Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416201910
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416201910.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní právne zastúpený
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: O. N.,
D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. S. XX, v konaní o zaplatenie 298,90 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 290,13 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 90,15 Eur od 26.03.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 42,48 Eur od 26.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy

7,87 Eur od 26.06.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 149,63
Eur od 26.07.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.03.2016 žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť
zaplatiť sumu 298,90 Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 3,78 Eur od 26.02.2013 do

zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 95,14 Eur od 26.03.2013 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 42,48 Eur od 26.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania 8,50 % ročne zo sumy 7,87 Eur od 26.06.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 8,50
% ročne zo sumy 149,63 Eur od 26.07.2013 do zaplatenia

2. Žalobu zdôvodnil tým, že na základe zmluvy zo dňa 17.12.2012 spoločnosť Slovak Telekom, a.
s. poskytla žalovanému telekomunikačné služby, ktoré mu boli fakturované v sume 3,78 Eur faktúrou

splatnou dňa 25.02.2013, v sume 95,14 Eur faktúrou splatnou dňa 25.03.2013, v sume 42,48 Eur
faktúrou splatnou dňa 25.04.2013, v sume 7,87 Eur faktúrou splatnou dňa 25.06.2013 a v sume 149,63
Eur faktúrou splatnou dňa 25.07.2013. Žalovaný faktúry neuhradil, pričom nárok na ich zaplatenie bol
žalobcovi aj s príslušenstvom postúpený spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 20.11.2014.

3. Žalovaný si na adrese trvalého pobytu evidovaného v Registri obyvateľov SR žalobu neprevzal, jeho

skutočnýpobytsasúduzistiťnepodarilo.Bolozistenélento,žebysamalzdržiavaťnabližšienezistenom
mieste v Českej republike. Preto súd postupoval podľa § 116 ods. 2 prvej vety CSP a oznámenie o
podanej žalobe zverejnil dňa 16.02.2017 na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu. Vzmysle § 116 ods. 2 druhej vety CSP potom súd považoval žalobu za doručenú žalovanej po 15 dňoch
od zverejnenia oznámenia.

4. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného
sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.

5. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že spoločnosť Slovak
Telekom, a.s. ako podnik a žalovaný ako účastník uzavreli dňa 17.12.2012 zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, ktorou sa menovaná spoločnosť zaviazala poskytovať žalovanému dojednané
elektronické komunikačné služby. Súčasne toho istého dňa uzavreli aj dodatok k zmluve, ktorého
predmetom bol okrem iného predaj mobilného telefónu (HTC Desire C Black) žalovanému za kúpnu
cenu 189,- Eur. Túto cenu mal žalovaný uhradiť tak, že zaplatí akontáciu 0,02 Eur a zvyšok v 24

mesačných splátkach po 7,87 Eur zahrnutých do faktúr za poskytované telekomunikačné služby. V bode
1 písm. d) dodatku bolo súčasne dohodnuté, že žalovaný stratí výhodu splátok a bude povinný doplatiť
zvyšok kúpnej ceny telefónu naraz v prípade, že sa omešká s úhradou splátok a splatných faktúr za
telekomunikačné služby a tieto neuhradí ani v dodatočnej lehote.

6. Faktúrou splatnou dňa 25.02.2013 boli potom žalovanému fakturované telekomunikačné služby
v sume 55,91 Eur a splátka 7,87 Eur za kúpnu cenu telefónu. Z tejto faktúry žalobca požadoval
len zaplatenie sumy 3,78 Eur. Ďalej faktúrou splatnou dňa 25.03.2013 boli žalovanému fakturované
telekomunikačné služby v sume 82,28 Eur, upomienka oneskorenej platby 4,99 Eur a splátka 7,87 Eur za
kúpnu cenu telefónu. Faktúrou splatnou dňa 25.04.2013 boli žalovanému fakturované telekomunikačné

služby v sume 34,61 Eur a splátka 7,87 Eur za kúpnu cenu telefónu. Faktúrou splatnou dňa 25.06.2013
mu bola fakturovaná len suma 7,87 Eur ako splátka kúpnej ceny telefónu a napokon faktúrou splatnou
dňa 25.07.2013 mu bola fakturovaná splátka telefónu v sume 149,63 Eur.

