Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/86/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202301
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2214202301.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci

žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zastúpená: Fridrich Paľko, s.r.o. IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava
proti žalovanému: Slovenská republika , zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13,
Bratislava o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 27.09.2012 podanou na Okresnom súde Galanta sa domáhal aby súd

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu z titulu majetkovej škody 175,-€ z titulu nemajetkovej ujmy
sumu 387,24 € za nesprávny úradný postup súdu charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a to v zmysle zákonných
ustanovení Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Návrh odôvodnil tým, že podal na Okresnom súde Galanta návrh na vykonanie exekúcie na majetok
povinného v konaní 7Er 980/2006. Tvrdil , že súd mal rozhodnúť o žiadosti o zmenu exekútora do 30
dní od doručenia takého návrhu. Nesprávny úradný postup súdu bol spôsobený tým, že exekučný súd

nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Tvrdil, že neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnémusúdukonaťnesústredeneasozbytočnýmiprieťahmitak,žekvydaniurozhodnutiaonávrhu
na zmenu exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalobca tvrdil, že mu vznikla majetková škoda v
celkovejvýške175,-€predstavujúcanáhraduúčelnevynaloženýchnákladovspojenýchsjehočinnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období , ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o
nej. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch keď tvrdil, že samotné konštatovanie

porušenia práva na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Ústavou SR a práva
na prejedanie veci v primeranom čase zaručeného podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uviedol, že nesprávny úradný postup exekučného súdu
je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v
konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Uviedol, že márnym uplynutím
času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde

k vymoženie jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: Neskorým ukončením
procedúry exekučným súdom k zániku povinného, k zmareniu účelu konania a k insolvencii povinného.
Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania , porušenie jeho práv , stratu legitímnych očakávaní, ženastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumou 17.280,-Sk. Uviedol aj ďalšie
dôvody na podporu žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy. Uviedol, že pred podaním návrhu na súd

postupoval podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný do podania tohto žalobného návrhu
na žiadosť pozitívne nereagoval. Tvrdil, že je nutné deklarovať porušenie jeho práva na súdnu ochranu
deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a
nahradiť mu nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu. Zároveň vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým

sudcomOkresnéhosúduGalanta,následneKrajskýsúdvTrnavedelegovalpredmetnúvecakoajvšetky
hromadné podania žalobcu na Okresný súd Galanta na prejednanie tunajšiemu súdu. Žalovaný žiadal
žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že žalobca nepreukázal splnenie základných
zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z.
Uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a z jeho podania je zrejmé, že celú dôkaznú povinnosť
prenáša na súd. Tvrdil, že žalobca podal žalobu na súd predčasne pred uplynutím šesťmesačnej lehoty

na predbežné prerokovanie nároku u žalovaného. Tvrdil, že žalobca neposkytol súčinnosť potrebnú na
prerokovanie jeho žiadosti, čím bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený. Poukázal na
to, že žalobca namieta postup, keď exekučný súd nerozhodol o návrhu o zmenu exekútora v lehote
30 dní od doručenia takéhoto návrhu. Poukázal na procesný postup súdov a rozhodovaní o takomto
návrhu s tým, že po podaní takéhoto návrhu je nutné tento doručiť pôvodnému exekútorovi s výzvou,

aby sa k nemu vyjadril a vyčíslil si trovy. Pripustil možnosť, že o návrhu o zmenu exekútora nebolo
rozhodnuté v lehote do 30 dní od jeho doručenia . Oprávnený však v takýchto prípadoch mal možnosť
využiť účinné prostriedky na nápravu a podať predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy. Ak tak nekonal,
zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa ust. § 415 OZ. Poukázal tiež na rozhodnutia
Ústavného súdu SR o tom, že nedodržanie lehôt neznamená automaticky zbytočné prieťahy v konaní

ale je nutné prihliadať na konkrétne okolnosti veci. Existencia prieťahov je preukázaná len s výsledkami
vybavenia sťažností na prieťahy z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR ktorý by konštatoval,
že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca uvedené
nepreukázal. Tvrdil, že žalobca nepreukázal ani existenciu škody a ani dôvody na nemajetkovú ujmu
pričom zdôraznil, že v osobe žalovaného nejde o fyzickú osobu ale o osobu právnickú. Na doplnenie

poukázal na list Európskej komisie v ktorom sa konštatuje prax navrhovateľa v spojitosti s uzatváraním
spotrebiteľských zmlúv z ktorého vyplýva, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne,
boli predmetom záujmu Európskej komisie a súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v dôsledku
podnikateľskej činnosti žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. Žalobca nepreukázal , že v dôsledku postupu Okresného súdu Galanta vznikla

žalobcovi škoda.

1. Podľa § 177 ods. 2 CSP súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

2. Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ak:

a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,-€
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon

3. Žalobca navrhol rozhodnúť najprv medzi tým rozsudkom ktorým by súd rozhodol o základe tak, že
žalovaný je zodpovedný za škodu ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom , pretože
tento nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v ňom stanovenej lehote.
4. Súd dospel k tomu záveru, že v danom prípade nie je účelné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom

pretože z dôvodov, ktoré budú nižšie uvedené, nie je daný a preukázaný základ nároku žalobcu a
to nesprávny úradný postup exekučného súdu. Preto súd nerozhodol medzitýmnym rozsudkom ale
rozsudkom o celej veci.
5. Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s pripojeným spisom Okresného súdu Galanta
7Er 980/2006 ktorá vec bola vedená u súdneho exekútora pod č.k. EX 43/2006. Z uvedeného spisu

súd zistil, že dňa 03.10.2006 súdny exekútor požiadal Okresný súd Galanta o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pričom exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa
22.06.2006 č. SR 2225/06 .V predmetnej exekučnej veci sa oprávnený POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava ,
Račianska 42/A domáhal od povinného Imrich Bujko, nar. 04.05.1959, bytom Žihárec č. 73 vymoženiapohľadávky 25.320,-Sk s príslušenstvom. Žalobca tvrdí, že súd v tejto exekučnej veci oneskorene
rozhodol o návrhu na zmenu exekútora resp. nerozhodol v zákonnej lehote.
6. Žalobca poukazuje na to, že neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému

súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene
exekútora pristúpi až po veľmi dlhej dobe.
7. Podľa ust. § 44 ods. 7 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného
konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd
rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

8. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012 ( teda aj
ku dňu rozhodnutia o zmene exekútora ) štát zodpovedá za podmienok uvedených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom.
9. Podľa ust. § 4 ods. 1 bod 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012 vo veci
náhrady škody , ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa ods. 3 ,ods. 1 koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a
ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

11. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012 právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená
škoda.
12. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012 nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím , nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného a o predbežné prerokovanie nároku

s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
13. Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012 ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

14. Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012 uhrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk ak osobitný predpis neustanovuje inak.
15. Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012 v prípade,

ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch ak nie je možné uspokojiť ju inak.
16. Podľa ust. § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012 právo na

náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
17.Zvyššiecitovanýchzákonnýchustanovenívyplýva,ževprípadezodpovednostizaškoduspôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu ( poškodeného ) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu
resp. nedbanlivosti ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu , v

danom prípade exekučného súdu jeho nesprávnym úradným postupom. Pre priznanie náhrady škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné splnenie troch podmienok:

1) porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci ktoré spočíva v nesprávnom úradnom postupe,2) vznik a existencia škody
3)príčinnásúvislosťmedziporušenímprávnejpovinnosti,ktoráspočívavnesprávnomúradnompostupe
a škodou ktorá porušením povinnosti vznikla

18. Pri absencii čo i len jednej z nich nie je daný nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a náhradu škody nie je možné
priznať. Dôkazné bremeno - preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v danej veci
žalobcovi. Pojem „nesprávny úradný postup“ orgánu verejnej moci nie je zákonodarcom v citovanom

ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný. Je uvedený len príkladmo. Ide však o
taký úradný postup ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Ide o postup,
pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej
moci alebo porušenie poriadku ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda postup
nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež neurčuje fakt, že musí ísť o úradný
postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom

je aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote , prípadne
nečinnosť pri výkone verejnej moci. Uvedené vyplýva aj z ustálenej judikatúry.
19. Žalobca si uplatnil v tomto konaní náhradu škody tvrdiac, že ide o škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu, pretože exekučný súd tým, že vydal rozhodnutie o zmene
súdneho exekútora po uplynutí 30 dní nekonal v súlade s ust. § 44 ods. 7 Exekučného poriadku. Tvrdil,

že exekučný súd konal nesústredene a so zbytočnými prieťahmi a k vydaniu rozhodnutia o zmene
exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Zákonné ustanovenie § 9 Zákona č. 541/2003 Z.z. v znení
účinnom ku dňu vydania rozhodnutia o zmene exekútora ktorý zakotvuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom neobsahuje ustanovenia o právomoci prvostupňového
súdu rozhodovať vo veciach náhrady škody z titulu prieťahov v konaní až po právoplatnom rozhodnutí

oprávneného orgánu o sťažnosti proti prieťahom v konaní. Z dôvodovej správy týkajúcej sa novelizácie
Zákona č. 514/2003 Z.z. ( Zákonom č. 412/2012 Z.z. ) však jednoznačne vyplýva, že k citovanému
ustanoveniu zákona bolo potrebné vždy ( teda aj pred účinnosťou Novely a teda aj v čase vydania
rozhodnutia o zmene exekútora ) pristupovať tak, že v rámci konania o náhradu škody spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musí už existovať aj príslušné rozhodnutie, ktorým by sa konštatoval

nesprávny úradný postup súdu vrátane zbytočných prieťahov v konaní. Túto otázku nie je oprávnený
skúmať a posudzovať súd v rámci konania o náhrade škody. Novela nezaviedla nič nové len explicitne
vyjadrila čo bolo zrejmé už pred účinnosťou Novely. K doplneniu ust. § 9 Zákona č. 514/2003 Z.z.
zákonodarcu nepochybne viedla skutočnosť, že práve z dôvodu absencie explicitného vyjadrenia
povinnostisúduvychádzaťajpriposudzovanínárokovvyplývajúcichztvrdenéhonesprávnehoúradného

postupu z rozhodnutí oprávneného orgánu o sťažnosti proti prieťahom v konaní ( s tým, že takéto
posúdenie nie je v právomoci prvostupňového súdu ) prichádzalo v praxi k nejednotnosti vo výklade
citovaného zákona a zrejme i k nejednotnosti v konaní pre súdmi. Uvedené vyplýva z bodu 7 dôvodovej
správy k návrhu Zákona č. 508/2010 Z.z. ktorý novelizuje Zákon č. 514/2003 Z.z. podľa ktorého návrh
vychádza z platnej úpravy , nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu

ústavnej sťažnosti v súlade s ust. § 127 ods. 1 Ústavy SR.
20. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je kompetentný preskúmavať Ústavný súd,
ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto troch zákonných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka , postup súdu ( napr. I.ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd
v konaní o náhrade škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. ale len Ústavný súd v podklade ústavnej
sťažnosti. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom
istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd
konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,

znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných
súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne
príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy , avšak
súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovane veci bez zbytočných
prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa ( krajské súdy, Najvyšší súd SR ). V prípade, ak by sa

zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle
Zákona č. 514/2003 Z.z. na okresný súd, aby tento konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil
zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdomnižšieho stupňa , čo je zjavne vylúčené a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov
v súdnom konaní je oprávnený výlučne Ústavný súd SR.
21. Žalobca do vyhlásenia rozsudku súdu nepreukázal, že by existovalo právoplatné rozhodnutie

Ústavného súdu SR ktorým by bolo v exekučnej veci od ktorej si uplatňuje nárok na náhradu škody a
nemajetkovú ujmu v tomto konaní konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, prípadne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Absenciou takéhoto rozhodnutia
oprávneného orgánu o existencii prieťahov tiež nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie
o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci.
22. Do podania návrhu na súd šesťmesačná lehota neuplynula. Vo veci súd rozhodoval po uplynutí
šesťmesačnej lehoty od prijatia predmetnej žiadosti žalovaným. Na základe uvedeného nemožno
posúdiť návrh žalobcu ako predčasný ako to tvrdil žalovaný vo svojom vyjadrení. Ako bolo konštatované
vyššie, podmienky na priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne. Podmienka
existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci splnená nie je. Žalobca

neuniesol svoje dôkazné bremeno ( povinnosť tvrdenia o existencii nesprávneho úradného postupu
ako prvej z troch zákonných podmienok ). Preto nemôže byť splnená ani podmienka existencie
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, lebo ak neexistuje v danej veci
nesprávny úradný postu, nemôže medzi prípadnou škodou žalobcu vzniknúť súvislosť s nesprávnym
úradným postupom , ktorý neexistuje. Žalobca z tohto dôvodu neuniesol dôkazné bremeno ani o

existencii jeho nároku na nemajetkovú ujmu. Táto totiž prichádza do úvahy len v tom prípade,
ak by samotné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. V takomto konaní však nebolo možné ani len konštatovanie porušenia
práva , lebo žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu.
23. Vzhľadom na uvedené závery nie je potrebné pre účely tohto konania skúmať existenciu škody,

jej rozsah a ani nemajetkovú ujmu ktorej náhrady sa žalobca domáha. Žalobca navrhol doplnenie
dokazovania spisom žalovaného ohľadne jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku . Uvedené
dokazovanie súd nevykonal, lebo žalovaný nespochybnil doručenie takejto žiadosti od žalobcu a vyjadril
sa v tom smere, že žiaden z uplatnených nárokov žalobcu uspokojený nebol. V tomto smere nejde
teda o spornú otázku a dokazovanie v takomto rozsahu by bolo pre účely tohto konania dokazovaním

neúčelným a nehospodárnym a nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto konania.
24. Nutné je poukázať aj na skutočnosť, že o obdobných veciach žalobcu už boli vydané právoplatné
rozhodnutia iných okresných súdov, ktoré boli potvrdené súdom odvolacím ( napr. rozsudok Okresného
súdu Čadca 4C 230/2012-88 zo dňa 16.05.2013 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
11Co 164/2013-126 zo dňa 07.10.2013, rozsudok Okresného súdu Trnava 19C 211/2013-37 zo dňa

03.10.2013 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave 9Co 384/2013-60 zo dňa 21.01.2014 ),
ktorými bola žaloba žalobcu ako nedôvodná zamietnutá v celom rozsahu.
25. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo svojom tvrdení, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu
od ktorého si uplatňuje nároky v tomto konaní a tak bola jeho žaloba v celom rozsahu ako nedôvodná
zamietnutá.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 os. 1 CSP.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu.
Žalovanejvkonanítrovypreukázateľnenevzniklianiichnáhraduneuplatnil,pretosúdžalovanejnáhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde
( § 355 ods. 1 CSP, § 362 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniamg) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu
uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy ak:
a) sa týkajú procesných podmienok
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
Podľa § 373 CSP ods. 4 prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany ktoré neboli uplatnené
pred súdom prvej inštancie možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na
vyjadrenie k odvolaniu.