Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 23, 2009

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/452/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107228296
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2009:5107228296.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní vedenom pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci

žalobcu : Z.. N. Z., H.. XX.X.XXXX, R. C. Ž., D. XX, zastúpený JUDr. Dušanom Kazárom, advokátom so
sídlom Banská Bystrica, Ul. ČSA č. 25, proti žalovanému: Žilinská univerzita v Žiline, so sídlom Žilina,
Univerzitná 8215/1, o zaplatenie sumy, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia 5.570,-Sk so 6% úrokom z omeškania od
24.4.2007 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 9.500,- Eur (286.305,50,-Sk), so
6% úrokom z omeškania od 24.4.2007 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

O náhrade trov konania súd rozhodne osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 28.9.2007 sa žalobca domáhal, aby mu žalovaný zaplatil 395.931,- Sk so
6%úrokomzomeškaniaod24.4.2007dozaplatenia.Žalobuodôvodniltým,žeprávoplatnýmrozsudkom
Okresného súdu v Žiline č.k. 4C 61/2005 zo dňa 29.3.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Žiline č.k. 8Co 378/2006 zo dňa 20.2.2007 bolo určené, že výpoveď z pracovného pomeru navrhovateľa
z 30.5.2005, ktorá mu bola doručené odporcom podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z
dôvodu nadbytočnosti dňa 1.6.2005 je neplatná. V tomto konaní si uplatňuje náhradu mzdy za obdobie,
keď mu žalovaný neprideľoval prácu. Žalobca sa prideľovania práce domáhal listom zo dňa 28.6.2005

označeným ako pokus o zmier. Žalobca žalovanému neprideľoval prácu od uplynutia výpovednej
doby od 1.10.2005 do 16.5.2007, keď nasledujúci deň už žalovaný žalobcovi prácu prideľoval. Podľa
potvrdenia odporcu ako zamestnávateľa č. 274/2007/FPV-pers zo dňa 6.7.2007 funkčným platom
žalobcu v čase skončenia pracovného pomeru bolo 20.250,- Sk brutto.

Na pojednávaní konanom dňa 7. 12. 2009 žalobca (prednesom právneho zástupcu v záverečnej reči)

vzal návrh na začatie konania čiastočne späť tak, že predmetom tohto konania je: Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 12.957,61,- Eur (390.361,-Sk), so 6% úrokom z omeškania
od 24.4.2007 do zaplatenia a vo zvyšku zahŕňajúcom istinu 5.570,- Sk, teda fakticky aj s príslušenstvom,
žiadal konanie zastaviť. Namietal, že žalovaný až dodatočne doložil účel tejto platby ako náhrady mzdyza obdobie 9. - 16. 5. 2007 a pokiaľ žalobca už doteraz odôvodňoval žalobu obdobím od 16.5.2007,
teraz to vo výpočte sedí.

Podľa § 96 zák. č. 99/1963 Z. Občianskeho súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP)
1) Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh
vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom

prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa
začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je.

Súd zastavil konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia v ktorej sa žalobca domáhal
zaplatenia 5.570,-Sk so 6% úrokom z omeškania od 24.4.2007 do zaplatenia, lebo v tejto časti žalobca
na pojednávaní vzal návrh na začatie konania späť. Nesúhlas zo strany žalovaného nebol vyslovený a
vzhľadom na to, že sa dalo rozhodnúť aj po vykonanom dokazovaní na pojednávaniach, a na okolnosti
sporu by ho súd ani nepovažoval za daný z vážnych dôvodov.

Žalovaný sa vo veci samej vyjadril písomne dňa 30.11.2007 tak, že žalobca požiadal o nástup do
zamestnania listom zo dňa 9.5.2007, na základe čoho mu bolo umožnené pokračovať v práci odo dňa
17.5.2007. Podanie - pokus o zmier zo dňa 28.7.2005 bolo hodnotené odvolacím súdom v konaní

okresného súdu 4C 61/05 tak, že bolo vypracované odborovým zväzom a preto nebolo úkonom
právneho zástupcu žalobcu.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach konaných dňa 9.6.2008, 9.9., 11.11. a 7.12.2009

argumentoval vo veci navyše tak, že žalobca ako člen odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy
na Slovensku v zmysle jeho stanov mal nárok na bezplatnú právnu pomoc a právne zastupovanie
v pracovnoprávnom spore voči zamestnávateľovi. Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy tieto
služby poskytuje na základe zmlúv prostredníctvom advokátov. Z tohto dôvodu bola aj táto výzva pre
zamestnávateľa robená advokátom pracujúcim pre odborový zväz ako splnomocneným zástupcom

