Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200519
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8017200519.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinová 25, 811 09 Bratislava proti odporcovi Okresnému úradu v D.,
katastrálny odbor, G. XXXX, XXX XX D., za účasti K. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X,
XXX XX D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 15. júla 2015 č.k.: E. takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 15. júla 2015 č.k.: V XXX/XXXX-X/Ho.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozhodnutím vo veci účastníkov konania záložného veriteľa Pohotovosť, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava a záložcu K. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, XXX XX

D., návrh na vklad č. V-XXX/XXXX Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa
06.05.2015 uzavretej podľa § 151a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka medzi záložným
veriteľom Pohotovosť, s.r.o. a záložcom K. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, XXX XX D.,
podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona odporca zamietol.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že dňa 18.06.2015 bol prijatý návrh na vklad záložného práva do
katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k.ú. D. vedené na LV č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX na

základe Zmluvy o zriadení záložného práva. Odporca po preskúmaní návrhu na vklad a jeho príloh
zistil, že predmetnú záložnú zmluvu za záložcu podpísal zástupca ProHelp - združenie občiansko-
právnej pomoci na základe dohody o splnomocnení. Dohodu o splnomocnení napísanú na štandardnom
zmluvnom formulári ako návrh predložený poskytovateľom úveru dlžníkovi spolu s úverovou zmluvou,
splnomocniteľ podpísala dňa 28.04.2014, ktorý dátum je zhodný s dátumom podpísania Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX a splnomocnenec tento návrh prijal jeho podpísaním dňa 28.04.2014.

3. Z uvedeného podľa odporcu vyplýva, že predloženie návrhu dohody o splnomocnení budúcemu
dlžníkovi na jeho zastupovanie pri následných právnych úkonoch pri uzatváraní úverovej zmluvy
poskytovateľom úveru s vopred určeným splnomocnencom svedčí o tom, že splnomocnenca na
zastupovanie si nevyberal sám budúci dlžník, neskorší splnomocniteľ ale poskytovateľ úveru, neskôr
záložný veriteľ. Podľa odporcu bol týmto postupom znemožnený splnomocniteľovi pôvodný výber osoby,
ktorá bude za neho obstarávať jeho právne záležitosti, čím bol porušený jeho základný prejav slobody
vôle. Pri výbere splnomocnenca záložným veriteľom možno dôvodne pochybovať o tom, či bude

dôkladne obhajovať záujmy splnomocniteľa. Podľa odporcu dohoda o splnomocnení je preto absolútne
neplatné pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2, § 37 ods. 1 a
§ 39 Občianskeho zákonníka a § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona.4. Predmetné rozhodnutie napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním zo dňa 17.08.2015,
doručeným Okresnému úradu D., katastrálny odbor 17.08.2015 V odvolaní poukázal na to, že dňa

06.05.2015bolauzatvorenáZmluvaozriadenízáložnéhoprávač.XXX/XXXX-PTRmedzi spoločnosťou
Pohotovosť,s.r.o.afyzickouosobouK.V.zastúpenouzdruženímProHelp-združenieobčiansko-právnej
pomoci, na strane záložcu podľa plnej moci uvedenej v dohode o splnomocnení č. XXXXXXXXX zo
dňa 28.04.2014 uzavretú medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka.
Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, tak ako sú uvedené v

tejto zmluve.

5. Dňa 18.06.2015 bol okresnému úradu doručený návrh na povolenie vkladu záložného práva pod sp.
zn. E. o povolení vkladu záložného práva a dňa 15.07.2015 Okresný úrad D. vydal rozhodnutie pod č.k.
V-XXX/XXXX-X/Ho o zamietnutí návrhu na vklad podľa § 31 ods. 3 Zákona o katastri nehnuteľností.
Navrhovateľ ďalej poukázal na citáciu príslušných ustanovení § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods.

2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj na ustanovenie § 32 ods.1,2 a § 46 Správneho poriadku
a ďalej na ustanovenie a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

6. Zdôraznil, že zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu,

ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej
dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej
zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec")
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace

s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo
nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi Nesúhlasí s tvrdením správneho orgánu, že bola vopred navrhovateľovi
určená osoba oprávnená konať za dlžníka.

7. V tejto skutočnosti poukázal navrhovateľ na zásadu spoľahlivo zisteného skutkového stavu ( § 3 ods.
5 a § 46 Správneho poriadku ), pričom Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a
úplne zistiť skutkový stav veci. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného
prešetrenia zodpovedajú skutočnosti a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome
alebo nevedome.

8. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca
- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení
rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne

posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich
právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpisov, z ktorého
správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je
potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a
právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je

rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

9. Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v
rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá

samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať
(Komentár k Občianskemu zákonníku, ASP1; Jifí Švestka, Jiŕí Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a
kolektív, Občiansky zákonník I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966).

10. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu navrhovateľ uviedol, že

splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj
zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch
v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnenítiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo
zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor
v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Navrhovateľ

sa domnieva, že predmetné rozhodnutie správneho orgánu vychádza len s ničím nepodložených
„predpokladov" čo dokazuje i samotné odôvodnenie rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať,
žesprávnyorgánsinesplnilsvojuzákonnúpovinnosťanevychádzalprivydanínapadnutéhorozhodnutia
zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

11. V prípade predmetnej Dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny
úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to
všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho
obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu
tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu
dokonca navrhoval.

12. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo

zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem
rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Je teda zrejmé, že predložené
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je
úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ
do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.

13. Navrhovateľ má za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne,
určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon, pričom sloboda a
vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho
subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu

nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodné, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za
rušivé podmienky pri utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie.
Vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické
donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť
protiprávne, vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná. Vážnosť vôle

súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho
úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie
právneho úkonu. Právny úkon je určitý najmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď
prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Vzhľadom na uvedené možno skonštatovať, že dohoda
o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o

zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu. Správny orgán vydal nezákonné
rozhodnutie podľa navrhovateľa.

14. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité
v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie

strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti
predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene
zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na
základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne
nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na

preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide
o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom

a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná,
nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu
ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z
predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám azástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu
a obhajovať jeho záujmy.

15. Z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú
zákonné povinnosti Správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a posúdení platnosti zmluvy,
či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a
zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.
Správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a

znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil z dôvodov vyššie uvedených v
tomto podaní.

16. Podľa navrhovateľa správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie kde je evidentné, že dlžník
dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými

stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú možnosť zabezpečiť svoj
dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej
pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním
svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od odvolateľa poskytnutie
peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať,

že počas výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené
záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k
realizácii záložného práva predajom nehnuteľností.

17. Odporca doručil predkladaciu správu z 19.07.2017 krajskému súdu spolu so spisovým materiálom,
ako aj rozhodnutiami NS SR v obdobných veciach.

18. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.08.2017, pričom uvedeného pojednávania sa

nezúčastnilnavrhovateľ,ktorýsvojuneúčasťpísomneospravedlnilmailom zodňa15.08.2017aodporca
mailom zo dňa 09.08.2017 a zároveň súhlasili, aby súd pojednával v ich neprítomnosti a vydal vo veci
meritórne rozhodnutie. Zúčastnená osoba K. V. sa nevyjadrila.

19. S poukazom na judikatúru NS SR v obdobných veciach (1KO/3/2017, 1KO/2/2017, 1KO/13/2013)
súd aj napriek tej skutočnosti, že opravný prostriedok navrhovateľa predložil správny orgán krajskému
súdu dňa 28.07.2017, konal súd podľa príslušných ustanovení O.s.p. účinného do 30.06.2016.

20. Súd z uvedených dôvodov konal preto podľa príslušných ustanovení O.s.p. s dôrazom na

ustanovenia § 250g ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti
navrhovateľa, odporcu a zúčastnenej osoby, pričom vychádzal z obsahu administratívneho spisu.

21. Súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu,
oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok

navrhovateľa nie je dôvodný.

22. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ návrhom na vklad záložného práva zo
dňa 06.05.2015, doručený správnemu orgánu 18.06.2015 pod č. V-XXX/XXXX podal návrh na vklad
Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 06.05.2015 do katastra nehnuteľností.

K návrhu súčasne pripojil Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 06.05.2015
uzavretú podľa § 151a a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom
Pohotovosť, s.r.o. a záložcom K. V. v zastúpení na základe splnomocnenia občianskym združením
ProHelp, so sídlom Bratislava.

