Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 20, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/426/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311213416
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2311213416.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcov: 1/ H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. Q. T. XXX, 2/ G. P., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Q. T. XXX, obaja zastúpení advokátkou
JUDr. Beatou Kováčovou, Hlavná 604, Trnovec nad Váhom, proti žalovaným: 1/ H. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. Q. T. XXX, 2/ Z. F., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Q. T. XXX, obaja zastúpení advokátom
JUDr. Vladimírom Vágóom, so sídlom kpt. Nálepku 724/7, Galanta, o určenie vlastníckeho práva, o
odvolaniach žalobcov i žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Galanta, zo dňa 30. mája 2013, č.
k. 8C/192/2011-193, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil, že H. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX a
G. P., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom W. Q. T. č. XXX sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parc.
č. 407/47 - zast. plochy a nádvoria o výmere 103 m2 a parc. č. 407/16 - zast. plochy a nádvoria o
výmere 300 m2, evidovaných Správou katastra Šaľa na LV č. XXXX, kat. úz. W. Q. T., obec W. Q. T..
Zároveň určil, že titulom náhrady trov konania sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcom 99,50 eur do 3

dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobcovia sa domáhali
určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. 407/47 a č. 407/16. Poukázali na
to, že právna predchodkyňa žalovaných Z. P. nesplnila podmienky vydržania a preto jej ani nevzniklo
vlastnícke právo k celej pôvodnej parcele č. 407/8 o výmere 609 m2. Žiadali preto, aby súd ako
predbežnúotázkuvyriešil,činotárskazápisnica,ktorouboloosvedčenévlastníckeprávoZ.P.vydržaním
je platným právnym úkonom. Poukázali na to, že pozemky, ku ktorým žiadajú určiť vlastníctvo, užívali
dobromyseľne od roku 1986, čiže nepretržite po dobu 25 rokov, čím splnili podmienky k nadobudnutiu

vlastníckeho práva vydržaním. Žalovaní žiadali návrh zamietnuť, uviedli, že sporné nehnuteľnosti
odkúpili v 40 rokoch 20 stor. nebohý H. J. a nebohá P. J., rod. K., ktorí boli starými rodičmi žalovanej 2/
a rodičmi p. P., rod. J., ktorá pôvodnú parc. č. 407/8 - záhrady o výmere 609 m2 nadobudla v zmysle
osvedčenia spísaného do notárskej zápisnice dňa 26.11.2008, sp. zn. N424/2008, NZ52119/2008.
Žalovaní spochybnili dobrú vieru žalobcov pri držbe nehnuteľností, o čom svedčí list právnej zástupkyne
žalobcov zo dňa 06.07.2010 ohľadom budúceho nájmu resp. odkúpenia nehnuteľností. Z vykonaného
dokazovania súd prvej inštancie zistil, že právni predchodcovia účastníkov konania H. J., rod. U., vlastnili

v prvej polovici 20. stor. celú nehnuteľnosť pozemok pozostávajúci z parciel evidovaných v pozemkovej
knihe vo vložkách č. 1145, 1146 a 451 v kat. úz. W. Q. T.. Ich deti si počas ich života na častiach tohto
pôvodného pozemku stavali rodinné domy. Medzi sebou si tak pôvodný pozemok podľa ústnej dohody
a reálneho užívania na základe súhlasu rodičov (J. a H. J.) rozdelili. Jednu časť si zobral do užívania T.a H. O., druhú časť si zobral J. J. s manž. J., rod. J., ďalšiu tretiu časť H. J. s manž. P., rod. K., a štvrtú
časť P. J. s manž. H. H.. Takto rozdelené časti pozemku užívali po celý život. Niekedy v 60.-tych rokoch
20. storočia sa súrodenci P. H., rod. J. s bratom H. J. dohodli na rozdelení časti pozemku, ktorý užívali

tak, že P. bude mať časť pod rodičovským domom aj s prístavbou, ktorú vlastnil H. J. s manž. teda aj s
pozemkom pod domom a priľahlým dvorom a druhú časť si ohradí H. J., aby tam mohla stavať jeho dcéra
Z. P. s manž. H. P.. Podľa tejto dohody naďalej každý v pokoji nerušene užíval svoju časť. Každý takto
odčlenenú časť užíval bez toho, aby si to právne vysporiadal. Časť, ktorú užíval po dohode zo 60. rokov
20 storočia H. P., otec Z. P. si p. P. vysporiadala v roku 1981. V tom čase boli ako vlastníci vedení právni