žalobcu, a teda aj tá písomnosť z tohto dôvodu bola síce robená pod hlavičkou odborového zväzu, ale
podpísanápríslušnýmsplnomocnenýmzástupcom.Mázato,žetakátovýzvajedostatočnekvalifikovaná
na to, aby sa dala posudzovať ako prejav vôle navrhovateľa na prideľovanie práce zamestnávateľom.
Keby aj súd uznal, že tento prejav nebol prejavom navrhovateľa, teda kvalifikovaným prejavom, termín,
od ktorého sa náhrada mzdy počíta, nahrádza písomné oznámenie zamestnanca - žaloba, ktorou sa

zamestnanec domáha neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a táto lehota začína plynúť odo dňa,
kedy sa zamestnávateľ o tom dozvie, teda od doručenia žaloby.

Žalobca na pojednávaniach konaných dňa 9.6.2008, 9.9., 11.11. a 7.12.2009 osobne vypovedal tak,

že kvôli prepusteniu zo strany žalovaného bol nezamestnaný, a zamestnaný na Súkromnom gymnáziu
v Žiline v Bilingválnom gymnáziu anglicko-slovenskom v Sučanoch, kde k čistej mzde dostal odmenu
na konci decembra 2006 vo výške 10.950,- Sk, k životnému jubileu 50 rokov 16.330,- Sk a preplatok
ročného zúčtovania za r. 2006 vo výške 8.757,- Sk. Odkedy vyhral spor o neplatnosť výpovede, písomne
sa domáhal prijatia do zamestnania dňa 21.2.2007 a 9.5.2007. Žiada, aby mu protistrana bola zaviazaná

nahradiť ušlú mzdu za obdobie, v ktorom mu neposkytovali prácu. Navyše mu bola zle účtovaná
júlová dovolenka v rozsahu 10 dní, keď on ju čerpal len v rozsahu 5 dní. Bolo mu bolo zmarené
využívať nevyhnutné počítačové programy pre profesijný rast, a to operačný systém WINDOWS,
programovací jazyk DELFI, programovací produkt XPRESS MOZEL. Bez toho nemohol publikovať ani
realizovať akúkoľvek inú vedeckú činnosť. Napokon dňa 30.3.2009 o 10.00 hod. v posluchárni na fakulte

špeciálneho inžinierstva, dostal porážku a bol som odvezený pohotovosťou na Neurologickú kliniku
Nemocnice v Žiline na jednotke intenzívnej starostlivosti, kde bol hospitalizovaný päť dní a po piatich
dňoch bol prepustený do domáceho liečenia. Je pravda, že si nebral takú dlhú PN, ale dovolenku. Z tohto
poškodenia zdravia má trvalé následky v podobe zvýšeného krvného tlaku, psychického charakterua odkázanosti na branie medikamentov, pravidelne navštevuje kontroly neurológie, internej kliniky a
psychiatrie, ako aj obvodného lekára, každoročne je odkázaný na kúpeľnú liečbu.

Žalovaný sa vo veci samej navyše vyjadril na pojednávaniach konaných dňa 9.6.2008, 9.9., 11.11. a
7.12.2009 tak, že akonáhle sa navrhovateľ domáhal prideľovania práce listom zo dňa 9.5.2007, oni ako
zamestnávateľ mu prácu začali prideľovať a za príslušné obdobie mája mu nedoplatok mzdy vyplatili.
Namieta náležitosti listu zo dňa 28.6.2005, ktorým sa mal žalobca domáhať prideľovania mzdy. Podaním

zodňa2.6.2008,doručenýmtunajšiemusúdudňa6.6.2008,zapísanýmpod19Cb127/2008sadomáhali
určenia, že písomný právny úkon, ktorým sa rozumie podanie s názvom pokus o zmier s označením na
podaní značka 111/2005, doručený navrhovateľovi dňa 30.6.2005, nie je platný. Pokiaľ člen odborového
členu a zamestnanec, v tomto prípade navrhovateľ, požiada odborový zväz, tak odborový zväz mu
zabezpečí právne zastupovanie pred súdom bezplatne. Za tým účelom v zhode so zákonmi, vrátane
zákona o advokácii, potom ale Slovenský odborový zväz uzavrie zmluvu s advokátom ako v tomto

prípade, avšak tento advokát nemôže vystupovať v svojom mene, ale len v mene svojho klienta, ktorým
je v danom prípade Slovenský odborový zväz. Je jedno, či sa jedná o zmluvu o právnom zastupovaní
alebo mandátnu zmluvu, vždy ide o právny vzťah medzi Slovenským odborovým zväzom a advokátom.
Advokát nemôže vystupovať pod hlavičkou Slovenský odborový zväz, ale podpísať sa len ako advokát.
Ide o vadu, podpísať sa mal Slovenský odborový zväz a potom mohol byť JUDr. Dušan Kazár advokát.

