Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Ivo Hlucháň

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 11P/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3718201587
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2018:3718201587.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudca JUDr. Ivo Hlucháň vo veci starostlivosti súdu o maloletú K.

bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa
rodičov R. a A. o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloletú K., do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú vychovávať, zastupovať
a spravovať majetok v bežných veciach.

Otec je povinný platiť výživné na maloletú K. po 160,- € mesačne od 01. 07. 2018, ktoré výživné bude
zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.

Žiaden z účastníkom nemá právo na náhradu krov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa svojím návrhom domáhala zverenia maloletej K. do svojej osobnej starostlivosti a tiež
žiadala, aby bol otec na maloletú zaviazaný prispievať výživným v sume 200 eur mesačne. Svoj návrh
odôvodnila tým, že s otcom maloletej nie sú manželia, matka žije s maloletou v byte, ktorý kúpila
na hypotekárny úver, otec maloletej neprispieva na jej výživu, matka je v súčasnosti registrovaná na
Úrade práce, otec maloletej je materskej dovolenke a chodí do zamestnania, matka sa stará o maloletú,
pričom z Úradu práce nepoberá žiadny príspevok. Dieťa v súčasnosti potrebuje výdatnú a pestrú stravu,

plienky, oblečenie, obuv, hračky a iné veci. Matka na stravu minie približne 80 eur, na Sunar 40 eur, na
detské kaše 30 eur, na presnídávky 20 eur, na plienky 40 eur, na oblečenie 30 eur, na obuv 20 eur, na
hračky 10 eur, na kozmetiku 10 eur. Matka uviedla, že otec maloletej dostáva príspevok na materskej
dovolenke cca 31 eur za deň a plat okolo 900 eur mesačne. Z materského matke prispieva menšou
polovicou- v apríli to bolo 350 eur, v máji 450 eur. Otec navštevuje maloletú približne 1x týždenne.
Matka uviedla, že má ešte maloletého syna vo veku 13 rokov, o ktorého sa musí starať, otec nemá
oné vyživovacie povinnosti.

2. Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s osobnými a majetkovými pomermi
oboch rodičov a zistil nasledovné:

4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia

a od mája 2018 nežijú v spoločnej domácnosti. Matka býva spolu s dieťaťom v byte kúpenom na
hypotéku, ktorú mesačne platí vo výške 155 eur, na bývanie má náklady vo výške 110 eur mesačne.
Matkamá okremmal.K.yvyživovaciupovinnosťktrinásťročnému synovi,naktoréhojehootecprispieva
výživným.5. Matka maloletej na pojednávaní konanom dňa 13.6.2018 uviedla, že nesúhlasí s výškou výživného
80-120 eur, ktorú otec je ochotný platiť na maloletú. Okrem maloletej má ešte 13 ročného syna, na

ktorého poberá výživné v sume 170 eur. V súčasnosti je na materskej dovolenke otec, pričom ona je
evidovaná na úrade práce a od 1.6.2018 bude evidovaná ako živnostníčka, matka má vo vlastníctve
dvojizbový byt, za ktorý zaplatila sumu 34.000 eur, na hypotéku platí mesačne 155 eur. Matka nemá
žiadny príjem, výdavky uhrádza z toho, čo jej otec dáva z materskej, za byt platí 110 eur aj s energiami,
iný majetok nemá, je s dieťaťom doma, s otcom maloletej nežije od mája 2018, nakoľko si nerozumeli.

Otec maloletej jej dával 350 - 400 eur mesačne. Otec sa s maloletou stretáva ako mu to dovoľuje práca.
O tom, že otec pôjde na materskú sa dohodli z dôvodu, že to bolo pre nich výhodnejšie, nakoľko otec
mal materskú 900 - 930 eur mesačne, okrem toho dostáva plat.

6. Otec maloletej na pojednávaní dňa 13.6.2018 uviedol, že súhlasí so zverením maloletej matke,
avšak nesúhlasil s výškou výživného, je ochotný sa s matkou dohodnúť na sume 80-120 eur, nakoľko

nemá dostatok finančných prostriedkov. Okrem maloletej K. iné deti nemá. Otec dosahuje príjem cca
1.000 eur mesačne, okrem toho poberá mesačne 900 - 930 eur materskú. O dieťa sa stará výlučne
matka, býva vo svojom 3-izbovom byte kúpenom za sumu 52.000 eur, pričom platí hypotéku 250 eur
mesačne, náklady na bývanie má 150 eur mesačne, na úver na bývanie platí 81 eur mesačne. Otec
vlastní staršie motorové vozidlo zn. Ford Focus. Iný majetok otec nemá. Otec sa s dieťaťom stretáva,

s matkou dieťaťa sa rozišli, pretože si nerozumeli. Materská otcovi končí v júni 2018, matke vznikne
nárok na rodičovský príspevok 214 eur mesačne.

