Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 2, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cb/31/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111238162
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5111238162.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci

navrhovateľa: Lukášková a spol., s.r.o., so sídlom Závodská cesta 4, Žilina 010 01, IČO: 36 714 861,
právne zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102,
Bratislava 811 02, IČO: 36 731 544, proti odporcovi: MEDIPRAKTIK, s. r. o., so sídlom Vysokoškolákov
3702/31, Žilina 010 08, IČO: 36 425 923, právne zastúpený: JUDr. Iveta Mikulová, advokátka, so sídlom
M. R. Štefánika 5, Žilina 010 01, o zaplatenie 3.545,43 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporcajepovinnýzaplatiťnavrhovateľovisumu13,93eursúrokomzomeškaniavovýške9%ročnezo
sumy 13,93 eur od 24.11.2011 do zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 11,20 eur od 10.12.2012

do 15.4.2013, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V ostatnej časti súd žalobný návrh zamieta.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 24.11.2011
domáhal voči v návrhu označenému odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej sumy 214,93

eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 214,93 eur od 15.3.2011 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Pri odôvodnení svojho nároku navrhovateľ vychádzal zo svojho
postavenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť
v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, v zmysle zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti“). Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch zdravotnej

starostlivosti je navrhovateľ povinný vykonávať lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného
samosprávnym krajom. Navrhovateľ preto konkludentne uzatvoril s odporcom ako prevádzkovateľom
stanice lekárskej služby prvej pomoci zmluvu, ktorej predmetom je vykonávanie lekárskej služby prvej
pomoci pre dospelých (ďalej aj len „LSPP“) v mene odporcu v priestoroch, ktoré si odporca za týmto
účelom prenajíma. K uzatvoreniu písomnej zmluvy medzi účastníkmi konania nedošlo z dôvodu, že
navrhovateľ neakceptoval odporcom stanovenú odmenu v návrhu zmluvy. Navrhovateľ následne zaslal
odporcovi protinávrh podmienok odmeňovania za vykonávanie LSPP a upozornil ho na skutočnosť, že

v prípade, ak nedôjde k uzatvoreniu písomnej zmluvy, navrhovateľ si splní svoju povinnosť vykonávať
LSPP v zmysle zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ale za tento výkon si bude
účtovať sumu vo výške 80 % zo zdravotných výkonov uskutočnených zamestnancom navrhovateľa
počas výkonu LSPP v jednotlivom fakturačnom období. Odporca vzal návrh zmluvných podmienoknavrhovateľa na vedomie, k uzatvoreniu písomnej zmluvy však nedošlo. Zamestnanec navrhovateľa dňa
15.1.2011 nastúpil na výkon LSPP od 15:00 hod. do 22:00 hod., počas ktorého odpracovaného času
uskutočnil zdravotné výkony s celkovým bodovým ohodnotením vo výške 13 490 bodov (navrhovateľ

na tomto mieste návrhu na č.l. 3 spisového materiálu pravdepodobne v dôsledku chyby v písaní
uvádza počet bodov 12 740). Odporca nástup zamestnanca navrhovateľa do služby neodmietol ani
žiadnym spôsobom nerozporoval a umožnil mu nerušene vykonávať LSPP. Takýmto svojim konaním
odporca podľa názoru navrhovateľa akceptoval podmienky odmeňovania uvedené v poslednom návrhu
zmluvy učinenom zo strany navrhovateľa, čím došlo ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy. Za výkon

LSPP bola odporcovi zo strany zdravotných poisťovní poskytnutá odmena vo výške vychádzajúcej z
príslušných právnych predpisov. Na základe uzatvorenej zmluvy vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi konkludentne akceptovanú odmenu vo výške 214,93 eur, ktorú navrhovateľ vyúčtoval
faktúrou č. 20118017 v znení opravného dokladu č. XXXX/XXX. Uvedenú sumu navrhovateľ vyčíslil
ako 80 % zo súčinu bodového ohodnotenia zdravotných výkonov uskutočnených zamestnancom
navrhovateľa dňa 15.1.2011 v čase od 15:00 hod. do 22:00 hod. (13 490) a hodnoty jedného bodu

(0,019916 eur) podľa § 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 226/2005 Z.z. o výške
úhrady za zdravotnú starostlivosť, ktorú uhrádza zdravotná poisťovňa poskytovateľovi lekárskej služby
prvej pomoci (ďalej len nariadenie č. 226/2005 Z.z.), t.j. 80 % z 268,66684 eur. Vzhľadom na omeškanie
odporcusúhradousvojhopeňažnéhozáväzkuaabsenciuosobitnejdohodyovýškeúrokovzomeškania
si navrhovateľ uplatňuje popri dlžnej istine aj zákonný úrok z omeškania.

Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie
listinných dôkazov - faktúru č. 2011/017 (č.l. 7), opravný doklad k faktúre č. 2011/078 (č.l. 8), sprievodný
list k faktúram (č.l. 9).

V zmysle návrhu a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom č.k. 10Rob

541/2011 - 16 zo dňa 16.12.2011 v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa.

V zákonom stanovenej 15 dňovej lehote podal proti vyššie označenému platobnému rozkazu odporca
odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu zo zákona v zmysle
ustanovenia § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov

(ďalej len OSP). Podaný odpor odporca odôvodnil tvrdeniami, podľa obsahu ktorých dňa 26.11.2010
elektronicky zaslal navrhovateľovi ako aj ostatným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti návrh
zmluvy o vykonávaní lekárskej služby prvej pomoci, v ktorej článku V je určená odmena za výkony
LSPP a spôsob jej výpočtu. Uvedený návrh zmluvy zo dňa 26.11.2010 navrhovateľ podľa názoru
odporcu akceptoval tým, že v novembri 2010 začal vykonávať LSPP. Za uskutočnené zdravotné výkony

bola navrhovateľovi zo strany odporcu vyplácaná odmena v zmysle návrhu zmluvy o vykonávaní
lekárskej služby prvej pomoci zo dňa 26.11.2010. Navrhovateľ posielal odporcovi platby v roku
2011 späť ako nedôvodné. Odporca zároveň zdôraznil, že minimálna výška úhrady za jeden bod
zdravotníckeho výkonu, ktorú uhrádza zdravotná poisťovňa, nepredstavuje výšku odmeny za výkon
LSPP dohodnutú medzi navrhovateľom a odporcom. Navrhovateľ nevzal do úvahy všetky náklady

súvisiace s prevádzkovaním stanice LSPP (nájom, energie, voda, plyn, poistenie, upratovanie, nákup
zdravotníckeho materiálu, liekov, pomôcok, a pod.), ktoré musí odporca z platieb poisťovne uhrádzať.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje odporca, aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol.

Súčasne s podaním odporu odporca pripojil do obsahu spisového materiálu návrh zmluvy o vykonávaní
lekárskej služby prvej pomoci zo dňa 26.11.2010 (č.l. 19-21), v tabuľke spracovaný prehľad odmien
poskytovaných navrhovateľovi za november 2010 až december 2011 (č.l. 22), výpis z účtu odporcu (č.l.
23).

Pojednávanie konané dňa 21.5.2013 sa uskutočnilo v neprítomnosti účastníkov konania za súčasného
splnenia zákonných podmienok vymedzených ustanovením § 101 ods. 2 OSP. Súd vykonal dokazovanie
výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom právneho zástupcu odporcu a prečítaním
listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.

Právny zástupca navrhovateľa sa pridržiaval v návrhu uvedených skutočností ohľadom procesu
konkludentného uzatvorenia zmluvy, ktoré doplnil listinnými dôkazmi vo forme e-mailovej komunikácie
účastníkov zo dňa 12.10.2010, 1.12.2010, 7.12.2010 a 8.12.2010 (č.l. 46-50). Ďalej objasnil zloženie
príjmov odporcu ako prevádzkovateľa LSPP, ktoré pozostávajú z troch zložiek: 1/ kapitačná platbaplatená mesačne zo strany poisťovne a závislá od počtu pacientov v spádovej oblasti, 2/ priama úhrada
od pacientov, ktorí navštívia ambulanciu LSPP vo výške 1,99 eur od jedného pacienta, 3/ úhrada
za zdravotné výkony stanovená nariadením č. 226/2005 Z.z. vo výške 0,019916 eur za jeden bod.