7. Na základe uvedeného mal súd za preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi

spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným a v nadväznosti na zmluvné postúpenie pohľadávky
podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvou o postúpení zo dňa 20.11.2014 (č.l. 47 a
nasl. spisu) aj aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom spore. Právny základ zmluvy vychádza z
ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti

alebo poskytovať príslušné služby.

8. Žalovaný, ktorý včas cenu poskytnutých služieb neuhradil, je preto v zmysle uzavretej zmluvy o
poskytovaní verejných služieb povinný uhradiť fakturované telekomunikačné služby v celkovej dlžnej
sume 116,89 Eur (82,28 Eur + 34,61 Eur) spolu s úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka (a podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom
od 01.01.2009 do 31.01.2013) žalobcovi, ktorý nárok na ich zaplatenie nadobudol postúpením podľa
§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou o postúpení pohľadávok. Súdu totiž nebol predložený
žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaný uhradil žalobcovi čo i len časť tejto dlžnej sumy, rovnako
ako nebolo predložené žiadne tvrdenie ani predložený žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok

žalovaného zaplatiť cenu poskytnutých telekomunikačných služieb zanikol prípadne iným spôsobom
než splnením. Takisto si žalovaný nesplnil svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za mobilný telefón
fakturovanú jednotlivými faktúrami (7,87 Eur + 7,87 Eur + 7,87 Eur + 149,63 Eur), ktorá povinnosť mu
vyplývala ako kupujúcemu z kúpnej zmluvy uzavretej s právnym predchodcom žalobcu. V tejto časti
išlo o kúpnu zmluvu podľa § 588 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne

predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy
prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Nakoľko aj tento nárok bol zmluvou o postúpení
zo dňa 20.11.2014 postúpený žalobcovi, súd žalobe aj v tejto časti vyhovel. Úroky z omeškania boli
žalobcom uplatnené v správnej výške v zmysle uvedených ustanovení v súlade so sadzbou ECB platnou
k prvému dňu omeškania so zaplatením danej faktúry.

9. Súd však nemohol priznať žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 3,78 Eur uplatňovanej na podklade
prvej faktúry splatnej dňa 25.02.2013 z dôvodu premlčania (čo bude vysvetlené nižšie) a takisto
zamietol čiastočne žalobu aj ohľadne poplatku za upomienku 4,99 Eur účtovanú vo faktúre splatnejdňa 25.03.2013, nakoľko tento poplatok (obsiahnutý v časti IX. bode 4.6.1 cenníka) má právnu povahu
zmluvnej pokuty podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá nie je obsiahnutá v samotnej zmluve
ale je súčasťou so zmluvou súvisiaceho dokumentu (cenníka) a súdy už opakovane judikovali, že ide o

absolútne neplatné ustanovenie, pokiaľ ide o spotrebiteľský právny vzťah (o aký išlo aj v prejednávanej
veci) a zmluvná pokuta nie je dodávateľom zakotvená priamo a prehľadne v spotrebiteľskej zmluve, ale
v iných zmluvných dokumentoch, na ktoré samotný text zmluvy len odkazuje (napr. vo všeobecných
obchodných podmienkach, prílohách, cenníkoch atď.).

10. Čo sa týka prvej faktúry splatnej dňa 25.02.2013, niet podľa súdu pochýb, že sa v prípade zmluvy
o poskytovaní verejných služieb medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným jednalo o
spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko právny predchodca žalobcu
ju uzatváral v pozícii dodávateľa (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a žalovaný v pozícii spotrebiteľa
(§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

11. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

12. Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka
a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi
aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná
premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Ako už bolo uvedené, predmetná faktúra bola splatnou dňa 25.02.2013 a tak nasledujúci deň

26.02.2013 začala plynúť podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná premlčacia doba. Do podania
žaloby dňa 03.03.2016 trojročná premlčacia doba už nepochybne uplynula (konkrétne dňa 27.02.2016)
a preto kvôli premlčaniu tohto nároku súd nemohol priznať žalobcovi sumu 3,78 Eur vrátane úrokov z
omeškania, ktoré ako akcesorický právny vzťah sledujú osud hlavného záväzku.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ktorý hovorí,
že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky
298,90 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 290,13 Eur s príslušenstvom. Jeho percentuálny
úspech tak predstavuje po zaokrúhlení 97 %, zvyšok je úspechom žalovaného, t. j. 3 %. Čistý úspech

žalobcu potom predstavuje 94 % (97 % mínus 3 %), v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu
trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.