblém.Občassavyskytlanejakápoznámka,aletobolonazákladnej

škole skoro u každého spolužiaka. Pre ukážku uviedol priezvisko spolužiakov počas základnej školy a
následných štúdií - Y., L., Q., T., Q., H., Š., Q., A., L., A., T., P.. Nevie si predstaviť, keby všetci žiadali o
zmenupriezviska.Nemámožnosťbyťstriednouučiteľkou,nakoľkojehopracovnádobavR.C.V.končío
15:30 hod. Matka mu nikdy nedala vedieť, kedy je rodičovské združenie, kedy je nejaké vystúpenie, kedy
je besiedka v škôlke. Čo sa týka k vodeniu maloletej dcéry na krúžky uviedol, že maloletú by mu matka

najskôr musela dať, čo je z jej strany nereálne, aby ju odviedol a doviedol z krúžku, preto nerozumie jej
argumentom. S maloletými deťmi nie je sám ani vonku pred domom, nieto ešte aby mohol maloletú vodiť
na krúžky. Sama sa vyjadrila, že mu maloleté deti dá len preto, lebo musí. Najlepšie by však bolo, keby
ho už v živote nevidela. Jej otec, starý otec maloletých detí, by bol najradšej, keby bol mŕtvy a to mu
povedal v októbri roku 2016 priamo pred maloletými deťmi počas ostrej výmeny názorov. Rok predtým

sa mu telefonicky vyhrážal fyzickou likvidáciou. Na viac, bývalý svokor ho nepustí ani na dvor, tak sa
môže s maloletými deťmi občas porozprávať len cez plot ako úplne cudzí človek. O zmene priezviska
maloletých detí pôvodne uvažoval, zmenil však prístup po spoločnom sedení u pani R.. Ď., ktorá s tým
tiež nesúhlasila vzhľadom na vek maloletých detí. Počas aktuálneho stretávania sa s maloletými deťmi, s
matkou maloletých detí takmer nekomunikuje, nevie, v čom by ju mal zase kritizovať. Podľa jeho názoru

je matka psychicky labilná osobnosť bez vlastných názorov, neschopná opustiť svojich rodičov a doteraz
sa nimi nechá riadiť, komandovať, manipulovať. Dá sa to považovať za určitú stupeň psychického
šikanovania zo strany jej rodičov. Samozrejme, vykreslený ako úplný psychický tyran a sociopat je on.
Čo sa týka maloletej J., tak ide hlavne o gramatiku. Je žiačkou základnej školy a v mnohých výrazoch má
nesprávnuvýslovnosťpovzorestarýchrodičov,hocijejstarámatkabolaučiteľkouvškôlke.Vneskoršom

veku bude opakovane opravovaná učiteľkou slovenského jazyka a literatúry. Toto by matka, ktorá je
tiež pedagóg, mala vedieť. V rámci voľného času v sobotu mám až od júla 2017 znížený úväzok na
záchrannej službe z 0,5 na 0,2 úväzku, napriek tomu vedúca lekárka nebola veľmi ochotná akceptovať
voľné soboty. Problém bol asi teraz počas dovoleniek, navyše som mal štyri služby pre PN kolegyne,
nebol som v zahraničí. Počas dvojtýždňovej dovolenky som s maloletými deťmi bol len raz, 29.07.2017 v

sobotu, predtým odignorovala stretnutie s maloletými deťmi matka, kedy mali výlet do V. Y., samozrejme
aj so starými rodičmi, od ktorých teraz nie je schopná psychicky sa odpútať. To bol hlavný problém
celého nášho manželského vzťahu. Skonštatovala to aj opakovane psychologičky R.. Ď.. Nechodil som s
deťmi von, pretože takmer vždy boli u starých rodičov na dvore. Vzhľadom na ich dennodenné návštevy,
s nemiestnymi poznámkami, riadením našej domácnosti, financií, komentovaním, že bez nich by sme

neboli schopní deti vychovať, som ich nepotreboval vidieť ešte aj vonku, preto som nechodil takmer
nikdy von. Nesúhlasím, že by mi na deťoch, všetky vymenované skutočnosti, vadili, skôr to bol dôsledok
neustálej prítomnosti svokry v našej domácnosti, zbytočných konfliktných situácií zo strany vtedajšej
manželky, matky maloletých detí a chronického nedostatku spánku, keďže ani po 24-ke som nemal celé
roky možnosť normálnej regenerácie a akceptácie nutnosti spánku cez deň zo strany matky maloletých