Za účelom preukázania výšky nákladov odporcu na prevádzku LSPP predložil súdu Zmluvu č. XXX/
XX/XXXX/XX o nájme nebytového priestoru (č.l. 51-52), z ktorej určil priemernú výšku nákladov na
7.000,- eur ročne. Na preukázanie ostatných nákladov navrhol zaviazať odporcu, rovnako ako aj na
preukázanie kompletných príjmov odporcu v súvislosti s prevádzkovaním LSPP v priebehu rokov 2011 a
2012. Odporca vo svojom prejave oboznámil obsah návrhu zmluvy o vykonávaní lekárskej služby prvej

pomoci zo dňa 26.11.2010 v časti odmeňovania a zotrval na názore o jeho akceptovaní navrhovateľom,
ako bol vyjadrený v podanom odpore. Ďalej poukázal na niektoré rozhodnutia všeobecných súdov a
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých pri určovaní výšky odmeny za výkon
LSPP je potrebné zohľadniť obvyklú odmenu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v porovnateľných
podmienkach. Odporca preto nesúhlasí s navrhovanou povinnosťou preukazovať výšku svojich príjmov
a výdavkov súvisiacich s prevádzkovaním LSPP.

V závere pojednávania navrhovateľ učinil zmenu žaloby tak, že požadované plnenie vo výške 214,93
eur s príslušenstvom žiada priznať titulom zaplatenia zmluvného plnenia, eventuálne titulom vydania
bezdôvodného obohatenia. Súd navrhovanú zmenu žaloby pripustil.

Písomným podaním zo dňa 25.7.2013 navrhovateľ oznámil súdu, že vykonal dopyt na 54
prevádzkovateľov ambulancií LSPP v Slovenskej republike za účelom zistenia skutočností, ktoré sú
podľa neho podstatné pre voľbu najvhodnejšieho systému odmeňovania poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti. Vzhľadom na nízky počet reakcií zo strany prevádzkovateľov ambulancií LSPP nebolo
možné prijať jednoznačný záver o výške obvyklej a primeranej odmeny, preto navrhovateľ žiada súd,

aby uskutočnil obdobné šetrenie, v ktorom sa zameria na identifikáciu troch základných faktorov: (i)
veľkosť spádovej oblasti, t.j. množstvo pacientov, od ktorého sa odvíja kapitačná platba, (ii) priemerná
návštevnosť ambulancie, od ktorej závisí platba poisťovne prevádzkovateľovi ambulancie LSPP za
uskutočnené výkony ako aj platba pacientov za návštevu pohotovosti, (iii) náklady na prevádzku
ambulancie. Navrhovateľ ďalej vyjadril názor, že minimálna výška úhrady za jeden bod zdravotného

výkonu poskytovaného v rámci všeobecnej ambulantnej starostlivosti podľa ustanovenia § 1 ods. 1
nariadenia č. 226/2005 Z.z. prináleží v celom rozsahu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, nakoľko
zdravotné výkony poskytuje vždy len konkrétny lekár vykonávajúci LSPP. Uvedomujúc si potrebu úhrady
nákladov odporcu na chod ambulancie navrhuje ponechať odporcovi na pokrytie nákladov a primeraný
zisk sumu zodpovedajúcu 20 % zo sumy úhrady za výkony. Svoj návrh odôvodňuje konkrétnym

výpočtom týkajúcim sa služby vykonanej navrhovateľom dňa 15.1.2011 v čase od 15:00 hod. do 22:00
hod. v celkovom počte bodov 13 490. Za uvedenú službu odhaduje navrhovateľ príjmy odporcu na sumu
225,17 eur pozostávajúcu z 53,73 eur (20 % z úhrady za výkony), 111,44 eur (platby 56 pacientov za
návštevu ambulancie), 60,- eur (zodpovedajúca časť kapitačnej platby od poisťovne). Suma 225,17 eur
je podľa názoru navrhovateľa dostatočná na pokrytie nákladov aj tvorbu primeraného zisku, rovnako ako

suma 214,93 eur (80% z úhrady za výkony) je primeraná, obvyklá odmena navrhovateľa za vykonanie
LSPP.

Písomným podaním zo dňa 14.3.2014 v spojení s opravou podania zo dňa 16.7.2014 navrhovateľ
rozšíril žalobný návrh tak, že od odporcu požaduje zaplatenie sumy 3.545,43 eur s úrokom z omeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 2.340,42 eur od 24.11.2011 do zaplatenia a zo sumy 1.205,01 eur od
16.5.2012 do zaplatenia. Rozšírenie návrhu navrhovateľ odôvodnil skutočnosťou, že ako poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti vykonával LSPP pravidelne počas celého roka 2011 a začiatkom roka 2012, za
čo si mesačne účtoval odmenu samostatnými faktúrami v súlade s postupom uvedeným v pôvodnom
návrhu na začatie konania. Navrhovateľ súčasne predložil súdu prehľad faktúr vystavených odporcovi

za obdobie od februára 2011 do apríla 2012 spolu so špecifikáciou poskytnutých výkonov, ich
bodového ohodnotenia a výšky percentuálneho výpočtu fakturovanej sumy (č.l. 178-205). Odporca v
zmysle vystavených faktúr dlžnú sumu navrhovateľovi neuhradil. Uznesením zo dňa 22.7.2014 č.k.
10Cb/31/2012-207 v spojení s opravným uznesením zo dňa 18.8.2015 č.k. 10Cb/31/2012-228 súd
pripustil zmenu žaloby učinenú podaním zo dňa 14.3.2014 v znení opravy zo dňa 16.7.2014. Predmetom

ďalšieho konania sa tak stal nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 3.545,43 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.340,42 eur od 24.11.2011 do zaplatenia a zo sumy
1.205,01 eur od 16.5.2012 do zaplatenia, istinu titulom zmluvného plnenia, eventuálne titulom vydania
bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ zároveň učinil návrh na vykonanie dôkazu dopytom súdu navšetky zdravotné poisťovne v Slovenskej republike za účelom zistenia výšky a špecifikácie všetkých
úhrad poskytovaných odporcovi zdravotnými poisťovňami za výkony vrátane kapitačných platieb za
mesiace január 2011 až apríl 2012.

Na pojednávaní konanom dňa 12.1.2016 v neprítomnosti účastníkov konania za súčasného splnenia
zákonných podmienok vymedzených ustanovením § 101 ods. 2 OSP, súd doplnil dokazovanie
výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom právneho zástupcu odporcu a prečítaním
listinných dôkazov, ktoré účastníci od posledného pojednávania doplnili. Navrhovateľ vyjadril názor,

v zmysle ktorého určenie odmeny poskytovateľa lekárskej starostlivosti za výkon LSPP v závislosti
od obvyklej odmeny poskytovanej ostatným poskytovateľom lekárskej starostlivosti zo strany
prevádzkovateľov ambulancií LSPP nie je správne vzhľadom na možnú svojvôľu prevádzkovateľov
pri určovaní odmeny, nakoľko títo nie sú obmedzení žiadnou minimálnou hranicou ani inými
kritériami. Za spravodlivé a v súlade so zákonom považuje ohodnotenie poskytovateľa lekárskej
starostlivosti priznaním hodnoty lekárom uskutočnených zdravotných výkonov počas LSPP na základe

nariadenia č. 226/2005 Z.z. po odpočítaní sumy zodpovedajúcej nákladom prevádzkovateľa na
chod ambulancie LSPP. Navrhovateľ nevidí žiadny rozdiel medzi poskytnutím zdravotnej starostlivosti
vo vlastnej ambulancii lekára a v ambulancii LSPP, nakoľko sa jedná o rovnaké úkony, ktoré
uskutočňuje vždy poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (lekár), preto platba zdravotných poisťovní
zahŕňajúca ohodnotenie zdravotných výkonov lekára má patriť lekárovi. Za účelom určenia adekvátnej

výšky nákladov odporcu s prevádzkovaním ambulancie LSPP navrhol vykonať dôkaz predložením
relevantných účtovných dokladov odporcom. Navrhovateľ ďalej objasnil spôsob určenia počiatku
omeškania odporcu s peňažným plnením, v zmysle ktorého úrok z omeškania zo sumy žalovaných
faktúr, ktorých splatnosť nastala pred podaním návrhu na začatie konania v celkovej výške 2.340,42 eur,
požaduje odo dňa podania žaloby, t.j. 24.11.2011 a zo zvyšku žalovanej istiny vo výške 1.205,01 eur

požaduje úrok z omeškania od 16.5.2012.

