Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115226201
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115226201.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobkýň: 1/ Ing. L. K., trvale bytom F. XXX,
XXX XX F. a 2/ Ing. R. N., trvale bytom A. XX, XXX XX Q., proti žalovanej: Regency club Tenerife,
Torviscas Alto, 38600 Playa de las Americas, Tenerife, Spain, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o
odvolaní žalobkýň proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 28. októbra 2015 č.k. 16C/490/2015-31,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. nepriznal
stranám náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ust. § 1 ods. 1, § 103, § 104
ods. 1, § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom

do 30. júna 2016) a čl. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I.). Vecne mal za to, že vzhľadom na
skutočnosť, že sídlom žalovanej je Španielsko, v danej veci tak nie je daná právomoc slovenského súdu
na prejednanie a rozhodnutie veci, keďže táto nemá sídlo na území Slovenskej republiky. O náhrade
trov konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobkyne riadne a včas odvolanie s návrhom, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, keď spornú zmluvu z ktorej si
žalobkyne uplatňovali v tomto konaní svoje práva neposúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorá spadá
pod jurisdikciu Nariadenia ES 44/2001 oddiel 4 (právomoc v spotrebiteľských veciach).

3. Žalovanej odvolanie doručované nebolo.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.),
ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale
odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa
právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..
Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti
ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,
vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za

účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného
i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods.1 C.s.p.).5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku

- ďalej O.s.p., aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 O.s.p., akt. § 355 ods. 1 C.s.p.),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 365
C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/ a f/ O.s.p.,

ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), a dospel k záveru,
že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

v dôsledku čoho bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c),
nakoľko nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa
§ 391 ods. 1 C.s.p..

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd

prvej inštancie dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. Z obsahu spisu ako i z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyne sa podanou žalobou
domáhajú určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy z 9. septembra 2008, nakoľko nespĺňa kritéria, ktoré má

kúpna zmluva obsahovať. Taktiež sa domáhali, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 13.500
eur, ktorú tejto titulom plnenia z neplatnej zmluvy zaplatili a napokon, aby súd zaviazal žalovanú na
náhradu trov konania.

8. Keďže v prejednávanej veci išlo o spor s medzinárodným prvkom (nakoľko žalovaná má sídlo v

Španielskuanebolozistené,žebymalaumiestnenúorganizačnúzložkualeboodštepnýzávodnaúzemí
Slovenskej republiky), bolo potrebné prioritne sa vysporiadať s otázkou použitia rozhodného práva pre
riešenie predmetnej veci.

9. Po pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únie sa začalo na území Slovenskej republiky

uplatňovať nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 16. 1. 2001, s. 1 - 23, mimoriadne
vydanie v slovenskom jazyku: Kapitola 19 Zväzok 04 S. 42 - 64); ďalej len „nariadenie č. 44/2001“.

10. Všeobecným pravidlom na určenie členského štátu, ktorého súd má právomoc rozhodovať o návrhu

na začatie konania, je v zmysle čl. 2 bod 1. nariadenia Rady č. 44/2001, bydlisko žalovaného bez
ohľadu na jeho štátnu príslušnosť. Určenie tohto miesta, t.j. bydliska, sa v prípade fyzických osôb
spravuje právom toho členského štátu, na ktorého súd podanie napadlo, a v prípade právnických osôb
právom toho členského štátu, na ktorého území majú registrované sídlo, ústredie alebo hlavné miesto
podnikania. Zo základného pravidla (bydlisko odporcu) nariadenie pripúšťa relatívne veľké množstvo

komplikovaných a pestrých výnimiek. Pri istej miere zjednodušenia možno typy právomocí podľa tohto
nariadenia rozdeliť takto: všeobecná, osobitná, výlučná a určená dohodou účastníkov právneho vzťahu.
Súdny dvor trvá na tom, že všeobecné určenie právomoci je základom systému a že osobitné právomoci
sa uplatnia len ako odchýlky od základnej zásady. Takouto výnimkou je nepochybne i čl. 16 ods. 2
Nariadenia, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského

štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko (uznesenie NS SR 5 Cdo/43/2012).