nástupcovia pôvodných vlastníkov. Formou kúpnej zmluvy jej odpredali svoje spoluvlastnícke podiely v
časti pozemku, ktorá zodpovedala výmere na akej sa jej otec dohodol so svojou sestrou P. H. v čase,
keď začala P. Z. stavať rodinný dom č. súp. XXX. Dňa 26.07.1986 bola uzatvorená kúpna zmluva, na
základe ktorej Z. P. predala H. P. a G. P. dom. č. XXX ako nadstavbu ležiacu na parc. č. 407/16 v kat. úz.
W. Q. T. evidovanú na LV č. XXX. Uvedená zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v Galante pod
R1 550/86. Od uvedenej kúpy mali nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto sporu v držbe žalobcovia.

Kupujúci boli synom a nevestou G. P.. Dňa 26.11.2008 notár JUDr. Karol Kováč vydal osvedčenie o
vydržaní pod sp. zn. N424/2008, NZ52119/2008, ktorým osvedčil vyhlásenie, že titulom vydržania je Z.
P. vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. W. Q. T. zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. 407/8 - záhrady
o výmere 609 m2 v celosti. D. J., P. U., M. X., G. X., Y. Y., Y. F., Z. F., U. X. ako podieloví spoluvlastníci
vedení v evidencii nehnuteľností čestným prehlásením prehlásili, že nemajú žiadne výhrady k vzniku

vlastníckeho práva vydržaním v prospech Z. P., ktorá v notárskej zápisnici vyhlásila, že jej rodičia
predmetnú nehnuteľnosť v 40.-tych rokoch minulého storočia odkúpili a v dôsledku vojnových udalostí
nedošlo ku knihovanému vysporiadaniu, avšak od tej doby v dobrej viere nikým nerušení držali a po
nich aj ona užívali vzhľadom na všetky okolnosti držby dobromyseľne nehnuteľnosti s tým, že im patria
ako vlastníkom. Po vydaní osvedčenia o vydržaní bol vyhotovený geometrický plán č. 142/2008 zo dňa

11.03.2009, ktorým sa pôvodná parc. č. 407/8 - záhrady o výmere 609 m2 rozčlenila na novovzniknuté
parcely, všetky evidované ako zastavené plochy a nádvoria a to parc. č. 407/47 o výmere 103 m2, parc.
č. 407/16 o výmere 300 m2, parc. č. 407/48 o výmere 106 m2, parc. č. 407/49 o výmere 16 m2 a parc.
č. 407/54 o výmere 84 m2. Všetky tieto sú evidované na LV č. XXXX kat. úz. W. Q. T. vo vlastníctve
žalovaných1/,2/,ktorýmZ.P.uvedenénehnuteľnostipodarovalavroku2009darovacouzmluvouzodňa

18.03.2009. Z priloženej fotodokumentácie v spise súdu prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že parc.
č. 407/47 a parc. č. 407/16 sú v užívaní žalobcov a prinajmenšom od r. 1986 neboli v užívaní žalovaných
resp. v užívaní Z. P.. Z fotodokumentácie tiež vyplýva, že parc. č. 407/47 a 407/16 je od parciel č.
407/48, 407/49 a 407/54 oddelená železným plotom a z prednej uličnej fronty sú parcely ohradené
železnou bránou ako aj železným plotom, ktorý má murovaný základ. Právne súd prvej inštancie vec

posúdil podľa ust. § 130, § 134 Občianskeho zákonníka. Matka žalovanej 2/ nadobudla vlastnícke právo
k sporným nehnuteľnostiam na základe osvedčenia o vydržaní vydaného notárom. Žalobcovia právnymi
argumentami spochybňovali takto nadobudnuté vlastníctvo. Osvedčenie notára má povahu listiny, nie
právneho aktu vydaného štátnym orgánom. Ak neboli splnené podmienky pre vydanie osvedčenia jeho
vydaním sa nedostatok týchto podmienok nekonvaliduje. Osoba spochybňujúca oprávnenosť takéhoto

osvedčenia, ak preukáže naliehavý právny záujem, že podmienky pre jeho vydanie splnené neboli,
môže sa domáhať na súde, aby vyslovil, že toto osvedčenie je právne neúčinné. Súd skonštatoval,
že žalobcovia majú na tomto spore právny záujem, ak navrhujú určenie svojho vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti na požadovanom určení je vždy naliehavý právny záujem. Po vydržaní nehnuteľnosti,
ktorá je premetom sporu došlo k prevodu nehnuteľností na žalovaných, čiže po vydržaní došlo k