Odporca v priebehu pojednávania vzniesol námietku premlčania žalovanej pohľadávky pre prípad, že
by súd navrhovateľom požadované plnenie vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie. Tiež sa vyjadril
k priemernej hodinovej mzde vyplácanej lekárom vykonávajúcim LSPP v ambulancii prevádzkovanej

odporcom, ktorú určil v roku 2011 na sumu 7,8726 eur a v roku 2012 na sumu 8,6389 eur a toto svoje
vyjadrenie vo forme čestného vyhlásenia založil do obsahu spisového materiálu na č.l. 233-234. Taktiež
namietol splatnosť navrhovateľom vystavených faktúr aj niektoré ich ďalšie náležitosti. Odporca predložil
súdu Saldokonto podľa partnerov a dokladov (č.l. 237-239), z ktorého vyplýva dátum a výška úhrad
vyplácaných navrhovateľovi za výkon LSPP v období od decembra 2011 do septembra 2015. Vyplatené

sumy zahŕňajú odmenu určenú podľa návrhu zmluvy o vykonávaní lekárskej služby prvej pomoci zo dňa
26.11.2010 vrátane priamej platby prijatej od pacientov, ktoré boli odporcovi zo strany navrhovateľa v
plnej výške vrátené, o čom svedčí výpis z účtu odporcu na č.l. 235-236 spisu. S návrhom navrhovateľa
na vykonanie dôkazu oboznámením účtovníctva odporcu nesúhlasil s poukazom na ochranu tohto druhu
údajov podnikateľského subjektu.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len
Obchodný zákonník), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku
je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 4 písm. a) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ je fyzická osoba -
podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe 1.povolenia (§ 11)
alebo povolenia na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami podľa osobitného predpisu,
2. živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, verejná minimálna sieť
poskytovateľov (ďalej len „minimálna sieť“) je usporiadanie najmenšieho možného počtu verejne
dostupných poskytovateľov na území Slovenskej republiky alebo na území príslušného samosprávneho
kraja alebo na území príslušného okresu (ďalej len „príslušné územie“) v takom počte a zložení, aby sa
zabezpečila efektívne dostupná, plynulá, sústavná a odborná zdravotná starostlivosť s prihliadnutím na

a) počet obyvateľov príslušného územia vrátane možnej odchýlky vo vzťahu ku geografickým a
demografickým podmienkam príslušného územia,
b) chorobnosť a úmrtnosť obyvateľov príslušného územia,
c) migráciu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti na príslušnom území,d) bezpečnosť štátu.

Podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ, ktorý je

držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný, ak
v odseku 3 nie je ustanovené inak, vykonávať lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného
samosprávnym krajom, ak ide o poskytovateľa, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť v
špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo v špecializačnom odbore pediatria a poskytovateľa,
ktorý poskytuje špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť.

Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, orgán príslušný na
vydanie povolenia (§ 11) uloží držiteľovi povolenia vydaného podľa tohto zákona pokutu za porušenie
niektorej z povinností ustanovených v § 79 ods. 1 písm. i), j), o), q), r), v), y), zb), zl) až zp) a zs), ods. 2
písm. a) až c), ods. 4 písm. a) a b), v § 79a ods. 1 písm. c) a § 79b až do 3 319 eur.

Podľa§2ods.2zákonač.576/2004Z.z.ozdravotnejstarostlivosti,službáchsúvisiacichsposkytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len "zákon o zdravotnej starostlivosti"), zdravotný výkon je ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka,
ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Podľa § 2 ods. 20 zákona o zdravotnej starostlivosti, lekárska služba prvej pomoci je zdravotná
starostlivosť, ktorou sa zabezpečuje nepretržitá dostupnosť všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre
dospelých, všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast a špecializovanej zubno-lekárskej
ambulantnej starostlivosti.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti, zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok
ustanovených osobitným predpisom. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení
ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti je
služba vo všeobecnom hospodárskom záujme.

Podľa § 7 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, v rámci všeobecnej ambulantnej starostlivosti a
v rámci špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti sa poskytuje lekárska služba prvej
pomoci najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov.

Podľa § 7 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti, lekársku službu prvej pomoci vykonávajú
poskytovatelia poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť a špecializovanú zubno-lekársku
ambulantnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe
vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci; lekárska služba prvej
pomoci všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa vykonáva aj formou návštevnej služby v domácom

prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje.
Lekársku službu prvej pomoci pre dospelých môže vykonávať aj lekár s odbornou spôsobilosťou
na výkon špecializovaných pracovných činností v odbore vnútorné lekárstvo, lekársku službu prvej
pomoci pre deti a dorast môže vykonávať aj lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných
pracovných činností v odbore pediatria. Lekárska služba prvej pomoci sa vykonáva podľa rozpisu

určeného samosprávnym krajom zverejneným na jeho webovom sídle, ktorý obsahuje miesto výkonu
lekárskej služby prvej pomoci, čas vykonávania lekárskej služby prvej pomoci a zoznam poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti s uvedením dátumov vykonávania lekárskej služby prvej pomoci v období, na
ktorý sa tento rozpis vyhotovuje. Rozpis vykonávania lekárskej služby prvej pomoci sa považuje za
doručený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti povinným vykonávať lekársku službu prvej pomoci

desiatym dňom od jeho zverejnenia na webovom sídle samosprávneho kraja.

Podľa § 46 ods. 1 písm. n) zákona o zdravotnej starostlivosti, štátnu správu na úseku zdravotníctva v
samosprávnom kraji ako prenesený výkon štátnej správy vykonáva samosprávny kraj, ktorý zverejňuje
na svojom webovom sídle rozpis vykonávania lekárskej služby prvej pomoci najneskôr 15 dní pred

začiatkom obdobia, na ktoré sa rozpis vyhotovuje.

Podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 226/2005 Z.z., výška úhrady za zdravotnú starostlivosť, ktorú
uhrádza zdravotná poisťovňa poskytovateľovi lekárskej služby prvej pomoci, sa určuje podľazdravotných výkonov poskytovaných v rámci všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v
rámci špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej zdravotnej starostlivosti podľa Katalógu zdravotných
výkonov.

Podľa § 1 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 226/2005 Z.z., výška úhrady za jeden bod zdravotného výkonu
sa ustanovuje takto: minimálna výška úhrady za jeden bod zdravotného výkonu poskytovaného v rámci
všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti je 0,019916 eura.

Podľa § 1 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 226/2005 Z.z., k výške úhrady podľa odsekov 2 a 3 sa pripočítava
pre ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých minimálna výška úhrady 0,039434 eura na
jedného poistenca verejného zdravotného poistenia mesačne.

Podľa § 38a ods. 2 písm. b) zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na
základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti v znení neskorších predpisov, výška úhrady poistenca za spracúvanie údajov zistených pri
poskytovaní ambulantnej starostlivosti v rámci lekárskej služby prvej pomoci a ústavnej pohotovostnej
služby pri každej návšteve je najviac 1,7 % zo sumy životného minima.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa § 329 Obchodného zákonníka, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie záväzku, pokiaľ
čiastočné plnenie neodporuje povahe záväzku alebo hospodárskemu účelu sledovanému veriteľom pri
uzavretí zmluvy, ak tento účel je v zmluve vyjadrený alebo v čase uzavretia zmluvy dlžníkovi známy.