Pokiaľ sa tak nestalo, je právny úkon je neplatný a nezrozumiteľný. Je treba jednoznačne určiť, od
ktorého dňa vzniká žalovanému nárok na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného
pomeru, to je, odkedy žalobca požiadal svojho zamestnávateľa, aby mu umožnil vykonávať prácu. Podľa
žalovaného to bolo podaním zo dňa 9.5.2007, ktoré žalobca doručil toho istého dňa aj zamestnávateľovi.
Právny zástupca žalobcu, keďže nezastupuje iného klienta, len Slovenský odborový zväz, si nemôže

druhýkrát ako advokát uplatňovať ešte náhradu trov pre seba. Slovenský odborový zväz sa doteraz v
žiadnom podaní nedomáhal náhrady trov.
Pokiaľ sa žalobca domáhal prideľovania práce vo februári 2007, je to skutočnosť, ktorá spadá do
kompetencie jednotlivých dekanov a v tom období ešte nemali právoplatný rozsudok vo veci, kde bolo
určené, že výpoveď daná tunajšiemu navrhovateľovi bola neplatná.

Ani v petite žaloby o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru sa žalobca nedomáha náhrady ušlej
mzdy.
Žalovaný ďalej namieta, že žalobca bol zamestnaný na Bilingválnom gymnáziu v Sučanoch a na strednej
škole, v obidvoch prípadoch ako stredoškolský pedagóg, resp. stredoškolský učiteľ. Je neobvyklé, že
žalobca ukončil pracovný pomer v oboch prípadoch, ale nie je tam uvedený žiaden dôvod, ktorý by

zdôvodňoval takéto neobvyklé ukončenia pracovného pomeru a žalobca sa súdu nevyjadril tiež k tomuto
dôvodu, prečo pracovné pomery začal v obidvoch prípadoch a ukončil už v priebehu prvého polroka
príslušného školského roka.
Neplatné skončenie pracovného pomeru má význam iba k zamestnaniu žalobcu. Žalobca nepreukázal,
v čom bol poškodený, ako mu bolo znemožnené vedecky pracovať, a tým mu bolo aj znemožnené

dosiahnuť vyšší zárobok.
Čo sa týka zdravotných dôvodov, nie je to znalecký posudok ani iný podobný listinný dôkaz, tento
dôkaz je iba hypotetickou možnosťou a v žiadnom prípade nepreukazuje nejakú súvislosť alebo spojitosť
ochorenia navrhovateľa s nejakými stresmi a podobne.

Na pojednávaní konanom dňa 11.11.2009 osobne vypovedala svedkyňa RNDr. Miroslava Rúžičková
CSc.,tak,žekeďžalobcadostalvýpoveď,onaboladekankoufakulty.Prebiehaliracionalizačnéopatrenia
a zaznamenali sme nadbytočných matematikov. Kritériá, podľa ktorých boli nadbytoční matematici
prepúšťaní, sa neuvádzali, ale súviseli s ich výkonmi. Výkony žalobcu podľa publikačnej a vedeckej

činnosti boli nulové a on nevytváral predpoklady, že by sa mohol zmeniť. Argumentoval znemožním
pokračovať v doktorandskom štúdiu. V danom čase už študoval na druhom doktorandskom štúdiu,
prvé nedokončil. Nevie, či sa žalobca domáhal prideľovania práce písomne, u nej sa nedomáhal,
doktorandom bol na inej fakulte. Keď došlo k rozviazaniu jeho pracovného pomeru, nič mu nebránilo v
tom, že bol externým študentom na inej fakulte. Vypisuje sa dotazník záujemcu o doktorandské štúdium,

možno sa uvádza, kde je zamestnaný, ale vôbec sa z toho nevychádza. Doktorandi sú takí, ktorí študujú
dennou formou, ktorí pracujú a externou formou, ktorí nepracujú. Doktorandské štúdium nesúvisí s
tým, kde je študent zamestnaný. Inštitúcia ani nemusí vedieť o ukončení alebo zmene zamestnania
doktorandského štúdenta. Nijako sa tým nemení postavenie študenta. Aj pri opustení zamestnania,doktorand zostáva študentom, ktorému sú zachované všetky práva a povinnosti ako predtým. Škola mu
stále vytvára možnosť, aby študoval, a pritom môže primerane užívať majetok školy, napr. to programové
vybavenie ako predtým. Pravidlá pôsobenia jednotlivých študentov, si upravujú jednotlivé pracoviská.

