Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 3, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5Cb/223/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210125
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4214210125.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grösslingova 77,

Bratislava, IČO: 31 351 026, v konaní zast. SEDLAČKO & PARTNERS- s.r.o., Štefánikova 8, 811 05
Bratislava IČO: 36 853 186, proti žalovaným: v 1.rade: M. B., nar. XX.XX.XXXX, U. XX, B., žalovanému
v 2.rade: J. B., nar. XX.XX.XXXX, D. XX/XX, B. o zapl. 9.300,41 eur s prísl. sudcom Mgr. Petrom
Mezőszállásim takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a v 2.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne:
sumu 9.300,41 eur ako aj
5,59% riadny úrok zo sumy 9.300,41 eur od 27.03.2014 do zaplatenia,

5,00% ročný úrok z omeškania zo sumy 9.300,41 eur od 27.03.2014 do zaplatenia
do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaní v 1. a v 2.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu
trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca návrhom zo dňa 26.5.2014 sa domáhal na tunajšom súde proti žalovaným v rade 1. a 2.
vydania platobného rozkazu na uloženie povinnosti zaplatiť 9.300,41 eur ako aj 5,59 % riadny úrok
zo sumy 9.300,41 eur od 27.03.2014 do zaplatenia, 5,00% ročný úrok z omeškania zo sumy 9.300,41

eur od 27.03.2014 do zaplatenia a trovy konania, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v
rozsahu plnenia povinnosť ostatných. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom
sporení č. XXXXXXXX/XXXX uzatvorenej na cieľovú sumu 21642,44 eur a žiadosti o poskytnutie úveru
uzatvoril žalobca so žalovanými 1) a 2) úverovú zmluvu k č. účtu XXXXXXXX/XXXX a poskytol im
medziúver v zmysle Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie FLEXIBIL v sume
21642,44 eur, pri úrokovej sadzbe 5,99% p.a. žalovaní 1) a 2) sa zaviazali splácať poskytnutý úver
pravidelnými mesačným splátkami, pričom uvedená suma je splatná vždy od prvého dňa v mesiaci

a považuje sa za včas splatenú, pokiaľ je pripísaná na úverový účet najneskôr 15. deň v príslušnom
mesiaci. Keďže žalovaní 1) a 2) poskytnutý úver nesplatili, boli písomnou výzvou na túto skutočnosť
žalobcom upozornený. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní 1) a 2) nerešpektovali ani ďalšiu písomnú
výzvu, žalobca ich požiadal dňa 19.07.2010 o okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške
22447,46 eur. Súčasne sa od uvedeného termínu zvýšila platná úroková sadzba zostatku o 5% p.a.
nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu. Po termíne o okamžité splatenie celého zostatku úveru došlo
zo strany žalovaných 1) a 2) k čiastočnej úhrade dlžnej sumy a to dňa 19.10.2010 vo výške 50,- eur,

dňa 25.01.2011 vo Výške 10,- eur, dňa 16.02.2011 vo výške 20,- eur, dňa 25.03.2011 vo výške 23,50
eur, dňa 18.04.2011 vo výške 31,- eur, dňa 17.05.2011 vo výške 80,- eur, dňa 30.08.2011 vo výške
1.250,- eur, dňa 31.08.2011 vo výške 660,- eur, dňa 13.09.2011 vo výške 250,-eur, dňa 19.10.2011 vo
výške 250,- eur, dňa 15.11.2011 vo výške 200,- eur, 14.12.2011 vo výške 352,06 eur, dňa 16.01.2012 vovýške 250,- eur, dňa 17.02.2012 vo výške 250,- eur, dňa 27.03.2012 vo výške 250,- eur, dňa 30.04.2012
vo výške 100,- eur, dňa 17.05.2012 vo výške 150,- eur, dňa 29.05.2012 vo výške 241,68 eur, dňa
29.06.2012 vo výške 100,- eur, dňa 01.08.2012 vo výške 400,- eur, dňa 14.08.2012 vo výške 150,- eur,

dňa 24.08.2012 vo výške 100,- eur, dňa 14.09.2012 vo výške 100,- eur, dňa 25.09.2012 vo výške 100,-
eur, dňa 16.10.2012 vo výške 150,- eur, dňa 29.10.2012 vo výške 100,- eur, dňa 14.11.2012 vo výške
150,- eur, dňa 29.11.2012 vo výške 100,- eur, dňa 08.01.2013 vo výške 250,- eur, dňa 26.02.2013 vo
výške 250,- eur, 30.04.2013 vo výške 150,- eur, dňa 13.06.2013 vo výške 150, eur, dňa 30.07.2013 vo
výške 100,- eur, dňa 23.09.2013 vo výške 750,- eur, dňa 23.10.2013 vo výške 100,- eur, dňa 29.10.2013

vo výške 150,- eur a dňa 26.03.2014 výťažok z dražby vo výške 13.748,18 eur.