Podľa § 339 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, peňažný záväzok možno tiež platiť v banke veriteľa

v prospech jeho účtu, ak to nie je v rozpore s platobnými podmienkami dojednanými medzi stranami.
Peňažný záväzok platený prostredníctvom banky alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený
pripísaním sumy peňažného záväzku na účet veriteľa v jeho banke alebo vyplatením sumy peňažného
záväzku veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník
nedohodnú inak.

Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu

dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný

zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti,
ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len
Občiansky zákonník), prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým

určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z
neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 44 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

Podľa § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených
treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje
inak.Podľa § 568 Občianskeho zákonníka, ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ
je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo

veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do úradnej úschovy.
Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znáša veriteľ.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platného v čase vzniku omeškania odporcu s úhradou dlhu,
t.j. v znení platnom a účinnom do 31.1.2013 pri použití ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, ak

je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov
(ďalej len Občiansky zákonník), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z citovanej právnej úpravy je zrejmé, že povinnosť vykonávať lekársku službu prvej pomoci je
ustanovená zákonom a vzťahuje sa na presne vymedzené kategórie poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti, okrem iných aj na poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti v odbore
všeobecné lekárstvo na základe povolenia, ktorým je navrhovateľ v prejednávanej veci. LSPP sa
vykonáva v zdravotníckom zariadení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti oprávneného na základe

vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci (ďalej len prevádzkovateľ
ambulancie LSPP), ktorým je odporca v prejednávanej veci. LSPP sa riadi rozpisom určeným príslušným
samosprávnym krajom, ktorý je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný rešpektovať a v súlade
s rozpisom nastúpiť na výkon LSPP. Za porušenie povinnosti vykonávať LSPP je samosprávny kraj
oprávnený uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu až do výšky 3.319,- eur. Financovanie

LSPP pre dospelých je zabezpečené z troch zdrojov: 1/ úhrada za zdravotnú starostlivosť určená
na základe poskytnutých zdravotných výkonov ohodnotených príslušným počtom bodov uvedených
v zozname zdravotných výkonov, pričom minimálna úhrada za jeden bod predstavuje 0,019916
eur; 2/ úhrada v minimálnej výške 0,039434 eur na jedného poistenca verejného zdravotného
poistenia mesačne; 3/ poplatok vyberaný od poistencov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti v rámci LSPP vo výške 1,99 eur. Finančné prostriedky v zmysle bodu 1/ a 2/ poukazuje
príslušná zdravotná poisťovňa prevádzkovateľovi ambulancie LSPP a poplatky od pacientov v zmysle
bodu 3/ sú vyberané priamo v ambulancii LSPP. Časť z takto naakumulovaných príjmov, ktorú má
prevádzkovateľ ambulancie LSPP vyplatiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti ako odmenu za
vykonanie LSPP expressis verbis nie je právnymi predpismi určená.

Takýmto nastavením fungovania LSPP zákonodarca ex lege kreoval záväzkovo-právny vzťah
medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti povinným vykonávať LSPP a prevádzkovateľom
zabezpečujúcim chod ambulancie LSPP. Prinútil tým dva samostatné subjekty v postavení podnikateľov
vzájomne spolupracovať, avšak bez toho, aby súčasne upravil podstatné náležitosti tohto osobitného

druhu právneho vzťahu, medzi ktoré nepochybne patria aj podmienky odmeňovania poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti za výkon LSPP. Absencia normatívnej regulácie týkajúcej sa predovšetkým
rozsahu odmeny spôsobuje stav právnej neistoty oboch účastníkov záväzkového vzťahu, čo vedie
k vzniku obdobných sporov, aký je aj predmetom konania v prejednávanej veci. Zákonodarca tak
nepriamo preniesol bremeno ich riešenia na súdy, ktoré však na rozdiel od príslušných zákonodarných

orgánov nedisponujú zdrojom relevantných informácií potrebných pre nastavenie optimálneho režimu
odmeňovania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorý by pokrýval všetky aspekty súvisiace
s výkonom LSPP. V kontexte vzniknutého sporu tak súdu pripadla úloha vytvoriť všeobecneaplikovateľný vzorec pre spravodlivé rozdelenie finančných prostriedkov medzi subjekty podieľajúce sa
na zabezpečovaní fungovania LSPP.

Z definície LSPP podľa ustanovenia § 2 ods. 20 zákona o zdravotnej starostlivosti vyplýva, že účelom jej
zriadenia a uskutočňovania je zabezpečenie nepretržitej dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Význam
efektívneho fungovania LSPP pre spoločnosť je nespochybniteľný a nesporne patrí medzi prioritné
spoločenské záujmy. Je samozrejmosťou, že predpokladom pre jej riadny výkon je najmä jasný a
bezproblémový právny vzťah zainteresovaných subjektov, teda poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a

prevádzkovateľa ambulancie LSPP, v ktorom budú jednoznačne upravené vzájomné práva a povinnosti.
Obaja účastníci konania vystupujú v prejednávanom záväzkovom vzťahu ako podnikatelia a súd hodnotí
nároky a očakávania oboch ako legitímne. Je prirodzené, že navrhovateľ ako poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti požaduje za výkon svojej činnosti v rámci LSPP odmenu primeranú jeho odbornosti,
zodpovednosti, ktorú nesie, významu svojej práce a jej úžitku pre spoločnosť. Práca, ktorú navrhovateľ
vykonáva predstavuje fyzicky aj duševne náročnú aktivitu, vykonávanú ako prácu nadčas, v noci

alebo vo sviatok, ktorou prispieva k naplneniu ústavou garantovaného práva každého na ochranu
zdravia. Na druhej strane je taktiež pochopiteľné, že odporca ako prevádzkovateľ ambulancie LSPP
žiada dostatok finančných prostriedkov na splnenie svojich povinností spočívajúcich v materiálnom a
administratívnom zabezpečení riadneho chodu ambulancie LSPP, na úhradu všetkých nevyhnutných
nákladov spojených s prevádzkovou činnosťou, ako aj na tvorbu primeraného zisku, keďže činnosť

prevádzkovateľa LSPP tvorí podstatnú časť jeho podnikateľských aktivít. Súčasťou činnosti oboch
účastníkov konania sú zložky, ktoré už len z podstaty ich povahy nie je možné finančne ohodnotiť. Tak
ako nie je možné vyčísliť hodnotu poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientovi a premietnuť ju do
odmeny priznanej navrhovateľovi, nie je možné oceniť ani súhrn fyzických a duševných aktivít odporcu
vynakladaných pri činnosti prevádzkovateľa LSPP a určiť im zodpovedajúci podiel z nadobudnutých

finančných prostriedkov. Riešením nie je ani úvaha o dôležitosti vkladu a zásluh toho ktorého účastníka
konania na fungovaní LSPP, pretože činnosť jedného nemôže byť realizovaná bez spolupráce druhého.
Preto je problematické pre súd svojim rozhodnutím nastaviť medzi účastníkmi konania adekvátny režim
odmeňovania, ktorý by reflektoval význam a skutočnú hodnotu nimi vykonávaných činností.

V snahe nájsť spravodlivé riešenie prijateľné pre oboch účastníkov konania sa súd oboznámil s
doterajšou rozhodovacou činnosťou v obdobných právnych veciach, a to predovšetkým prostredníctvom
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 113/2011-74 zo dňa 28.11.2012, uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 329/2012-30 a viacerých zverejnených rozhodnutí
všeobecných súdov. Ako podklad pre rozhodnutie sa v súdnej praxi osvedčil prieskum systému

odmeňovania v totožných druhoch záväzkových vzťahov pri zachovaní obdobných materiálnych
podmienok. Súd si je vedomý skutočnosti, že označenými rozhodnutiami nie je viazaný, ale tiež si
uvedomuje potrebu vytvárať svojou rozhodovacou činnosťou stav právnej istoty, ktorého základom je
predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, teda zachovanie rovnakého posúdenia určitej právne relevantnej
otázky pri jej opakovaní sa v rovnakých podmienkach. Uvedené riešenie zodpovedá aj právnej úprave

určenia ceny diela (§ 546 Obchodného zákonníka) alebo odplaty mandatára (§ 571 ods. 1 Obchodného
zákonníka), ktorých výška nie je zmluvne dohodnutá. Analógia legis je v tomto prípade prípustná na
základeustanovenia§491ods.2Občianskehozákonníka,nakoľkozmluvuodieloprípadneajmandátnu
zmluvu možno považovať za zákonom upravené záväzky, ktoré majú vzhľadom na charakter práv a
povinností zmluvných strán najbližšie k obsahu právneho vzťahu vymedzeného účastníkmi konania.