11. Pre vyriešenie otázky, či daná vec patrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, je potrebné sa
zaoberať otázkou, z akého právneho vzťahu žalobcovia vyvodzujú nimi uplatňovaný nárok (predmet
súdneho konania). Pokiaľ by v prejednávanej veci išlo o spotrebiteľskú zmluvu, ako sa to odvolaciemu

súdu i javí, právomoc súdu na prejednanie veci by tak bola založená práve čl. 16 ods. 2 nariadenia.

12. Odvolací súd poukazuje na právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, podľa ktorej spotrebiteľskou zmluvou sa rozumie každá zmluva bez ohľadu naprávnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred
určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť.

Presne tak, ako to bolo i v tu prejednávanej veci.

13. Predmetnú zmluvu uzatvorenú medzi stranami je možné posudzovať ako Time-sharingovú zmluvu.
Ide o spotrebiteľskú zmluvu o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch na jeden alebo
viac určených alebo určiteľných časových období v roku, ktoré nemôžu byť kratšie ako jeden týždeň, a

to za účelom získania práva užívať budovu alebo jej časť najčastejšie za účelom dovoleniek. Zmluva sa
uzatvára najmenej na tri roky, v písomnej forme a v slovenskom jazyku a okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať aj osobitné náležitosti upravené kogentným ustanovením § 55 O.z., ako je napr. údaje
o mene, priezvisku, dátume narodenia, bydlisku spotrebiteľa, obchodnom mene, sídle, identifikačnom
čísle, mieste podnikania, predmete podnikania dodávateľa, a ak je dodávateľom právnická osoba tak
aj údaje o osobe oprávnenej konať v mene spoločnosti. Predmetné ustanovenie obsahuje minimálny

výpočet obsahových náležitostí, ktoré musia byť popri všeobecných náležitostiach dodržané. Rozsah
týchto náležitostí je vymedzený v súlade so Smernicou 94/47/ES.

14. Súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení obmedzil na strohé konštatovanie, že nakoľko má
žalovaná sídlo mimo územia Slovenskej republiky, nie je daná právomoc súdu na prejednanie veci.

Súd prvej inštancie však mal prednostne skúmať z akej zmluvy žalobkyne odvodzujú svoj nárok, či táto
zmluva spĺňa všetky náležitosti, ktoré spotrebiteľská zmluva spĺňať má a podľa výsledku zvoliť ďalší
postup, teda pokračovať v konaní, alebo konanie pre nedostatok procesnej podmienky zastaviť. Ten
sa však takým postupom neriadil, kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi stranami neskúmal, teda nevykonal
navrhované dôkazy tak, ako mu to ukladá zákon.

15. Vzhľadom na pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré spočívalo v nedostatočnom vykonaní dôkazov
odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
c) C.s.p. zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

16. Keďže súd prvej inštancie nemal dostatočne zistené podmienky na rozhodnutie o návrhu žalobkýň,
jeho rozhodnutie sa javí ako predčasné.

17. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude vykonať základné dokazovanie dôkazmi predloženými
sporovými stranami na rozhodujúce otázky, a to najmä charakter uzatvorenej kúpnej zmluvy, rozsahu

práv a povinnosti zmluvných strán z nej plynúcich majúc na zreteli povinnosť v ďalšom konaní sa riadiť
názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 C.s.p. viazaný, v prípade potreby a aj v závislosti
na prípadnej ďalšej procesnej aktivite sporových strán vykonať aj ďalšie dokazovanie, ktoré žalobkyne
ako spotrebiteľky nenavrhli, ak to bude nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 295 C.s.p.), podľa §
191 C.s.p. náležite zhodnotiť výsledky celého konania a až následne opätovne rozhodnúť o veci a o

trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 C.s.p.), to samozrejme i s vypravením nového rozhodnutia aj
odôvodnením obsahujúcim patričné odpovede na všetky významné otázky.

18. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).