detí tak, ako to bolo normálne doma u mojich kolegov. Všetko, čo som deťom povedal okamžite negovala
aj spoločne s jej matkou priamo pred nimi. U detí som nemal absolútne žiadnu autoritu ako otec. Po
narodení T. a T. som bol od niektorých vecí v rámci starania sa o deti vynechaný, hoci pri maloletej J. som
tieto úkony robil bežne. Matka sa správala tak, ako by boli deti len jej a jej rodičov a nie moje. Vodiť doškôlky, školy, z mojej strany nie je možné, nakoľko ich matka je na rodičovskej dovolenke a obe inštitúcie
sú v mieste jej trvalého bydliska. Moja pracovná doba začína od 7:00 hod., to by maloleté deti museli
byť v škôlke od 6:15 hod., neskorší nástup do škôlky znamená pre mňa neskorý príchod do nemocnice.

Dlhodobo neskorý príchod do zamestnania mi zamestnávateľ nebude tolerovať. S tým mal najväčší
problém otec matky maloletých detí, ktorý ma opakovane verbálne hrubo atakoval, že som neschopný
postarať sa o deti a rodinu, neviem ich finančne zabezpečiť, neviem nič urobiť a ostatné invektívy. S
dovolenkou mala najväčší problém práve matka, pretože vo všetkých správach je spomenuté infekčné
ochorenie tráviaceho traktu, deti musia mať pravidelný režim spánku a to na dovolenke nejde, treba na

ne dávať pozor, „a aj tak je najlepšie u matky na dvore“.

3. Uznesením č. k. 19P/136/2017-13 zo dňa 30.06.2017 súd ustanovil maloletým deťom kolízneho
opatrovníka pre konanie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, pracovisko Turčianske Teplice.

4. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, kolízneho opatrovníka, zistil

názor maloletej J., oboznámil sa s rozsudkom Okresného súdu Martin 20P/334/2015-207 a rozsudkom
Krajského súdu v Žiline 6CoP/38/2017 a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Matka na pojednávaní uviedla, že to, čo otec robil deťom počas trvania manželstva bolo strašné.
Otec je presvedčený, že kritizovanie je jediný spôsob výchovy. Neustále kritizoval deti za to, ako sa

hrajú, ako jedia a kritizoval aj ju. Keď mal dovolenku netrávil s nimi čas. Potreboval si cez ňu oddýchnuť,
radšej si dlhšie pospal, uprednostňoval pred rodinou prácu a svoje záujmy. Do uzavretia manželstva bol
vyrovnaný, pokojný človek, ochotný vždy jej pomôcť, chodil na rodinné oslavy. Zlomilo sa to narodením
maloletej J.. Diametrálne sa správal doma ako na verejnosti. Kričal po nich, bol nervózny, používal
nadávky, nadával na svojich pacientov. Stretávanie sa otca s maloletými deťmi sa na základe jej návrhu

realizuje vonku za jej prítomnosti, lebo tam sa otec maloletým deťom venuje. Ale keď tam nikto nie je,
tak opätovne ich kritizuje, kritizuje aj ju. Stretáva sa s nimi raz za mesiac. Maloleté deti sa na stretnutia
aj tešia. Otec si vyživovaciu povinnosť plní riadne a včas. Čo sa týka J., ona chce mať dobrého otca,
vyhľadáva aj fyzický kontakt s otcom, sadne si mu na nohy, prisadne si k nemu, avšak pokiaľ ju otec
nezačne kritizovať, začne byť ona z toho sklamaná a odťažitá. Čo sa týka T., ten keď sa s otcom stretne

ako prvé mu povie, aby nekričal na nich a na ňu. Čo sa týka T., spočiatku bola k otcovi odťažitá, avšak
aj vďaka starším súrodencom si k otcovi cestu našla. Otec robí rozdiely aj vo vzťahu k darčekom pre
maloleté deti. Pred uzatvorením manželstva, keď tvorili pár si všimla, že je veľa ľudí, ktorí sa pousmejú,
keď sa povie jeho priezvisko Q.. Jej by to vadilo, nakoľko robí v školstve a dennodenne sa potrebuje
predstavovať. Preto otcovi navrhla, aby si zvolili úplne iné priezvisko, on toto však odmietal. Kompromis