Návrh navrhovateľa vyriešiť otázku určenia spravodlivej odmeny za výkon LSPP tým spôsobom,
že poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti bude priznaná úhrada zo strany zdravotnej poisťovne
predstavujúca bodové ohodnotenie uskutočnených zdravotných výkonov znížená o primeranú časť
zodpovedajúcu nákladom prevádzkovateľa na chod ambulancie LSPP, nemá oporu v aktuálne platnej
právnej úprave. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami je zdravotná poisťovňa povinná

poskytovať túto úhradu priamo prevádzkovateľovi ambulancie LSPP a ako už bolo odôvodnené vyššie,
súd nepovažuje za správny postup vyčíslovať náklady prevádzkovateľa na zabezpečenie ambulancie
LSPP a premietať ich do rozdelenia úhrady zdravotných poisťovní medzi účastníkov konania. Z
uvedeného dôvodu súd zamietol návrh navrhovateľa na vykonanie dôkazu dopytom na zdravotné
poisťovne za účelom zistenia výšky kapitačnej platby hradenej odporcovi a tiež návrh na vykonanie

dôkazu preskúmaním relevantných účtovných dokladov odporcu za účelom zistenia výšky jeho nákladov
na prevádzkovanie ambulancie LSPP. Pokiaľ súd založil svoje rozhodnutie na určení výšky odmeny za
výkon LSPP ako obvyklej odplaty za výkon rovnakej činnosti v obdobných podmienkach, nepovažuje
vykonanie navrhnutých dôkazov za relevantné a pre rozhodnutie veci opodstatnené. Ďalšie dokazovanieskutočností nemajúcich žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci samej by neprimerane a zbytočne predĺžilo
konanie, a tým aj stav právnej neistoty účastníkov, čo je v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti
konania.

Po dôkladnom zvážení všetkých do úvahy prichádzajúcich spôsobov ohodnotenia výkonu LSPP súd
uskutočnil šetrenie za účelom zistenia obvyklej odmeny poskytovateľov zdravotnej starostlivosti u
rôznych prevádzkovateľov ambulancií LSPP, pričom vychádzal zo skutočnosti, že v spádovej oblasti
Žilina bolo k 31.12.2012 evidovaných 155 084 pacientov vrátane detí. Bol vykonaný dopyt na

prevádzkovateľov ambulancií LSPP v 12 okresných mestách, ktoré svojim počtom obyvateľov možno
pripodobniť mestu Žilina, t.j. ich počet obyvateľov sa pohybuje v rozsahu od 108 559 do 201 609
obyvateľov = ± 30 % (Michalovce, mestská časť Košice - okolie, Banská Bystrica, Nové Zámky,
Nitra, Levice, Trenčín, Prievidza, Trnava, Dunajská Streda, mestská časť Bratislava II a mestská časť
Bratislava V). Oslovení prevádzkovatelia LSPP mali uviesť: 1/ počet pacientov v spádovej oblasti, v
ktorej prevádzkujú lekársku službu prvej pomoci pre dospelých, 2/ priemernú výšku mesačnej kapitačnej

platbyzapacientovvspádovejoblasti,3/priemernýpočetpacientov,ktorínavštíviaambulanciulekárskej
služby prvej pomoci pre dospelých počas jednej služby (7-8 hodín), 4/ priemernú mesačnú výšku
platby za poskytnuté výkony v ambulancii lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých, 5/ priemernú
výšku odmeny lekára za poskytovanie lekárskej starostlivosti počas jednej služby (7-8 hodín), prípadne
diferenciáciu ak odmena závisí od času výkonu (sviatok, víkend, nočná práca a pod.), 6/ spôsob výpočtu

odmeny lekára za poskytovanie lekárskej starostlivosti, najmä identifikáciu, či ide o hodinovú odmenu
alebo paušálnu odmenu alebo podielovú odmenu určenú na základe poskytnutých výkonov a pod.,
7/ identifikáciu skladby príjmov a nákladov ambulancie lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých
v približnom percentuálnom vyjadrení (x% kapitácia, x% výber na mieste, x% výkony, x% mzdové
náklady lekár, x% mzdové náklady sestra, x% prevádzkové náklady, x% materiál a technológie a pod.).

Požadované údaje mali predstavovať priemerné hodnoty za prvých šesť mesiacov kalendárneho roka
2011.

Z obsahu získaných reakcií (č.l. 110-165, 170) vyplýva, že nie všetci oslovení prevádzkovatelia LSPP
zabezpečujú LSPP pre celý okres, čím sa ich spádová oblasť zužuje a stráca sa možnosť adekvátneho

porovnania. Taktiež niektorí prevádzkovatelia zabezpečujú LSPP pre dospelých spoločne s LSPP
pre deti a dorast. Z hľadiska počtu pacientov a návštevnosti ambulancie LSPP súd považoval za
vhodné na porovnanie dve vzorky: Lekárska služby prvej pomoci pre dospelých v Trenčíne, n.o.,
so sídlom Legionárska 24, 91 01 Trenčín (ďalej len „prevádzkovateľ ambulancie LSPP Trenčín“) a
HELLP, s.r.o., so sídlom Riečna 1, 949 01 Nitra (ďalej len „prevádzkovateľ ambulancie LSPP Nitra“).

Prevádzkovateľ ambulancie LSPP Trenčín určil ako spôsob výpočtu odmeny lekára za poskytovanie
lekárskej starostlivosti paušálnu odmenu v sume 25,89 eur za 6,5 hod. službu počas pracovného dňa
(po prepočte 3,98 eur/hod.), 83,98 eur za 15,5 hod. službu počas pracovného dňa (po prepočte 5,42 eur/
hod.), 64,73 eur za 13 hod. službu v nedeľu (po prepočte 4,98 eur/hod.) a 73,36 eur za 13 hod. službu
v štátny sviatok (po prepočte 5,64 eur/hod.). Prevádzkovateľ ambulancie LSPP Nitra určil odmenu za

službu pre lekára na ambulancii v sume 5,704 eur/hod. v pracovný deň, 7,704 eur/hod. cez víkend a
10,704 eur/hod. vo sviatok.

Z vykonaného porovnania vyplýva, že odmena navrhovateľa určená podľa návrhu Zmluvy o vykonávaní
lekárskej služby prvej pomoci zo dňa 26.11.2010 je vyššia než priemerná odmena poskytovaná zo

strany prevádzkovateľa ambulancie LSPP Trenčín, ktorá spádová oblasť má menší počet pacientov
a zároveň nižšia než odmena poskytovaná zo strany prevádzkovateľa ambulancie LSPP Nitra, ktorá
spádová oblasť zahŕňa väčší počet pacientov. Výnimku tvorí priemerná odmena za službu v pracovný
deň, kedy je odmena navrhovaná odporcom dokonca vyššia než určil prevádzkovateľ LSPP Nitra.