7. Kolízny opatrovník sa na pojednávaní konanom dňa 13.6.2018 vyjadril, že doporučuje zveriť dieťa
soosobnej starostlivostimatky,ktorásaodieťavzornestará.Taktiežotecmázáujemodieťa,navštevuje

ho. Nakoľko matka má zvýšené náklady na dieťa, zakupuje mu plienky, výživu a zároveň má dieťa
zdravotné problémy s nohami a je potrebné s ním chodiť na vyšetrenia, kolízny opatrovník doporučil
určiť výživné vo výške žiadanej matkou.

8. Z potvrdenia o poberaní prídavku na deti vyplýva, že matka v roku 2017 a 2018 poberala na maloletú

rodičovský príspevok, od februára 2017 poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne.

9. Z potvrdenia spoločnosti MEDEKO CAST s.r.o. vyplýva, že otec mal za obdobie 12/2017 - 4/2018
priemerný čistý príjem 994,13 eur mesačne.

10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá, Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.16. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky na to,
aby súd zveril maloletú Simonu do osobnej starostlivosti matky, ktorá má na zverenie dieťaťa vytvorené
vyhovujúce podmienky. Kolízny opatrovník sa vyjadril, že starostlivosť matky sa o dieťa je na veľmi
dobrej úrovni. Otec súhlasil so zverením maloletého dieťaťa matke. Z uvedeného dôvodu súd zveril
dieťa do osobnej starostlivosti matky.

18. Súd pri úprave výživného zo strany otca vychádzal z potrieb maloletého a možnosti rodičov. Matka
maloletého dieťaťa bola prakticky po celú dobu osobou, ktorou sa starala o dieťa, pričom však na
základevzájomnejdohodysotcomdieťaťa,zdôvoduvyužitiazákonnejúpravy,oficiálnebolnamaterskej
dovolenke, ktorý sa tým pádom stal aj poberateľom materského príspevku vo vysokej čiastke. Pokiaľ
rodičia žili v spoločnej domácnosti, otec dieťaťa z tejto sumy, ktorá bola cca 930,- €, pravidelne matke

dával 350 - 450 €. Týmto spôsobom teda zabezpečoval potreby dieťaťa ako aj matky, s ktorou žil v
spoločnejdomácnosti.Potom,čoprenezhodyotecopustilspoločnúdomácnosť,atoodmája2018,ostal
naďalej poberateľom tohto príspevku, hoci sa o dieťa osobne nestaral. Jeho stretávanie s dieťaťom, 1-
krátzatýždeň,tedanemožnopovažovaťzaosobnústarostlivosťodieťa,hocipoberalštátnypríspevok,a
to materský príspevok, ktorého funkciou má byť v prvom rade pokrytie finančných nákladov rodiča, ktorý

sa o dieťa stará. V súčasnej dobe však zákon umožňuje čerpať materský príspevok aj súbežne popri
pracovnom pomere. Napriek tomu, že otec uviedol a aj potvrdil, že tento materský príspevok bude brať
len do augusta 2018, súd pri úprave výživného zo strany otca, ktoré stanovil od 01.07.2018, už nebral
do úvahy poberanie tohto materského príspevku v budúcnosti, avšak pri úprave výživného súd zobral
do úvahy tú skutočnosť, že otec celý materský príspevok neposkytol matke dieťaťa, ktorá sa osobne

o dieťa starala, ale z toho príspevku jej poskytol len čiastku, a to ani nie v 1/2. Zo zvyšnej časti, podľa
tvrdenia otca, hradil spoločné náklady na domácnosť. V súčasnej dobe spolu nežijú, takže otcovi ubudla
povinnosť zabezpečovať domácnosť všetkých troch a podieľať sa na nákladoch na bývanie. Preto pri
úprave výživného súd vychádzal z čistého príjmu otca, ktorý je cca 1.000 € netto, ako aj zo skutočnosti,
že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť, na rozdiel od matky. Z takéhoto príjmu je potom otec schopný

platiť výživné v minimálne takej čiastke ako určil súd, bez toho aby akýmkoľvek spôsobom ohrozil svoju
životnú úroveň. Matka začína podnikať, prakticky po celý čas bola bez akéhokoľvek príjmu. Na základe
týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že výživné je možno upraviť od 01.07.2018, nakoľko
dovtedy si otec splnil vyživovaciu povinnosť, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

právav takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na exekúciu.

Ak povinný neuhradí dobrovoľne čo i len jednu splátku, môže sa oprávnený domáhať zameškaného
výživného naraz, návrhom na exekúciu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.