ďalšej právnej zmene. Zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2002 vsunul zákonom č. 255/2001 Z.z
do katastrálneho zákona nové znenie § 34 ods. 2, ktoré ustanovenie má riešiť postup správneho
orgánu pri zápise záznamovej listiny, ktorou je rozsudok súdu o neplatnosti právneho úkonu a zároveň
rozsudok súdu o určení vlastníctva absentuje. V takomto prípade, ak toto právo bolo následne dotknuté
zmenou, treba súdom určiť komu patrí vlastnícke právo. V spise sp. zn. N424/2008 je LV č. XXX/

X - záhrady o výmere 609 m2 kat. úz. W. Q. T. ako podielová spoluvlastníčka uvedená G. P., rod.
H., v podiele 2/28 a 2/14. G. P., rod. H., je matkou žalobcu 1/ H. P.. Čestné vyhlásenie o súhlase s
vydržaním neučinila podielová spoluvlastníčka G. P., ale jej vnučka P. U.. V čase učinenia čestného
prehlásenia bola už G. - M. P. mŕtva. Keď sa vlastníctvo nadobúda smrťou poručiteľa, tak žalobca 1/
H. P. už bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní

dospel k záveru, že žalobca 1/ mal v podielovom spoluvlastníctve po svojej matke nehnuteľnosť, ktorá
je predmetom sporu a matka žalobcu 1/ za svojho života bola tiež podielovou spoluvlastníčkou tejto
nehnuteľnosti. Z dokazovania bolo teda preukázané, že potomkovia J. J. a H. J. si reálne rozdelili
pozemky a tieto v dobrej viere užívali s tým, že im vlastnícky patria. Zo strany žalobcov došlo k vydržaniuvlastníctva na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČSR v Brne 911/32 (podľa jeho právnej vety v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností
písaných v pozemkovej knihe sa mená spoluvlastníkov vydaných v podieloch, podľa ktorého určití

spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a v užívaní treba spotrovať
dohodu strán o deľbe poprípade o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do
vlastníckeho práva; takáto dohoda totiž môže byť uzavretá aj mlčky. Na neplatnosť takejto dohody nemá
vplyv ani okolnosť, že niektoré časti nehnuteľnosti má v spoločnej držbe viac spoluvlastníkov iné časti
jednotliví spoluvlastníci vo výlučnej držbe. Toto akceptoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 1Cz/1/85,

1Cz/81/86. V podstate ide o deľbu medzi spoluvlastníkmi a pokiaľ sú splnené podmienky vydržania takto
rozdeleného spoluvlastníctva môže tieto skutočnosti osvedčiť v nesporovom konaní aj notár. Čo sa týka
Z. P. a jej vyhlásenia o vydržaní, je nutné uviesť, že podmienky pre vydržanie splnené neboli. Z. P.
mala vyhlásiť, že splnila podmienky vydržania, mala uviesť okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej
držby a nepretržitosť držby. Z. P. teda vydržala nehnuteľnosť, ktorú v držbe nemala. Takéto vydržanie je
v rozpore so zákonom. Z. P. k svojmu vyhláseniu mala doložiť vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis

v katastri nehnuteľnosti preukazuje vlastníctvo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému
bremenu alebo ich právnych nástupcov ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva
výhrady. Keďže G. - M. P. bola mŕtva, čestné prehlásenie mal učiniť žalobca 1/ ako jej syn, čo však
učinené nebolo. Súd si ako predbežnú otázku vyriešil účinnosť resp. neúčinnosť vydržania Z. P. a došiel
k záveru, že čo sa týka nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu tak Z. P. tieto nevydržala. Naopak,

čo sa týka žalobcov, títo vydržali vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti a preto súd rozhodol, že sú
ich vlastníkmi. O práve na náhradu trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., priznal žalobcom
náhradu trov konania, ktoré spočívajú v súdnom poplatku.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podali odvolanie žalovaní,

uviedli, že svedeckými výpoveďami ako aj predloženými listinnými dôkazmi v žiadnom smere nebol
vyvrátený obsah notárskej zápisnice N424/08, NZ52119/08 zo dňa 26.11.2008, na základe ktorej právna
predchodkyňa žalovanej 2/ Z. P. nadobudla vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Vedomosť o
tom, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, neprináležia žalobcom a nikdy neprináležali ich
právnym predchodcom je jednoznačne zrejmá aj z listinného vyjadrenia p. F. zo dňa 06.07.2010 ako

