Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. marec 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15Csp/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717210733
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717210733.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu

Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti
žalovanej V. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, A., o zaplatenie 703,36 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 703,36 € spolu s 5% ročným úrokom z omeškania
z dlžnej sumy od 5.8.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II/ Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.8.2017 žiadal žalobca zaviazať žalovanú na zaplatenie dlžnej istiny

s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodňoval neoprávneným odberom zo zariadenia
pre verejný rozvod elektrickej energie na odbernom mieste A., A. XX. Faktúrou za neoprávnený odber
elektrickej energie vyúčtoval žalovanej čiastku 703,36 €, ktorú aj napriek zaslanej výzve žalovaná
nezaplatila. Vzhľadom k tomu žiadal priznať dlžnú sumu spolu s úrokom z omeškania v maximálne
prípustnej zákonnej výške.

2. Tunajší súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a dňa 18.9.2017 vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý sa

nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanej s tým ,že žalovaná si na adrese trvalého bydliska zásielku
neprevzala. Uznesením zo dňa 6.12.2017 tunajší súd platobný rozkaz pre nedoručenie zrušil. Následne
uverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke Okresného súdu Zvolen oznámenie o podanej žalobe.
Súčasne vyzval žalovanú na vyjadrenie sa k žalobe a doručoval aj žalovanej poučenie o jej procesných
právach a povinnostiach. Žalovaná na výzvu súdu nereagovala a k žalobe sa nevyjadrila.

3. Podľa ustanovenia § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)

vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

4. Podľa ustanovenia § 297, písm. b/ CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie
nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia

strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-- €.

5. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaná nevyjadrila a nespochybnila nárok uplatňovaný žalobcom v tomto
konaní mal súd za to, že ide o vec jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia nie súmedzi stranami sporné a hodnota sporu neprevyšuje 1.000,-- €. Z tohto dôvodu súd vo veci nenariadil
pojednávanie, len postupom podľa ustanovenia § 219 ods. 3 CSP oznámil čas a miesto verejného
vyhlásenia rozhodnutia. Strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozhodnutia nedostavili.

6. Žalobca k žalobe pripojil protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny č. 309607, z ktorého bolo
zistené, že dňa 6.7.2016 bol zistený na adrese A., A. XX neoprávnený odber elektriny. Na odbernom
mieste, ktoré bolo odpojené 27.6.2016 bola nájdená jednofázová odbočka mimo meranie káblom a
ukončená dvojzásuvkou v pôvodnom rozvádzači. Odbočka vedená zo starej prípojky, odberné miesto

ostalo vypnuté, neoprávnený odber odstránený, možnosť pripojenia po uhradení faktúry za neoprávnený
odber. Ďalej nasledujú podpisy pracovníkov svedka pri neoprávnenom odbere. Užívateľ nebol prítomný
a telefón bol nedostupný. Ako svedok je podpísaná stará matka I.. Protokol bol podpísaný 6.7.2016.

7. Ďalšia listina doložená do spisu bola faktúra a výzva na úhradu tejto faktúry. Faktúra za neoprávnený
odber bola vystavená 19.7.2016, splatná 4.8.2016 na sumu 703,36 €. Výzvou zo dňa 19.7.2016 vyzval

žalobca žalovanú na zaplatenie faktúry za neoprávnený odber spolu so spôsobom výpočtu sumy
fakturovanej jej faktúrou vystavenou 19.7.2016. Súčasťou bol aj rozpis fakturácie za neoprávnený odber
spolu s poštovou poukážkou a fotodokumentáciou vyhotovenou pracovníkom pri zistení neoprávneného
odberu.

8. Upomienkou zo dňa 30.8.2016 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy za neoprávnený
odber.

9. Podľa ustanovenia § 39 ods. 13 zákona č. 251/2012 Z.z. v platnom znení (ďalej aj ako „Zákon
o energetike“) akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná

elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.

10. Podľa ustanovenia § 46 ods. 1 Zákona o energetike Neoprávneným odberom elektriny je odber
elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o

1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii

elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré

nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo

neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

11. Podľa ustanovenia § 46 ods. 2 Zákona o energetike pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto
elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú
škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným
podľa § 95 ods. 1 písm. i).

12. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.13. Z predložených listín mal súd preukázané, že na odbernom mieste A., A. XX došlo k neoprávnenému
odberu elektrickej energie o čom svedčí protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny č.
309607, ako aj ostatné listiny doložené žalobcom do spisu vrátane fotodokumentácie. Žalovaná tento

neoprávnený odber nenamietala a nepoprela nárok uplatnený v tomto konaní. Nárok, ktorý si žalobca
uplatnil v konaní predstavuje škodu, ktorá žalobcovi neoprávneným odberom vznikla to tak, že bola
napojená jednofázová odbočka mimo merania a ukončená dvojzásuvkou v pôvodnom rozvádzači, aj
napriek tomu že odberné miesto bolo odpojené od dodávky elektriny dňa 27.6.2016 pre neplatenie.
Podľa ustanovenia § 46 ods. 1, písm. d/ Zákona o energetike sa jedná o neoprávnený odber, pretože

bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa
elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, je takéto konanie považované
za neoprávnený odber elektrickej energie. Akýkoľvek zásah do odberného miesta je zakázaný (§ 39 ods.
13 Zákona o energetike). Keďže pri neoprávnenom odbere vznikla žalobcovi škoda, je ten kto elektrinu
odoberal povinný túto škodu uhradiť. V zmysle existujúcej právnej úpravy je daná absolútna objektívna
zodpovednosť za spôsobený protiprávny stav bez možnosti liberácie. To znamená, že zo zodpovednosti

za takto vzniknutú škodu nie je možné sa vyviniť. Celková škoda, ktorá vznikla žalobcovi neoprávneným
odberom elektrickej energie bola vyfaktúrovaná na čiastku 703,36 € a to dňa 19.7.2016, pričom bola
splatná 4.8.2016. Celková škoda bola vyčíslená z cenníka a vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č.
292/2012 za rok 2016 a súčasťou sumy je aj zisťovací poplatok vo výške 156,-- € účtovaný v súlade s §
1 ods. 7 vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z.z.. Okrem týchto čiastok si uplatňoval aj žalobca administratívne

úkony v sume 4,-- €, 147,-- € ako riešenie odberného miesta, odpojenie neoprávneného napojenia,
doprava do 20 km v zmysle cenníka 5,-- € a zisťovací poplatok. Spolu sumu 703,36 €, ktorú súd
považoval za dôvodnú a žalobe vyhovel. Okrem dlžnej istiny žiadal priznať žalobca aj príslušenstvo
pohľadávky a to úrok z omeškania v zákonom prípustnej maximálnej výške. Aj v tejto časti bola žaloba
dôvodná a odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry bol úrok z omeškania z dlžnej sumy priznaný.

14. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

15. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

17. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia s tým, že
v konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči
žalovanej v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalšísubjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej

značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).