Žalobca bol externým študentom na fakulte riadenia a informatiky. Pokiaľ má informácie, študenti si
mohli vybaviť voľný vstup, možno mali preukazy, ale podrobnosti o tom nevie. O tom, že by žalobca
mal zdravotné problémy po tom, ako nastúpil na základe právoplatného rozsudku naspäť na výkon
práce, vie iba, že na porade vedúci katedry hovoril, že žalobca má údajne zdravotné problémy, ale čerpá
dovolenku. Ona pokiaľ vie, tak v tomto období ho niektoré kolegyne videli v meste. Žalobca je odborným

asistentom a jeho pracovná činnosť zodpovedá katalógu pracovných činností. Na základe toho takýto
pracovník vykonáva vedeckovýskumnú a publikačnú činnosť. Či má vystupovať na konferenciách, to nie
je výslovne uvádzané, ale výsledky takejto činnosti môžu byť na konferenciách prezentované. Navyše
podľa Zákona o vysokých školách, sa predpokladá, že takýto pracovník pracuje na dosiahnutí vedecko
pedagogickej hodnosti PHD. V predchádzajúcom období, keď rozviazanie bolo podané žalobcovi, a ako
som hovorila, tú činnosť sledovali a u žalobcu bola nulová, prípadne sa dá povedať, že nevie, či bol jeden

takýto výsledok. Vychádza z elektronickej evidencie odovzdaných prác a takéto výsledky tu neboli. Oni
účasť na konferenciách podmieňujú aktívnym vystúpením, ale s týmto sme u žalobcu nepočítali, lebo
tie výsledky, s akým by vystúpil, on nemal. Po opätovnom nástupe on nejakú prácu vytvoril. Žalobca
bol zamestnancom fakulty alebo Žilinskej univerzity. Rektor delegoval túto právomoc zamestnávania
na jednotlivých dekanov. Pracovný pomer týchto zamestnancov uzatvárajú dekani. Striktne sa rozlišujú

pracovníci jednotlivých fakúlt a študenti jednotlivých fakúlt. Ona bola dekankou fakulty prírodných vied,
kde bolo pracovisko navrhovateľa, zatiaľ čo žalobca bol doktorandským študentom na fakulte riadenia
informatiky. Informácie z fakulty riadenia informatiky má nezávislé od tohto konania na základe rôznych
sedení, na ktorých sa informujú. Nemala dôvod zaoberať sa o možnosti prístupu konkrétneho študenta,
ale v prípade žalobcu sa zaujímala o jeho študijné výsledky. Publikačná činnosť a prednášková činnosť

na konferenciách, nie sú honorované, je úbohosťou systému, že skôr ten, kto chce, aby mu vyšiel článok,
si zaplatí. Na konferenciách si v súčasnosti účastníci platia tzv. vložné, ktoré zahŕňa aj vydanie zborníka,
atýmsiúčastnícinepriamofinancujúvydanieichpríspevkov.Honorovanietýchtovystúpeníprichádzado
úvahy, keď je prednášajúci priamo pozvaný. Naopak, keď si účastník príspevok prihlási, nehonoruje sa.

Na pojednávaní konanom dňa 11.11.2009 osobne vypovedal svedok prof. RNDr. Jaroslav Janáček,
CSc., tak, že bol školiteľom žalobcu a u žalovaného je v súčasnosti učiteľom na katedre dopravných
sietí. O okolnostiach pokusu o okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa a o prideľovaní
práce na jeho pracovisku nevie nič. Na ich fakulte bol doktorandom. Pracovisko svedka je katedra

dopravných sietí, ktorá je pracoviskom fakulty riadenia informatiky. Človek, ktorý nie je zamestnancom
vysokej školy, môže byť ich externým doktorandom a bežne sa to stáva. Doktorandom sa študent stáva
na základe konkurzu a tam sa prijatie zohľadňuje bez ohľadu na existenciu jeho pracovného pomeru.
Dozvedel sa, že v dôsledku podania výpovede z pracovného pomeru žalobca nemohol vykonávať
prácu v rámci pracovného pomeru a takáto skutočnosť sa prejavila na jeho výkonoch doktoranda, má

