Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 28, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/394/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815214753
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3815214753.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr.
Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o.,
sosídlomPiešťany,Žilinskácesta130,IČO:34127798,zastúpeného:RomanKvasnicaapartneri,s.r.o.,
so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 36 866 598, proti žalovaným: 1/ H. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. S., R. XX, zastúpenému: X.. O. X., advokát so sídlom O., P. XX, 2/ U. X., nar. XX.XX.XXXX,

bytom G. S., , P. XXX/X, zastúpenej: Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocká 36,
IČO: 46 962 000, o zaplatenie 9 943,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/,2/ proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza č.k. 16C/286/2015- 252 zo dňa 04. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1/,2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%, o výške ktorého bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 1
619,49 eur s úrokom 13,60 % ročne zo sumy 6 205,32 eur od 26.09.2014 do zaplatenia zastavil (výrok
I.). žalovaným 1/,2/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi 1 717,22 eur s úrokom
z omeškania 8% ročne zo sumy 1 717,22 eur od 26.09.2014 do zaplatenia, a to v splátkach po 150,-
eur mesačne, splatných počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, vždy do 27. dňa v mesiaci, pod
stratou výhody poskytnutých splátok v prípade nezaplatenia dvoch splátok (výrok II.). V prevyšujúcej

časti žalobu zamietol (výrok III.). O trovách konania žalovaných rozhodol výrokom IV. tak, že majú voči
žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 65,45 %.

2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z výsledkov
dokazovania.

3. Slovenská sporiteľňa a.s. (banka) dňa 17.04.2009 uzatvorila so žalovanými zmluvu o splátkovom

úvere č. 0373616393 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť
žalovaným 1/, 2/ úver vo výške 5 000,- eur a žalovaní sa ako dlžníci zaviazali splácať vždy k 20. dňu v
mesiaci, v splátkach po 79,- eur mesačne s tým, že splatnosť prvej splátky sa dohodla na 20.05.2009,
konečnásplatnosťna20.03.2019, ročnápercentuálnamieranákladov16,21%,celkovénákladyspojené
s úverom 4 551,66 eur, počet splátok 119, spracovateľský poplatok 122,78 eur a poplatok za správu
úveru 1,99 eur mesačne. V časti I bod 4 sa dlžníci zaviazali do posledného dňa kalendárneho mesiaca

predchádzajúceho dňu splatnosti prvej splátky istiny dohodnutému v bode 1 tohto článku, splácať
pohľadávku banky mesačne splátkami vo výške úrokov a poplatkov, a to v súlade s podmienkami
dohodnutými v úverových podmienkach. V časti I bod 7 sa dohodlo, že ak dôjde k akémukoľvek prípaduporušenia, napríklad v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas, je banka oprávnená postupovať
v súlade s úverovými podmienkami, VOP a všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä je
oprávnená požadovať zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky,

postúpiť pohľadávku. Podľa bodu 7.6.1 písm. a/ VOP Slovenskej sporiteľne, a.s. (č.l. 18 a nasl.) ak
dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo
a/ ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10
dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo
zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí

v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Podľa bodu 10.5 VOP Slovenskej sporiteľne, a.s. / č.l. 173/ ,
klient je povinný oznámiť banke adresu, č. telefónu, faxu, telexu, alebo iný elektronický prostriedok,
na ktorý mu banka bude zasielať alebo oznamovať všetky oznámenia a dokumenty, klient je povinný
bezodkladne informovať banku o akejkoľvek zmene týchto údajov. Ak klient o takejto zmene banku
neinformuje, považuje sa doručenie vykonané na poslednú banke známu adresu prípadne na posledné
banke známe číslo telekomunikačného prostriedku za riadne vykonané. Podľa bodu 10.3 uvedených

VOP,pridoručovanípísomnostívpoštovomstykusazásielkapovažujezadoručenúvtuzemskutretídeň
po jej odoslaní a v cudzine 7. deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie,
alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Listami zo dňa 30.7.2013 (č.l. 10,11 spisu) Slovenská sporiteľňa,
a. s. vyzvala žalovaných v 1/ a 2/ rade na zaplatenie dlžnej pohľadávky, s ktorou sú v omeškaní ku
dňu 30.06.2013 vo výške 3 288,10 eur s prísl, a to najneskôr do 15 dní od doručenia uvedenej výzvy.