vtedajšej právnej zástupkyne žalobcov, kde ohľadom predaja, resp. prenájmu spornej nehnuteľnosti
uvádza, že žalobcovia nemajú záujem o uzavretie nájomnej zmluvy ohľadne sporných parciel, ale majú
záujem v čo najkratšom čase uzavrieť kúpnu zmluvu. V roku 2011 na žiadosť žalovaných došlo na
spornej nehnuteľnosti k odstráneniu stavby a to hospodárskej budovy, ktorú si žalobcovia protiprávne na
spornej parcele postavili. O tomto rozhodol stavebný úrad obce W. Q. T.. Poukázali na obsah čestného

vyhlásenia v písomnej forme svedkyne H. F. z 26.03.2012, ktoré je v zásadnom rozpore s jej ústnou
výpoveďou zo dňa 16.03.2013. Žalobcovia nezvládli bremeno dôkazov a taktiež nepreukázali počas
celého konania naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p.. Počas celého konania bolo zrejmé,
že žalobcovia 1/, 2/ neboli ani z malej časti niekedy vlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Naopak, vlastníci
nehnuteľností resp. právni nástupcovia pôvodných vlastníkov vo svojich výpovediach potvrdili právny

nárok Z. P., ktorá je matkou žalovanej 2/. Dedičské konanie po nebohej G. P., rod. H. matke žalobcu
1/ prebehlo pod sp.zn. D11/01, do dedičstva nebol pojatý jej podiel na spornej nehnuteľnosti, nakoľko
aj žalobcovi 1/ v tom čase bolo zrejmé, že v zmysle rodinnej dohody z roku 1947 tento podiel prináleží
právnym predchodcom žalovanej 1/. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia síce vymenúva podmienky
vydržania, avšak v plnom rozsahu ignoruje jednak svedecké výpovede svedkov na pojednávaniach

ohľadne držby spornej nehnuteľnosti ako aj predložené listinné dôkazy a to predovšetkým situačný
náčrt nehnuteľnosti ako aj geometrický plán z 02.10.1979. Vzhľadom na takúto dôkaznú situáciu nemal
ani nemohol okresný súd spochybniť platnosť notárskej zápisnice. Navrhli zmeniť rozsudok súdu prvej
inštancie a návrh v plnom rozsahu zamietnuť.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania podali v zákonom určenej lehote
odvolanie žalobcovia. Uviedli, že súd im priznal náhradu trov konania tak, že žalovaní sú povinní
zaplatiť im 99,50 eur. Rozsudok bol vyhlásený dňa 30.05.2013, doručený v písomnej forme právnej
zástupkyni žalobcov dňa 31.06.2013, t.j. pred uplynutím zákonnej 3-dňovej lehoty od vyhlásenia
rozsudku na vyčíslenie trov právneho zastúpenia. Dňa 02.06.2013 boli vyčíslené trovy právneho

zastúpenia odposlané právnou zástupkyňou sudcovi súdu prvej inštancie s požiadavkou o dodatočné
priznanie formou uznesenia a následne nasledujúci deň odposlané listovou zásielkou. Navrhli preto v
časti náhrady trov konania rozsudok zmeniť a priznať im náhradu trov právneho zastúpenie vo výške
786,54 eur.4. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa vo
veci samej stotožňujú.

5. Krajský súd v Trnave o odvolaniach prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 5.11.2014, č.k.
11Co/327/2013-252, ktorým zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol, keď dospel k
záveru, že žalobcovia nesplnili jednu z podmienok vydržania - dobromyseľnosť a tak nemohli vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam vydržať. Uznesením zo dňa 4.12.2014, č.k. 11Co237/2013-261

odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania a určil žalobcom 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalovaným 1/, 2/ ich náhradu vo výške 556,25 eur za trovy právneho zastúpenia do rúk právneho
zástupcu žalovaných.

6. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR
uznesením, sp.zn. 2Cdo 181/2015 zo dňa 30.5.2016 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave

z 5.11.2014, sp.zn.11Co/327/2013 ako aj uznesenie Krajského súdu v Trnave zo 4.12.2014, sp.zn.
11Co/327/2013 z dôvodu, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou majúcou za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Skonštatoval, že odvolací súd nevykonal dôkazy listinou tak, ako to
uvádza zákon v ustanovení § 129 ods. 1 O.s.p. a na pojednávaniach nevytvoril po vykonaní dokazovania
žalobcom procesnú možnosť vyjadriť sa k jednotlivým vykonaným dôkazom.

