Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miriam Štillová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15Csp/79/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717206626
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717206626.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred sudcom JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: Friendly Finance Slovakia
s.r.o., Tallerova 4, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 243 368, zastúpeného: Mgr.
HenrichSchindler,advokát,adresapredoručovanieJ.Kráľa7,97401BanskáBystrica,IČO:40887481,
proti žalovanej: P. S., H.. XX.XX.XXXX, C. D. XXX, XXX XX E., o zaplatenie 372,29 eur s príslušenstvom,
takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 360 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 500 eur od 20.6.2016 do 13.7.2016, zo sumy 360 eur od 14.7.2016 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
III. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 94 %. O výške náhrady týchto
trov konania bude rozhodovať súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.04.2017 sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný
rozkaz, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 372,29 eur s príslušenstvom a
nahradiť mu trovy konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že na základe Rámcovej zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a na základe Zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru poskytol žalobca žalovanému krátkodobý, bezúčelový, bezúročný
úver vo výške 500,00 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver jednorázovo v lehote do 19.06.2016, a to v
celkovej čiastke 512,29 eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 500,00 eur a príslušenstvo v
podobe individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 12,29 eur. Úver s príslušenstvom
sa tak stal splatným dňa 19.06.2016. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil dňa 13.07.2016 sumu
140,00 eur, zvyšnú sumu neuhradil. Nakoľko žalovaný žalobcovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti,
čím sa dostal do omeškania, žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania.
2. Súd na základe predložených listinných dôkazov vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k.
15Csp/79/2017-20 zo dňa 25.04.2017. Platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných
rúk, preto ho súd uznesením č.k. 15Csp/79/2017-31 zo dňa 30.08.2017 zrušil v celom rozsahu.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
4. Súd vo veci vykonal ústne pojednávanie dňa 15.01.2017, ktoré vykonal v neprítomnosti strán sporu.
Zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 02.11.2017
a zároveň súhlasil s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Predvolanie na pojednávanie boložalovanému riadne doručené, žalovaný svoju neúčasť súdu neospravedlnil. Súd sa oboznámil s
listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a s listinnými dôkazmi, ktoré boli doložené do konania
a zistil tento skutkový a právny stav. Strany sporu uzatvorili dňa 20.05.2016 na diaľku prostredníctvom
internetovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky
(č.l. 5-13). Zmluva bola uzatvorená podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Podľa bodu čl. VI. bodu 1. tejto
zmluvy bol úver poskytnutý ako bezúročný, podľa bodu 3. je klient v prípade omeškania s úhradou úveru
povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s uplatnením jeho pohľadávky, ako
náklady mzdové, za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy a ďalšie administratívne náklady. Strany
sporu zároveň dňa 20.05.2016 uzatvorili Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (č.l. 2-4). Podľa
čl. I. bodu 3. tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému bezúčelový bezúročný úver vo výške 500,00
eur, bezhotovostným prevodom z účtu v banke. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkový úver
vrátane príslušenstva v sume 512,29 eur. V čl. I. bode 4. tejto zmluvy bola konečná splatnosť úveru s
príslušenstvom dohodnutá na deň 19.06.2016, a to jednorázovo, t.j. v jednej splátke. Ďalej sa v čl. I. bode
5. zmluvné strany dohodli, že žalovaný má právo požiadať o predĺženie doby trvania zmluvy a odloženie
termínu konečnej splatnosti úveru. V čl. I. bode 6. zmluvy sa zmluvné strany dohodli na tom, že úver bol
poskytnutý ako bezúročný, s RPMN vo výške 34,4 %, s celkovou čiastkou, ktorú musí žalovaný zaplatiť
žalobcovi vo výške 512,29 eur. V prípade omeškania je žalovaný povinný zaplatiť zákonom stanovenú
výšku úroku z omeškania, odplata bola podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka stanovená vo výške
30 %. Dňa 19.06.2016 došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu Dohody o predĺžení splatnosti úveru
(č.l. 14) s tým, že termín konečnej splatnosti úveru bol stanovený na deň 19.06.2016. Žalobca poukázal
sumu poskytnutého úveru žalovanému na jeho bankový účet, čo súd zistil z predloženého výpisu z účtu
z banky (č.l. 15).
5. Podľa § 2. zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku“), na účely tohto zákona sa rozumie: písm. a) zmluvou na diaľku zmluva medzi
dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie; písm. b) bod 7. finančnou službou služba poskytovaná veriteľom, ktorý
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; písm. c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci
svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie na základe zmluvy na diaľku; písm. d) spotrebiteľom osoba, ktorej sa výlučne na osobnú
spotrebuposkytujúfinančnéslužbynazákladezmluvynadiaľkuaktoráprijejuzavieraníaplnenínekoná
v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
6. Podľa § 1 od. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.
7. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí
splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
8. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania.
9. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z., iným veriteľom právnická
osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo
pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods.
3 písm. f) a l) , pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú
žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b) , d), e) , g) až k) a m) až r) ; za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky
a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu,6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
10. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke,
ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú
ustanovenia § 1 ods. 2
druhej vety, § 2 ,
, , , § 7 ods. 1 , , 15 až 17, § 8 , 8a , § 9 ods. 1 , ods. 2 písm. a) až z) , ods. 9 až 11 , § 11 , 12 , 14 , 16 , 17 , 19 , § 20 ods. 2 až 8 , § 23 a 25 .
11.Podľa§657Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),zmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.
12. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
13. Čo sa týka zmluvného vzťahu, zo žalobcom predložených listinných dôkazov je zrejmé, že medzi
stranami sporu vznikol na základe uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zmluvný
vzťah. Na základe tejto zmluvy je zrejmé, že splatnosť požičanej sumy v celkovej výške 512,29 eur bola
stanovená na dobu jedného mesiaca, keď zmluvu uzatvorili zmluvné strany dňa 20.05.2016 a konečná
splatnosť bola dohodnutá na deň 19.06.2016. V zmysle vyššie citovaného ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona
č. 129/2010 Z.z., tak nejde o spotrebiteľský úver ale o pôžičku, na ktorú sa vzťahujú ust. tohto zákona
uvedené v § 24. Preto súd posúdil právny vzťah medzi stranami sporu podľa ust. § 657 a nasl. OZ.
V danom prípade, aj keď nejde o spotrebiteľský úver v zmysle negatívneho vymedzenia podľa ust. §
1 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., je nepochybné, že žalobca v tomto vzťahu vystupoval ako
iný veriteľ ponúkajúci alebo poskytujúci pôžičku v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný v
tomto vzťahu vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania, čo vyplýva z označenia žalovaného v zmluve, kde bol označený menom, priezviskom,
dátumom narodenia, rodným číslom, bankovým účtom, tel. číslom a e-mailovým kontaktom, teda údajmi
jednoznačne označujúcimi fyzickú osobu nepodnikateľa. Ako vyplýva z ust. § 657 a § 658 ods. 1 OZ,
pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov. V predloženej
zmluve sa strany sporu dohodli na tom, že úver je bezúročný, strany sporu si teda nedohodli úroky a inú
formu odplaty zákon (OZ) neumožňuje. Dohoda o individuálne dohodnutej odplate za poskytnutie úveru
vo výške 12,29 eur, je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ, ktorý hovorí,
že neplatný je právny úkon ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutej strane
právnehoúkonuvzniknúťžiadneprávaapovinnosti,keďžetakýtoúkonjeneplatnýodzačiatku.Vzmysle
§ 41 OZ sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu t.j. len na spomínanú
odplatu,pretojeneplatnosťouprávnehoúkonupostihnutálentátočasťprávnehoúkonu.Súdpreúplnosťpoukazuje aj na skutočnosť, že dohoda o individuálne dohodnutej odplate za poskytnutie úveru (pôžičky)
fakticky obchádza aj prípadnú dohodu o úrokoch za poskytnutie úveru (pôžičky) a žalobca tým, že v
zmluve výslovne uvádza, že poskytovaná pôžička je bezúročná, navodzuje dojem výhodnosti pôžičky a
vzbudzuje u dlžníka dojem, akoby skutočne mal dlžník vrátiť iba to, čo si požičal, bez ďalších nákladov.
V skutočnosti žalobca pod zámienkou individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru (pôžičky)
získava od žalovaného aj ďalšie finančné prostriedky nad rámec poskytnutej pôžičky, ktoré definuje ako
odplatu za poskytnutie úveru, avšak odplata pri poskytnutí peňažnej pôžičky môže mať v zmysle ust. §
658 ods. 1 OZ len formu dohodnutého úroku, tak ako to už súd uviedol vyššie. Uvedené súd vyhodnotil
ako praktiku, ktorá spotrebiteľa zavádza tým, že navodzuje dojem výhodnosti poskytnutej pôžičky bez
nutnosti zaplatenia ďalšej odmeny, preto podľa názoru súdu nemôže požívať právnu ochranu.
14. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke,
na základe ktorej poskytol žalovanému poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 500,00 eur na
bankový účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v lehote do 1 mesiaca,
do 19.06.2016. Poskytnutú pôžičku žalovaný napriek zmluvne dohodnutým podmienkam žalobcovi
neuhradil riadne a včas, z poskytnutých peňažných prostriedkov vrátil len časť vo výške 140,00 eur.
Pretože v konaní neboli produkované zo strany žalovaného žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali, že
žaloba nie je podaná dôvodne a žalobca prostriedkami procesného útoku preukázal dôvodnosť podanej
žaloby v časti o zaplatenie sumy 360,00 eur, súd žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na
úhradu dlžnej sumy 360,00 eur.
15. Vo zvyšnej časti o zaplatenie 12,29 eur, t.j. v časti o zaplatenie individuálne dohodnutej odplaty, súd
na základe vyššie uvedeného zamietol ako nedôvodnú.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
17. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníka,výškaúrokovzoomeškaniajeopäťpercentuálnychbodovvyššiaakozákladná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Žalobca si v žalobe uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania. Nakoľko takto uplatnený nárok
žalobcu neodporoval ustanoveniam § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z., súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania tak, ako boli uplatnené.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
20.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
22. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, kedy vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci. Žalobcom
pôvodne uplatnený nárok bol vo výške 372,29 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 100 %.
Úspech žalobcu predstavuje suma vo výške 360,00 eur, čo v % vyjadrení po zaokrúhlení predstavuje 97
%. Úspech žalovaného predstavuje časť žalobného návrhu v sume 12,29 eur, ktorú súd zamietol, čo v
% vyjadrení po zaokrúhlení predstavuje 3 %. Čistý úspech žalobcu teda predstavuje 94 % (97 % - 3 %).
Súd preto priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 94 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.