Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. december 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/93/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115219563
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115219563.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.
Alexandry Hanusovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: S. O., Q. A. X, W., o zaplatenie 1.960,92 eura s prísl., na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25C/157/15-69, zo dňa 29.3.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.734,42
eura spolu s úrokom 5 % ročne z 1.734,42 eura od 22.5.2015 do zaplatenia; vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení
uviedol, že žalobca sa zmenenou žalobou z 18.3.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 1.825,92 eura, úrokov 128,33 eura, úrokov z omeškania 1,03
eura, úrokov z úveru 19,90 % ročne z nezaplatenej istiny 1.960,92 eura od 22.5.2015 do 11.9.2015,
z nezaplatenej istiny 1.883,42 eura od 12.9.2015 do 19.10.2015, z nezaplatenej istiny 1.825,92 eur
od 20.10.2015 do zaplatenia, úrokov z omeškania 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1.960,92 eura od
22.5.2015 do 11.9.2015, z nezaplatenej istiny 1.883,42 eura od 12.9.2015 do 19.10.2015, z nezaplatenej
istiny 1.825,92 eura od 20.10.2015 do zaplatenia, úrokov z omeškania 5 % ročne z nezaplatených úrokov
128,33 eura od 22.5.2015 do zaplatenia. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 142
ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech každej zo strán sporu vyslovil, že žiadna z nich nemá
na náhradu trov právo.

2. Proti rozsudku v časti náhrady trov konania podal žalobca odvolanie a žiadal rozsudok v napadnutej
časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal mierou
úspechu strán sporu, ktorá je kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania. Mal za to, že po
zistení miery úspechu oboch strán sporu mu mal súd prvej inštancie priznať náhradu trov konania v
zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., a to vo výške jeho pomerného úspechu v konaní. Podotkol, že predmetom
konania bolo zaplatenie 1.960,62 eura s príslušenstvom, pričom súd prvej inštancie mu priznal právo
na zaplatenie 1.734,42 eura s prísl; v konaní bol úspešný v pomere 88,45 % (1.960,92 eura = 100 %,
1.734,42 eura = 88,45 %) neúspešný v pomere 11,55 %, t.j. jeho čistý úspech bol 76,9 %. Úspech strán
sporu nebol pomerne taký rovnaký, ktorý by odôvodňoval rozhodnutie o tom, že žiadna zo strán sporu
nemá na náhradu trov konania právo.

3. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti potrebné zrušiť a
vrátiť vec na ďalšie konanie.

4. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

5. Odvolací na ozrejmenie právnej stránky veci uvádza, že proces aplikácie právnych noriem pozostáva
z troch základných postupov, ktorými sú náležité zistenie skutkového stavu, interpretácia právnej normy,
ktorá sa má na daný skutkový stav vzťahovať a subsumpcia zisteného skutkového stavu pod príslušnú
právnu normu. V oblasti nedostatočne vyloženej a zdôvodnenej právnej argumentácie (subsumpcia
skutkového stavu pod zvolené právne normy) nastávajú obdobné následky vedúce k neúplnosti a hlavne
k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež
so zásadami spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 3.10.2012, sp. zn. I. ÚS 33/2012). Je preto
povinnosťou všeobecného súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie založil.

6. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok v napadnutej časti
náhrady trov konania neodôvodnil dostatočným spôsobom po skutkovej ani po právnej stránke; odkaz na
zákonné ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. a konštatovanie skutočnosti o čiastočnom úspechu každej zo
strán sporu nevysvetľuje akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil, keď dospel k záveru o nepriznaní
trov konania žiadnej zo strán sporu. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania, ktorá je ovládaná zásadou
úspechu vo veci, doplnenou zásadou zavinenia, je nevyhnutné plne rešpektovať princíp riadneho a
spravodlivého procesu tým skôr, ak súd rozhoduje so zreteľom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p,
platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a posudzuje mieru úspechu konkrétnej strany v spore,
a teda samozrejme i pomer úspechu jednej strany k pomeru neúspechu druhej. Potreba oboznámiť v
odôvodnení rozhodnutia s touto úvahou sporové strany, i s jej potrebným úplným súladom s výrokom
súdu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, je celkom pochopiteľnou požiadavkou odrážajúcou ako
právo na spravodlivý proces, tak i právo na rovnosť účastníkov v konaní pred súdmi.

7. V danej veci súd prvej inštancie rozhodnutie o trovách konania v napadnutom rozsudku odôvodnil
tak, že prihliadol na čiastočný úspech sporových strán, bez toho, aby uviedol ako posúdil mieru úspechu
konkrétnej strany sporu k neúspechu druhej. Súd prvej inštancii teda rozhodnutie o trovách konania
riadne neodôvodnil a z tohto hľadiska odvolací súd zhodnotil rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách
konania ako nepreskúmateľne a nezodpovedajúce požiadavkám vyplývajúcim z obsahu základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého súčasťou je nepochybne aj požiadavka,
aby sa súd v konaní právne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal so skutkovými okolnosťami
prípadu, ako aj so súvisiacimi právnymi otázkami, ktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu. Súd prvej
inštancie neozrejmil základné predpoklady, ktoré ho viedli k danému záveru, t.j. neuviedol aký úspech
mali strany sporu v predmetnej veci, a prečo práve daný čiastočný úspech strán sporu viedol k záveru
o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej zo strán sporu; len strohé tvrdenie súdu prvej inštancie, že
každá strana mala úspech len čiastočný, na takýto záver nepostačuje.

8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto v napadnutej časti nezodpovedá požiadavkám kladeným na
riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré by dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na relevantné právne
a skutkovo súvisiace otázky vo vzťahu k náhrade trov konania. Súd prvej inštancie tým znemožnil
stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (odôvodnenie napadnutej časti rozsudku bolo založené na tom, že súd prvej inštancie
sa odvolal na predmetné ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, ale bez právneho zdôvodnenia
rozhodujúcich skutočností a vlastných úvah, ktoré by dostatočne ozrejmovali jeho použitie) a nakoľko
uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa
§ 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec v tomto rozsahu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie
vezme do úvahy, že čiastočný úspech v spore založí nárok na čiastočnú náhradu trov konania jedine
vtedy, ak je to prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán
zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Zohľadní, že
jedine pri zásadne rovnakých čiastkových úspechoch môže súd v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. vysloviť, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd prvej inštancie ustáli skutkový stav potrebný
pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné, dôsledne
vyhodnotí tvrdenia strán, vysporiada sa s odvolacími námietkami žalobcu a po opätovnom rozhodnutí

svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim §
220 ods. 2 C.s.p. tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné.

9. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§
396 ods. 3 C.s.p.).

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 13. 12. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.