7. Po vrátení veci odvolací súd opätovne rozhodoval podľa ustanovení zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej CSP) účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods.1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Krajský súd ako súd

odvolací tak po zistení, že odvolania podali včas oprávnené osoby - strany sporu proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné postupom podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP preskúmal napadnutý
rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní podľa § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 8C/192/2011 je návrh žalobcov
1/, 2/, ktorým sa domáhajú určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parc. č. 407/47 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 103 m2 a parc. č. 407/16 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 300 m2
evidovanýchSprávoukatastraŠaľa naLVč.XXXXprekat.úz.W.Q.T.,ObecW.Q.T.,titulomvydržania.

9. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bolo návrhu žalobcov 1/, 2/ v celom rozsahu vyhovené.

10. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobcovia 1/, 2/ sú vlastníkmi rodinného domu č. súp.
XXX zapísaného na LV č. XXX v kat. úz. W. Q. T., ktorý je postavený na parc. č. 407/16. Uvedený rodinný

dom získali do vlastníctva kúpnou zmluvou zo dňa 26.07.1986, registrovanou Štátnym notárstvom
Galanta pod č. RI 550/86. Pozemok pod domom, parc. č. 407/16 ako časť pôvodnej parc. č. 407/8 o
výmere 609 m2 bola v spoluvlastníctve viacerých osôb a to H. F., G. P. - rod. H. (matka žalobcu 1/), N.
J., J. J., H. J., T. O., D. J., M. X., S. Q., Y. Y. a Y. T. ako to vyplýva z LV č. XXXX. Notárskou zápisnicou
napísanou na Notárskom úrade v Šali dňa 26.11.2008 JUDr. Karolom Kovácsom - notárom pod č.

N424/2008, NZ52119/2008 notár osvedčil, že titulom vydržania je vlastníčkou parc. č. 407/8 - záhrady
o výmere 609 m2 v k.ú. W. Q. T. v celosti Z. P., matka žalovanej 2/. Následne táto podarovala parc.
č. 407/8 svojej dcére a jej manželovi, teda žalovaným 1/, 2/ darovacou zmluvou zo dňa 26.01.2009.
Geometrickým plánom zo dňa 11.03.2009 bola parc. č. 407/8 rozdelená na viacero parciel a to parc. č.
407/47, 407/16, 407/48, 407/49 a 407/54, ktoré sú toho času evidované na LV č. XXXX vo vlastníctve

žalovaných 1/, 2/. Žalobcovia tvrdia, že Z. P., právna predchodkyňa žalovaných, nemohla vydržať celú
pôvodnú parc. č. 407/8 do svojho vlastníctva, lebo túto neužívala celú. Časť z nej a to toho času parc. č.
407/47 a 407/16 užívali od roku 1986 žalobcovia 1/, 2/ nerušene, dobromyseľne, takže k týmto parceliam
vlastnícke právo vydržali oni.

11. Odvolací súd mal za to, že v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP majú žalobcovia na určení
vlastníckeho práva naliehavý právny záujem, keďže zápis v katastri nehnuteľností svedčí iným osobám.12. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu 3 rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť. Podľa
ods. 2 takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva alebo

k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb. Podľa ods.
3 do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

13. Vydržanie je osobitný, originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom
určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k nemu rozhodnutie štátneho

orgánu. Pre vydržanie treba splnenie zákonom požadovaných podmienok a to: a) musí ísť o spôsobilý
predmet vydržania, b) držba musí byť oprávnená a c) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom
ustanovenej doby. Z uvedeného teda vyplýva, že jedným z predpokladov vydržania je, že držba
musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci
(vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto
vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť splnená aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí.

Skutočnosť,čidržiteľvecijealeboniejedobromyseľnýtrebavždyhodnotiťobjektívneanielenzhľadiska
osobného presvedčenia samotného držiteľa veci. Dobrú vieru treba totiž chápať ako presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide o psychický stav, o vnútorné
presvedčeniesubjektu,ktorésamoosebenemôžebyťpredmetomdokazovania.Možnoonejusudzovať
len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec

patrí musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie
držiteľa bolo dôvodné.

