Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. november 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416201865
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6416201865.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: H.. B.
O., K.. XX.XX.XXXX, O. Ž. Y. XX/XX, K. O., proti žalovanej: E. V., K.. XX.XX.XXXX, O. W. X, K. O.,
v konaní právne zastúpená AK Dlhopolec s.r.o., so sídlom Nám. SNP 27, Zvolen, IČO: 36 867 306, v
konaní o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Štátu p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou žiadal žalobca zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo, osobným
a nákladným motorovým vozidlom cez pozemky žalovanej vedené na LV č. XXXX k. ú. K. O. ako C-KN
parcely č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX tvrdiac, že ide o jediný možný prístup motorovým vozidlom k jeho

pozemkom vedeným na LV č. XXXX k. ú. K. O. ako C-KN parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X. Ide o prístup s
asfaltovým povrchom, ktorý doteraz s rodinou využíval na základe ústneho súhlasu žalovanej. Žalovaná
so svojim manželom ho však vyzvali, aby si postavil nový prístup, tento ale z dôvodu veľkého výškového
rozdielu medzi prístupovou cestou a jeho nehnuteľnosťami nie je možné realizovať s tým, že existujúcu
cestu využívajú aj záchranné zložky. V spoločnej domácnosti s ním žije aj jeho matka P. O., ktorá má
preukaz ZŤP a je odkázaná na doterajšiu prístupovú cestu a tiež s ním žije partnerka O.. O. O., ktorá

sa lieči na vysoký krvný tlak.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť predovšetkým z dôvodu, že žalobca má prístup k svojim
nehnuteľnostiam priamo z cestnej komunikácie - ulice Ž. Y., ktorá priamo susedí s jeho C-KN parcelou
č. XXXX/X a ktorá je normálne prejazdná. Žalobca si môže zriadiť prístup tadiaľto, pretože jeho tvrdenie
o veľkom výškovom rozdiele nie je pravdivé, tento rozhodne nie je taký veľký, aby mu znemožnil
vybudovanie prístupovej cesty. Tým poukazovala na nesplnenie podmienok stanovených v § 151o ods.

3 Občianskeho zákonníka, keďže žalobca si môže prístup zabezpečiť inak, pričom ohľadne zriadenia
prístupu cez jej pozemky ju pred podaním žaloby ani neoslovil. Takisto namietala, že žalobný návrh je
nesprávny, keď bližšie nedefinuje rozsah prístupu po jej pozemkoch a aj nelogický, pretože prístup k
parcele č. XXXX/X žalobca má.

3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané (čo nebolo ani sporným), že žalobca

a žalovaná sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností, žalobca je vlastníkom nehnuteľností vedených na
LV č. XXXX k. ú. K. O. ako pozemky C-KN parcela č. XXXX/X a č. XXXX/X a ďalších (vrátane C-KN
parcely č. XXXX) a tiež je vlastníkom stavby rodinného domu súp. č. XX na parcele č. XXXX/X a ďalšejstavby rodinného domu súp. č. XX na parcele č. XXXX/X. Žalovaná je vlastníčkou pozemkov vedených
na LV č. XXXX k. ú. K. O. ako C-KN parcela č. XXXX/X, č. XXXX a č. XXXX/X, cez ktoré žalobca žiadal
zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve pešieho prechodu a prejazdu a okrem toho žalovaná vlastní

aj stavbu rodinného domu súp. č. XX na parcele č. XXXX a ďalšie s ňou súvisiace pozemky vedené na
uvedenom liste vlastníctva. Situovanie pozemkov a rodinných domov oboch strán sporu je znázornené
na mape nachádzajúcej sa na č. l. 43 spisu.