Následne súd zohľadňoval výšku odmeny prislúchajúcu navrhovateľovi podľa návrhu Zmluvy o
vykonávaní lekárskej služby prvej pomoci zo dňa 26.11.2010 za jednotlivé odpracované LSPP, za
ktoré si uplatnil odmenu návrhom na začatie konania v znení rozšírenia z 14.3.2014 a podrobil
ju porovnaniu s odmenou, ktorá by navrhovateľovi patrila v prípade, že by LSPP odpracoval u
prevádzkovateľa ambulancie LSPP Trenčín a prevádzkovateľa ambulancie LSPP Nitra. Výsledkom bolo

zistenie, že základná suma odmeny podľa návrhu Zmluvy o vykonávaní lekárskej služby prvej pomoci
zo dňa 26.11.2010 je vyššia, resp. porovnateľná s odmenou, ktorá by navrhovateľovi bola poskytnutá
prevádzkovateľom ambulancie LSPP Trenčín a zároveň nižšia než odmena, ktorá by navrhovateľovi
bola poskytnutá prevádzkovateľom ambulancie LSPP Nitra. Súčasne je potrebné zohľadniť čiastočneodlišný režim odmeňovania nastavený odporcom v návrhu zmluvy o vykonávaní lekárskej služby prvej
pomoci zo dňa 26.11.2010, nakoľko odporca poskytuje navrhovateľovi popri základnej odmene zároveň
sumu 0,66 eur za každého ošetreného pacienta počas LSPP. V dôsledku tohto navýšenia vychádza

celková výška odmeny navrhovateľa poskytnutá odporcom za väčšinu odpracovaných LSPP vyššia než
odmena poskytnutá prevádzkovateľom ambulancie LSPP Nitra. Súd tak ustálil ako spravodlivú odmenu
navrhovateľa za výkon LSPP výšku odmeny určenú odporcom podľa návrhu Zmluvy o vykonávaní
lekárskej služby prvej pomoci zo dňa 26.11.2010, t.j. odmenu vo výške:
- 51,50 eur za LSPP dňa 15.1.2011,

- 64,11 eur za LSPP dňa 12.2.2011,
- 49,51 eur za LSPP dňa 10.4.2011,
- 81,78 eur za LSPP dňa 24.4.2011,
- 38,40 eur za LSPP dňa 4.5.2011,
- 50,25 eur za LSPP dňa 4.6.2011,
- 39,93 eur za LSPP dňa 9.6.2011,

- 47,23 eur za LSPP dňa 12.8.2011,
- 43,25 eur za LSPP dňa 16.8.2011,
- 39,93 eur za LSPP dňa 25.8.2011,
- 65,21 eur za LSPP dňa 24.9.2011,
- 66,53 eur za LSPP dňa 16.10.2011,

- 83,20 eur za LSPP dňa 5.11.2011,
- 55,90 eur za LSPP dňa 17.11.2011,
- 39,90 eur za LSPP dňa 5.12.2011,
- 87,25 eur za LSPP dňa 31.12.2011,
- 51,58 eur za LSPP dňa 21.1.2012,

- 46,95 eur za LSPP dňa 4.2.2012,
- 37,20 eur za LSPP dňa 21.3.2012,
- 57,55 eur za LSPP dňa 29.4.2012, spolu 1.097,16 eur.

Vyššie špecifikovaná odmena prislúcha navrhovateľovi titulom zmluvného plnenia sui generis. Z

vyjadrení účastníkov konania a z predložených listinných dôkazov vyplýva, že medzi navrhovateľom
ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a odporcom ako prevádzkovateľom ambulancie LSPP, ktorí
obaja vystupujú v postavení podnikateľa, bola uzavretá neformálnym spôsobom inominátna zmluva v
zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorej predmetom bolo zabezpečenie výkonu
LSPP v priestoroch ambulancie LSPP na ulici S.. Z. XX v Žiline. Povinnosťou navrhovateľa bolo v súlade

s rozpisom určeným samosprávnym krajom nastúpiť v určený deň a hodinu na výkon LSPP a tieto
služby riadne vykonať v priestoroch ambulancie LSPP prevádzkovanej odporcom. Odporca bol povinný
materiálne a administratívne zabezpečiť prevádzku ambulancie LSPP tak, aby bolo navrhovateľovi
umožnené poskytovať pacientom zdravotnú starostlivosť. Plnením takto vymedzených povinností
zmluvné strany konkludentne prejavili vôľu vstúpiť do vzájomného záväzkovo-právneho vzťahu s vyššie

špecifikovaným obsahom. Rozsah práv a povinností vyplývajúcich z takto uzavretej zmluvy medzi
účastníkmi konania nebol sporný, nakoľko podmienky a spôsob výkonu LSPP sú do značnej miery aj
legislatívne upravené. Obom zmluvným stranám bolo od počiatku vzniku ich právneho vzťahu zrejmé,
a to aj s prihliadnutím na predchádzajúcu prax v tejto oblasti, aké plnenie sú povinní poskytnúť a
aké protiplnenie sú oprávnení prijať. Možno preto konštatovať, že predmet záväzkov zmluvných strán

bol dostatočne určený, a teda zmluva vznikla. Účastníci konania sa však nedohodli na konkrétnej
výške odmeny navrhovateľa za výkon LSPP poskytovanej odporcom, resp. na spôsobe jej určenia.
Skutočnosť, že právny vzťah účastníkov konania je vzťahom odplatným, nesporne vyplýva zo znenia
citovanej právnej úpravy i z aktuálnej rozhodovacej praxe súdov, a nebola spochybnená ani jednou
zo sporových strán. Záujem navrhovateľa ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vykonávajúceho

LSPP na zaplatení odmeny je zrejmý už z charakteru uplatneného nároku a vedomosť odporcu ako
prevádzkovateľa ambulancie LSPP o povinnosti odmenu poskytnúť a zároveň ochota tento svoj záväzok
splniť, vyplýva z konania odporcu, ktorý odmenu v určitej výške navrhovateľovi pravidelne vyplácal. V
priebehu konania bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania prebehli rokovania, počas ktorých boli
vzájomne predložené návrhy viacerých spôsobov výpočtu odmeny navrhovateľa za výkon LSPP, pričom

ani jeden z návrhov nebol oboma zmluvnými stranami akceptovaný. Tvrdenie odporcu, že navrhovateľ
prejavil súhlas s výškou odmeny určenou v návrhu zmluvy o vykonávaní lekárskej služby prvej pomoci zo
dňa 26.11.2010 tým, že nastúpil na výkon LSPP v súlade s rozpisom samosprávneho kraja a rovnako aj
názor navrhovateľa, podľa ktorého odporca prijal návrh zmluvy so zmenenou výškou odmeny tým, že muumožnilvykonávaťLSPP,nezodpovedázákonomupravenémuprocesukontraktácieobchodnoprávnych
zmluvných vzťahov a neobstojí popri ustanovení § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ
zmenou návrhu zmluvy o vykonávaní lekárskej služby prvej pomoci zo dňa 26.11.2010 v časti výšky

odmeny učinil odporcovi nový návrh, ktorého prijatie zo strany odporcu z jeho konania nemožno
vyvodiť. Odporca síce umožnil navrhovateľovi vykonávať LSPP v ním prevádzkovanej ambulancii,
plnil si tým však len svoju zákonom stanovenú povinnosť. Pravidelným vyplácaním odmeny za výkon
LSPP navrhovateľovi vo výške podľa pôvodného návrhu zmluvy o vykonávaní lekárskej služby prvej
pomoci zo dňa 26.11.2010 odporca dostatočne zrejmým a jednoznačným spôsobom prejavil vôľu nebyť

viazaný protinávrhom navrhovateľa v časti požadovanej výšky odmeny. K dohode o výške odmeny
medzi účastníkmi konania spôsobom, ktorý uviedli v priebehu konania, preto nedošlo. Táto chýbajúca
náležitosť však nemá vplyv na platnosť vzniku a ďalšiu existenciu ich zmluvného vzťahu v zmysle
ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Pokiaľ účastníci v priebehu konania uvádzali eventuálnu možnosť vyhodnotiť navrhovateľom uplatnený

nárok ako právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd sa s týmto právnym posúdeným
nestotožnil. Ustanovenie § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka, aplikovateľné v nadväznosti
na ustanovenie § 1 ods. 2 veta druhá Obchodného zákonníka, taxatívne vymedzuje päť druhov plnení,
ktoré možno považovať za bezdôvodné obohatenie. Nárok navrhovateľa uplatnený v prejednávanej
veci titulom odmeny za výkon LSPP v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 písm. v) zákona o

poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti nemožno pripodobniť ani jednej zo skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu,
plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, plnenie
za iného, kde ten, kto mal povinnosť plniť, neplnil a ten, kto plnil, túto povinnosť v skutočnosti nemal).
Osobitne k prvému uvedenému prípadu bezdôvodného obohatenia súd považuje za potrebné uviesť,