Zároveň boli upozornení, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy vo vyššie stanovenej lehote, banka
pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky a následne k postúpeniu pohľadávky na tretiu
osobu. Uvedená výzva bola zaslaná žalovanému v 1/ rade na adresu P. XXX/X, G. S., na ktorej adrese
si však zásielku neprevzal a táto sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote späť, o čom svedčí kópia
poštovej obálky na č.l. 190 spisu. Zároveň uvedená zásielka bola doručovaná i žalovanej v 2/ rade

na tú istú adresu, o čom svedčí podací hárok na č.l. 240 spisu. Listami zo dňa 03.09.2013 (č.l.
12,13 spisu) Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovaným 1/,2/ vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
poskytnutého úveru ku dňu 02.09.2013 v zmysle bodu 7.6.1 VOP, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere
stala splatnou v celom rozsahu. Podľa oznámenia úverová pohľadávka ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti predstavuje sumu 8 451,40 eur a obaja boli vyzvaní na zaplatenie do 15 dní od prevzatia

uvedeného oznámenia. Žalovanému v 1/ rade bola uvedená zásielka doručovaná do miesta trvalého
bydliska na adrese P. XXX/X, G. S., kde uvedenú zásielku neprevzal, o čom svedčí závada v doručení
na č.l. 185 spisu, pričom uvedené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo riadne doručené
žalovanej v 2/ rade dňa 23.9.2013, o čom svedčí doručenka na č.l. 184 spisu. Listami zo dňa 07.10.2014
(č.l. 14,15) banka zaslala žalovaným v 1/ a 2/ rade oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 Obč.

zákonníka na žalobcu, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 25.09.2014. Uvedené oznámenie
o postúpení pohľadávky bolo doručené žalovanej v 2/ rade dňa 10.11.2014, o čom svedčí doručenka
na č.l. 189 spisu a žalovanému v 1/ rade bola zaslaná na adresu trvalého bydliska P. XXX/X, G. S.,
kde si zásielku v odbernej lehote neprevzal, o čom svedčí kópia poštovej obálky na č.l. 187,188 spisu.
Listami zo dňa 25.02.2015 a 16.03.2015 žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie pohľadávky ku dňu

16.02.2015 vo výške 10.575,38 eur a ku dňu 25.02.2015 vo výške 10.505,61 eur. Žalovaní 1/, 2/ v období
od 17.04.2009 do 18.02.2011 uhradili spolu 872,19 eur a následne ešte dňa 03.06.2014 sumu 50,-
eur, t.j. spolu 922,19 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/ZE z 25.09.2014 Slovenská
sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpil žalobcovi ako postupníkovi pohľadávky, ktoré sú špecifikované v
prílohe č. 1 k uvedenej zmluve, a to vrátane pohľadávky voči žalovaným 1/, 2/ v celkovej výške 9943,77

eur.

4. Vzhľadom na to, že žalobca vzal podanú žalobu sčasti späť, súd konanie v príslušnej časti v zmysle §
145 ods. 2 CSP zastavil. Rozhodujúc o zvyšku uplatneného nároku dospel súd prvej inštancie k záveru,
že žaloba bola podaná dôvodne len v časti o zaplatenie 1 717,22 eur s prísl..

5. Žalovaní v konaní namietali neplatnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu zmluvou z 25.09.2014, a
to z dôvodu nedodržania § 92 ods. 8 zákona o bankách, teda nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
na strane žalobcu na vymáhanie uplatňovaného nároku. V súvislosti s riešením otázky , či v danom
prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky je potrebné uviesť, že na postúpenie pohľadávky je

vo všeobecnosti potrebné aplikovať ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových
úveroch je potrebné rešpektovať i ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré poskytuje dlžníkom zákonnú
ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovo právnom vzťahu z bankového úveru. Uvedené
ustanovenie umožňuje banke postúpiť pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktoránie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. V predmetnej veci podľa názoru súdu prvej inštancie bolo