2. Tunajší súd vo veci vydal dňa 9.12.2015 platobný rozkaz pod č.k. 5Rob XXX/XXXX, proti ktorému
v zákonnej lehote podali žalovaní odpor s odôvodnením. V dôvodoch svojho odporu poukázali na to,
že so žalobou nesúhlasia. Konanie žalobcu považovali za nekorektné nakoľko žalobca nebol ochotný
akceptovať ich návrhy na mimosúdne vyriešenie sporu. Zastávali názor, že dôsledkom speňaženia ich

nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, z ktorého výťažok bol použitý na zaplatenie ich nedoplatku , voči
žalobcovi nemajú žiaden nedoplatok.

3. K podanému odvolaniu podal písomné vyjadrenie žalobca v ktorom poukázal na to, že žalovaní
porušili záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy, dňa 28.9.2010 požiadal žalobca žalovaných o okamžité

splatenie celého zostatku úveru vo výške 22.447,46 eur. Podľa §330 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“): „Pri plnení peňažného záväzku sa
započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.“. Podľa §566 ods. 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“): „Pri čiastočnom
plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí

inak.“. Podľa čl. V ods. 6 úverovej zmluvy: „Všetky splátky úveru sa zúčtujú podľa poradia najskôr na
úhradu poistného na krytie úverovej pohľadávky pre prípad smrti poberateľa úveru, na úhradu poistného
za poistenie založenej nehnuteľnosti, na krytie najstarších nedoplatkov, nákladov, úrokov a potom na
splatenie istiny stavebného úveru.“.
Žalovaní po vyhlásení okamžitej splatnosti celého zostatku úveru vykonali čiastočné úhrady vrátane

výťažku z predaja ich nehnuteľnosti, tak ako je uvedené v návrhu. Identifikované peňažné plnenia boli
v zmysle vyššie citovaných ustanovení započítané prednostne na splatné príslušenstvo pohľadávky
a následne na istinu, o čom žalobca predkladal listinný dôkaz vo forme excelovskej tabuľky, ktorá
zobrazuje spôsob započítania čiastočnej úhrady, výšku riadneho úroku a úroku z omeškania, výšku
poplatkov a obdobie, za ktoré sú tieto úroky vyčíslené. Z vyššie citovaných ustanovení ObZ a OZ

vyplýva, že pre poradie započítania čiastočného plnenia dlžníka na istinu alebo úroky je rozhodujúca
vôľa dlžníka. Podotýkame, že právna úprava o čiastočnom plnení peňažného dlhu v OZ je účinná
až od 1.1.2008 (prijatím zákona č. 568/2007 Z. z., ktorým bol §566 OZ doplnený o nový odsek 2).
Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 9.8.2006 (t.j. v čase neexistencie ustanovenia §566 ods. 2 OZ a
súčasného znenia §52 ods. 2 OZ). Ako absolútny obchodnoprávny vzťah podľa § 261 ods. 6 písm. d)

ObZ, sa spravovala výlučne režimom podľa ObZ, bez ohľadu na povahu účastníkov daného právneho
vzťahu. V súlade s dispozitívnym ustanovením §330 ods. 2 ObZ obsahovala zmluva o úvere už v
pôvodnom znení zrozumiteľné dojednanie o spôsobe započítania jednotlivých splátok poberateľa úveru
(čl. V ods. 6). Možnosť a spôsob ovplyvniť obsah zmluvy bol medzi zmluvnými stranami explicitne
dojednaný. Od momentu uzavretia zmluvy o úvere až do okamihu podania žaloby (za viac ako 8 rokov),

došlo medzi zmluvnými stranami k jedinej modifikácii úverovej zmluvy, a to dodatkom č.1 uzavretým
so žalovanými dňa 5.9.2006, ktorý sa primárne týkal zmeny zabezpečenia úveru a poistenia. Spôsob
započítania čiastočných plnení prednostne na úhradu príslušenstva úveru ostal naďalej nezmenený.
Napriek spotrebiteľskému charakteru sporu niet najmenších pochybností o vôli žalovaných, osobitne po
uzavretí identifikovaného dodatku č.1 k zmluve o úvere, započítavať ich čiastočné plnenia peňažného

