Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 3, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/69/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417207644
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4417207644.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobkyne : I. I., nar.

XX.X.XXXX, bytom XXX XX Z., Y. XXX/X, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova
25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zmenu žaloby navrhnutú žalobkyňou n e p r i p ú š ť a.

II. Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) spoludlžníka
1 č.8400027156 zo dňa 28.1.2010 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je

n e p l a t n á .

III. Žalobkyni súd nárok na náhradu trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a .

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky súdny poplatok vo výške
132,50 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 6.4.2017 domáhala určenia, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy č. 8400027156, ktorú uzavrela so žalovaným za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného

zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8400027156 zo dňa 28.1.2010 je neplatná.
2. Žalobkyňa žalobu zdôvodnila tým, že žalovaným predložená dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje
značný nepomer v právach medzi ňou ako spotrebiteľkou a žalovaným ako podnikateľom, že obsah
tejto dohody ovplyvniť nemohla, preto má zato, že táto nebola dohodnutá individuálne. Ďalej poukázala
nato, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko dohoda bola vopred podpísaná, ale bez
uvedenia konkrétnej dlžnej sumy a bez určenia presných pravidiel pre jej určenie.

3. Žaloba a aj príslušné prílohy boli doručené žalovanému, aby sa k nim vyjadril. Žalovaný tvrdenia
žalobcu v celom rozsahu poprel, mal zato, že dohoda je platná a ako zabezpečovací inštitút spĺňa všetky
zákonné náležitosti. Súčasne poukázal nato, že v danej veci žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti právneho úkonu a preto je žaloba neprípustná podľa § 137 C.s.p..

4. Na nariadené pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 3.5.2018 sa nedostavila žalobkyňa,
neprítomný bol žalovaný a jeho právny zástupca. O odročenie pojednávania požiadané nebolo.

5. Podľa 179 ods. 1 C.s.p. pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.Podľa§180C.s.p.povyvolanívecisúdzistí,čisadostaviliosoby,ktorébolinapojednávaniepredvolané.
Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí
pojednávanie.

6. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného a to aj z
dôvodu hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise.

8.Akobolouvedenépredmetomsporubolourčeniežedohodaozrážkachzomzdy, uzavretáúčastníkmi
konania za účelom zabezpečenia a splnenia záväzkov žalobcu zo zmluvy o úvere, je neplatná. Z
vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinami založenými v spise mal súd preukázané, že dňa
28.1.2010 mala byť medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy ( iných
príjmov) spoludlžníka 1 č. 8400027156. Táto dohoda mala charakter formulárovej, vopred predtlačenej
dohody, do textu ktorej sa len dopĺňali rukou vpísané údaje týkajúce sa mena, priezviska a osobných

údajov dlžníka/ spoludlžníka, čísla úverovej zmluvy, miesta a dátumu jej podpísania a ručne mala byť
doplnenávýškaúveru.Vzhľadomnaskutočnosť,žetútodohoduuzatvárala žalobkyňa akospotrebiteľka
a žalovaný ako nebankový subjekt, súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil ako dohodu, ktorá má
spotrebiteľský charakter a preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

9. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 52a ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom
rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí

zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou
vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom
nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi
účinkami.
Podľa § 53 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 551 ods. 1,2 a 3 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou

dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda
predložila.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako

so mzdou.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.Podľa § 37 os. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 137 písmeno c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

10. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či tu je naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písmeno c)