preukázané dodržanie § 92 ods. 8 zákona o bankách ako i § 53 ods. 9 Obč. zákonníka. Listami z
30.07.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie dlžnej pohľadávky,
s ktorou boli v tom čase v omeškaní, pričom až následne v listoch z 03.09.2013, teda po uplynutí
viac ako 2 mesiacov zaslala žalovaným oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti poskytnutého
úveru ku dňu 02.09.2013, a to v súlade s bodom 7.6.1 VOP. Zmluvou o postúpení pohľadávok

pohľadávky z 25.09.2014, teda viac ako po roku od zaslania výzvy na zaplatenie dlžnej sumy a po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti, Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila celú pohľadávku na žalobcu.
Všetky uvedené listiny boli žalovaným riadne doručené, a to v súlade s bodom 10.5 VOP Slovenskej
sporiteľne, a.s, tak ako to vyplýva z doručeniek.

6. Zmluvu o úvere súd prvej inštancie posudzoval podľa § 1 ods. 2 a § 2 z.č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch ako spotrebiteľský úver a zároveň ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §
52 Občianskeho zákonníka. Zmluva nespĺňa náležitosti stanovené v § 4 zákona o spotrebiteľských
úveroch, a to podľa písmena j/ (ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere), vypočítané v správnej výške. Žalovaní mali v zmysle zmluvy dlh vo výške

5 000,-eur uhradiť v 79-tich splátkach po 119,- eur mesačne, čo predstavuje spolu 9 401,- eur, čiže
náklady v zmysle uvedeného potom predstavovali 4 401,- eur, ale v zmluve sa udáva, že celkové náklady
spojené s úverom predstavujú 4 551,66 eur. V tej súvislosti je ďalej potrebné uviesť, že v časti II. úverovej
zmluvy je medzi zmluvnými stranami dohodnutý súhlas s poistením úveru a dohodnutý je rozšírený
súbor poistenia, pričom podľa názoru súdu prvej inštancie uvedené poistné, bolo potrebné zahrnúť

do celkových nákladov spotrebiteľa, pretože išlo zo strany veriteľa o podmienku poskytnutia úveru,
keďže i názov časti II. uvedenej úverovej zmluvy je súhlas s poistením k úveru. V zmysle uvedeného
sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej je potrebné uviesť, že z poskytnutého
úveru pôvodný veriteľ strhol spracovateľský poplatok vo výške 122,78 eur, na čo nemal nárok, keďže
zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, a potom v skutočnosti bol žalovaným vyplatený úver

len vo výške 4 870,22 eur (5 000,- eur mínus 122,78 eur).
7. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou premlčania nároku žalobcu. Keďže sa v danom prípade
jedná o spotrebiteľský vzťah, na premlčanie jednotlivých splátok platí trojročná premlčacia lehota v
zmysle§101Občianskehozákonníka,akeďžežalobaboladoručenásúdu31.08.2015,splátkysplatnév
období do 31.08.2012, sú premlčané. Jedná sa o splátky splatné v období od 20.05.2009 až do augusta

2012 (8 splátok v roku 2009, 12 splátok v roku 2010, 12 splátok v roku 2011, 8 splátok v roku 2012),
čiže premlčaných je 40 splátok po 79,- eur, čo predstavuje spolu 3 160,- eur, z ktorých žalovaný uhradili
len 922,19 eur. Keďže žalovaní v zmysle vyššie uvedeného sú povinní vrátiť poskytnutý úver vo výške
4 877,22 eur, od ktorého súd odpočítal premlčané nároky vo výške 3 160,- eur, zostáva žalovaným
uhradiť 1 717,22 eur, a to s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne z uvedenej sumy od 26.09.2014

do zaplatenia, a to v zmysle § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, V prevyšujúcej časti súd podanú žalobu ako neopodstatnenú
zamietol.

8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 218 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1,2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa zásady čistého úspechu v konaní. Žalobca
sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 9 943,77 eur s prísl., súd mu priznal nárok na zaplatenie
1 717,22 eur s prísl., na základe čoho jeho úspech predstavuje 17,27 %, neúspech 82,73 %, čistý
úspech protistrany potom predstavuje 65,46 %,. Súd prvej inštancie preto náhradu trov konania priznal
žalovaným v rozsahu 65,46 % voči žalobcovi, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

9. Proti tomuto rozsudku v časti vo výroku II. a IV. podal včas odvolanie žalovaný 1/. V odvolaní
namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci ( § 365 ods. 1 písm. f/ a h/

CSP).Poukázalnato,žežalobcavkonanípodľajehonázorunepreukázalplatnépostúpeniepohľadávky
Slovenskou sporiteľňou, a.s. na žalobcu. Z jednotlivých doručeniek nie je možné s určitosťou zistiť obsah
zásielok. Právny predchodca žalobcu odoslal žalovanému 1/ len listinu zo dňa 31. 7. 2013 a listinu zo
dňa 10. 9. 2013 a teda aj v prípade, ak by preukázal, že mu doručil výzvu, čo odmieta, absentovaloby doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky, čo má za následok nesplnenie povinností platného
postúpenia pohľadávky. Z listín vyplýva, že právny predchodca žalobcu žalovanej neodoslal oznámenie
o postúpení pohľadávky, čím si nesplnil svoju povinnosť podľa § 526 Občianskeho zákonníka. Právne

účinky postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený
o postúpení pohľadávky. Súd prvej inštancie ďalej nesprávne vyhodnotil uplatnený nárok žalobcu s
dôrazom na jeho určitosť. Žalobca v konaní nepreukázal hodnoverným spôsobom výšku dlžnej sumy,
pretože nepredložil prehľad o ich úhradách, kartu klienta, ani históriu úveru. Nepreukázal, aký bol
zostatok nesplatenej časti úveru k 02.09.2013. Nie je zrejmé, na základe čoho dospel žalobca k zisteniu,

že 02.09.2013 dlhovali žalovaní najmenej 8 451,40 eura. Príloha k zmluve o postúpení pohľadávky nie
je dôkazom, ktorý by preukazoval opodstatnenosť nároku žalobcu. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne v celosti a prizná žalovaným nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti vo výroku II. a IV. podala odvolanie žalovaná 2, v

ktorom namietala nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci ( § 365 ods. 1
písm. f/ a h/ CSP). Taktiež poukázala na to, že žalobca v konaní nepreukázal platné postúpenie
pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a.s. na žalobcu. Z jednotlivých doručeniek nie je možné s určitosťou
zistiť obsah zásielok. Právny predchodca žalobcu odoslal žalovanej 2/ len listinu zo dňa 10.09.2013
a teda aj v prípade, ak by preukázal, že jej doručil výzvu, čo odmieta, absentovalo by doručenie

oznámenia o postúpení pohľadávky, čo má za následok nesplnenie povinností platného postúpenia
pohľadávky. Z listín vyplýva, že právny predchodca žalobcu žalovanej neodoslal oznámenie o postúpení
pohľadávky, čím si nesplnil svoju povinnosť podľa § 526 Občianskeho zákonníka. Právne účinky
postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení
pohľadávky. Súd prvej inštancie ďalej nesprávne vyhodnotil uplatnený nárok žalobcu s dôrazom na jeho

určitosť. Žalobca v konaní nepreukázal hodnoverným spôsobom výšku dlžnej sumy, pretože nepredložil
prehľad o ich úhradách, kartu klienta, ani históriu úveru. Nepreukázal, aký bol zostatok nesplatenej časti
úveru k 02.09.2013. Nie je zrejmé, na základe čoho dospel žalobca k zisteniu, že 02.09.2013 dlhovali
žalovaní najmenej 8 451,40 eura. Príloha k zmluve o postúpení pohľadávky nie je dôkazom, ktorý by
preukazoval opodstatnenosť nároku žalobcu. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil

napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne v celosti a prizná žalovaným nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

11. Žalobca sa k odvolaniam žalovaných 1/,2/ písomne vyjadril tak, že s ním nesúhlasí a žiadal, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny. V konaní predložil doklad o

odoslaní oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10. 2014 žalovanému 1/, doručenku oznámenia
o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014 žalovanej 2/, doklady o odoslaní výziev zo dňa 30.07.2013
žalovaným, doklady o odoslaní oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 03.09.2013
žalovanému 1/ a doručenku oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 03.09.2013 žalovanej
2/. V tomto smere popieral skutkové tvrdenie žalovaných, ohľadom nedoručenia uvedených listín.

Žalovaní tvrdia, že im neboli doručené aj také listiny, ktorých prevzatie potvrdili vlastnoručným
podpisom, napríklad oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10. 2014, doručené žalovanej 2/.
Pokiaľ žalovaní v odvolaniach uvádzajú, že nepreukázal výšku nároku, toto v prvoinštančnom konaní
nerozporovali, preto sa domnieval, že ide o nesporné skutkové tvrdenia, ktoré netreba dokazovať.
Žalovaní mohli využiť prostriedky procesnej obrany, výšku namietať, čo však neurobili. Medzi stranami

bolospornéibaplatnépostúpeniepohľadávky,aktívnalegitimáciažalobcuvkonaní,respektívevčasnosť
podania žaloby.

12. Žalovaná 2/ sa k vyjadreniu žalobcu písomne vyjadrila tak, že zopakovala svoje tvrdenia ohľadne
nedoručenia listín žalovaným, ktoré uviedla už vo svojom odvolaní. Poukázala na to, že listina zo dňa

10.11.2014 bola odosielaná žalobcom, nie jeho právnym predchodcom. Ak by aj obsahom obálky bolo
oznámenie o postúpení pohľadávky, právny predchodca žalobcu potom konal v rozpore s § 526 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

13. Žalobca sa ďalej písomne vyjadril tak, že tvrdenia žalovanej 2/ sú bezpredmetné, ide o prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaná 2/ nenamietala
doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky, preto bola táto skutočnosť medzi stranami nesporná.
Napriek tomu trvá na tom, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanej 2/ riadne doručené.
Oznámenie uskutočnil právny predchodca žalobcu, skutočnosť, že ho dal na poštovú prepravu žalobca,neznamená, že ide o právny úkon žalobcu. Ak by aj oznamoval postúpenie pohľadávky dlžníkovi
žalobca, nemalo by to za následok neplatnosť postúpenia, ako sa mylne domnieva žalovaná 2/. V takom
prípade by sa dlžník do momentu, kedy sa dozvedel o postúpení pohľadávky, mohol zbaviť svojho dlhu

plnením postupcovi.

14. Žalovaný 1/ sa písomne vyjadril tak, že sa stotožňuje s argumentáciou žalovanej 2/, má za to, že
absentuje aktívna vecná legitimácia žalobcu, pretože neboli splnené podmienky platného postúpenia
pohľadávky.

15. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v §
470 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z.), ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného
predpisu - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle

uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolaní
žalovaných nariaďovať pojednávanie.

16. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti

vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

17. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

19. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

21. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Žalovaní 1/,2/ uplatnili vo svojich odvolaniach odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnych

skutkových zisteniach a nesprávnom právnom závere súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. f/ a
h/ CSP).

23. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

24. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutéhorozhodnutia vzťahujúceho sa k veci samej, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými
podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní, s ktorým odôvodnením
v týchto častiach, sa odvolací súd v plnom rozsahu identifikuje (§ 387 ods. 2 CSP).

26. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie a s prihliadnutím
na rozsah odvolaní žalovaných 1/,2/, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti.

27. Základná odvolacia námietka žalovaných spočíva v námietke nedostatku vecnej aktívnej legitimácie

žalobcuvdôsledkunesplneniazákonnýchpodmienokpreplatnépostúpeniepohľadávkyvočižalovaným
na žalobcu ( § 92 ods. 8 zákona o bankách).

28. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo

pasívnej,existenciatvrdenejpovinnostinastranežalovaného,jeimanentnousúčasťousúdnehokonania
(viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Súd skúma vecnú legitimáciu sám, z úradnej
povinnosti, a to i bez toho, aby to strany navrhli a v tomto smere je nedôvodná odvolacia námietka
žalobcu, že súd prvej inštancie mal vychádzať z jeho tvrdení, ktoré žalovaní nespochybnili, ako z tzv.
nesporných skutkových tvrdení.

29. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme
medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi
pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo
bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami

s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami
s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.

30. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť.
Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne

postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

31. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinnom v čase
cesie (postúpenia) pohľadávky.

32. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)
omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

33. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky,

ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa
vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná
možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky. Ak je úver splatný v splátkach, banka alebo
pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi (inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je

bankou) pohľadávku z úveru za podmienky že: a/ klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú
splátku istiny úveru a/alebo úrokov alebo ich časť, b/ jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní, c/ na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný. Písomná
výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona o bankách je
osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových činností uzavretý

obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a klientom), je prvým
predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu.

34. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka
alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej

rozpor so zákonom (§ 39). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo
ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o
cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. Postupca zostáva veriteľom svojej
pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.35. V konaní z listinných dôkazov predložených žalobcom, ktoré žalovaní 1/,2/ nerozporovali, vyplýva, že

ako dlžníci boli v omeškaní so splácaním dlhu, keď dlh od počiatku nesplácali v dojednaných splátkach,
predposlednú úhradu vykonali dňa 18.02.2011 vo výške 200, - eur a poslednú úhradu dňa 03.04.2014
vo výške 50,- eur.

36. V danej veci bolo ďalej listinnými dôkazmi preukázané, že veriteľ, banka listami zo dňa 30.07.2013

oznámila žalovaným 1/,2/, že ku dňu 30.06.2013 sú v omeškaní so splácaním dlhu zo zmluvy o úvere
č. 373616393 zo dňa 16.04.2009, a to so sumou 3 288,10 eur. Banka vyzvala žalovaných 1/,2/, aby
dlžnú sumu uhradili do 15 d ní s tým, že ak tak neučinia, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
pohľadávky a následne k jej postúpeniu na tretiu osobu. List, označený č. 0292/153/2013-632 bol
žalovanému 1/ doručovaný dňa 31.07.2013 a dňa 21.08.2013 vrátený banke s poznámkou Zásielka
neprevzatá v odbernej lehote. Na obálke sa naviac nachádza záznam o jej obsahu (0292/153/2013

-632). Pokiaľ ide o výzvu adresovanú žalovanej 2/, žalobca preukázal jej odoslanie bankou podacím
hárkom zo dňa 31.07.2013.

37. Veriteľ - banka ďalej pred postúpením pohľadávky na navrhovateľa vyhlásila mimoriadnu splatnosť
úveru v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka a bodom 7.6.1 VOP ku dňu 02.09.2013, ktorá

skutočnosť bola obom žalovaným oznámená listom zo dňa 03.09.2013. List, adresovaný žalovanému
1/, s označením por. č. 682, bol podľa doručenky, predloženej žalobcom, doručovaný na adresu
žalovaného 1/ dňa 06.09.2013, uložený na pošte dňa 10.09.2013 a dňa 28.09.2013 vrátený banke
dňa 28.09.2013 s poznámkou Zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Na doručenke sa nachádza
záznam o jej obsahu (0292/172/2013 -682). List, adresovaný žalovanej 2/, s označením por. č. 683, bol

podľa doručenky, predloženej žalobcom, doručovaný na adresu žalovanej dňa 06.09.2013, uložený na
pošte dňa 10.09.2013 a dňa 23.09.2013 si ho žalovaná 2/ prevzala, čo potvrdila svojim podpisom na
doručenke. Na doručenke sa nachádza záznam o jej obsahu (0292/172/2013 -683).

38. Oznámenie o postúpení pohľadávky banky zo dňa 07.10.2014, označené vo vzťahu č. X/3518

bolo doručované žalobcom žalovanému 1/ na jeho adresu dňa 06.11.2014, uložené na pošte dňa
10.11.2014 a dňa 01.12.2014 vrátené žalobcovi s poznámkou Zásielka neprevzatá v odbernej lehote.
Na doručenke sa nachádza záznam o jej obsahu (X/3518). List, adresovaný žalovanej 2/, bol podľa
doručenky, predloženej žalobcom, doručovaný na adresu žalovanej a dňa 10.11.2014 si ho žalovaná 2/
prevzala, čo potvrdila svojim podpisom na doručenke. Na doručenke sa nachádza záznam o jej obsahu

(X/3518).

39. Za tejto skutkovej situácie, tak ako ju zistil súd prvej inštancie, žalobca ako postupca preukázal,
že boli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky banky voči žalovaným 1/,2/ na žalobcu,

a teda vo veci je daná jeho aktívna vecná legitimácia. Súd prvej inštancie potom správne uzavrel, že
z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaní ako dlžníci v deň splatnosti nezaplatili úver s úrokmi,
resp. zaplatili len časť úveru a napriek písomnej výzve banky na zaplatenie dlhu boli v omeškaní viac
ako 90 kalendárnych dní po dni splatnosti úveru. Odvolacie námietky žalovaných 1/,2/ boli v tomto
smere nedôvodné a nezodpovedali skutočnostiam, zisteným v konaní z vykonaných dôkazov. Žalovaní

namietali, že v konaní nebol bezpečne preukázaný obsah zásielok, ktoré im boli doručované. Odvolací
súdkonštatuje,žežalobcavkonanípreukázalodoslanie,resp.doručenie vyššiepopísanýchlistínbanky
žalovaným 1/,2/ i s preukázaním ich obsahu (označenia listín korešpondujú s označením obsahu obálok
zásielok) a pokiaľ žalovaní 1/,2/ i napriek tomu tvrdia opak (teda že obsahom obálok neboli uvedené
listiny), zaťažuje ich dôkazné bremeno ohľadne tohto tvrdenia, ktoré však v konaní neuniesli.

40. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že na posúdenie veci nemá vplyv skutočnosť, že oznámenie
o postúpení pohľadávky, vyhotovené a podpísané bankou ako postupníkom, odoslal žalovaným
1/,2/ žalobca ako postupník, Uvedené napokon korešponduje s dohodou strán zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 25.09.2014, keď v čl. VII, bod 7.1. si strany dohodli, že postupca odovzdá

postupníkovi oznámenia o postúpení a postupník sa zaviazal, že doručí oznámenie o postúpení
dlžníkom (a garantom) pre každú pohľadávku prostredníctvom vo pošty. I keby postupca, banka,
žalovaným 1/,2/ postúpenie pohľadávky neoznámil (k čomu ale v súdenej veci nedošlo), nemalo bytaké pochybenie vplyv na samotnú platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, ako sa mylne domnievajú
žalovaní 1/,2/.

41. Žalovaní 1/,2/ ďalej namietajú výšku uplatneného nároku žalobcu.

42. Odvolací súd v tejto časti odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa riadne
zaoberal dôvodnosťou i výškou uplatneného nároku žalobcu a napokon i konštatoval bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru, v dôsledku čoho boli žalovaní zaviazaní vrátiť žalobcovi len tú časť reálne

poskytnutej istiny úveru (4 870,22 eur), ktorú žalovaní doposiaľ neuhradili, po zohľadnení premlčania
časti nároku žalobcu na námietku, vznesenú žalovanými. Uplatnenú výšku nároku žalobcu žalovaní
1/,2/ v priebehu prvoinštančného konania nespochybnili a neponúkli v tomto smere žiadne tvrdenia
ani dôkazy. Ani v odvolaní nevzniesli také námietky ohľadne výšky priznaného nároku, ktoré by boli
spôsobilé privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci, keď sa obaja obmedzili len na subjektívne
tvrdenie ohľadne nedôvodnosti výšky priznaného plnenia.

43. Žalovanými 1/,2/ uplatnené dôvody odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo
možné považovať za opodstatnené. V dôsledku uvedeného odvolací súd konštatuje že súd prvej
inštancie správne rozhodol i o nároku žalovaných na náhradu trov konania a v podrobnostiach odkazuje
na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku.

44. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, preto ho v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

45. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255

ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu vychádzajúc zo zásady úspechu v odvolacom konaní
žalobcovi.

46. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti
na § 251 CSP súd prvej inštancie.

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).