dlhu prednostne na príslušenstvo úverovej pohľadávky žalobcu v súlade so znením §330 ods. 2 ObZ,
resp. §566 ods. 2 OZ.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 3.4.2018, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu.
Žalobca na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava písomne podaného návrhu ako

i všetkých doterajších písomných vyjadrení a po vykonanom dokazovaní navrhuje návrhu v plnom
rozsahu vyhovieť. Poukázal na to, že v danom prípade aj podľa obchodného ako aj podľa občianskeho
zákonníka ust. §330 ods. 2 (ObZ) a § 566 ods. 2 (OZ) čiastočné plnenie upravujú rovnakým spôsobom
teda pri plnení peňažného záväzku sa započíta plnenie najprv na istinu a potom na úroky a naopaknajprv na úroky a potom na istinu ak dlžník neurčí inak. V predmetnom prípade však strany konania
v zmluvy dojednali pre prípad čiastočného plnenia započítanie najprv na úroky, na poistné a až
následne na istinu. Týmto strany konania ustálili spôsob ako sa má zaúčtovať čiastočné plnenie.

Dlžníkmi vykonané čiastočné platby boli zaplatené na úverový účet bez určenia, preto žalobca dôvodne
postupoval pri započítaní týchto jednotlivých istín v súlade s dohodnutými podmienkami. Navrhla
vykonať opravu v časti vykonaného plnenia žalovaným a to v stĺpci prvom riadok 4 (10.- eur) dňa
4.2.2015 čo nebolo vykonané žalobca to uviedol omylom. Samotný výpočet nedoplatku žalovaných
vyplýva z výpisu z úverového účtu, kde ku dňu 28.9.2010 bol nedoplatok 22.447,46 eur a čiastočné

platby zo strany žalovaných vrátane výťažku z predaja nehnuteľnosti bolo započítané a nedoplatok
žalovaných predstavuje žalobou uplatnenú istinu. Poukázal na to, že zmluvný vzťah medzi stranami
konania doteraz ukončený nie je. Žalobca požiadal podľa článku 4 bod 2 písm. b) a čiastočné plnenie
účtoval podľa článku 5 bod 6 Zmluvy. Do spisu zakladal výpis z Verejného Zasadnutia pléna Ústavného
SúduSRtýkajúcesa rozhodnutia osúlade§5bZákonač.250/2007Z.z.oohranespotrebiteľa.Uvedené
rozhodnutie je zo dňa 7.2.2018. V predmetnom prípade žalovaní námietku premlčania nevzniesli a preto

navrhuje súdu neprihliadnuť na predmetný právny inštitút.

5. Okrem výsluchu zástupcu strany konania, súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými
listinnými dôkazmi: Zmluva č.l. 4 - 11, výpis z OR na žalobcu č.l. 12 - 14, VOP č.l. 15 - 22, žalobná
podmienka s doručenkami a žiadosť o okamžité splatenie s doručenkami č.l. 26 - 30, žiadosť o vykonanie

zmeny v zmluve č.l. 31, faktúra č.l. 142, notárska zápisnica č.l. 143,146, výpis z úverového účtu č.l. 147
- 164 spisu. Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver.

6. Na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX uzatvorenej na cieľovú sumu 21642,44
eur a žiadosti o poskytnutie úveru uzatvoril žalobca so žalovanými 1) a 2) úverovú zmluvu k č.

účtu XXXXXXXX/XXXX a poskytol im medziúver v zmysle Všeobecných obchodných podmienok pre
stavebné sporenie FLEXIBIL v sume 21642,44 eur, pri úrokovej sadzbe 5,99% p.a. žalovaní 1) a
2) sa zaviazali splácať poskytnutý úver pravidelnými mesačným splátkami, pričom uvedená suma je
splatná vždy od prvého dňa v mesiaci a považuje sa za včas splatenú, pokiaľ je pripísaná na úverový
účet najneskôr 15. deň v príslušnom mesiaci. Keďže žalovaní 1) a 2) poskytnutý úver nesplatili, boli