14. Z kúpnej zmluvy, ktorou žalobcovia kúpili rodinný dom v roku 1986 vyplýva, že predmetom kúpnej
zmluvy bol iba rodinný dom. Táto skutočnosť vyplýva aj z dotazníka a čestného vyhlásenia vyplneného

k zmluve, v ktorom je uvedené, že prevádzanou nehnuteľnosťou je iba dom, kde pri cene je uvedená
cena s pozemkom 43.720,- Kčs a cena domu 40.610,- Kčs, ktorá cena je uvedená aj v kúpnej zmluve.
Žalobcovia 1/, 2/ podpísali uvedenú kúpnu zmluvu dobrovoľne, slobodne, vlastnoručne a tiež aj dotazník,
ktorý bol súčasťou registrácie kúpnej zmluvy, v čase podpísania boli spôsobilí na právne úkony vo veku
30. a 33r., teda v mladom, produktívnom veku. Takže odvolací súd má za to, že pri bežnej opatrnosti,

ktorú možno vzhľadom na tieto okolnosti a povahu veci od žalobcov očakávať, že museli mať vedomosť
o tom, čo v zmluve podpisujú, že kupujú len rodinný dom. Navyše žalobca 1/ na odvolacom pojednávaní
uviedol, že kto dom postavil nevie, dom kúpil hlavne preto, že rodičovský dom mal okná do dvora
tohto rodinného domu a nechceli, aby sa tam nasťahovali nejakí cudzí ľudia, tak sa rozhodli, že rodinný
dom kúpia. Keď dom kupoval, pozemok pri dome a okolo domu už bol oplotený nízkym plotom, ktorý

on len zvýšil. Keď dom kupoval, nekúpil aj pozemok, pretože bol nevysporiadaný a navyše matka
žalovanej 2/ mu vravela, že sú rodina, na čo by zbytočne dávali nehnuteľnosti vymeriavať, že nech
užíva nehnuteľnosti tak ako sú oplotené s tým, že mu povedala, že môže si vzadu posunúť plot, ale o
2 - 3 m, aby mal väčší dvor. Žalobkyňa 2/ potvrdila, že dom kupovali z dôvodu, aby rodičia nedostali
cudzích susedov, ona si myslela, že kúpili aj dvor, kúpnu zmluvu, keď podpisovali bolo to narýchlo, ona ju

nečítala. To, že nekúpili aj dvor sa dozvedeli až vtedy, keď žalovaní chceli začať stavať na konci ich dvora
autoškolu. V dovolaní žalobcovia ešte poukazovali na ust. § 218 O.z. účinného do 31.12. 1991, podľa
ktorého s prevodom vlastníctva k stavbe zriadenej na pozemku prechádza na nadobúdateľa stavby i
právo osobného užívania pozemku.Odvolací súd má za to, že uvedenýé ustanovenie nie je možné na
danú vec aplikovať, nakoľko právo osobného užívania pozemku sa mohlo zriadiť len k pozemkom, ktoré

boli v socialistickom spoločenskom vlastníctve ( § 199 O.z. účinného do 31.12.1991) ). V danom prípade
však sporné pozemky vlastnili fyzické osoby.

15. Odvolací súd z týchto skutočností uzavrel, že žalobcovia 1/, 2/ pri kúpe rodinného domu mali
vedomosť, že kupujú len rodinný dom bez pozemkov a navyše v konaní nepreukázali, že by predmetnú

parc. č. 407/16 a 407/47 pred rokom 1986 užívali výlučne ich právni predchodcovia, naopak potvrdili,
že ju užívali právni predchodcovia žalovaných, a navyše z listinných dôkazov a to z výkazu plôch z roku
1948 vyplynulo, že parc. č. 407/8 záhrada podľa starého stavu patrila J. H., J. U., H. P., J. H., J., O. H., J.
H. a podľa nového stavu mala parcela s č.s. 407/8 pripadnúť H. J., pr. predchodcovi žalovaných. Taktiež
podľa geom. plánu z roku 1979 parcela 407/16 ako novovzniknutá ( z parciel 407/7,8,9) mala patriť H. J..

16. Keďže žalobcovia nepreukázali splnenie jednej z podmienok vydržania a to dobromyseľnosť
držby, nemohli vlastnícke právo k sporným parceliam vydržať, preto sa odvolací súd nezaoberalnotárskou zápisnicou o osvedčení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam Z. P. (N/424/2008,
NZ/52119/2008), keďže nebolo potrebné túto otázku riešiť ako predbežnú.

17. Vzhľadom k uvedenému preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
388 CSP zmenil a žalobu žalobcov 1/, 2/ ako nedôvodnú zamietol, keďže títo nepreukázali splnenie
podmienok vydržania.

18. O náhrade trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP za použitia ustanovenia

§ 255 ods.1 CSP a v konaní úspešným žalovaným 1/, 2/ priznal ich náhradu v plnom rozsahu.

19. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).