to podchytené vo výkazoch. Fakulta nijako nebránila žalobcovi v plnení si jeho študentských práv a
povinností a vytvárala mu rovnaké podmienky ako každému inému doktorandskému študentovi. V tomto
období žalobca zdôvodňoval, že sa nemôže zúčastňovať všetkých aktivít v rámci doktorandského štúdia
tým, že musel dochádzať do práce na inú školu. Pritom došlo k sklzu v plnení povinností doktorandského
štúdia. Podľa hodnotenia stavu vedeckej výchovy za školský rok 2006-2007 úroveň žalobcu stagnuje,

má poznámku, že by to malo byť z pracovných dôvodov. Predtým, za predchádzajúci školský rok
podľa obdobného hodnotenia tu takúto poznámku nemá. K plneniu povinností doktorandského štúdia
sa predpokladá, že študent doktorandského štúdia sa zúčastňuje seminárov na katedre, kde sa stretáva
s prideleným školiteľom a to nastáva jedenkrát týždenne v pracovnej dobe. Ďalšia činnosť závisí od
toho, akými pracovnými prostriedkami doktorand pracuje. Napr. ide o to, či sú voľné laboratóriá a či

sú k dispozícii zamestnanci, ktorí ich môžu sprístupniť. Preto takáto ďalšia činnosť sa uskutočňuje v
pracovnej dobe. Dohoda o plnení týchto povinností študenta v inom období, napr. v sobotu je teoretický
možná, ale prakticky asi nie, lebo by vyžadovala úsilie naviac, to zabezpečenie zamestnancov na sobotu
nie je finančne kryté a bolo by ťažko akceptovateľné. Väčší okruh študentov dochádza z iných miest
a zúčastňujú sa vecí, ktoré sú pri doktorandskom štúdiu ponúkané. Musia sa prispôsobiť chodu, aký

je. Počítačové programy vo vlastníctve školy sa využívajú, mal by ich využívať každý doktorand a
niektoré sú licencované. Také programy sú potom viazané na určitý počítať prezenčnou formou na
škole. Využívanie týchto programov umožňujú, ale je potrebné sa prispôsobiť chodu školy. Nie je možné
študenta, ktorý nie je zamestancom školy, pustiť do miestnosti, kde je majetok školy. Je potom otázne,či sa študent zmestí do pracovnej doby. Žalobcovi sa nebránilo vo využívaní týchto programov žiadnym
priamym spôsobom. Čo sa týka prístupu fakulty ako školiteľa, ten je voči všetkým študentom rovnaký.
Skončením pracovného pomeru navrhovateľa bolo navrhovateľovi znemožnené využívanie možností

externého študenta, ktoré vyplývali z jeho pracovného pomeru. Nevie o tom, že by publikačná činnosť
doktorandského študenta bola honorovaná. Zamestnávateľom určite nie a čo sa týka vydavateľa, tak s
tým sa nestretol. Často sa stáva, že vydavateľ si nechá za vydanie článku zaplatiť. Externý doktorand,
ktorý je zamestnancom Žilinskej univerzity, má viac výhod ako iný externý doktorand určitým spôsobom,
keď svedok vychádza z toho, že pracovná doba zamestnancov je kĺzavá a v rámci toho je možné si

plniť aj povinnosti študenta. Pokiaľ je niekto pedagógom alebo výskumným pracovníkom vyššej triedy,
plní si svoje povinnosti z pracovného pomeru, je to výhodou takto zamestnaných študentov. Je tu
určitá tolerancia, ktorá sa týka organizovania aktivít, seminárov, prác v laboratóriu a pod., ktorá sa
zladí. Možnostiam ich fakulty v rámci doktorandského štúdia sa musia prispôsobiť doktorandi podľa
vytvorených podmienok.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil:

Z dohody o zmene pracovných podmienok (z pripojeného spisu OS ZA 4C 61/05) č. DoZPP 08,13/2005
zo dňa 31.12.2004 súd zistil, že žalobca je zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy č.

990/91 platnej od 18.2.1991 od 18.2.1991 na dobu neurčitú.
RozsudkomOkresnéhosúduvŽilineč.k.4C61/2005zodňa29.3.2006vspojenísrozsudkomKrajského
súdu v Žiline č.k. 8Co 378/2006 zo dňa 20.2.2007 bolo určené, že výpoveď z pracovného pomeru
navrhovateľa z 30.5.2005, ktorá mu bola doručené odporcom podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce z dôvodu nadbytočnosti dňa 1.6.2005 je neplatná.