písomnou výzvou na túto skutočnosť žalobcom upozornený. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní
1) a 2) nerešpektovali ani ďalšiu písomnú výzvu, žalobca ich požiadal dňa 19.07.2010 o okamžité
splatenie celého zostatku úveru vo výške 22447,46 eur. Súčasne sa od uvedeného termínu zvýšila
platná úroková sadzba zostatku o 5% p.a. nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu. Po termíne o
okamžité splatenie celého zostatku úveru došlo zo strany žalovaných 1) a 2) k čiastočnej úhrade dlžnej

sumy a to dňa 19.10.2010 vo výške 50,- eur, dňa 25.01.2011 vo Výške 10,- eur, dňa 16.02.2011 vo
výške 20,- eur, dňa 25.03.2011 vo výške 23,50 eur, dňa 18.04.2011 vo výške 31,- eur, dňa 17.05.2011
vo výške 80,- eur, dňa 30.08.2011 vo výške 1.250,- eur, dňa 31.08.2011 vo výške 660,- eur, dňa
13.09.2011 vo výške 250,-eur, dňa 19.10.2011 vo výške 250,- eur, dňa 15.11.2011 vo výške 200,-
eur, 14.12.2011 vo výške 352,06 eur, dňa 16.01.2012 vo výške 250,- eur, dňa 17.02.2012 vo výške

250,- eur, dňa 27.03.2012 vo výške 250,- eur, dňa 30.04.2012 vo výške 100,- eur, dňa 17.05.2012
vo výške 150,- eur, dňa 29.05.2012 vo výške 241,68 eur, dňa 29.06.2012 vo výške 100,- eur, dňa
01.08.2012 vo výške 400,- eur, dňa 14.08.2012 vo výške 150,- eur, dňa 24.08.2012 vo výške 100,-
eur, dňa 14.09.2012 vo výške 100,- eur, dňa 25.09.2012 vo výške 100,- eur, dňa 16.10.2012 vo výške
150,- eur, dňa 29.10.2012 vo výške 100,- eur, dňa 14.11.2012 vo výške 150,- eur, dňa 29.11.2012 vo

výške 100,- eur, dňa 08.01.2013 vo výške 250,- eur, dňa 26.02.2013 vo výške 250,- eur, 30.04.2013 vo
výške 150,- eur, dňa 13.06.2013 vo výške 150,- eur, dňa 30.07.2013 vo výške 100,- eur, dňa 23.09.2013
vo výške 750,- eur, dňa 23.10.2013 vo výške 100,- eur, dňa 29.10.2013 vo výške 150,- eur a dňa
26.03.2014výťažokzdražbyvovýške13.748,18eur.Dlžníkmivykonanéčiastočnéplatby bolizaplatené
na úverový účet bez určenia, preto žalobca dôvodne postupoval pri započítaní týchto jednotlivých istín

v súlade s dohodnutými podmienkami. Samotný výpočet nedoplatku žalovaných vyplýva z výpisu z
úverového účtu , kde ku dňu 28.9.2010 bol nedoplatok 22.447,46 eur a čiastočné platby zo strany
žalovaných vrátane výťažku z predaja nehnuteľnosti boli započítané podľa čl. V ods. 6 úverovej zmluvy
podľa poradia najskôr na úhradu poistného na krytie úverovej pohľadávky pre prípad smrti poberateľa
úveru, na úhradu poistného za poistenie založenej nehnuteľnosti, na krytie najstarších nedoplatkov,

nákladov, úrokov a potom na splatenie istiny stavebného úveru. Žalovaní celkovo vykonali čiastočné
platby 7.768,18eur a výťažok z predaja nehnuteľnosti činil 13.748,18eur. Celková vykonaná platba po
vyhlásení okamžitej splatnosti činí 21.506,36 eur. Po vykonanom zápočte podľa dohody strán konania(najprvnakrytienajstaršíchnedoplatkov,nákladov,úrokovapotomnasplatenieistinystavebnéhoúveru)
celkový nedoplatok žalovaných činí 9.300,41 eur.

7. Podľa § 261 ods.6 písm. d Obchodného zákonníka
Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:
d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej
činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638),
zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692),

zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte
(§ 716),

8.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa §2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

10.Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

11.Podľa §3 ods. 1,2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

12. Podľa §1písm.a), b) Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.6.2007
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú
spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim je
podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

13. Podľa §23a ods.1,2 citovaného zákona typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva,
ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu
spotrebiteľazakladajúnápadnýnepomermedziprávamiapovinnosťamizmluvnýchstrán,b)podmienky,

ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

14. Podľa §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

16. Podľa §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.17. Podľa §52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

18. Podľa §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 566 Občianskeho zákonníka

(1) Veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.
(2) Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na
úroky, ak dlžník neurčí inak.