urobili v tom zmysle, že otec súhlasil, že si ona ponechá svoje pôvodné priezvisko za slobodna, ale
dohodli sa, že maloleté deti sa budú volať po ňom. V tom čase bol otec veľmi dobrým človekom a
ona súhlasila. Brala som to tak, ako to uviedol otec vo svojom vyjadrení, že každý má predsa nejaké
priezvisko. Keď sú na prechádzke s deťmi a ľudia oslovia maloleté deti „kapustičky sú na prechádzke“,
im toto vadí. Vadí im to jednak aj z toho dôvodu, že to vyjadruje ich vzťah k otcovi, ale aj to, že sa tak

vôbec volajú. Nespokojnosť sa prejavuje tak, že sa maloleté deti urazia, nerozprávajú sa s tými ľuďmi
alebo niečo zamrmlú a idú preč.
6. Otec s návrhom matky nesúhlasil. Potvrdil, že problémy v jeho vzťahu s matkou nastali po narodení
maloletej J., pretože stará matka začala riadiť celú ich domácnosť a spravila si z nej prechodné bydlisko,
zčohozačalbyťnervózny.Niejevšakpravdouto,žebysaomaloletédetinestaral.Smatkoukomunikujú

buď prostredníctvom mailov alebo formou sms správ. Dôvodom nerealizácie styku s maloletými deťmi
je hlavne jeho práca. S maloletými deťmi sa stretáva vonku, matka zásadne trvá na tom, aby tak bolo.
7. Maloletá J. uviedla, že chodí do druhej triedy základnej školy, má tam veľa kamarátov. Učí sa veľmi
dobre, bavia ju všetky predmety. Má ešte dvoch súrodencov. S otcom sa stretáva málo. Bola rada, že ho
v deň pojednávania videla, ale veľmi jej nechýba. Nevedela povedať, ako často sa s ním stretáva. Keď

sa s otcom stretne, je prítomná vždy aj matka. Chodia spolu na výlety, na ihrisko. Súdu sa predstavila
celým menom - J. Q.. Volať sa tak nechce, pretože z otcovej rodiny nikoho nepozná. Keby ich poznala
možno by jej to nevadilo. Aj súrodenci sa volajú rovnako. Myslí si, že si z nej budú v škole robiť žarty,
keď bude vo vyššom ročníku. Trápi ju to, že keď bola malá, tak otec bol na nich zlý, kričal, kritizoval.

8. Kolízny opatrovník konštatoval, že medziľudské vzťahy medzi bývalými manželmi a teda rodičmi sú
rozvrátené a je zrejmé, že konflikt je medzi nimi. J. prejavila názor a je možné z neho vydedukovať,
že hlavný dôvod, pre ktorý sa nechce volať Q. je, že nepozná rodinu z otcovej strany. Aktuálne zmena
priezviska nie je v záujem maloletej.9.ZrozsudkuOkresnéhosúduMartinč.k.20P/334/2015-207zodňa19.04.2017vyplýva,žemanželstvo
rodičovmaloletýchdetíbolorozvedené.Maloletédetibolizverenédoosobnejstarostlivostimatky.Otcovi

bola určená vyživovacia povinnosť na maloletú J. vo výške 400 eur mesačne, z toho bežné výživné 250
eurmesačnekrukámmatkya150eurvýživnéurčenénatvorbuúspor,namaloletéhoT.výživnévovýške
350 eur mesačne, z toho bežné výživné 200 eur k rukám matky a 150 eur mesačne na tvorbu úspor a na
maloletú T. T. vo výške 300 eur mesačne, z toho 150 eur mesačne k rukám matky a 150 eur na tvorbu
úspor. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi na každú párnu sobotu v kalendárnom roku

od 10:00 hod. do 12:00 hod. za prítomnosti matky. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline 6CoP/38/2017
bol rozsudok Okresného súdu Martin vo veci zverenia maloletých detí potvrdený, otcovi bola uložená
povinnosť prispievať na výživu maloletej J. sumou 400 eur mesačne (250 eur k rukám matky + 150
eur na tvorbu úspor), maloletého T. sumou 350 eur mesačne (200 eur k rukám matky + 150 eur na
tvorbu úspor), maloletej T. T. sumou 300 eur mesačne (150 eur k rukám matky + 150 eur na tvorbu
úspor); upravený styk otca s maloletými deťmi - po dobu šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku

každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu v čase od 9:00 hod. do 12:00 hod. za prítomnosti
matky, po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň v kalendárnom roku od
soboty od 10:00 hod. do nedele do 16:00 hod bez prítomnosti matky, v kalendárnom roku 2017 cez
Vianočné sviatky dňa 25.12.2017 v čase od 10:00 hod. do 16:00 hod. za prítomnosti matky a ďalší
každý kalendárny rok cez Vianočné sviatky v čase od 25.12. od 14:00 hod. do 26.12. do 17:00 hod. bez

prítomnosti matky, v kalendárnom roku 2018 cez Veľkonočnú nedeľu v čase od 10:00 hod. do 16:00 hod.
za prítomnosti matky, ďalší každý kalendárny rok cez veľkonočné sviatky v čase od soboty od 14:00
hod. do nedele do 17:00 hod. bez prítomnosti matky.

10. Podľa § 40 ods. 1,2 zákona č. 36/2005 o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o rodine“), deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením
pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4. (ods. 1) Ak priezvisko maloletého dieťaťa nebolo
určené podľa odseku 1 a rodičia majú rôzne priezviská, dohodnú sa o priezvisku dieťaťa a oznámia to
matričnému úradu najneskôr do troch dní od narodenia maloletého dieťaťa. (ods. 2).

11. Podľa § 35 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
12. Podľa čl. 3 bodu 1 Dohovoru o právach dieťaťa publikovaný v Zbierke zákonov ako Oznámenie

č. 104/1991 Zb., záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa
detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadenia sociálnej starostlivosti, súdmi,
správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

13. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o mene a priezvisku“), zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o
meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa § 6 ods. 7 zákona o mene a priezvisku, zmena mena alebo zmena priezviska, na ktorú je
potrebné povolenie, sa v matrike vykoná na základe predloženia právoplatného rozhodnutia o zmene

mena alebo zmene priezviska.

15. Podľa § 4 ods. 2 zákona o mene a priezvisku, štátny občan Slovenskej republiky po narodení
nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo, ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného
z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú

rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré
v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov.

16.Podľaustanovenia§8zákonaomeneapriezvisku,zmenamenaalebozmenapriezviskamaloletého
sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore

s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym
občanom iného štátu.17. Výpočet podstatných vecí v § 35 Zákona o rodine je len exemplifikativný a je nepochybné, že
to, aké priezvisko má, resp. bude mať maloleté dieťa, je podstatnou vecou súvisiacou s výkonom
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, preto sa súd návrhom matky zaoberal z hľadiska

jeho opodstatnenosti.

18. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, správny orgán v prvom rade po podaní žiadosti
o zmenu priezviska skúma, či sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, a tiež, či nie je zmena
priezviska maloletého v rozpore s jeho záujmami. Najčastejšie bývajú podávané žiadosti o zmenu

priezviska v prípade, ak sa matka maloletého dieťaťa rozviedla s otcom dieťaťa a znova sa vydala,
pričom pri uzavieraní manželstva prijala priezvisko druhého manžela, v dôsledku čoho má matka a dieťa
rozdielne priezvisko. So zmenou však musí súhlasiť druhý rodič dieťaťa, pokiaľ nenastanú prípady, kedy
sa súhlas nevyžaduje. Výnimočne môže nesúhlas druhého rodiča nahradiť súd v konaní o vyslovenie
súhlasu so zmenou priezviska maloletého. Musí mať však za preukázané, že pre takéto nariadenie
súhlasu existujú dôležité dôvody, napr. že rodič, ktorého priezvisko dieťa nosí, neplní svoje povinnosti

k dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah, takže nie je v záujme dieťaťa
prehlbovať pocit spolupatričnosti k tomuto rodičovi. Súd zváži aj to, koho priezvisko má dieťa nosiť v
budúcnosti, aké sú ich vzájomné citové väzby, či tento vzťah vykazuje známky stability a pod. (J.. P. Y.,
Y.., Zákon o rodine, Komentár, C.H.BECK, strana XXX).

19. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo
rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená vyživovacia
povinnosť k maloletým deťom, bol upravený styk otca s maloletými deťmi (rozsudok Okresného súdu
Martin 20P/334/2015-207 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 6CoP/38/2017).

20. Matka uvádzala ako dôvody zmeny priezviska maloletých detí:
1.) nezáujem otca o ne - V zmysle ustálenej judikatúry dôvodným by bol návrh v prípadoch, ak by sa
otec o maloleté deti vôbec nezaujímal, prípadne by sa bezdôvodne po dlhú dobu s maloletými deťmi
nestretával z dôvodov na jeho strane, maloleté deti by rodiča nepoznali, neplatil by vôbec výživné na
maloleté deti, teda ak by mu bol osud jeho detí ľahostajný. Takéto dôvody však v tomto prípade nie sú

dané. V konaní matka nepreukázala svoje tvrdenie, že otec sa s maloletými deťmi nestretáva na základe
svojvôle, resp. z nezáujmu o maloleté deti. Otec sa o maloleté deti zaujíma, stretáva sa s nimi v zmysle
aktuálneho rozhodnutia súdu a v prípade ak mu to umožňujú pracovné povinnosti. Otec si vyživovaciu
povinnosť platí pravidelne riadne a včas.

2.) nesprávny prístupom otca k výchove maloletých detí - Je zrejmé, že obaja rodičia majú odlišné
názory a metódy výchovy maloletých detí. Konflikty, či názorové nezhody medzi rozvedenými rodičmi,
rozdielne predstavy o vzájomnom správaní ako aj správaní sa k maloletým deťom (prehnaná
kritičnosť, opravovanie výslovnosti,..), či neschopnosť rozvedených rodičov spolu vzájomne vychádzať
a komunikovať, nie sú vážnymi dôvodmi pre podanie návrhu v predmetnej veci.

3.) záujmom maloletých detí o zmenu priezviska - Súd zisťoval v danej veci názor maloletej J., ktorá
vzhľadom na svoj vek už bola schopná prejaviť ho na súde. K zisťovaniu názoru maloletej T. T. a
maloletého T. nepristúpil vzhľadom na ich nízky vek, v dôsledku ktorého je ich rozumová schopnosť
vnímať priebeh súdneho konania obmedzená. Maloletá J. neuviedla žiadne závažné a iné okolnosti

prečo sa už nechce volať ako jej otec a ani neuviedla iné dôvody, v zmysle ktorých by jej súčasné
priezvisko, na ktorom sa dohodli jej rodičia pred jej narodením spôsobovalo závažné problémy v škole,
vo vzťahoch medzi jej spolužiakmi, kamarátmi, prípadne iné komplikácie, ktoré by maloletá nepriaznivo
vnímala v oblasti spoločenskej i morálnej. Dementovala tvrdenie matky, že by sa jej niekto pre jej
priezvisko posmieval, vyjadrila len svoju obavu, že by sa tak stať mohlo. Záujem o zmenu priezviska skôr

opieralaonezáujemrodinyzotcovejstrany.Súdmázato,ženapriekzisteniuovyspelostimaloletejnajej
vek nie je za zistených skutkových okolností možné založiť rozhodnutie súdu iba na základe prejavenej
vôle maloletej so zmenou priezviska pri nesplnení iných zákonných predpokladov, a to v podstate len
na základe toho, že rodina zo strany otca o ňu a súrodencov záujem neprejavuje.

4.) problémy vznikajúce z odlišných priezvisk - Pri uzavretí manželstva bolo určené priezvisko
spoločných detí vyhlásením. Matka si ponechala svoje rodné priezvisko. V konaní však ako argument
uviedla, že by bolo lepšie a jednoduchšie, ak by sa všetci volali rovnako. Je nutné konštatovať, že
samotná rozdielnosť priezvisk, pri vhodnom prístupe matky, kedy nejde o niečo neobvyklé, sa taktiežnejaví takou skutočnosťou, resp. dôvodom, pre ktorý by bolo možné vyhovieť návrhu matky. S uvedenou
situáciou matka musela rátať už pri uzatvorení manželstva, kedy sa ona sama podieľala na stave, v
ktorom sa maloleté deti nachádzajú.

21. Na záver súd konštatuje, že priezvisko maloletých bolo určené zákonným postupom - vyhlásením
pri uzavieraní manželstva, nie je hanlivé, je totožné s priezviskom otca, pričom od určenia priezviska pre
maloleté deti nenastali žiadne dôležité dôvody pre podanie žiadosti na zmenu tohto priezviska. Z vyššie
uvedených dôvodov súd návrh matky zamietol.

22. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
nakoľko zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, na Okresnom súde Martin, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie urobil.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov,

nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.