Zo zhodných tvrdení účastníkov súd zistil, že žalobca žalovanému neprideľoval prácu od uplynutia
výpovednej doby od 1.10.2005 do 16.5.2007 a 17.5.2007 už žalovaný žalobcovi prácu prideľoval.
Podľa potvrdenia odporcu ako zamestnávateľa č. 274/2007/FPV-pers zo dňa 6.7.2007 funkčným platom
žalobcu v čase skončenia pracovného pomeru bolo 20.250,- Sk brutto.

Žalobca sa listom zo dňa 15.6.2005 obrátil so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci na Odborový
zväz pracovníkov školstva.
Žalobca sa prideľovania práce domáhal listom zo dňa 28.6.2005 označeným ako pokus o zmier. Ako
pisateľ listu bol v záhlaví označený Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy, ako podpísaná osoba

JUDr. Dušan Kazár, advokát so sídlom ČSA 25, Banská Bystrica, adresátom listu bol žalovaný -
Žilinská univerzita v Žiline a sprievodným adresátom „na vedomie“ bol tunajší žalobca. List bol datovaný
výslovne dňom 28.“7“.2005 a podľa vyhotovenia predloženého žalovaným (č.l. 25 spisu) bol doručený
na podateľňu rektorátu žalovaného dňa 30.6.2005.
Žalobca sa prideľovania práce domáhal tiež vlastnými listami zo dňa 21.2.2007 bez preukázaného

doručenia a zo dňa 9.5.2007 doručeným dňa 9.5.2007 adresovanými fakulte prírodných vied Žilinskej
univerzity.

Žalovaný sa žalobou zo dňa 2.6.2008 domáhal na tunajšom súde určenia, že list datovaný dňom

28.7.2005 nie je platný.
Vo veci neplatnosti list datovaný dňom 28.7.2005 sa odporca vyjadril tak, že bol v záhlaví označený
ako Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku a v závere bol odporca označený ako
zastúpený advokátom JUDr. Rastislavom Bajánkom, ktorý podanie podpísal.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 28.6.2007 žalobca od 1.9.2006 do 31.5.2007 pracoval v
Gymnáziu bilingválnom anglicko-slovenskom v Sučanoch a dosiahol hrubú mzdu spolu 176.433,- Sk,
teda v priemere čistú mzdu spolu 147.501,- Sk, teda v priemere 16.389,- Sk.
Podľa potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 29.5.2008 žalobca od 10.10.2005 do 9.1.2006 pracoval v

Súkromnom gymnáziu na Oravskej ceste v Žiline a dosiahol hrubú mzdu za r. 2005 spolu 58.483,- Sk,
orientačne podľa výpočtu súdu mesačná hrubá mzda : 2,6 mesiaca = 22.493,- Sk.Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 23.1.2007 dávka v nezamestnanosti bola žalobcovi
vyplatená za obdobie 10.1.2006 - 1.7.2006 vo výške 56.552,- Sk a za obdobie 2.7.2006 do 30.9.2006 ...
0,- Sk.

Dňa 24.5.2007 podal žalobca písomnú žiadosť Gymnáziu bilingválnemu anglicko - slovenskému v
Sučanoch o rozviazanie pracovného pomeru.
K skončeniu pracovného pomeru žalobcu u zamestnávateľa: Gymnázium bilingválne anglicko -

slovenské v Sučanoch došlo dohodou zo dňa 28.5.2007 ku dňu 28.5.2007 bez udania dôvodu.
K skončeniu pracovného pomeru žalobcu u zamestnávateľa: Súkromné gymnázium, Oranská cesta,
Žilina, došlo rozviazaním zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe bez udania ďalšieho dôvodu.

Podľa potvrdenia MUDr. Richarda Máchu zo dňa 9.9.2009 žalobca prekonal cievnu príhodu dňa

30.4.2009. Jedná sa o pacienta bez rizikových faktorov, nefajčiara. Okrem iných faktorov je
pravdepodobný podiel stresu na rozvoji CMP.
PodľapotvrdeniaŽilinskejuniverzityzodňa18.11.2009žalobcaod31.3.2009do16.4.2009čerpalriadnu
dovolenku, od 17.4. do 20.4.2009, teda dva dni, má potvrdené ošetrenie u lekára a dňa 21.4.2009
nastúpil do práce.