21. Podľa § 330 Obchodného zákonníka

(1) Ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie
všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní,
je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.
(2) Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník
neurčí inak.

22. Podľa čl. V ods. 6 úverovej zmluvy: Všetky splátky úveru sa zúčtujú podľa poradia najskôr na
úhradu poistného na krytie úverovej pohľadávky pre prípad smrti poberateľa úveru, na úhradu poistného
za poistenie založenej nehnuteľnosti, na krytie najstarších nedoplatkov, nákladov, úrokov a potom na
splatenie istiny stavebného úveru.

23. Súd v prvom rade sa zaoberal otázkou použitia právneho predpisu. V tejto súvislosti súd poukazuje
na skutočnosť, že dňa 01.04.2015 nadobudla účinnosť novela ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ku ktorému bola pripojená veta, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak

mali použiť normy obchodného práva. Táto novela bola prijatá zákonom č. 102/2014 Z. z. a v
podstate reagovala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov pri použití noriem Občianskeho zákonníka v
spotrebiteľských zmluvách. Tento záver súdu je v súlade so záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 21. apríla 2015 sp. zn. XMCdo XX/XXXX, podľa ktorého ustanovenia §52
ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
Je potrebné tiež uviesť, že ochranu spotrebiteľa v súčasnom právnom poriadku zabezpečuje celý
komplex právnych noriem ako verejného práva, tak i práva súkromného. Verejnoprávnu ochranu
spotrebiteľa garantuje najmä zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý od 01.07.2007 zrušil

predtým platný zákon č. 634/1992 Zb., ktorého predmetom je úprava práv spotrebiteľov a povinností
výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany
spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa a
označovanievýrobkovcenami.NaprotitomusúkromnoprávnaochranaspotrebiteľanáležíObčianskemu
zákonníku a samostatným zákonom, ktoré boli prijaté v nadväznosti na niektoré smernice Európskej

únie, týkajúce sa spotrebiteľov. Právna úprava spotrebiteľov bola výrazným spôsobom posilnená v
dôsledku prijatia zák. č.150/2004 Z.z. počínajúc dňom 01.04.2004, kedy bola prvá časť Občianskeho
zákonníka doplnená V. hlavou, ktorá v ust. §52 - §60 upravovala spotrebiteľské zmluvy a osobitný
typ spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľskú zmluvu o práve užívať budovu alebo jej časť v časových
úsekoch. V pôvodnom znení ust. § 52 ods. 1 OZ platnom do 31.12.2007 sa zákonodarca pokúsil

o vymedzenie spotrebiteľskej zmluvy a podľa tohto spotrebiteľská zmluva musela spĺňať nasledovné
pojmové znaky: a) ide o niektorú zo zmluvných typov uvedených v 8. časti OZ, b) zmluvnými stranami
sú dodávateľ a spotrebiteľ a c) spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred
pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. K zmene vymedzenia spotrebiteľskej zmluvy došlo následnezák. č. 568/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o
doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bolo novelizované ust. §52 ods. 1 OZ tak, že

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy bola teda
zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji tovarov alebo pri
poskytovaní služieb, pričom pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do
zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si

vopredurčídodávateľaspotrebiteľnemámožnosťtietozmluvnépodmienkyindividuálneovplyvniťstým,
že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov.
Spotrebiteľské zmluvy sa preto označujú ako štandardné zmluvy, typové zmluvy alebo zmluvy adhézne,
v ktorých zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ. Zákon č.
568/2007 Z.z. v novom ods. 2 §52 OZ zakotvil pravidlo o spôsobe aplikácii ustanovení občianskeho
zákona o spotrebiteľských zmluvách a predpísal povinnú aplikáciu tých ustanovení zákona, ktoré

upravujú právne vzťahy, v ktorých je účastníkom spotrebiteľ, za podmienky, že tieto ustanovenia sú v
jeho prospech s tým, že odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Uvedený zákon, ktorý s účinnosťou od 01.01.2008
nahradil ust. §52 OZ novým znením, v prechodnom ustanovení §879j OZ zaviedol nepravú spätnosť
pôsobnosti tohto zákona. Doterajšie ustanovenie §52 ods. 2 OZ bolo však nejasné a vyvolávalo