že k plneniu bez právneho dôvodu dochádza tým, že jeden z účastníkov dosiahne majetkový prospech
plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod, pričom takýmto
dôvodom nemusí byť len dohoda účastníkov ale napríklad aj povinnosť vyplývajúca priamo zo zákona. V
prejednávanej veci bol navrhovateľ účastníkom, ktorý plnil, teda vykonával LSPP, a odporca účastníkom,
ktorý na základe tohto plnenia navrhovateľa získal majetkový prospech vo forme peňažných platieb

zo strany zdravotných poisťovní a pacientov. Povinnosť navrhovateľa uskutočniť plnenie a rovnako aj
oprávnenie odporcu prijať platby však má svoj zákonný podklad v príslušných ustanoveniach zákona
o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zákona o zdravotnej starostlivosti a ďalších nadväzujúcich
právnych predpisov. Navrhovateľ, vedomý si svojej povinnosti vyplývajúcej zo zákona, vykonával LSPP
a odporca, poznajúc svoje zákonom dané oprávnenia, prijímal za plnenie navrhovateľa poskytnuté

platby. Absenciu dohody účastníkov určujúcej, akú časť získaného majetkového prospechu má odporca
poukázať navrhovateľovi, nemožno považovať za chýbajúci právny dôvod plnenia, osobitne v prípade,
ak bola v priebehu konania preukázaná vedomosť oboch účastníkov o odplatnom charaktere výkonu
LSPP. Uvedené posúdenie súd uvádza len z dôvodu potreby komplexného vyjadrenia ku všetkým
tvrdeniam a návrhom účastníkov konania, ktoré odzneli v prejednávanej veci. Nie je rozhodnutím

o zamietnutí eventuálneho petitu sformulovaného navrhovateľom pri zmene žaloby na pojednávaní
dňa 21.5.2013. Nakoľko súd vyhodnotil žalovaný nárok ako nárok vyplývajúci zo zmluvného plnenia,
zaoberal sa výhradne primárnym petitom žaloby a o eventuálnom petite, ktorým si navrhovateľ uplatnil
žalovanú sumu titulom bezdôvodného obohatenia, vôbec nerozhodoval. Z rovnakého dôvodu súd
nevyhodnocoval ani námietku premlčania vznesenú odporcom na pojednávaní dňa 12.1.2016, ktorá

sa viazala na vyhodnotenie nároku vo veci samej ako práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Plnenie uplatnené na základe obchodnoprávneho vzťahu, ktorým je aj plnenie uplatnené navrhovateľom
primárnym petitom návrhu na začatie konania v prejednávanej veci, sa v súlade s ustanovením §
397 Obchodného zákonníka premlčuje uplynutím štvorročnej premlčacej doby, ktorá s prihliadnutím na
uplatnenie nároku podaním doručeným súdu dňa 24.11.2011 v časti o zaplatenie 214,93 eur a podaním

doručeným súdu dňa 10.3.2014 v časti o zaplatenie 3.330,50 eur, nemohla uplynúť.

Z vykonaného dokazovania preskúmaním predloženého výpisu z účtu odporcu a Saldokonta vyplynulo,
že odporca zaplatil navrhovateľovi odmenu za výkon LSPP v celkovej výške 1.083,23 eur. Odporca
vyplácal odmenu bezhotovostným spôsobom v prospech účtu navrhovateľa spravidla v mesiaci

nasledujúcom po mesiaci, v ktorom navrhovateľ vykonal LSPP. Uvedenú skutočnosť navrhovateľ v
priebehu konania nespochybnil. Z predložených listinných dôkazov však nevyplýva zaplatenie sumy
13,93 eur predstavujúcej časť hotovostných platieb od pacientov počas LSPP dňa 9.6.2011, ktorá patrí
navrhovateľovi. Za LSPP vykonanú dňa 9.6.2011 odporca zaplatil navrhovateľovi iba časť odmeny vovýške 26,00 eur, a to dňa 11.7.2011. Súd preto prijal ako nespornú skutočnosť, že odporca vyplatil
navrhovateľovi sumu 1.083,23 eur ako odmenu za výkon LSPP nasledovne:
- sumu 51,50 eur za LSPP dňa 15.1.2011 zaplatil dňa 10.2.2011,

- sumu 64,11 eur za LSPP dňa 12.2.2011 zaplatil dňa 14.3.2011,
- sumu 49,51 eur za LSPP dňa 10.4.2011 zaplatil dňa 11.5.2011,
- sumu 81,78 eur za LSPP dňa 24.4.2011 zaplatil dňa 11.5.2011,
- sumu 38,40 eur za LSPP dňa 4.5.2011 zaplatil dňa 10.6.2011,
- sumu 50,25 eur za LSPP dňa 4.6.2011 zaplatil dňa 11.7.2011,

- sumu 26,00 eur za LSPP dňa 9.6.2011 zaplatil dňa 11.7.2011,
- sumu 47,23 eur za LSPP dňa 12.8.2011 zaplatil dňa 13.9.2011,
- sumu 43,25 eur za LSPP dňa 16.8.2011 zaplatil dňa 13.9.2011,
- sumu 39,93 eur za LSPP dňa 25.8.2011 zaplatil dňa 13.9.2011,
- sumu 65,21 eur za LSPP dňa 24.9.2011 zaplatil dňa 11.10.2011,
- sumu 66,53 eur za LSPP dňa 16.10.2011 zaplatil dňa 11.11.2011,

- sumu 23,20 eur za LSPP dňa 5.11.2011 zaplatil dňa 9.12.2011,
- sumu 60,00 eur za LSPP dňa 5.11.2011 zaplatil dňa 19.12.2011,
- sumu 15,90 eur za LSPP dňa 17.11.2011 zaplatil dňa 9.12.2011,
- sumu 40,00 eur za LSPP dňa 17.11.2011 zaplatil dňa 19.12.2011,
- sumu 13,90 eur za LSPP dňa 5.12.2011 zaplatil dňa 13.1.2012,

- sumu 26,00 eur za LSPP dňa 5.12.2011 zaplatil dňa 19.1.2012,
- sumu 17,25 eur za LSPP dňa 31.12.2011 zaplatil dňa 13.1.2012,
- sumu 70,00 eur za LSPP dňa 31.12.2011 zaplatil dňa 19.1.2012,
- sumu 51,58 eur za LSPP dňa 21.1.2012 zaplatil dňa 9.2.2012,
- sumu 46,95 eur za LSPP dňa 4.2.2012 zaplatil dňa 15.3.2012,