4. Vykonanou ohliadkou týchto nehnuteľností súd zistil, že k svojim rodinným domom (a pozemkom)

má žalobca možnosť pešieho prístupu priamo z bezprostredne susediacej asfaltovej cesty situovanej
na pozemku C-KN parc. č. XXXX/X označenej ako ulica Ž. Y., ktorá priamo susedí s jeho pozemkami C-
KN parc. č. XXXX a č. XXXX/X využívanými ako záhrada. Cez túto je možné sa dostať peši po prejdení
niekoľkých metrov až k rodinným domom žalobcu súp. č. XX a č. XX. Žalobca aj v súčasnosti tento peší
prístup využíva, čoho dôkazom je aj to, že si zriadil pri ceste miesto na parkovanie motorového vozidla
a drevenú bráničku. Je pravdou, že medzi týmto miestom a domami žalobcu je výškový rozdiel, ktorý

neumožňuje prístup motorovým vozidlom až bezprostredne k nim, no peší prístup tadiaľto nepochybne
možný je. Z ohliadky tiež súdu vyplynulo, že v minulosti boli na prístup k domom žalobcu používané C-
KN parcely žalovanej č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX, po ktorých vedie z ulice Ž. Y. súvislá asfaltová cesta
až k dvojkrídlovej bráne do dvora žalobcu na C-KN parc. č. XXXX/X (fotografia na č.l. 62 spisu).

5. Súdu sa nepodarilo presne zistiť, kde končí miestna asfaltová komunikácia tvoriaca ulicu Ž. Y.,
keď svedkyňa H.. X. (ktorá za Mesto K. O. vypracovala stanovisko a zákres ohľadne tejto miestnej
komunikácie) sa vyjadrila, že na základe pasportu miestnych komunikácii z roku XXXX a svojich
vlastnýchmeraníbytátomalakončiťpredgarážoužalovanejpostavenejnaC-KNparceleč.XXXX/Xako
to znázornila aj na súdu zaslanej mape (č.l. 94 spisu) a na druhej strane Technické služby mesta K. O.

vo vyjadrení zo dňa 10.11.2016 (č.l. 147 spisu) uviedli, že komunikáciu spravujú len po odbočku G. ako
je znázornené na príslušnom liste územného plánu a od tejto odbočky síce komunikácia pokračuje ďalej,
ale už po pozemkoch žalovanej parc. č. XXXX/X a končí ako dvor parc. č. XXXX/X. Súd sa touto otázkou
potom už ďalej nezaoberal, pretože vzhľadom na ďalej uvedené skutočnosti to bolo pre rozhodnutie
nerozhodné.

6. Totiž občianskoprávna úprava vecných bremien je obsiahnutá v § 151n a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,

alebo patria určitej osobe. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vznikajú vecné bremená
písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou
dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona pričom právo zodpovedajúce vecnému
bremenu možno nadobudnúť tiež vydržaním. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka potom
určuje, že ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe

nemožno zabezpečiť inak, môže súd na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech
vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Právo cesty môže spočívať buď v
pešom prechode alebo aj v prejazde motorovými či inými vozidlami.

7. Z ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že na zriadenie práva cesty je potrebné

splnenie dvoch podmienok: po prvé, vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku,
ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie a po druhé, prístup vlastníka k jeho stavbe
nemožno zabezpečiť inak. Predmetné ustanovenie teda slúži na riešenie situácií, kedy vlastník stavby
nemá žiadne právo, ktoré by mu umožňovalo využívať prístup k stavbe po priľahlých pozemkoch z
verejnej komunikácie.

8. Z vykonaného dokazovania vyplynulo ohľadne pešieho prístupu nesplnenie už prvej podmienky,
nakoľko žalobca ako vlastník domových nehnuteľností súp. č. XX a č. XX je vlastníkom priľahlého
pozemku C-KN parc. č. XXXX/X a č. XXXX a cez ne má zabezpečený peší prístup z miestnej
komunikácie.

9. Na druhej strane z ohliadky vyplynulo, že stavebnotechnický stav týchto domových nehnuteľností
žalobcu si nepochybne vyžaduje rekonštrukciu a túto podľa súdu nie je možné dobre realizovať bez
toho, že by žalobca mal aj prístup motorovým vozidlom. Ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníkanemožno podľa súdu vykladať len mechanicky tak, že ak žalobca má možnosť pešieho prístupu, má tým
aj automaticky možnosť zabezpečiť si prístup autom. Výškové pomery na pozemkoch žalobcu sú totiž
také, že ani pri zrealizovaní náročných zemných prác či iných stavebných úprav pozemkov nedovoľujú