Podľa § 79 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení nesk. predpisov (ďalej ZP)
1) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný
pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na

tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne,
že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi
v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom
zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne

o skončení pracovného pomeru.
2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov,
môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov
primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.

Podľa § 11a ZP Zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo
zamestnanecký dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zástupcom zamestnancov aj
zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.

Podľa § 31 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ)
1) Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí
za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho
oprávnenia.

2) Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu
orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo.
3) Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve
udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.
4) Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

Podľa § 32ods. 1 OZ Ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná
vo vlastnom mene.

Podľa § 33a ods. 1 OZ Splnomocnenec je oprávnený udeliť plnomocenstvo inej osobe, aby namiesto
neho konala za splnomocniteľa,a) ak je výslovne oprávnený podľa plnomocenstva udeliť plnomocenstvo inej osobe,
b) ak je splnomocnencom právnická osoba.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného k 24.4.2007 výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Súd zaviazal žalovaného na náhradu mzdy podľa výrokovej časti tohto rozsudku na zaplatenie náhrady
mzdy, a to jednak za obdobie od 1.10.2005 do 30.6.2006 v celom rozsahu podľa cit. ust. § 79 ods. 1
ZP (9 mesiacov x 20.250) = 182.250,- Sk, a jednak za obdobie od 1.7.2006 do 16.5.2007 (10 úplných
mesiacov x 20.250 = 202.500 + obdobie 1. - 16. mája 2007 20.250 / 31 x 16 = 10.452) v miere, ktorej
východiskom bolo primerané zníženie na 1/2 podľa cit. ust. § 79 ods. 2 ZP teda v období od 1.7.2006 do

16.5.2007 (medzisúčet 212.952 : 2 =) 106.476,- Sk, spolu plnenie v slovenských korunách 288.726,- Sk :
30,126 = 9.583,94,- Eur, po prepočte na menu Euro s ďalším znížením a zaokrúhlením na 9.500,- Eur.

Sporným bolo, či žalobca sa účinne domáhal prideľovania práce podľa cit. ust. § 79 ods. 1 listom

datovaný dňom 28.“7“.2005, teda zo fakticky dňa 28.6.2005 doručeným žalovanému dňa 30.6.2005.
Podľa obsahu tejto listiny JUDr. Kazár vyzýval žalovaného na odvolanie výpovede z pracovného
pomeru a ďalšie zamestnávanie žalobcu, čo súd hodnotí ako výzvu, ktorou sa zamestnanec domáha
prideľovania práce. Je pravdou, že ako pôvodca výzvy je uvedený výhradne Odborový zväz a
podpísanou osobou JUDr. Dušan Kazár, ale okolnosti tohto úkonu nasvedčujú tomu, že žalovaný mal

dôvodne možnosť považovať túto výzvu za vykonanú za samotného žalobcu. Prakticky povedané, výzva
bolanapísanásoznalosťouveci,podľa§32ods.1OZznejobsahovovyplýva,žejenapísanázažalobcu
a žalovaný mal možnosť sa podľa nej zariadiť, keby súhlasil s ďalším zamestnávaním žalobcu. Prax
preukazovaná v ďalších veciach žalovaným znamená, že uvedenie zastúpeného by bolo prehľadnejšie,
ale tento nedostatok z vecných dôvodov nie je dôvodom neúčinnosti takejto výzvy. Primerane podľa §

1 ods. 4 ZP súd použil aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď osobitné ustanovenie § 11a ZP túto
situáciu nepokrýva. Domáhanie sa prideľovania práce podľa § 79 ods. 1 ZP nevyžaduje písomnú formu,
preto plnomocenstvo žalobcu JUDr. Kazárovi nemuselo byť vôbec udelené písomnou formou, ani keby
išlo o odvodené zastúpenie, keď by zástupcom žalobcu bol odborový zväz a zástupcom odborového
zväzu tento advokát. Keby sa hypoteticky nejednalo o konanie v zastúpení, resp. keby plnomocenstvo

boloprekročené,bolibydanénásledkykonaniazasebasamého,kebymalizmysel,alebozodpovednosť
za škodu, keby nejaká vznikla. Každopádne žalovaný mal zohľadniť túto výzvu ako úkon žalobcu a
v tomto prípade ani k spochybneniu vykonaného úkonu zo strany zastúpeného nedošlo. Nie je ani
podstatné, ako boli hodnotené úkony tohto právneho zástupcu pre účely náhrady trov konania v inom
konaní. Napokon pre účely tohto konania bolo zo strany žalobcu udelené plnomocenstvo JUDr. Kazárovi

písomne dňa 18.7.2007.