- sumu 26,00 eur za LSPP dňa 21.3.2012 zaplatil dňa 10.10.2012,
- sumu 11,20 eur za LSPP dňa 21.3.2012 zaplatil dňa 15.4.2013,
- sumu 57,55 eur za LSPP dňa 29.4.2012 zaplatil dňa 21.5.2012.
Podľa nesporného tvrdenia účastníkov navrhovateľ prijaté platby odporcovi vždy vrátil. Svoj postup
navrhovateľ odôvodnil nemožnosťou identifikácie platby pre chýbajúci variabilný symbol. Po preskúmaní

odporcom predloženého výpisu z účtu súd zistil, že variabilný symbol použitý odporcom pri
jednotlivých uskutočnených platbách sa skutočne nezhoduje s variabilným symbolom uvedeným
navrhovateľom na vystavených faktúrach. Odporca pri platbách použil šesť až sedem miestny variabilný
symbol pozostávajúci vždy z označenia roku nasledovaného označením mesiaca, za ktorý uhrádza
navrhovateľovi odmenu za výkon LSPP. V prípade, že medzi účastníkmi konania paralelne netrval

iný záväzkový vzťah predpokladajúci opakujúce sa peňažné plnenie zo strany odporcu, čo ani jedna
zo sporových strán v priebehu konania netvrdila, na strane navrhovateľa nemohli vzniknúť dôvodné
pochybnosti o účele prijatých platieb. Navrhovateľovi preto muselo byť zrejmé, že sa jedná úhradu
odmeny za výkon LSPP v zmysle návrhu zmluvy o vykonávaní lekárskej služby prvej pomoci zo dňa
26.11.2010. Nakoľko suma priebežne poukazovaná odporcom na účet navrhovateľa zodpovedala výške

odmeny navrhovateľa za výkon jednotlivých LSPP, ktorú súd ustálil ako spravodlivú odplatu svedčiacu
navrhovateľovi titulom zmluvného plnenia sui generis na základe zmluvného vzťahu s odporcom,
pripísaním týchto súm na účet navrhovateľa, zanikol záväzok odporcu vo výške 1.083,23 eur splnením
v súlade s ustanovením § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 339 ods.
1 a 2 Obchodného zákonníka. Zvyšok svojho záväzku pozostávajúci zo sumy 13,93 eur je odporca

povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom odmeny za výkon LSPP dňa 9.6.2011. Napriek skutočnosti, že
navrhovateľ si za výkon LSPP predloženými faktúrami (č.l. 178-205) vyúčtoval vyššiu odmenu, než mu
odporca vyplácal, ako veriteľ bol v zmysle ustanovenia § 329 Obchodného zákonníka povinný prijať aj
čiastočné plnenie, nakoľko to neodporovalo povahe záväzku ani sledovanému hospodárskemu účelu.
Preto pokiaľ navrhovateľ prijaté platby vrátil späť odporcovi, tento úkon nemá vplyv na zánik záväzku

odporcu a je potrebné pripísať ho na ťarchu navrhovateľa. Navrhovateľ má zákonom dané možnosti
domáhať sa od odporcu spätného vyplatenia vrátenej odmeny za výkon LSPP a súd aj touto cestou
apeluje na účastníkov konania , aby v záujme predchádzania ďalším súdnym sporom vysporiadali svoje
vzájomné nároky.

Účinky zániku záväzku splnením vylučujú akúkoľvek ďalšiu povinnosť odporcu uložiť predmet záväzku
do úradnej úschovy v snahe predísť vzniku omeškania. Ustanovenie § 568 Občianskeho zákonníka
naviac nie je možné aplikovať aj z toho dôvodu, že v prejednávanej veci odporcovi bolo nepochybne
známe, že jeho veriteľom je práve navrhovateľ, ktorý nebol neprítomný a uvedením čísla svojhobankového účtu na vystavených faktúrach jednoznačne prejavil vôľu, aby mu záväzok zo strany odporcu
bol plnený v prospech tohto účtu. Vrátenie odmeny vyplatenej na účet navrhovateľa odporcovi s
odstupom niekoľkých dní, teda po okamihu splnenia záväzku zo strany odporcu, nemožno vyhodnotiť

ani ako nedostatočné poskytnutie súčinnosti, ktoré by zakladalo omeškanie navrhovateľa ako veriteľa a
následnú povinnosť odporcu využiť náhradný spôsob splnenia záväzku uložením do úschovy.

Splatnosť odmeny za výkon jednotlivých LSPP vyplýva z faktúr, ktorými navrhovateľ vyúčtoval odporcovi
odmenu v zmysle ním uplatňovaného spôsobu výpočtu výšky odmeny. Faktúry navrhovateľ priebežne

doručoval odporcovi, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. Námietku odporcu týkajúcu sa
rozporu obsahových náležitostí faktúr so zákonom o účtovníctve č. 431/2002 Z.z. súd nepovažoval v
pomeroch prejednávanej veci za relevantnú. Faktúry vystavené navrhovateľom v obchodnoprávnom
vzťahu účastníkov konania slúžia v rovine práva ako výzva na zaplatenie, ktorou navrhovateľ prejavil
vôľu prijať od odporcu účtované plnenie najneskôr v deň ich splatnosti, ktorý je vo faktúrach
jednoznačne vymedzený. Odporcom naznačený rozpor medzi dátumom poskytnutia fakturovaného

plnenia uvedeným v opise predmetu fakturácie a dátumom dodania služby nemá význam pre určenie
splatnosti odmeny za výkon LSPP. Pokiaľ ide o konkrétny rozsah omeškania odporcu a s tým spojený
nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania, súd vychádzal z navrhovateľom vymedzeného
počiatku omeškania v podaní zo dňa 14.3.2014 v spojení s opravou podania zo dňa 16.7.2014, t.j. zo
sumy 2.340,42 eur predstavujúcej navrhovateľom vyúčtovanú odmenu za výkon LSPP v období január

2011 - október 2011 od 24.11.2011 a zo sumy 1.205,01 eur predstavujúcej navrhovateľom vyúčtovanú
odmenu za výkon LSPP v období november 2011 - apríl 2011 od 16.5.2012. Porovnaním s vyššie
uvádzaným prehľadom peňažných plnení zo strany odporcu za výkon jednotlivých LSPP súd zistil, že
časť odmeny za LSPP dňa 5.11.2011 vo výške 60,00 eur a časť odmeny za LSPP dňa 17.11.2011 vo
výške 40,00 eur zaplatil odporca dňa 19.12.2011, pričom zodpovedajúca faktúra č. 2011/89 bola splatná

dňa14.12.2011aodmenuzaLSPPdňa4.2.2012zaplatilodporcadňa15.3.2012,pričomzodpovedajúca
faktúra č. 2012/009 bola splatná dňa 14.3.2012. Z oboch faktúr si však navrhovateľ uplatnil úrok z
omeškania až od 16.5.2012, ku ktorému dňu už odporca v omeškaní nebol, preto navrhovateľovi úrok
z omeškania za žalobou vymedzené obdobie v tejto časti nepatrí. Napriek skutočnosti, že odporca
plnil na základe označených faktúr až po dátume ich splatnosti, súd nemohol navrhovateľovi priznať

úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr, pretože by tak prekročil žalovaný nárok
uplatnený navrhovateľom, čo je v rozpore s ustanovením § 153 ods. 2 OSP. Ďalej súd zistil, že
časť odmeny za LSPP dňa 21.3.2012 vo výške 11,20 eur odporca zaplatil dňa 15.4.2013, pričom
zodpovedajúca faktúra č. 2012/072 bola splatná dňa 9.12.2012. Súd preto priznal navrhovateľovi úrok
z omeškania v zákonom stanovenej výške 8,75 % ročne zo sumy 11,20 eur za obdobie od 10.12.2012

do 15.4.2013. Pri uvedenej položke úroku z omeškania súd neprihliadal na navrhovateľom určený
počiatok omeškania (16.5.2012), nakoľko predchádzal dátumu splatnosti faktúry (9.12.2012). Uvedené
tiež platí aj o úhrade sumy 57,55 eur za LSPP dňa 29.4.2012, ktorú odporca zaplatil dňa 21.5.2012, teda
po dni, ktorým navrhovateľ ohraničil počiatok omeškania (16.5.2012) avšak pred dátumom splatnosti
zodpovedajúcej faktúry č. 2012/073, ktorej splatnosť nastala dňa 9.12.2012, ku ktorému dňu bol už

záväzok odporcu splnený. Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania aj z doposiaľ nezaplatenej sumy
odmeny 13,93 eur za LSPP dňa 9.6.2011 v požadovanej sadzbe 9 % ročne od 24.11.2011, teda v súlade
s navrhovateľom vymedzeným začiatkom omeškania s úhradou uvedeného plnenia.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto

rozsudku v súlade s ust. § 151 ods. 3 OSP, podľa ktorého zákonného ustanovenia v zložitých prípadoch,
najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v
konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej plynie
účastníkom 3 dňová lehota na vyčíslenie uplatnených trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.