viacero otázok o dôvode jeho zaradenia do zákona, keďže tento nie je uvedený ani v dôvodovej
správe,ktorálenkonštatuje,že„zavádzaabsolútnuneplatnosťdojednaní,ktoréobchádzajúustanovenie
o spotrebiteľských zmluvách“. Ako to potvrdila nejednotná rozhodovacia prax súdov, zostalo preto
sporné, či zákon pod formuláciou „všetky ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ“ má na mysli len ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo aj ustanovenia Obchodného

zákonníka a iných zákonov, v ktorých vystupuje v zmluvnom vzťahu spotrebiteľ. Zvlášť vo vzťahu k ust.
§53 OZ, ktoré obsahuje výpočet zmluvných podmienok, ktoré majú za účel ochraňovať spotrebiteľa tým,
že zakotvenie neprijateľnej zmluvnej podmienky do zmluvy je sankcionované absolútnou neplatnosťou
takéhoto ustanovenia a vzťahuje sa na všetky druhy a typy zmlúv, v ktorých ako účastníci vystupujú
spotrebiteľ a dodávateľ bez ohľadu na to, či daný zmluvný typ upravuje Občiansky zákonník, Obchodný

zákonník alebo iný zákon. Jednoznačnú odpoveď prináša až zák. č. 102/2014 Z.z., ktorým sa s
účinnosťou od 01.05.2014 dopĺňa ustanovenie §52 ods. 2 OZ o vetu tretiu, podľa ktorej na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyObchodnéhopráva.Zákonodarcatakdefinitívneodstránil
doterajšie pochybnosti o tom, ustanovenia ktorého právneho predpisu sa použijú prednostne v právnych

vzťahoch,týkajúcichsaspotrebiteľa.Nakoľkoprávnypredpis,ktoréhosúčasťouuvedenéustanovenieje,
nemá prechodné ustanovenia, znamená to, že od jeho účinnosti sa predmetné ustanovenie vzťahuje aj
naprávnevzťahyzaloženépredtýmtodňom(porovnajrozsudokNSSR3L.XX/XXXXz21.04.2015,XL.
X/XXXX z 30. 03. 2015). Posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora popísaných hľadísk súd dospel k
záveru, že i keď sporom dotknutá zmluva je zmluvou úverovou, na ktorú dopadá tretia časť Obchodného

zákonníka je tiež zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva
a to zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Smernicu rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 a
Zákon o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase vzniku právnych vzťahov ako lex specialis a
všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. §52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Nepochybnejetotižzmluvoutypovou,uzatvorenoumedzipôvodnýmveriteľom,ktorýbolpodnikateľoma

predmet konania sa týkal jeho podnikateľskej činnosti (dodávateľ) a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý
nemá možnosť jej pred formulovaný obsah ovplyvniť a teda pri vzájomnej kontrakcii bola zjavná faktická
nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Za danej situácie tak na právne vzťahy strán konania
je dôvodné použiť ustanovenie Občianskeho zákonníka a to aj pokiaľ ide o posúdenie tak samotnej
úverovej zmluvy, ako i ďalšie právne inštitúty z toho vyplývajúce.

24. Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v danom prípade zo strany
žalovaných došlo k porušeniu svojej platobnej disciplíny, dôsledkom čoho došlo k vyhláseniu okamžitej
splatnosti úveru. Žalovaní aj po vyhlásení okamžitej splatnosti vykonávali čiastočné úhrady v sume
7.768,18 eur a výťažok z predaja nehnuteľnosti činil 13.748,18 eur, ktoré plnenie žalobca podľa

dohodnutých zmluvných podmienok započítal na splatenie najstarších nedoplatkov, nákladov, úrokov
a potom na splatenie istiny stavebného úveru. Po takto vykonanom zápočte celkový nedoplatok
žalovaných predstavuje súdom priznanú istinu. Súd poukazuje na dohodu strán konania týkajúce sa
spôsobu započítania čiastočných platieb, čo Občiansky zákonník umožnil zmluvným stranám, preto súdpovažoval návrh žalobcu za dôvodný. Nakoľko zmluvný vzťah medzi stranami konania nebol ukončený,
súd žalobcovi priznal i dohodnutý úrok, ako odplatu vo výške 5,59% ako i úrok z omeškania, ako sankciu
za omeškanie so splatením peňažného dlhu.

25.Podľa §255 CSP. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V
predmetnom prípade súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech v
konaní.

26.Podľa §262 ods.2 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.