23. Súčasťou administratívneho spisu odporcu je aj Dohoda o splnomocnení zo dňa 28.04.2014
č. XXXXXXXXX, ktorou splnomocniteľ K. V. splnomocnila ProHelp - združenie občiansko-právnej
pomoci, IČO: 421 801 39, v zastúpení Peter Mamojka - predseda združenia za účelom naplnenia a
hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie u uskutočnení právnychúkonov uvedený v týchto dohodách vykonávaný v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní
a poučení o právnych úkonoch k dohodách uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi

zakladajú toto splnomocenstvo s nasledovným obsahom : “Splnomocniteľ udeľuje Združeniu PoHelp
plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v
tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto
rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky
konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Združenie ProHelp poskytne

splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy
o úvere a z toho dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečovaní svojho záväzku
Združením ProHelp.Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako

formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa
zaväzuje svedomito plniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom
do katastra nehnuteľnosti. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na
platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo

na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto
dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho
záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nevyplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti
s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol

pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho
zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií“ s tým, že
v predtlači je uvedené v k.ú. D. na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX.

24. Občiansky zákonník v ustanovení § 552 upravuje, že pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou

zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných
právach.

25. Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon ) v znení neskorších predpisov v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva

k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom
práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom
práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú
právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.

26. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

27. Podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. sa
zapisujú do katastra vkladom ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia,

práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra,
ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, právne účinky vkladu vznikajú na
základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. (Podľa § 1 ods. 1 druhá veta -
súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom
práve... .)

28. V zmysle § 29 citovaného zákona, vklad možno vykonať na základe právoplatného rozhodnutia
okresného úradu o jeho povolení.

29. Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 citovaného zákona obsahuje náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.

30. Podľa § 31 ods. 1 citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právonakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

31. Podľa ustanovenia § 33 ods. 2 citovaného zákona, osobitná odborná spôsobilosť je súhrn
teoretických vedomostí, praktických skúseností a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov
a ostatných predpisov upravujúcich oblasť katastra a súvisiacich s katastrom. Aj podľa názoru súdu
vyplýva,žeokresnýúradboloprávnenýapovinnýskúmaťajnáležitostijednostrannéhoprávnehoúkonu,

ktorým dlžníčka K. splnomocnila združenie občiansko-právnej pomoci ProHelp na uzavretie záložnej
zmluvy, resp. na zabezpečenie a hájenie jej záujmov pri uzatváraní zmlúv o úvere, ako aj následne
záložnej zmluvy.

32. Občiansky zákonník v ustanovení § 151a upravuje, že záložné právo slúži na zabezpečenie
pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa

uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len záloh), ak pohľadávka nie je riadne a
včas splnená.

33. Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo

zákonom... . V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje, a záloh.

34. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota,
byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak... .

35. Podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový
priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

36. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v

jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

37. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

38. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia
štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

39. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

40. Podľa § 31 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká
právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí
plnomocenstvo.

41. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a
podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku , zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

42. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem
iného aj určite a zrozumiteľne.

43. Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

44. Z Komentára Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne
rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nesmie dopĺňať
právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.45. Z obsahu citovanej časti zmluvy o úvere a to vo vzťahu k plnomocenstvu je zrejmé, že samotný tento
text je neurčitý, pretože z neho nie je zrejmé, ku ktorým nehnuteľnostiam sa má zriadiť v predmetnej

veci záložné právo, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo slovného spojenia „k predmetným nehnuteľnostiam“.

46. Podľa názoru súdu takto formulovaný text plnomocenstva predpokladá, že v prvej časti mali byť
nehnuteľnosti presne identifikované aspoň parcelným číslom, katastrálnym územím, druhom pozemku a
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach nato, aby bolo možné hovoriť o určitosti právneho úkonu

a jeho zrozumiteľnosti, nie dopisované do formulára po podpise plnomocenstva.

47. Súd sa preto stotožňuje so záverom odporcu, že bez toho, aby plnomocenstvo obsahovalo bližšie
označenie nehnuteľnosti, ktorá sa má v predmetnej veci stať predmetom zálohu, je takýto prejav vôle
neurčitý ale aj z nezrozumiteľný.

48.Rovnakosasúdstotožňujesozáveromodporcu,žedlžníkmôževlastniťviaceronehnuteľnostíateda
nie je zrejmé, či plnomocenstvo k uzavretiu zmluvy o záložnom práve sa týka všetkých nehnuteľností
vo vlastníctve záložcu alebo len niektorých.

49.Podľanázorusúdusplnomocnenienaprávneúkonyoprávachknehnuteľnostiammusiabyťurobené

tak, ako právne úkony samotné, t. j. v predpísanej forme a so všetkými náležitosťami.