C.s.o..Zaurčovaciužalobuvzmysle§137písm.c)Cs.p.vovšeobecnostisúdnapraxpovažujeajžalobu
o určenie neplatnosti právneho úkonu a to ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa.
Naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so
zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním
určovacej žaloby a konečný zmysel žalobkyňou navrhovaného rozhodnutia (rozsudok NS SR sp. zn.
3 Cdo 224/2008). Pri skúmaní podmienok uvedených v § 137 písm. c) C.s.p., umožňujúcich riešenie

práva súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany
v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych
spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava). Aj v tejto veci podľa súdu potrebuje
mať žalobkyňa ako spotrebiteľka vyriešenú otázku, či dohoda o zrážkach zo mzdy je platná, nakoľko z

predloženého listu: ,, vo veci: Vykonanie Zrážok zo mzdy a z iných príjmov...“, mal súd za preukázané,
že žalovaný začal svoje právo z dohody už realizovať prostredníctvom spoločnosti ANACO s.r.o., , ktorá
spoločnosť zamestnávateľa žalobkyne požiadala o vykonanie zrážok zo mzdy. Vzhľadom na uvedené
mal súd zato, že tu je naliehavý právny záujem na navrhovanom určení.

11. Súd vyššie uvedenú dohodu o zrážkach zo mzdy posudzoval v súlade s vyššie uvedenou právnou
úpravou Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia súd
dospel k nasledovným záverom:

12. Z predloženej dohody o zrážkach zo mzdy súd zistil, že v jej čl. I sa uvádza, že spoločnosť /

žalovaný/ má voči spoludlžníkovi / žalobkyni/ pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoludlžník 1 v
Žiadosti o poskytnutie úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400027156 / ďalej len ,,zmluva“/ pristúpil
na základe § 533 zák. č. 40/1964 Zb.z. k všetkým záväzkom ( či už existujúcim, budúcim alebo
podmieneným záväzkom) prvotného dlžníka vyplývajúcich zo zmluvy a jej prípadných dodatkov a
spočívajúcich predovšetkým v povinnosti uhradiť spoločnosti úver. V predmetnej dohode však nebol v

čase jej uzavretia vôbec uvedené, v akej výške bol úver poskytnutý. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho
zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom
o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Súd skúmal, či dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky zákonné náležitosti a to aj vo
vzťahu k ochrane spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými podmienkami. Túto ochranu pred nekalými

zmluvnými podmienkami súdy poskytujú ex offo. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie
nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu s
dodávateľom. Zo samotného znenia § 53 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že treba brať dôraz na
to, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a k ich obsahujú , treba ich

považovať za neplatné. Z predloženej dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že ide o formulárovú,
vopred vytlačenú dohodu, do ktorej sa dodatočne vpísali identifikačné údaje dlžníka, číslo úverovej
zmluvy, bankový účet, variabilný symbol. Kolónky v dohode, do ktorých sa mala zrejme rukou vpísať
aj výška poskytnutého úveru a výška mesačnej splátky, ktorá sa mala zo mzdy zrážať, vyplnené v
čase uzavretia dohody ani neboli. Podľa súdu jediným účelom tejto dohody , ktorá bola evidentne

v prospech dodávateľa , bolo zabezpečiť mimosúdne a plynulé vymáhanie pohľadávok dodávateľa /
žalovaného / od spoludlžníka /žalobkyne/ bez zabezpečenia a umožnenia súdneho preskúmania
dôvodnosti a oprávnenosti pohľadávky. Preto je podľa súdu takáto dohoda o zrážkach zo mzdy
neprijateľnou zmluvou podmienkou § 53 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že dohoda bola
vopred predtlačená s možnosťou doplniť do nej rôzne údaje po jej podpise, má súd zato, že nešlo o

individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, nakoľko žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala možnosť jej
obsah ovplyvniť/ §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka/ a dodávateľ- žalovaný , nepreukázal opak/ / §53
ods. 3 Občianskeho zákonníka/. Čo sa týka samotnej nekalosti tejto podmienky, podľa súdu táto
spočívavtom,ževtomtoprípadespotrebiteľskéhovzťahubyinštitútdohodyozrážkachzomzdyumožnilobísťdôležitýprvokvnútroštátnehoaaj únijnéhoprávaatooprávnenosťzúradnejpovinnostipreskúmať
zmluvné podmienky, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Okrem uvedeného, dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala ani konkrétnu výšku

pohľadávky, ktorá ňou mala byť zabezpečená. Len sa v nej uvádza, že : „ spoločnosť má voči
spoludlžníkovu 1 pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoludlžník 1 v Žiadosti o poskytnutie úveru/
Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400027156 / ďalej len ,,zmluva“/ pristúpil na základe § 533 zák.
č. 40/1964 Zb.z. k všetkým záväzkom ( či už existujúcim, budúcim alebo podmieneným záväzkom)
prvotného dlžníka vyplývajúcich zo zmluvy a jej prípadných dodatkov a spočívajúcich predovšetkým

v povinnosti uhradiť spoločnosti úver “. Jednoznačne nad všetku pochybnosť sa v tejto dohode
neuvádza a nekonkretizuje pohľadávka, ktorá je touto dohodou zabezpečená. Vymedzenie a určenie,
resp. dohodnutie toho, aká konkrétna pohľadávka, v akej výške má byť zabezpečená dohodou o
zrážkach zo mzdy je podstatnou náležitosťou tohto právneho úkonu. Nakoľko uvedená dohoda túto
podstatnú náležitosť neobsahuje je podľa súdu dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná aj podľa
§ 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Podľa súdu totiž už v čase uzatvárania takejto dohody

musí byť zabezpečovaná pohľadávka presným určitým a zrozumiteľným spôsobom konkretizovaná, v
opačnom prípade by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa formou tohto
zabezpečovacieho inštitútu. Vzhľadom na vyššie uvedené má preto súd za to, že bolo potrebné určiť,
že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná a to podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj podľa §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

13. Písomným podaním doručeným súdu dňa 21.7.2017 žalobkyňa navrhla zmenu žaloby a žiadala
rozšíriť žalobný petit o alternatívny petit, že žalobca nemá právo na zrážky zo mzdy z vyššie uvedenej
dohody. Tento návrh žalobkyne súd posudzoval podľa § 139 a nasl. C.s.p..

14. Podľa § 139 C.s.p. žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
Podľa § 142 ods. 1 C.s.p. o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.
Podľa § 143 ods. 1 C.s.p. súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli

byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

15. Súd s poukazom na ustanovenie § 143 ods. 1 C.s.p. o návrhu na zmenu žaloby navrhnutú podaním
z 21.7.2017 rozhodol tak, že navrhnutú zmenu nepripustil. Predmetom konania bolo aj podľa pôvodného
žalobného návrhu určenie , či je dohoda o zrážkach zo mzdy platná. Už samotným určením jej

neplatnosti nemá žalovaný na uplatňovanie si žiadneho práva z nej, preto prípadné pripustenie
rozšírenia žaloby o ďalší / alternatívny/ petit, by bolo podľa súdu nedôvodné a nehospodárne.

16. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa bola v konaní

úspešná v celom rozsahu, preto by mala podľa § 255 ods. 1 C.s.p. nárok náhradu trov konania voči
neúspešnému žalovanému. Žalobkyni však žiadne trovy konania nevznikli, preto jej súd nárok na ne
nepriznal.

18. V tejto veci bola podaná samotná žaloba a bol podaný aj návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia. Žalobkyňa ako spotrebiteľka bola podľa § 4 ods. 2 písm. u/ zákona č. 71/1992 Zb. od
poplatkovej povinnosti z oboch návrhov oslobodená. Preto súd v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992
Zb. neúspešného žalovaného zaviazal na úhradu súdneho poplatku za návrh vo veci samej a aj za
návrh na vydanie neodkladného opatrenia spolu vo výške 132,50 eur / pozostáva zo súdneho poplatku
za návrh vo veci samej 99,50 eur ( položka 1b) sadzobníka) + 33,- eur ( položka 1c) sadzobníka)/.

Súdny poplatok spolu vo výške 132,50 eur je žalovaný povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Nové
Zámky a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.