zriadiť prejazd bližšie k domom. Z dokazovania je pritom preukázané, že parcely žalovanej sa už v
minulosti používali na prístup k domovým nehnuteľnostiam žalobcu a teda aj z hľadiska ust. § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka pojednávajúceho o nutnosti výkonu práv a povinností z občianskoprávnych
vzťahov v súlade s dobrými mravmi, je súd toho názoru, že by bolo namieste zriadiť vecné bremeno
spočívajúce v práve prejazdu cez pozemky žalovanej. Treba totiž aj vzhľadom na ústavne konformný

výklad ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zvážiť, aká ujma na jednej strane by vznikla
žalovanej zriadením prejazdu po jej pozemkoch, ktoré aj ona sama dlhodobo používa na prístup k
svojim nehnuteľnostiam (okrem krátkeho úseku pred bránou žalobcu, kde práve na tom mieste žalovaná
(zrejme v snahe úplne vylúčiť možnosť zriadenia vecného bremena) mieni postaviť drevený prístrešok)
a na druhej strane aká výhoda by bola poskytnutá zriadením takéhoto vecného bremena žalobcovi,
pričom toto treba porovnať s tým, aká ujma by mu naopak vznikla nezriadením prejazdu.

10. Na zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka spočívajúceho v
oprávnení prejazdu (ale prípadne aj prechodu) cez určitý pozemok je však potrebné vymedziť trasu
prechodu či prejazdu geometrickým plánom, ktorý určí ktorá časť konkrétneho pozemku je zaťažená
vecným bremenom a ktorú časť teda možno z titulu vecného bremena používať na prejazd (prechod).

Takýto geometrický plán žalobca nepredložil, pričom i žalovaná na toto poukazovala vo svojom vyjadrení
(namietajúc,ževprípadevyhoveniažalobebysamoholžalobcapohybovaťpojejpozemkochvpodstate
hocikadiaľ). Súd s poukazom na ust. § 185 Civilného sporového poriadku pritom nemohol takéto niečo
zaobstarať, keďže procesná aktivita je na sporových stranách.

11. Takisto žalobca nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz o tom, aká (peňažná) náhrada by mala
byť v prípade zriadenia vecného bremena žalovanej z jeho strany poskytnutá. Každé obmedzenie
vlastníckeho práva je totiž možné len za primeranú náhradu tak ako tento ústavný princíp vyplýva z čl.
20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadenie vecného
bremena síce explicitne neviaže na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, no aj toto ustanovenie

jepotrebnévykladaťvzmyslečl.152ods.4ÚstavySlovenskejrepublikyústavnekonformnýmspôsobom
tak, že aj zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je možné iba za
primeranú náhradu pre vlastníka pozemku. Žalobca ani neuviedol aká náhrada by mala byť žalovanej
poskytnutá za zriadenie vecného bremena, čo súd zvýrazňuje z dôvodu, že v prípade predloženia
geometrického plánu by k zriadeniu vecného bremena súdom nemohlo dôjsť bez adekvátnej náhrady,

ktorú by mal žalobca žalovanej poskytnúť za obmedzenie jej vlastníckeho práva k sporným pozemkom.

12. Súd preto žalobu zamietol. Len záverom súd musí dodať, že skutočne iba podaním žaloby sa
domáhal žalobca riešenia prístupu k svojim domom bez toho, aby v súlade s dobrými mravmi prípadne
aj formálne najskôr oslovil žalovanú ako svoju bezprostrednú susedu ohľadne možnosti zriadiť prístup

(prejazd) po jej pozemkoch, a to spolu s tým, za akých podmienok (vrátane náhrady) by bola ochotná
k tomu pristúpiť.

13. O trovách konania sporových strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Nakoľko bola žalovaná v konaní plne úspešná, súd jej voči žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania,

ktoré budú určené samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

14. Z analogickej aplikácie ust. § 255 ods. 1 CSP súd vychádzal aj pri rozhodovaní o trovách štátu v
súvislosti s vypočutím svedkyne H.. X., ktorá si uplatnila svedočné. Toto ako neúspešná strana sporu
znáša žalobca.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.