Súd tiež priznal žalobcovi úrok z omeškania podľa cit. ust. § 517 ods. 2 OZ, keď sadzbou NBS v deň
vzniku omeškania boli 3 %.

Pokiaľsúdvrozhodnutíovýškeplneniapodľavýrokovejčastitohtorozsudkuznížilnáhradupodľacit.ust.
§ 79 ods. 2 ZP po uplynutí 9 mesiacov, teda od 1.7.2007, uvážil, že žalobca mal možnosť sa zamestnať
v obdobnom zamestnaní ako učiteľ, ale na stredných školách a nie na vysokej škole. Dominantným

dôvodom bol práve rozdiel medzi zamestnaním na jednotlivých stupňoch škôl, keďže na vysokej sa
počíta s vedeckou činnosťou zamestnanca a vytvárajú sa k tomu predpoklady, pričom vysoké školy
sú zriadené iba v obmedzenom počte. Je pravdou, že ako aj ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí,
doktorandské štúdium je nezávislé od zamestnania študenta, teda v postavení doktorandského študentamôže zostať aj osoba, ktorá stratila zamestnanie na príslušnej vysokej škole. Je však treba primerane
vyhodnotiť výpoveď RNDr. Miroslavy Rúžičkovej, že u odborného asistenta, akým bol žalobca, sa počíta
so získavaním hodnosti Phd., a zároveň výpoveď RNDr. Miroslava Janáčka, že je určitou výhodou

zladenie povinností doktorandského študenta s jeho zamestnaním na ich vysokej škole a že externí
doktorandskí študenti, teda tí, ktorí nie sú na ich škole zamestnaní, sa musia prispôsobiť možnostiam
školy pri sprístupnení učební a pomôcok, najmä počítačov s ich programovým vybavením. Toto viedlo
súd k tomu, aby určitú mieru náhrady mzdy priznal žalobcovi aj po uplynutí 9 mesiacov podľa § 79
ods. 2 ZP, vyššiu, než iba rozdiel od zárobku dosiahnutého u iných zamestnávateľov, u ktorých sa

mal možnosť zamestnať. Každopádne táto možnosť zamestnania bola dôvodom zníženia náhrady
mzdy žalobcovi, keď navyše porovnaný hrubý zárobok na Bilingválnom gymnáziu v Sučanoch sa blížil
zárobku dosahovanému u žalovaného a orientačne vypočítaný zárobok v Súkromnom gymnáziu na
Oravskej ceste, Žilina, bol aj vyšší, to aj s vedomím, že išlo o záver roka, keď plošne je zvykom odmeniť
zamestnancov viac. Preto vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania správami zamestnávateľmi Gymnázium bilingválne
gymnáziu v Sučanoch a Súkromné gymnázium na Oravskej ceste, Žilina o dôvodoch rozviazania
pracovného pomeru žalobcu, lebo je právom týchto účastníkov pracovnoprávneho vzťahu sa k tomuto
nijako ďalej nevyjadriť. Primerane súd poznamenáva, že zamestnávateľ v Sučanoch sídlil mimo okresu

bydliska žalobcu a zamestnávateľ v Žiline rozviazal tento pracovný pomer jednostranne.

Ďalšie okolnosti už neboli podstatné pre rozhodnutie v tejto veci. Osobitne nie výsledky žalobcu ako
doktorandského študenta, lebo tie priamo nesúvisia s jeho zamestnávaním a za neplatné skončenie

pracovného pomeru zodpovedá zamestnávateľ objektívne. Napokon týmto faktorom nebol ani zdravotný
stav žalobcu, ktorý bol doložený lekárskou správou, ale nie posudkom, ktorý by stanovil ako príčinu
ťažkostí jednoznačne práve stres v určitom období. Pokiaľ sa žalovaný sa žalobou zo dňa 2.6.2008
domáhal na tunajšom súde určenia, že list datovaný dňom 28.7.2005 nie je platný, tento list bol
vyhodnotený v texte vyššie práve v tomto konaní, kde na tomto vyhodnotení je daný právny záujem v

súvislosti s rozhodnutím sporu medzi účastníkmi.

S vedomým, že rozsudok je vyhlásený v primeranej lehote po vyhlásení dokazovania za skončené, ale
na vyčíslenie dosiaľ uplatnenej náhrady trov konania je právny zástupca vyzývaný do nasledujúceho

obdobia, súd rozhodol tak, že o náhrade trov konania súd rozhodne osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Žiline, v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - aj ďalej), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len

vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy