Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Anna Vargová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15Csp/109/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117211990
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117211990.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: O. V., K.. X.X.XXXX, O.

A. XXXX/X, XXX XX V., proti žalovanému: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 247 85 199,
so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, právne zastúpený:
ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., IČO: 47 255 773, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, o
primerané finančné zadosťučinenie 2.693,03 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 2.5.2017 sa žalobca domáhal vydania primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 2.693,03 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 19.10.2016 do
zaplatenia na tom skutkovom základe, že si úspešne uplatnil porušenie svojho spotrebiteľského práva v
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 24C/14/2016, keď súd žalovanému priznal nárok
na zaplatenie sumy vo výške 6.720,- Eur oproti žalovanej sume 9.413,03 Eur. Žalobca za svoj úspech
považuje to, že v časti o zaplatenie sumy 2.693,03 Eur bol v konaní úspešný, nakoľko súd uvedenú
sumu žalovanému nepriznal a má za to, že žalovaný sa chcel na jeho úkor bezdôvodne obohatiť.
Žalobca si zároveň uplatnil úroky z omeškania, keďže žalovaný sa podľa tvrdení žalobcu o porušení

spotrebiteľských práv dozvedel 18.10.2016 po vyhlásení rozsudku, teda žalobca si uplatnil aj nárok na
úroky z omeškania vo výške 5 %, a to odo dňa nasledujúceho po vyhlásení rozsudku 19.10.2016.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, nárok žalobcu neuznal a mal za to, že pokiaľ zákon hovorí o
spotrebiteľovi, ktorý na súde úspešne uplatní nárok z porušenia práv je potrebné, aby takýto spotrebiteľ
bol aktívne legitimovaným subjektom podať žalobu na súd. Ďalej žalovaný uviedol, že spotrebiteľ ako
taký nemôže mať prospech zo svojej vlastnej nepoctivosti, teda v danom prípade z toho, že nehradil tak,

ako sa zmluvne zaviazal. Žalovaný navyše neuhradil ani to, na čo bol súdnym rozhodnutím zaviazaný.

3. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, spisovým materiálom Okresného súdu
Prešov sp.zn. 24C/14/2016 a zistil:

4. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 24C/14/2016 sa žalobca KRUK Česká a
Slovenská republika, s.r.o. so sídlom Hradec Králové, ČR domáhal voči žalovanému O. V. zaplatenia

sumy vo výške 9.413,03 Eur ako nárokov zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 29.10.2014
medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. so
sídlom Hradec Králové, ČR ako postupníkom, titulom ktorej bola postúpená pohľadávka aj voči dlžníkovi
O. V.. Dlžník uzavrel so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave Zmluvu osplátkovom úvere dňa 4.1.2013 č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla dlžníkovi úver vo výške
6.720,- Eur, ktorý mal byť splácaný v pravidelných mesačných splátkach v sume 159,11 Eur v počte
splátok 76. Z dôvodu neplnenia zmluvných povinností dlžníkom celkový dlh podľa tvrdení žalobcu

predstavoval 9.413,03 Eur pozostávajúci z istiny 6.720,- Eur a úroku 2.164,10 Eur, ako aj úroku z
omeškania 248,46 Eur a poplatkov 280,47 Eur, si žalobca v predmetnom konaní voči žalovanému
žalobou uplatnil. Okresný súd Prešov rozhodol rozsudkom dňa 18.10.2016 tak, že zaviazal žalovaného
O. V. na zaplatenie sumy vo výške 6.720,- Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 6.720,-
Eur od 19.11.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 42,78 %. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 21.12.2016. V odôvodnení
rozsudku súd konštatuje, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm.
k/, teda rozlíšenie splátky na istinu, úroky a iné poplatky, čo má za následok zákonnú sankciu v
podobe, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Súdu tiež nesedela celková suma, ktorú má spotrebiteľ
uhradiť vo výške 11.657,63 Eur pokiaľ vynásobil výšku splátky s počtom splátok (159,11 Eur x 76)
bola výsledná suma 12.092,36 Eur, čo znamená nesplnenie zákonných náležitostí zmluvy. Z obsahu

spisového materiálu je tiež zrejmé, že žalovaný z čerpanej sumy 6.720,- Eur neuhradil ani len jednu
splátku. (!)

5. Zástupca žalovaného na súdnom pojednávaní uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a priečiacu
sa dobrým mravom. Žalobca nedodržal svoje záväzky a pokiaľ žalobca žaloval sumu v konaní

24C/14/2016 tak, ako ju žaloval, vychádzal z podkladov poskytnutých postupcom. V tom čase žalovaný
nebol toho názoru, žeby uplatnený nárok bol bez právneho titulu. Zároveň žalovaný poukázal na to,
že ani suma priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím nebola zo strany žalobcu uhradená. Navrhol
žalobu zamietnuť.

6. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

7. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

8. Žaloba, ktorou sa oprávnená osoba domáha primeraného finančného zadosťučinenia sa nazýva
žalobou satisfakčnou, pretože primerané zadosťučinenie je nástrojom satisfakcie, ktorej úlohou je
vyrovnať narušenú rovnováhu v postavení toho, kto právo spotrebiteľa porušil a dotknutej osoby -
spotrebiteľa. Okrem satisfakčnej funkcie má primerané finančné zadosťučinenie aj sankčnú povahu,
pretože predstavuje pre toho, kto právo spotrebiteľa porušil finančnú ujmu zodpovedajúcu sume,

ktorú musí titulom primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi zaplatiť, táto sankčná povaha
primeraného finančného zadosťučinenia má však vedľajšiu úlohu, pretože primárna je satisfakčná
povaha. Napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu ČR 29Odo/652/2001 z 18.10.2001 NS ČR uviedol:
„Právna teória a prax sú zajedno v tom, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie je nárokom,
ktorým sa reparuje ujma nemateriálnej povahy. Tento aspekt vyplýva už z podstaty tohto nároku, ktorý

sa označuje ako zadosťučinenie alebo satisfakcia, aby sa už v názve zdôraznila jeho imateriálna
povaha.“ Zákonodarca v ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa zakotvil možnosť domáhať
sa primeraného finančného zadosťučinenia v súvislosti s porušením práv spotrebiteľa, nemal tým
na mysli, že takýto nárok automaticky vyplýva zo zákona, bez toho, aby spotrebiteľ preukázal
základné predpoklady úspešného uplatnenia tohto nároku, a síce úspešne uplatniť porušenie práva

alebo povinnosti ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi na súde. Nejedná sa o úspešné
uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými
predpismi, pokiaľ v konaní, kde spotrebiteľ nevystupoval v postavení žalobcu podávajúceho žalobu,
v ktorej bol úspešný, žalobca bol v konaní žalovaným pre nezaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej zoZmluvy o poskytnutí úveru. nejedná sa teda o konkrétne uplatnenie nároku z porušenia práva alebo
povinnosti napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie
neprijateľnosti konkrétneho vymedzenia zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.

9. „V súvislosti s ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa o zmene Zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov len poznamenáva, že pod
úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť
úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu

škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.“ (NS SR 6Cdo/389/2015)

10. Predpokladom primeraného finančného zadosťučinenia je úspešné uplatnenie práva alebo
povinnosti na súde a právoplatne priznaný nárok spotrebiteľovi. V predmetnom konaní si žalobca uplatnil
nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 2.693,03 Eur s príslušenstvom na

tom skutkovom základe, že v súvisiacom konaní 24C/14/2016 sa voči nemu spoločnosť KRUK Česká
a Slovenská republika, s.r.o. so sídlom v ČR domáhala nároku na zaplatenie sumy vo výške 9.413,03
Eur, pričom súd priznal nárok len v sume 6.720,-Eur a v časti o zaplatenie 2.693,03 Eur bola žaloba
zamietnutá, čo považuje žalobca za svoj úspech v konaní. Podľa tvrdení žalobcu si žalovaný voči nemu
uplatňoval nárok, na ktorý nemal právo. Súd posúdil poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov z

dôvodu, že v zmluve nebol uvedený rozpis splátok na istinu, úrok a poplatky a tiež suma, ktorú mal dlžník
celkom uhradiť ako celkové náklady spotrebiteľa nekorešpondovala s výslednou sumou po vynásobení
výškysplátkyspočtomsplátok,čosúdposúdiltaktiežakonedostatokzmluvnýchnáležitostí.Súdsavšak
nedomnieva, že nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie je preukázaný. Východiskovou
základňou výkladu právnych noriem je taký postup, ktorý rešpektuje právny poriadok, spoločenské

podmienky, zodpovedá logickým pravidlám a eliminuje vznik možných hodnotových rozporov. V konaní
24C/14/2016 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na úhradu dlžnej sumy vzniknutej na základe
poskytnutého úveru jeho postupcom potom, ako dlžník (žalobca) neuhradil z poskytnutého úveru 6.720,-
Eur ani len jednu splátku. Pokiaľ súd žalobe v plnom rozsahu nevyhovel a vyhovel z požadovanej sumy
9.413,03 Eur len sume vo výške 6.720,- Eur, čo je neuhradená istina súd nie je toho názoru, že prijateľná

aplikácia ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ súd posúdil poskytnutý
úver ako bezúročný a bez poplatkov, nakoľko nedostatok videl v nerozdiferencovaní splátok, uvedené
bolo právnym posúdením súdom, pričom nie je tajomstvom, že súdy uvedený „nedostatok“ vyhodnocujú
nejednoznačne. Existuje rozhodnutie NS SR 3Cdo/146/2017, ktorého argumentácia je odlišná vo vzťahu
k posúdeniu náležitostí v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, čo je práve sporný rozpis splátok.

11. K nedostatku náležitostí podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ súd uvádza, že tento nedostatok obligatórnej
náležitosti nebol zistený. V tomto smere súd odkazuje na uznesenie NS SR 3Cdo/146/2017, ktorého
argumentácia je zhodná s tvrdením žalovanej strany.

„Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ,
pozn. súdu), ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru,
že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v
nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne
vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. uvádza

pojmy „výška“, alebo „počet“, či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia
eurokomformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru
zahrňuje.“

12. „Pokiaľ ide o to, či Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvárali strany sporu, obsahuje výšku,

počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokommformný výklad
§ 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby
Zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, tzn. určenie, aká
časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.
Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v

číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej-ktorej anuitnej splátke (výška, ktorej je konštantná)
pripadaťnaistinu,úverovýúrokainéplatby.Dovolacísúdvsúvislostistýmpoznamenáva,žeajvzmysle
rozsudku Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami,
nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenieistiny (viď. bod 53 rozsudku). Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ
na žiadosť spotrebiteľa, a to bez platenia kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej
tabuľky.“ (bod 53 rozsudku - rozsudok C 42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Biróová)

13. Tomuto súdu však neprináleží preskúmavať rozhodnutia iného súdu rovnakej inštancie a je ním
po nadobudnutí právoplatnosti viazaný, uvedenú argumentáciu dáva do pozornosti len z dôvodu, že
pokiaľ neexistuje jednotná rozhodovacia prax súdov, nie je možné od dodávateľa vyžadovať odbornosť
a vyvodzovať voči nemu zodpovednosť pre údajné porušenie práv spotrebiteľa. K ust. § 3 ods. 5 zák.

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa sa žiada uviesť, že právo spotrebiteľa vyplývajúce z tohto
zákonného ustanovenia s cieľom ochrany spotrebiteľa proti porušiteľovi nastupuje vtedy, ak porušiteľ
poškodzuje záujmy spotrebiteľa a spotrebiteľ si na súde uplatní porušenie tohto práva alebo povinnosti
ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi. Účelom a zmyslom zákonného ustanovenia je odškodniť
spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti
porušeniu práv a povinností zo strany dodávateľ a v tomto konaní bol úspešný. Z hypotézy citovanej

právnej normy, z ktorej priznáva spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho,
kto za porušenie práv alebo povinnosti ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá
jednoznačne vyplýva, podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti týmto
zákonom ustanovené. V súvisiacom konaní však naopak sa musel dodávateľ domáhať svojich nárokov
súdnou cestou potom, ako spotrebiteľ neuhradil ani len jednu splátku z poskytnutého úveru, pričom

jednalo sa o pomerne vysokú sumu. Nie bezvýznamným je aj fakt, že napriek právoplatne priznanému
nároku žalovanému v konaní 24C/14/2016 právoplatný 21.12.2016 žalobca doposiaľ žalovanému
priznaný nárok 6.720,- Eur s príslušenstvom neuhradil. Žalobca tak neuhradil ani len istinu poskytnutého
úveru a domáha sa priznania primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu údajného porušenia
jeho spotrebiteľských práv, čo z pohľadu súdu prestavuje skutočne príkry rozpor s ideou spravodlivosti.

Takéto nazeranie na ochranu spotrebiteľských práv je v rozpore s dobrými mravmi a nepožíva právnu
ochranu. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

14. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

15. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.,
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu, keď uložil neúspešnému
žalobcovi povinnosť uhradiť úspešnému žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.