50. Ak teda odporca konštatoval v napadnutom rozhodnutí, že plnomocenstvo udelené občianskemu
združeniu ProHelp nie je určité a nie je zrozumiteľné a že takýto právny úkon je neplatný, súd sa s týmto
záverom v plnom rozsahu stotožňuje.

51.Vsúvislostisnámietkounavrhovateľavovzťahuk§32ods.1a2Správnehoporiadkuspoukazomna
ustanovenie § 46 Správneho poriadku je súd povinný zdôrazniť, že správny orgán v tomto prípade zistil
presne a úplne skutočný stav veci a pritom vychádzal nie len z podaní samotného navrhovateľa, ale aj z
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazov a skutočnosti všeobecne známych alebo známych správnemu

orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsahu a spôsob zisťovania podkladov pre samotné rozhodnutia, ako
aj sám navrhovateľ uviedol určuje správny orgán. Na základe ustanovenia § 46 Správneho poriadku
preto aj podľa názoru súdu správny orgán aj keď nebol v tejto veci viazaný len Správnym poriadkom,
ale hlavne Katastrálnym zákonom zistil a vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a predmetné
rozhodnutia obsahovalo predpísané náležitosti.

52. S poukazom na ustanovenie § 30 ods. 5 písm. d) Katastrálneho zákona dohoda o splnomocnení,
podľa ktorého dohoda o splnomocnení ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, podpis
splnomocniteľa musí byť osvedčený.

53. K námietke navrhovateľa, že na Dohodu o splnomocnení nemožno posudzovať podľa § 53
Občianskeho zákonníka je súd totožného názoru, aký v rozhodnutí uviedol správny orgán a aj podľa
názoru súdu Dohoda o splnomocnení predložená vo forme predtlače vykazuje znaky neprijateľných
podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

54. Súd v tomto prípade je toho názoru, že osoba splnomocnenca musela byť v kontakte s
navrhovateľom už pred podpísaním predmetnej dohody o splnomocnení a úverovej zmluvy a preto je
záujem splnomocnenca v rozpore so záujmami zastúpeného, teda dlžníčky K. V..

55. Okresný úrad - katastrálny odbor na úseku katastra je orgánom štátnej správy a preto bolo v čase

vydanianapadnutéhorozhodnutiaaajvsúčasnostijejehopovinnosťoupostupovaťvsúladesovšetkými
právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na predmetnú vec, teda aj podľa vyššie citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka a Katastrálneho zákona. Čo sa týka námietky navrhovateľa s poukazom na
ustanovenia Katastrálneho zákona, súd poukazuje na to, že príslušný výklad ustanovení Katastrálneho
zákona s poukazom na ustanovenie § 31 ods. 1 a 3 je doslovným výkladom ku vzťahu k zmluve ako

verejnej listine alebo inej listine, nie k obsahu plnomocenstva a preto súd poukazuje na vyhlášku č.
76/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon a táto v ustanovení § 36b ods. 2 upravuje, že pri
skúmaní platnosti zmluvy sa nezisťuje, či právny úkon obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, alebo
či ho neobchádza alebo sa neprieči dobrým mravom. V tom istom ustanovení pod písm. e) vyhláškaupravuje, že v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb z nej uvedených s osobitým zreteľom
na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje, pričom ide iba o príkladne uvedené
skutočnosti, ktoré Okresný úrad - katastrálny odbor ako orgán štátnej správy je povinný a oprávnený

skúmať.

56. S poukazom na neplatnosť splnomocnenia v Dohode o splnomocnení, ktoré následne spôsobilo
neplatnosť uzavretej zmluvy o úvere, považoval súd rozhodnutie odporcu za správne a vzhľadom na
uvedené skutočnosti preto podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie Okresného úradu v D., katastrálneho

odboru vydané dňa 15. júla 2015 pod č. k. V-XXX/XXXX-X/Ho ako vecne správne a zákonné potvrdil.

57. Pri rozhodovaní v predmetnej veci súd vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky uvedeného už v rozsudku pod sp. zn. 1Sžo 54/2012, 10Sžo 51/2012, 1Sžr 18/2012, 8Sžo
30/2007, podľa ktorého vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom Okresný
úrad - katastrálny odbor ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje

komplexne skutkové a právne skutočnosti ( teda podmienky vkladu ) podľa § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho
zákonaa§36bods.2vyhláškyč.79/1996Z.z.,ktorébymohlimaťvplyvnapovolenievkladu.Výsledkom
rozhodovacieho procesu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na
vklad.

58. O trovách súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorých
účastníkom nebola priznaná náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd