Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 9, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616010069
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5616010069.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

9. apríla 2018 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku súd

o b ž a l o v a n ý c h
1./ U. U. Y. I. O. J. D. Í. O. Y., nar. X. X. XXXX v S., trvale bytom P. XXX/XX, S.,

2./ P. W. Y. W. Č. Á. A. G. O. Y., nar. XX. X. XXXX v W., trvale bytom N. XXX/XX, F.,

o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. 1 Pv
158/15/5505-20 zo dňa 17. 2. 2016, pre skutok, že

dňa 1. 3. 2015 v čase asi o 02.00 hod. v Restaurant & Music Club Happy End v lyžiarskom stredisku

Jasná - Biela Púť, okres Liptovský Mikuláš, fyzicky napadli T. O., nar. XX. X. XXXX, ktorý stál pri
barovom pulte, kde ho P. W. odzadu strkal a dvakrát ho udrel päsťou do oblasti hlavy, pričom v ďalšom
konaní mu zabránil pracovník SBS a čašník a následne, keď chcel T. O. odísť, ho P. W. chytil zozadu
za ruky, vtiahol do fajčiarskej miestnosti a U. U. ho dvakrát udrel päsťou do oblasti oka a nosa, čím mu
spôsobil zranenia - pomliaždeninu nosa s opuchom, zlomeninu nosových kostí s posunom doprava a
krátkotrvajúce krvácanie z nosa (epistaxu), ktoré ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života najmenej
27 dní,

ktorým mal obžalovaný U. U. spáchať prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona a obžalovaný P. W. spáchať prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd o d k a z u j e poškodeného T. O. J. W. Y. D. J., nar. XX. X.
XXXX v S., trvale bytom P. XXX/X, S., s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala dňa 22. 2. 2016 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš na U. U. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20

Trestného zákona a P. W. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaní na hlavnom pojednávaní nemali záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorkou a
po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásili, že

sú nevinní.

Obžalovaný U. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, keď uviedol,
že v čase skutku bol so svojimi známymi a priateľkami v Happy Ende, kde zazrel aj poškodeného. Ten
bol značne pod vplyvom alkoholu, ledva stál na nohách. Mal s ním vtedy len slovnú výmenu, poškodený
prišiel za ním, on sa s ním baviť nechcel, preto ho chytil rukou zozadu za krk a otočil ho smerom od

seba a odsunul preč, nechcel s ním komunikovať. Vtedy k nim prišiel SBS-kar, ktorý im dohovoril, že
sa majú správať slušne, nijako voči nim nezasahoval, pretože on sa poškodenému už otočil chrbtom a
ďalej sa bavil so svojimi priateľmi. Domov odišiel nadránom, poškodeného medzitým niekoľkokrát zazrel,
nedošlo medzi nimi k žiadnemu konfliktu a to, z čoho ho obviňuje, je vykonštruované. P. a P. W. boli s ním
aj v čase, keď za ním pri bare prišiel poškodený. Tiež sa v bare stretol s P. W., neprišli tam spolu, nejaký

čas sa spolu bavili, ale nie vtedy, keď za ním prišiel poškodený. Kde bol vtedy W. uviesť nevedel. Nie je
pravda, čo tvrdí poškodený, ani P. W. ho neudrel pri bare, ani ho nenapadli pri fajčiarskej miestnosti. Ani
nevie, či W. pozná poškodeného. Dodal, že z jeho pohľadu vtedy prežívali pokojný večer, prišli sa tam
baviť. Poškodený bol už v bare, keď prišli oni. Poškodenému neublížil. Roztržku poškodeného s inými
ľuďmi v ten večer nevidel. Poškodený síce bol pod vplyvom alkoholu a hádzalo ho do strán, no že by

padal, si nevšimol. Zakrvaveného ho nevidel. Fajčiarska miestnosť je vedľa baru, keďže je fajčiar, chodil
tam fajčiť. Fajčiarska miestnosť mala rozmery asi 3 x 4 m, murované steny, len dvere sú presklené,
široké cca 2 m a je cez ne vidieť na chodbičku pred miestnosťou a čiastočne aj na bar, odhadom sa
do nej vojde asi 40 ľudí. Žeby poškodenému bolo vo fajčiarskej miestnosti spôsobené nejaké ublíženie,
nemal vedomosť. Podľa neho si to poškodený vymyslel pre finančný zisk, čo usudzuje to z toho, že im

po iných osobách odkázal, že v prípade zaplatenia financií vezme späť trestné oznámenie. On sám ich
však nekontaktoval, ani cez splnomocnenkyňu, ani mimosúdnou dohodou.

Obžalovaný P. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, keď uviedol,
že dňa 28. 2. 2015 prišiel do Happy End Clubu v Jasnej v spoločnosti S. O. a dvoch kamarátok, kde sa

stretli s inými známymi a zabávali sa. Najviac času sa zdržiaval pri bare, kde pracovali Y.. Poškodeného
O. zahliadol v bare asi 3-4 krát, bol pod vplyvom alkoholu alebo iných látok, pretože mal nevyvážený
krok a pohľad s prekrútenými očami. Kde O. prišiel k zraneniam, nevedel. To, čo sa mu kladie za vinu je
vymyslené, dôvod, prečo to O. tvrdí, nepoznal. U. U. a T. O. poznal asi od r. 2013. Konflikt medzi U. a
O. nevidel. S O. nemal v minulosti žiaden konflikt, pôvodne bol medzi nimi kamarátsko-pracovný vzťah.

Večer trávil v spoločnosti S. S., S. O., P. P. a ich priateliek, tiež s U. U.. Ďalej dodal, že do baru prišli
asi o 22.00 hod. a odchádzali asi o 03.00-03.30 hod. S poškodeným sa v ten večer vôbec nerozprával,
nemal ani dôvod zdržiavať sa v jeho blízkosti. Či padal na zem, sa vyjadriť nevedel. O konflikte vo
fajčiarskej miestnosti nemal žiadnu vedomosť, bol tam asi 2-3 krát na cigaretu, lebo je fajčiar. Potom
poškodeného zahliadol a videl, že je zranený, mal krv na tvári. Odkiaľ krvácal nevedel, detailnejšie ho

neskúmal. Zahliadol ho niekde v okolí hlavného baru, kde sa väčšinu času zdržiaval. Poškodeného
väčšinou videl sa potulovať samého. Fajčiarska miestnosť má presklené dvere a cez ne je vidno na
časť baru a na stenu, ktorá je za barom. Odhadom sa do nej môže vojsť asi 15-20 ľudí. SBS-kári neboli
nejako zvlášť označení, nevšimol si to. Jeho nikto počas toho večera na nič neupozorňoval. Podľa neho
jediným dôvodom podania trestného oznámenia poškodeným je finančný záujem poškodeného, pretože

po cudzích ľuďoch nechával odkazovať, že ho vycicia z peňazí a pýtal si 3.000,- Eur, nie priamo, ale cez
iných. Písomne alebo cez svoju splnomocnenkyňu ho nikdy neoslovil. Nechal mu to odkazovať cez U.
T., s ktorým sú známi a bolo ich vidieť vysedávať na káve.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom predvolaných svedkov, a to poškodeného T. O., svedkov F. Ž., C.
Y., Y. Y., E. I. a znalca P.. P. E., prečítaním zápisníc z prípravného konania o výsluchu svedkov P. W.,
F. W., P. P., S. S., S. O., P. F., P. W. a P. W..Svedok a poškodený T. O. v prípravnom konaní vypovedal, že 28. 2. v deň jeho narodenín, ich išiel
osláviť do podniku Happy End v Liptovskom Mikuláši, kde si počas večera všimol konfliktného W.Á. spolu

s U., ako z druhej strany barového pultu celý večer zazerajú. Po nejakom čase a náhodných stretnutiach,
pretože sa pohyboval v tom priestore si všimol, že W. ho prenasleduje a pri tom hluku počul, že sa mu
vyhráža zabitím a postrkoval doňho, čo vyvrcholilo pri barovom pulte, kde za účasti U. ho dvakrát zozadu
nečakane udrel do zadnej časti hlavy. Potom ich oddelil čašník spolu s SBS-karom. Po nejakom čase
sa rozhodol, že pôjde domov, pretože pri východe ho W. spolu s U. napadli. Po tomto incidente opustil

priestory so silným krvácaním. Bol odvezený na pohotovosť v Liptovskom Mikuláši. Ďalej vypovedal, že
doklubuHappyEndišielsE.I.aF.Ž.,kdesasnimiajzdržiaval,P.F.anejakýmiostatnýmiľuďmi,ktorých
si už nepamätá. Domov išiel s E. I.. K miestu napadnutia uviedol, že sa to stalo medzi východom z Happy
End-u a fajčiarskou miestnosťou. Svedkov si už nepamätal, pretože ho zaliala krv, ktorá mu spôsobila
aj odpadnutie. Pred napadnutím sa mu vyhrážal W. zabitím, kedy mal dôvodné obavy o svoj život a
potom si už nepamätal, pretože mal problém dostať sa späť do auta. Ešte počas napadnutia, konkrétne

vtedy, keď ho zastavili medzi východom a fajčiarskou miestnosťou mu W.Á. spolu s U. povedali, že ak
to nahlási, tak ho zabijú a to sa vtedy jednalo iba o tie dve rany zozadu. W. mu spôsobil hrču v zadnej
časti hlavy, na temene a U. niekoľkonásobnú zlomeninu nosa. V súvislosti so zraneniami, keďže mal
zlomený nos a krvácanie, vyhľadal najbližšiu lekársku pomoc, a to pohotovosť v Liptovskom Mikuláši,
kde mu zastavili krvácanie a urobili CT mozgu kvôli zraneniam v zadnej časti hlavy a po vyšetrení ho

pustili domov s tým, že na nasledujúci deň alebo v pondelok má vyhľadať zdravotnú pomoc v oblasti
ORL. E. I. ho odviezol domov. Dostal tabletky na ukľudnenie, doma spal do poobedňajších hodín a keď
mu prestali účinkovať lieky, vyhľadal pohotovosť ORL vo Fakultnej nemocnici v Martine, kde sa podrobil
zákroku nápravy kosti v nose, pretože mal stále krvácanie a po opravení sa to ešte zhoršilo, dostal
bandáž, kvôli ktorej nasledujúce dni nemohol dýchať nosom, mal problém s prijímaním stravy a neustále

bolesti hlavy. Ďalší zákrok podstúpil asi o tri dni HoNSP v Trstenej, kde mu vypísali žiadosť o prijatie
do Ružomberskej vojenskej nemocnice, kde v najbližších dňoch podstúpil ďalší operačný zákrok, po
ktorom mal znova bandáž, problémy s dýchaním, prijímaním potravy a taktiež neustále bolesti hlavy.
Odvtedy navštívil ambulanciu niekoľkokrát pre stratu čuchu, problémy s dýchaním, neustálu bolesť nosa,
sprevádzané jeho svrbením a bolesťami. Okrem toho mu bola spôsobená škoda aj na oblečení - košeli,

ktorá bola zničená od krvi, roztrhnutá, na nohaviciach, ktoré mal roztrhnuté a mal na nich dieru, na
topánkach, ktoré boli zošúchané na prednej časti a na mobilnom telefóne, ktorý mal prasknutý displej.
V minulosti medzi ním a obvinenými žiadne nezhody neboli. Presný čas, kedy prišiel do Happy End-u
si nepamätal, mohlo byť asi o 22.00 hod. až 23.00 hod. Zdržiaval sa v blízkosti barového pultu, kde sa
nachádzal takisto E. I.Ň., P. F., ďalších nevedel uviesť. Konfliktnosť obžalovaných spočívala v zazeraní

a pokrikovaní z opačnej strany barového pultu, keďže tam bol hluk nevedel, o čo sa jednalo. V uvedený
večer bol napadnutý dvakrát. Vypil približne 5 pohárikov alkoholu. K prvému incidentu dodal, že U. stál
oproti nemu a W. po jeho ľavej strane, viac v úzadí. Napadol ho W., pravdepodobne pravou rukou do
zadnej časti hlavy. U. len stál oproti nemu. Či ho chytal za ruky alebo strkal si už nepamätal. Kto stál v
tom čase v okolí si už nepamätal, jedine barman C. Y., či však videl napadnutie uviesť nevedel. Či tento

incident videla aj F. Ž. uviedol najprv, že nie, následne, že nevie. K druhému incidentu uviedol, že sa
nachádzal medzi východom a fajčiarskou miestnosťou. Útočil na neho najmä U.. Bol tam prítomný aj W..
Údery mu zasadil U. do oblasti nosa a potom už nevedel, pretože stratil vedomie. Kto mohol byť svedkom
tohto incidentu uviesť nevedel. Pamätal si dva údery a zotrval na tom, že stratil vedomie. V ten večer sa
opitý necítil a stav opitosti úrazová správa z nemocnice v Liptovskom Mikuláši uvádzala pravdepodobne

z dôvodu, že ich oboznámil, že vypil 5 pohárikov kvôli anestéze, ktorú mu chceli dať. Stav bezvedomia
neuvádzal preto, že v karte má uvedené, že od detstva trpí stratou vedomia pri spozorovaní krvi, či
už svojej alebo nejakej inej. Koľko mohol trvať tento stav bezvedomia uviesť nevedel, pretože stratil
pojem o čase, lebo mal rozbitý telefón. Že by mal modrinu na pravej strane alebo pod pravým okom
si nepamätal. Čo sa týka zadného temena, je v správe uvedené, pretože mu na základe toho robili CT

hlavy. Či E. I. uvádzal dôvod zranení nevedel. K svojej účasti pri výsluchu svedkyne F. Ž. dňa 8. 7. 2015
uviedol, že tak urobil, lebo má na to právo. Ďalej dodal, že útok na jeho osobu začal v priestoroch medzi
východom a fajčiarskou miestnosťou a skončil vo fajčiarskej miestnosti a keďže ako spomínal upadol
do mierneho bezvedomia, tak ho medzi týmito dvoma miestami premiestnili obvinení pravdepodobne
tak, že ho držali za ruky a nohami ho ťahali po zemi do vedľajšej miestnosti a tak vzniklo poškodenie -

zodratie jeho topánok. Na otázku z čoho tak usudzuje, že bol ťahaný za ruky, keďže mal byť v bezvedomí
uviedol, že si je pravdepodobne istý, pretože boli jediní, ktorí sa mu pred odchodom domov vyhrážali
zabitím s tým, že mal vážne obavy o svoj život. Poprel, že by W. odkazoval cez známych, že ho vycicia z
peňazí, že bude platiť, pretože ho berie ako spoluobvineného s nižším podielom na tomto trestnom čine.Na otázku, prečo F. Ž. najprv popisovala oba incidenty a následne chcela zmeniť začiatok výpovede a
uviedla, že W. vôbec nepozná, odpovedal, že obhajca si sedí na ušiach a k tomuto bodu už uviedol, že
si na jej predmetnú výpoveď nespomína. Dodal, že po prvom napadnutí P. W. sa rozhodol pre odchod

domov, ktorý mu znemožnili obaja obvinení tým, že medzi východom a fajčiarskou miestnosťou sa začali
vyhrážať zabitím, ak niečo nahlási polícii. Druhý útok a bezvedomie nasledovali až po tomto.

Na hlavnom pojednávaní poškodený vypovedal, že asi do polnoci sa bavili štandardne, potom si všimol,
ako prišli U. s W. a asi po hodine začali pokrikovať. Podnik bol plný ľudí, asi 250-300, pri bare bolo

možno 20-30 ľudí. Zaregistroval ich pri barovom pulte, asi prišli spolu, stáli oproti nemu. Asi hodinu po
ňom pokrikovali. Barový pult v tvare elipsy mal na dĺžku asi 8 m, na šírku asi 2-3 m, maximálne 4 m. V
jeho strede boli barmani. Nepočul, čo kričali, ale videl tie ich škaredé ksichty, pozerali priamo na neho,
niečo si aj rozprávali, potom prišli k nemu. S kým tam stáli, povedať nevedel. Pokrikovanie mohlo trvať
asi pol až trištvrte hodiny, netrvalo to sústavne, ale vždy, keď sa na nich pozrel, videl, že majú niečo proti
nemu. Potom k nemu prišiel W., niečo povedal, nerozumel mu a zozadu ho dvakrát udrel. W. nevidel,

ale nemohol to byť nik iný. Kto to mohol vidieť, nevedel, pretože pri bare bolo veľa ľudí, aj on sa bavil s
rôznymi ľuďmi, nie stále s tými istými. Nevšimol si, že tam W. išiel. Potom zakročil barman alebo niekto
z ostrahy. On sa ešte v bare zdržal a chcel ísť preč, preto si šiel pre bundu a pri východe ho čakali
oni. Potom ho W. chytil nejako zozadu, ako on zvykne, chytil ho za ruku, za ktorú, to si už nepamätal.
Stratil stabilitu a vtiahol ho do fajčiarskej miestnosti. Ťahal ho asi 2-3 m. Vo fajčiarskej miestnosti bolo

asi 10-15 ľudí. Brániť sa nestihol, boli to 3 sekundy a v tom od U. vyfasoval dve rany. Čo sa dialo
potom už nevedel, lebo má z krvi strach a odpadol. Pamätal si už len cestu v aute. Do auta ho musel
niekto odniesť, asi E. I., ktorý ho viezol. Prečo došlo k takému konfliktu, nevedel. W. mu niekedy v
minulosti poslal SMS-ku, že mu dlží peniaze, že vie, kde býva, tak možno kvôli tomu. Pred napadnutím
mu nič nevraveli alebo si to len nepamätal. Snaží sa na túto skúsenosť zabudnúť. Pre tieto zranenia

sa nemohol 4 mesiace poriadne nadýchnuť, mal aj bolesti hlavy, v noci poriadne nespal, nechodil do
práce, absolvoval 3 operácie. Mal rozbitý telefón, tričko a košeľu od krvi, poškodené topánky. Vypité mal
asi 4-5-6 pohárikov tvrdého alkoholu, bol oslavovať narodeniny, ale nebol opitý tak, že by nevedel stáť
alebo chodiť. Išiel po veci do šatne aj vyrovnať účet, lebo neplatil hneď s tým, že sa všetci pobalia, ktorí
tam prišli spolu a pôjdu domov. Kto mu potom vybral veci zo šatne ani nevedel, možno priateľka F. Ž.,

ani kto vyrovnal účet. Ostatní tam potom ostali, on odišiel len s E. I.. Účet mal otvorený, lebo sa pozná
s barmanom C. Y. a mal narodeniny, tak sa s ním tak dohodol.

Keďže v jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní oproti prípravnému konaniu vznikli rozpory, tieto boli na
návrhprokurátorkyodstraňované.Pokiaľvypovedalodlišneodprípravnéhokonania,poukázalnaodstup

času, zotrval na svojich predchádzajúcich výpovediach. K miestu napadnutia, pokiaľ predtým uviedol,
že sa to stalo medzi východom z Happy End-u a fajčiarskou miestnosťou a na hlavnom pojednávaní
uvádzal, že ho obžalovaní čakali pri východe a následne vtiahli do fajčiarskej miestnosti, kde ho napadli,
miesto považoval za to isté, len si pripomenul, že sa to odohralo vo fajčiarskej miestnosti, mohlo sa to
odohrať aj medzi dverami, už si to presne nepamätal. Na vyhrážanie sa už pozabudol, ale bolo to tak.

Padal aj v dôsledku krvi, keď ho udrel päsťou do tváre, až po druhom údere, aj v dôsledku toho všetkého.
Padal pravdepodobne dozadu. Že by ho niekto kriesil alebo niečo podobné si už nepamätal.

Svedkyňa F. Ž. v prípravnom konaní vypovedala, že 28. 2. 2015 išla s priateľom T. O. do baru Happy
End Jasná, pretože oslavoval narodeniny. Bol tam koncert. Oni dvaja stáli pri bare. U. tam už bol aj s

W. a obaja na nich pozerali. Asi o 02:00 hod. sa začali naťahovať, kde W. udrel zavretou päsťou T. do
hlavy, a v tom prišiel SBS-kar a U. začal T. naťahovať a potom ich čašník odsunul. Dušan potom hovoril,
že idú domov a šiel do auta a v tom ona pozerá, že T. leží na zemi a bol celý krvavý. Potom išiel T.
do nemocnice. Ona sa vtedy nachádzala vo fajčiarskej miestnosti, bola si zapáliť, T. stál vonku medzi
barom a fajčiarskou miestnosťou, pričom ona na neho videla a obžalovaní stáli pri ňom. Ich komunikáciu

nepočula. Ďalej vypovedala, že obžalovaného P. W. nepoznala vôbec nijako a na otázku, prečo to tvrdí,
keď sa vyjadrila, že po príchode do baru tam už obaja boli uviedla, že videla U. a pýtala sa T., kto je s
U.. T. jej povedal nejaké meno a tak to už neriešila, kto je kto, len keď sa to stalo, zistila, že je to W..
W. ako jediného z tých kamarátov, ktorí tam stáli nepoznala, preto sa to opýtala. K napadnutiu O. zo
strany W. uviedla, že bola pár metrov od nich, videla ich z fajčiarskej miestnosti cez zatvorené presklené

dvere do baru a tento incident sa odohral tak, že W. držal T. a U. T. dal do tváre rany, ale ktorou rukou
udieral U. T. uviesť nevedela. W. T. neudieral. Ďalšie údery smerujúce na O. už nevidela. Následne
upresnila, že ešte predtým, ako prišla do fajčiarskej miestnosti, vtedy W. T. udrel do hlavy a keď bola vo
fajčiarskej miestnosti, tak ho udieral U.. Následne vypovedala, že ona videla U.Í., ako udrel do tváre T.,W. nevidela, že by bol udrel T.. W. videla teda iba pri tom, keď bol s U. a W. držal T., takže iba vtedy ho
videla. Následne uviedla, že chce zmeniť začiatok výpovede a teda, že W. vôbec nepozná. K správaniu
a požívaniu alkoholických nápojov poškodeným T. O. uviedla, že nebol opitý, bol iba v nálade a správal

sa normálne. Do klubu vtedy prišli na motorovom vozidle BMW 7. Políciu nezavolala, pretože T. išiel do
nemocnice. Od známych sa dozvedela, že sa chválili, ukazovali fotky, že T. zbili, a že bol na zemi, ale
mená týchto známych uviesť nechcela, pričom zo zápisnice o jej výsluchu vyplýva, že sa o tejto okolnosti
pred svojou odpoveďou radila s poškodeným, aby mená neuvádzala a tiež dodala, že tieto fotky nevidela
a nebude uvádzať nikoho. Z obsahu tejto zápisnice vyplýva, že pri výsluchu svedkyne dňa 8. 7. 2015 bol

prítomný svedok a poškodený T. O., pričom z jej obsahu vyplýva aj protokolácia o vzájomnom radení sa
svedkyne s poškodeným počas výsluchu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že svedok a
poškodený T. O. vypovedal v prípravnom konaní až dňa 16. 11. 2015.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa F. Ž. vypovedala, že v podniku bolo dosť veľa ľudí, bol plný. O koľkej
prišli si už nepamätala, pri bare bolo dosť ľudí, boli tam skupinky. V skupinke bol T. O. a pár kamarátov,

napríklad E. I., G. W. a ona. Ďalšie dievčatá tam neboli. Oni stáli na jednej strane baru, obžalovaní v
podniku už boli. Stáli na tej strane, ako je vchod. Oni už od začiatku počuli, že vykrikujú, že majú narážky,
zazerali na nich, nebolo to ďaleko od nich, možno 2 m. Medzitým chodili aj do fajčiarky, aj sa rozliezli
po podniku, neboli stále všetci pokope. T. O. chodil len do tej fajčiarky, inak bola stále s ním. V tom
čase už boli vo vzťahu, začali vtedy spolu chodiť. Asi po 3 hodinách sa rozhodli, že idú domov. Medzi

vykrikovaním zo strany obžalovaných a tým, keď sa pobrali domov, sa neudialo nič. Šli si vziať kabáty,
ale ona si ešte išla zafajčiť a potom videla ako ho držali. O. išiel po kabáty sám. Boli tam obžalovaní
a sácali do seba, no bolo to tak dávno, že si nepamätala. Nevidela SBS-kara, že by zasahoval. Išla z
fajčiarky, videla ako ho udrel U.. Videla ich a jej T. na zemi. Videla ho zakrvaveného na zemi. U.Í. bol pri
ňom, keď mu asi udrel do nosa päsťou a už si viac nepamätala. U. stál pred ním a W. za O.. Držal ho, no

už nevedela, ako ho držal. U. ho udrel päsťou, silno do nosa, do tváre. Jedenkrát videla, či viackrát udrel,
nevedela. Bola v šoku a už ho videla na zemi, či medzi sebou aj hovorili, nevedela, ona nič nepočula.
Potom vzal O. kamarát do auta, nestihla ísť s nimi. Potom, keď prišiel domov, prišiel s krvavou košeľou
a nezamýšľala sa nad tým, či má bundu. Myslela si, že to videli jedine čašníci, veď sa to stalo pri bare.
Fajčiarka je v podstate pri bare, ale vzadu. Je to presklené. Nie je to tam také veľké, aby to nebolo od

baru vidieť. O. podľa nej opitý nebol. W. naňho len slovne vykrikoval, ale nič iné nevidela, že by mu
urobil, to nie. Na fajčiarskej miestnosti sú presklené dvere na tlačítko, vidno z nej k baru a k východu.
Nebolo tam vtedy veľa ľudí. V tom čase s O. už bývali spolu, teda ona bývala u neho. Domov sa dostala
tak, že pre ňu prišiel kamarát. Ako sa v ten večer riešil účet, nevedela. O. vzal kamarát E. I. do auta, ona
ho vtedy ako šoféra išla hľadať. Medzitým jej však ušli. Keď O. ležal na zemi, bola nad ním, ale nezohla

sa nad neho, ani sa ho nepýtala, čo mu je, ani nič nepovedal. Či mal otvorené oči si už nepamätala. Keď
bola vo vnútri fajčiarskej miestnosti, videla ich všetkých troch, ako stáli pred sebou, O. v strede, U. pred
ním a W. za ním. Či niekto niekoho ťahal, tak W. ho ťahal, okrem toho nevedela. O tom, čo sa stalo,
sa s O. bavili, kvôli tomu sa presťahovali k jeho rodičom. Povedal jej to, čo vraví. Najprv nechcel, lebo
sa mu zle dýchalo, ale potom sa o tom rozprávali. Nechce na to myslieť, je to pre ňu nepríjemné. V ten

večer mala trošku vypité. Väčšinu času v tom podniku bola s O., len málo času, čo neboli spolu. O tom,
že sa chcel dohodnúť s obžalovaným U. sa nebavili. Vo fajčiarke stála pri dverách. Do podniku prišli na
tmavomodrom BMW 7, šoférom bol E. I., pretože nepil. Auto bolo T.. Keď prišli, všetci boli triezvi, ani
T. určite nebol pod vplyvom alkoholu.

Svedok C. Y., ktorý pracoval v čase skutku ako barman v bare Happy End, v prípravnom konaní aj na
hlavnom pojednávaní vypovedal, že v noci z 28. 2. 2015 na 1. 3. 2015 pracoval a v podniku prebiehala
akcia s množstvom ľudí. Pri obsluhovaní zákazníka videl smerom ku fajčiarni veľkú melu. Pri vybavovaní
objednávky videl vo fajčiarni vyhadzovača, ako drží ruku na U. U., ktorý mal rozopnutú košeľu. Potom
vošiel do fajčiarne, kde videl známych U. U., P. W., ako tam stoja, avšak žiadny konkrétny skutok, ktorý

sa tam mal stať, nevidel. Nepočul žiadne vyhrážky. W. nevnímal, že by bol do mely zapojený, bol v
miestnosti, okrem neho ďalších asi 15-20 ľudí. Kto bol do mely zapojený uviesť nevedel. Keď sedel T. O.
s priateľkou F. pri bare a U. si šiel objednať, obslúžil ho, porozprávali sa, viac sa tomu nevenoval. O pár
minút videl na druhej strane baru oproti fajčiarni, ako si U. s O. nadávali, ale vyhrážky nepočul. Hádali
sa ohľadne peňazí a dohováral im, hlavne U. nech to neriešia. Nijak im však nezabraňoval, zabraňoval

im potom SBS-kar, ktorý sa snažil oddeliť U. od O., pričom U. stál pri bare a T. sedel pri bare a hádali
sa. Oddeľoval ich preto, že U. držal O. rukou zozadu krku. Okrem tohto chytania nevidel žiadny iný
fyzický kontakt.Na hlavnom pojednávaní svedok dodal, že nevidel žiadnu potýčku, len slovnú výmenu názorov. Či pri
niečom zasahoval SBS-kar, už nevedel. SBS-kari zvyknú byť označení, mali asi čierne mikiny „security“,
každý rok sa to mení.. Priestor medzi barom a fajčiarskou miestnosťou je situovaný tak, že miestnosť

je vzadu za barom, je to ešte predelené drevenou stenou, na ktorej sú nápoje, takže nie je možné, aby
barman videl, čo sa v tomto priestore deje, pretože výhľad je strašne úzky. Bolo tam veľa ľudí a vidieť do
ďalšej miestnosti, kde je ďalších možno 50 ľudí, je takmer nemožné. V tej mele, ktorá sa tam vyskytla zo
svojich známych nikoho nevidel. Pokiaľ vypovedal inak ako v prípravnom konaní ohľadne osôb, ktoré
tam videl, poukázal na odstup času a množstvo akcií, ktoré odvtedy absolvoval. Videl len slovnú potýčku

- incident, ktorý sa odohral pri bare, SBS-kár tam zrejme prišiel preto, že sa prechádzajú a zrejme tá
hádka bola viac, než bežná, či tam bola nejaká strkanica, si už nepamätal. P. W. pri žiadnej potýčke
nevidel. W.A. je fajčiar, takže sa vo fajčiarskej miestnosti mohol nachádzať, tak ako aj množstvo ďalších
ľudí. Nevidel, že by U. udrel O.. Po tom incidente sa s odstupom času stretli s O. a on mu tvrdil, že
dostal od U.. Aj keď sa s O. viackrát stretli, nikdy sa mu nezmienil, že má ísť vypovedať ako svedok. Že
by obžalovaný P. W. niekoho napádal alebo bol účastníkom nejakého konfliktu nevidel. Poškodeného

O. videl zakrvaveného, držal si tvár dlaňou, keď ho takto videl, v jeho blízkosti F. Ž. nebola a šiel sám,
neniesol ho nik. Kto mal z nich viac vypité, nevedel vyhodnotiť. O. videl aj samého, aj v spoločnosti Ž..
Či pri výmene názorov medzi U. a O. bola prítomná aj Ž.Á. si už nespomínal.

Svedok Y. Y. v prípravnom konaní vypovedal, že v noci z 28. 2. 2015 na 1. 3. 2015 pracoval ako barman

na hlavnom bare v Clube Happy End v Jasnej, v podniku aj okolo baru bolo množstvo ľudí. Periférne
zaregistroval vo vnútri fajčiarskej miestnosti nejakú melu, ale nevidel ju detailne, potom videl do nej
pribiehať dvoch SBS-karov a T. O., ktorý utekal von z Happy Endu a držal si zakrvavenú tvár. To je
všetko, čo videl. Fajčiarska miestnosť sa vyprázdnila a zo známych zaregistroval U. U. a dvoch SBS-
karov. Pred touto melou iný incident nevidel, pri obsluhovaní počul vzájomné nadávky medzi U. a T.. Že

by mal U. O. udrieť dvakrát do tváre nevidel. P. W. vnímal ako hosťa pri barovom pulte, nebol účastníkom
žiadneho konfliktu.

Na hlavnom pojednávaní dodal, že okrem neho v tú noc na bare pracoval aj jeho brat C. Y., P. W., možno
T. Q. a ešte nejaký brigádnik. Obžalovaných pri bare zaregistroval, taktiež pozná aj O., pohybovali sa v

okolí baru, ale okolo nich bolo kvantum iných ľudí a sústredil sa na prácu. Pamätal si zvyšovanie hlasu
medzi O. a U.E. U., ale nič fyzické tam nevidel. SBS-kari sú označení firemnými mikinami, pohybujú sa
v rámci celého podniku. Že by tam nejaký SBS-kar zasahoval, nevidel. O. si všimol, ako si držal tvár,
pomedzi prsty mu videl krv, utekal von z diskotéky. Prechádzal vtedy okolo most-mixu (prevrátené fľašky
na bare hore dnom). Pokiaľ o niektorých skutočnostiach vypovedal odlišne oproti prípravnému konaniu,

poukázal na to, že v uvedenom bare odpracoval niekoľko sezón s množstvom diskoték a zotrval na tom,
čo vypovedal skôr, pretože s odstupom času vypovedal už len to, čo si odvtedy zapamätal a na presné
okolnosti si už nespomínal. Doplnil, že nevidel, aby O. niekto pri odchode pomáhal. To, že zaregistroval
U. U. vo fajčiarskej miestnosti, znamená, že tam iba stál, nikto s ním nič neriešil, zrejme fajčil.

Svedok E. I. v prípravnom konaní vypovedal, že niekedy v zime 2015 ho požiadal T. O. o odvoz do Happy
Endu v Jasnej na O. BMW 7, okrem nich jeho frajerka F., P. F. a ďalšia osoba. V bare bol koncert, bolo
tam veľa ľudí. Prišli asi o ôsmej večer. Sedel oproti baru, alkohol nepil, robil šoféra. Zaregistroval tam
U. a W., ktorí prišli neskôr, sedeli oproti, ale spolu sa nebavili. Išiel na toaletu a po návrate stretol T. O.,
ktorý mal zakrvavenú košeľu, bol dosť opitý, takže mu nerozumel, čo vravel a navrhol mu, aby išli na

pohotovosť na ošetrenie. Krvácal z nosa, preto navrhol lekárke, aby mu urobili CT vyšetrenie, pretože
nevedel uviesť, čo sa mu stalo, či niekde drbnul alebo spadol. Po ošetrení, asi o 03.00 hod. odišli spolu
domov. Ostatných, s ktorými prišli, zavolať nemohol, pretože T. sa vybil mobil a on na nich nemal čísla.
Odviezol ho domov, ráno o siedmej mu priviezol auto, bol už hore a priateľka F. pri ňom. Nevidel, že by
obžalovaní napadli poškodeného. Keď ho stretol zakrvaveného, nikto pri ňom nebol. Koľko alkoholu O.

vypil uviesť nevedel, ale javil známky opitosti.

Na hlavnom pojednávaní svedok dodal, že T. O. po ceste do nemocnice nič nevravel, len jajkal, že ho
bolí hlava. Potom po ceste domov zaspával, aj zaspal a on sa ho vôbec nepýtal, čo sa mu stalo a ani sám
mu to nepovedal. Za celý čas mu vôbec nevravel, čo sa mu stalo, niečo si mrmlal, ale on mu nerozumel.

Bol aj celkom rád, že je ticho, že zaspal. V nemocnici ho čakal vonku na chodbičke. On osobne nevidel,
že by tam došlo k nejakej potýčke. Vie, že ktosi sa vo fajčiarskej miestnosti šarpal, ale keď tam prišiel,
tak už sa nič nedialo. Ani nevie, kto bol do toho zapletený, prišli tam vyhadzovači a čosi rozbraňovali, ale
koho, to nevedel, pretože to nevidel. V tú noc nebol svedkom žiadneho konania obžalovaného P. W. vočipoškodenému T. O.. Donedávna ani nevedel, že sa tak volá, pozná ho z videnia. Keď odchádzali z klubu
F. Ž. tam poblízku nikde nebola. Keď stretol zakrvaveného O., bundu na sebe nemal, mal košeľu. Že by
obžalovaný U. atakoval O. nevidel. O. stretol buď vo fajčiarskej miestnosti alebo na chodbe pred ňou,

nepamätal si už. Nevidel, aby O. niekto dvíhal alebo niesol, ani nič podobné. Šiel normálne po svojich.
Jeho vzťah ku poškodenému je rovnako kamarátsky, ako aj k obžalovanému U. U..

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec P.. P. E., ktorý v prípravnom konaní vypracoval znalecký

posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie otorinolaryngológia, foniatria, audiológia, z ktorého
záverov a výpovede vyplýva, že poškodený T. O. mal v súvislosti so skutkom zo dňa 1. 3. 2015
diagnostikované poranenia: pomliaždeninu nosa s opuchom, zlomeninu nosových kostí s posunom
doprava, krátkotrvajúce krvácanie z nosa (epistaxu), súhrnne sa jednalo o stredne závažné poranenie
tvárovej oblasti, konkrétne vonkajšieho aj vnútorného nosa. Bol zistený bolestivý opuch nosa, zlomenina
nosových kostí s ich posunom doprava (potvrdená klinickým aj röntgenologickým vyšetrením nosa).

Poranenie si vyžadovalo chirurgickú liečbu - nápravu do pôvodného postavenia. Z medicínskeho
hľadiska došlo ku estetickému aj funkčného poškodeniu zmyslového orgánu dýchania a čuchu a tieto
poranenia mu boli diagnostikované 1. 3. 2015 o 02:44 hod. Vzhľadom na charakter diagnostikovaného
poranenia nosa je možné usúdiť na mechanizmus jeho vzniku. Poranenie mäkkých tkanív nosa bez
porušenia kožného krytu, ktoré boli opuchnuté diagnostikovanou zlomeninou nosových kostí s posunom

doprava nasvedčujú, že sa jednalo o tupé poranenie spôsobené aktívnym alebo pasívnym zraňujúcim
mechanizmom o stredne silnej intenzite. Aktívnym mechanizmom mohol byť priamy náraz pevného
predmetu do centrálnej tvárovej oblasti, kde sa nachádza vyčnievajúci orgán čuchu a dýchania, zvyčajne
jedným úderom päsťou. Vzhľadom na charakter poranenia možno usudzovať, že zraňujúce násilie
smerovalo priamo, mierne zľava, pretože podľa objektívneho ORL vyšetrenia z 1. 3. 2015 bol nosový

chrbát prepadnutý s oblúkovitým posunom nosa smerom doprava. Pasívnym mechanizmom, ktorým
mohol byť vznik deformity nosa následkom nekontrolovaného pádu tvárou vpred na pevný povrch.
Zraňujúcou silou, ktorá bola smerovaná do hlavy poškodeného, kde sa nachádzajú životne dôležité
orgány nedošlo ku ich vážnemu poškodeniu, nakoľko tomu nezodpovedala intenzita úderu alebo nárazu.
Aby došlo ku poškodeniu životne dôležitých orgánov, musela by byť intenzita výrazne silnejšia a aj pri tej

istej lokalizácii. Na otázku, či mohlo dôjsť ku zraneniam poškodeného tak, ako sa uvádza v jednotlivých
výpovediach znalec uviedol, že T. O. vo výpovedi uvádzal, že bol chytený známou osobou zozadu za
ruky a vtiahnutý do miestnosti, ktorá je pri východe na fajčenie a v tom momente bol U. udretý dvakrát
päsťou do oblasti nosa a oka, pričom ho udrel aj W. zozadu do hlavy. Po údere U. do nosa začal
krvácať z nosa a viac si už nepamätá. Charakter uvedených poranení popísaných v lekárskych správach

poškodeného súvisiacich s predmetným skutkom vyplýva, že poškodenému bola zistená deformita nosa
doprava s opuchom a stopami prischnutej krvi následkom krvácania z nosa. Podľa charakteru poranenia
nosa sa dá usudzovať, že mohlo byť spôsobený jedným úderom, stredne silnej intenzity, ktorý smeroval
spredu a do jeho ľavej strany, pričom mal za následok vznik deformity s posunom doprava. Zlomenina
nosa s deformitou môže byť spôsobená aj nárazom nosa o pevný povrch následkom pádu tvárou

vpred. Pre jeho typické postavenie býva nos často vystavený traumatickému násiliu smerovanému do
tvárovej oblasti, a to aj pri zraneniach spôsobených pasívnym zraňujúcim mechanizmom (pády, nárazy
o pevné predmety a pod.). V prvotných lekárskych správach z vyšetrení poškodeného vykonaných 1.
3. 2015 nie sú okrem uvedeného poranenia nosa popisované aj iné poranenia v oblasti tváre, ako
napr. krvné podliatiny, opuch v oblasti očnice alebo záhlavia, z ktorých by bolo možné jednoznačne

potvrdiť správnosť výpovede poškodeného T. O.. Ďalej znalec uviedol, že 7. 5. 2015 osobne vyšetril
poškodeného T. O., ktorý mu potvrdil, že v minulosti nemal zlomený nos alebo by ho mal vybočený
smerom doprava. Jeho nos bol rovný. Taktiež v zdravotnej dokumentácii, ktorú si kompletne preštudoval,
nenašiel záznam o úraze nosa alebo liečbe. Poškodený sa pred úrazom neliečil na žiadne iné poranenia
a netrpel ochorením, ktorým by mohlo dôjsť k predĺženiu doby liečbu uvedeného poranenia nosa.

Poškodený T. O. utrpel zlomeninu nosových kostí s posunom doprava, ktorá si vyžadovala včasnú
ORL chirurgickú liečbu, ktorá mu bola poskytnutá 1. 3. 2015 v ORL pohotovostnej ambulancii UN v
Martine, v miestnom znecitlivení. Nos mal zatampónovaný do 4. 3. 2015 a užíval pravidelne analgetiká
odbolesti.Vzhľadomkpretrvávajúcejdeformitenosapojehočiastočnomodpuchnutíaprepretrvávajúce
sťažené dýchanie nosom, po odstránení nosovej tamponády, čo bolo objektívne potvrdené vyšetrením

vykonaným 17. 3. 2015 v ORL ambulancii NsP Trstená bol dňa 19. 3. prijatý na ORL kliniku v ÚVN
v Ružomberku. Dňa 20. 3. 2015 mu bola vykonaná revízna operácia nosovej deformity v celkovej
anestézii. Po prepustení z ústavnej liečby mal poslednú ORL kontrolu určenú o 7 dní, na 27. 3. 2015,
kedy ORL lekár P.. X. posúdil, že nos je už v prijateľnom postavení a ďalšia kontrola už nie je potrebná.Praktická lekárka P.. M. poškodenému vystavila PN od 1. 3. do 30. 3. 2015 a doba liečby poranenia nosa
bola v trvaní od 1. 3. do 30. 3. 2015, t. j. 30 dní. Vzhľadom k uvedenému spôsobu liečby bola primeranou,
ak by bola deformita nosa správne vykonaná už 1. 3. 2015 v ÚN v Martine, z medicínskeho hľadiska

by liečba trvala 12 dní. Keďže sa prvou operáciou nepodarilo zlomený nos napraviť do pôvodného
postavenia, musela byť vykonaná revízna operácia nosa 20. 3. 2015, čím sa predĺžila celková doba
liečby o ďalších minimálne 10 dní. Dĺžku práceneschopnosti považoval znalec vzhľadom k potrebnej
dobe liečby poranenia poškodeného za primeranú. Poškodený bol obmedzený na obvyklom spôsobe
života poranením, a to najmä tupou, nepríjemnou bolestivosťou v oblasti nosa, ktorá sa zvýrazňovala pri

manipulácii s nosom a trvala po dobu liečby 30 dní. Bolestivosť bola zvýrazňovaná dvoma operáciami
nosa. Po dobu 27 dní nemohol riadne dýchať nosom, a to od 1. 3. 2015 do 4. 3. 2015 pre zavedenú
nosovú tamponádu, po jej odstránení pre opuch slizníc a obmedzené dýchanie nosom, jeho deformitou,
pokiaľ nedošlo k definitívnej náprave nosových kostí 20. 3. 2015. Následne pooperačne bolo dýchanie
obmedzené pre zavedenú nosovú tamponádu slizníc až do 27. 3. 2015. Po dobu 7 dní mal vonkajší
nos fixovaný dlahou. Obmedzovaný bol aj lekárskymi vyšetreniami, zobrazovacími vyšetreniami, dvoma

operáciami, krvnými odbermi, odsávaním z nosa, užívaním liekov od bolesti a na zmenšenie opuchu
až do ukončenia liečby. Doba obmedzenia poraneniami trvala do poslednej ORL kontroly vykonanej
27. 3. 2015, kedy ORL lekár P.. X. posúdil, že nos je už v prijateľnom postavení a ďalšia kontrola nie
je potrebná. Celková doba obmedzenia poranením nosa bola 27 dní. Aj napriek repozícii nosa, ktorá
nebola úplne úspešnou, poškodený trpí deformitou nosa s miernym posunom doľava. Z funkčného

hľadiska už netrpí obmedzeným dýchaním nosom, ani čiastočnou poruchou čuchu. Deformita nosa sa
dá odstrániť jedine operáciou nosa (septorinoplastikou). Spôsobeným poranením nedošlo ku zníženiu
pracovnej schopnosti poškodeného. Ďalej stanovil bodové ohodnotenie za bolesť pri úraze na 65 bodov
a uviedol, že poranenie nosa zanechá trvalé estetické následky deformitu nosa s miernym posunom
doprava, bez funkčného obmedzenia dýchania nosom, ktorého rozsah je nutné hodnotiť až po uplynutí

jedného roka od poškodenia na zdraví.

Znalec dodal, že k mechanizmu vzniku poranení možno usudzovať na fyzickú inzultáciu, čo môže byť
jeden úder päsťou, ale takéto zranenia ako sú zlomeniny nosa vznikajú aj pri pasívnom zraňujúcom
mechanizme, napr. pádoch. Ku zraneniam mohlo dôjsť tak, ako to uvádza v jednotlivých výpovediach

poškodený, úderom päsťou strednej intenzity. Doba liečby bola v trvaní 30 dní a doba obmedzenia pre
zranenie nosa v obvyklom spôsobe života taktiež 30 dní. Pokiaľ by v Univerzitnej nemocnici v Martine
došlo k správnemu ošetreniu poškodeného a nebola by vykonávaná revízna operácia nosa, bola by
dĺžka obmedzenia v obvyklom spôsobe živote aj liečby 10-14 dní. V zdravotnej dokumentácii neboli
popísané zranenia tváre, takže pripustil len jeden úder na nos. Pokiaľ v znaleckom posudku konštatoval,

že u poškodeného nenašiel záznam o úraze alebo liečbe nosa, čo pri osobnom vyšetrení poškodený
potvrdil, avšak v správe P.. O.Č. zo dňa 1. 3. 2015 je uvedené od koreňa smerom na krídlo nosa
doprava kostená hrana staršieho dáta, tak niekde od koreňa nosa smerom vpravo bol prítomný asi
nejaký pevný kostený výbežok alebo hrana, ktorú pokladala za deformitu staršieho dáta, mohlo ísť o
vývojovúdeformitu.Prváoperácia(repozícianosa)nebolaúspešná,pretoževcelkovejanestézejeväčší

priestor manipulovať s nosom pri väčšom fyzickom úsilí, keďže v lokálnej anestéze je to bolestivejšie.
Ak v prvotnej správe bezvedomie neuvádzal, usudzoval, že v bezvedomí nebol. Pri takomto vyšetrení
ide o cielenú otázku ošetrujúceho lekára aj v nadväznosti na možné ďalšie komplikácie ako otras mozgu
a pod. Pokiaľ je v správe uvedený termín ebrieta, je zrejmé, že pacient bol pod vplyvom alkoholu, no
ide o vysoko individuálnu záležitosť odhadnúť mieru ovplyvnenia.

SvedokP.W.,ktoréhovýpoveďzprípravnéhokonaniabolaprečítanánahlavnompojednávanípostupom
podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku vypovedal, že pracuje ako ochrana objektu a osôb počas akcií
v Restaurant & Music Club Happy End v Jasnej a počas noci z 28.2. 2015 na 1. 3. 2015 bol v práci.
Vo fajčiarskej miestnosti uvidel jedného chalana, ktorý mal zakrvavenú tvár a košeľu, nevšimol si odkiaľ

krvácal.Jehomenosícenevedel,alepoznáho,jezOravy.Stálovtedypriňomnejakédievča.Vtomčase
bolo vo fajčiarskej miestnosti viac, cca 50 ľudí, na nikoho konkrétneho, koho by poznal, si nespomínal.
Či bol poškodený pod vplyvom alkoholu sa vyjadriť nevedel. Nespomínal si, či ho niekto volal alebo
prišiel sám, nepýtal sa ho, čo sa mu stalo, ani mu to sám nepovedal, povedal mu len, aby sa šiel umyť,
on odišiel a viac ho počas tej noci nevidel. Čo sa tam stalo mu nik nepovedal, ani kolegovia. Pred

týmto žiaden incident nezaznamenal, ani pri ničom nezasahoval, nemal ani vedomosť, že by pri bare
zasahoval iný pracovník ochrany. Ak by došlo k nejakému zásahu, aktérov incidentu by vyhodili von a
viac ich nevpustili.Z výpovede svedka F. W., ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 ods.
1 Trestného poriadku vyplynulo, že počas noci z 28. 2. 2015 na 1. 3. 2015 bol v práci ako ochrana
objektu a osôb počas akcií v Restaurant & Music Club Happy End v Jasnej. Priebeh incidentu medzi

obžalovanými a poškodeným nevidel, tohto osobne ani nepozná. Pamätal si, že o roztržke medzi dvoma
Oravčanmi pri hlavnom veľkom bare n prízemí mu povedali čašníci. Či pri nej zasahoval jeho kolega z
ochrany, uviesť nevedel, ani čašníci mu nič také nevraveli. V tú noc boli z ochrany len dvaja, okrem neho
kolega P. W., ten mu o zasahovaní pri nejakej potýčke tiež nehovoril. Fajčiarska miestnosť je v podniku
len jedna na prízemí pri veľkom bare. K tvrdeniam o zasahovaní SBS-károv pri nejakom incidente sa

vyjadriť nevedel, pretože pri bare ani vo fajčiarskej miestnosti nevykonával žiaden zásah, ani nebol pri
žiadnom prítomný. Situáciu väčšinou riešia ukľudnením účastníkov, resp. ich vyvedením z baru, ak by
mohol konflikt pokračovať.

Z výpovede svedka P. F., ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 1
Trestného poriadku vyplynulo, že vo februári 2015 šiel spolu s T. O. a E. I., ktorý robil šoféra, do Happy

Endu v Jasnej na koncert, kde vypil asi fľašu tvrdého alkoholu, preto si nepamätal žiadne udalosti tej
noci len to, ako prišiel domov. Domov nešiel s O..

Svedok P. P., ktorého výpoveď z prípravného konania bola prečítaná na hlavnom pojednávaní postupom
podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku vypovedal, že koncom zimy v noci z piatka na sobotu, dátum si

nespomínal, bol s priateľkou v Jasnej v Happy End Clube, kde a stretol s P. W., S. S., S. O.. Celý čas
stáli pri bare a bavili sa, celý večer strávil s kamarátom P. W. pri bare, kde videl aj U. U.. T. O. pozná,
zaregistroval ho tam asi 2-3krát prejsť okolo, bol podgurážený, s W. sa smiali, že má tohto dosť. Nevidel,
že by W. a U. napadli O..

Svedok S. S., ktorého výpoveď z prípravného konania bola prečítaná na hlavnom pojednávaní postupom
podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku vypovedal, že vo februári 2015 bol v piatok s priateľkou N. C. v
Happy End Clube, kde ich doviezol S. O., boli s nimi aj P. P., stretli sa tam s P. W., zaregistroval tam aj
U. U., ktorý bol s kamarátkami. Celý večer viac menej stáli pri hlavnom bare, kde bolo asi 30-40 ľudí,
bavili sa, podnik bol plný, počas večera nič zvláštne nezaregistroval. Zaregistroval aj poškodeného O.,

ktorého poznal, prešiel asi 4-5 krát okolo nich, bolo vidno, že bol opitý, mal nepríčetný pohľad. Nevidel,
že by W. a U. napadli O..

SvedokS.O.,ktoréhovýpoveďzprípravnéhokonaniabolaprečítanánahlavnompojednávanípostupom
podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku vypovedal, že vo februári 2015 išiel do Happy End Clubu v Jasnej

aj s P. W.Č., kde doviezol aj S. a P. s priateľkami. Po príchode sa bavili, poznal tam čašníkov Y. tiež
U. U. a T. O., ktorého zahliadol asi 5 krát, ten bol značne pod vplyvom alkoholu. Nevidel, že by W. a
U. napadli O. a bol stále pri bare s spolu s P. W., väčšinu času bol pri bare aj U.. Počas večera si nič
zvláštne nevšimol. Z klubu odchádzal s P. W., čas si už nepamätal.
Z výpovede svedkyne P. W., ktorej zápisnica o výsluchu z prípravného konania bola na hlavnom

pojednávaní so súhlasom obžalovaných v súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Trestného poriadku
prečítaná, vyplýva, že začiatkom roka 2015 bola aj so sestrou v Happy Ende v Jasnej, kde sa bavili
so známymi, medzi nimi aj s U. U. a P. W., s ktorými strávili prevažnú časť večera. Počas neho si nič
neobvyklé nevšimla. Odišla spolu so sestrou, čas si nepamätala. V bare videla aj T. O., ktorý bol opitý a
1-krát prišiel za U. U., no ten sa s ním nechcel baviť. Niečo si rozprávali, kvôli hluku nepočula čo, ale U.

nechcel s ním nič riešiť. U. O. fyzicky nenapadol, len sa s ním nechcel baviť. Keď si niečo vysvetľovali,
okolo prechádzajúci SBS-kár ich upozornil, ale nič neriešil. Žeby sa O. stretol s W. nevidela.

Svedkyňa P. W., ktorej výpoveď zo zápisnice o výsluchu z prípravného konania bola na hlavnom
pojednávaní so súhlasom obžalovaných v súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Trestného poriadku

prečítaná, uviedla, že začiatkom roka 2015 sa bola zabaviť aj so sestrou v Happy Ende v Jasnej, väčšinu
času strávili pri bare aj s U. U., P. W. a celou partiou. Podľa nej sa tam nič závažné nestalo, len jeden
bezpredmetný ústny konflikt, keď chlapec menom O., ktorý bol pod vplyvom alkoholu, obťažoval U. a
vymenili si názor. U. sa s ním nechcel rozprávať, chytil ho za rameno a povedal mu, aby mu dal pokoj.
V tom čase tam bol aj SBS-kár, ktorý im dohovoril, tým to skončilo. Za celý večer sa nič iné neudialo.

Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, sa dopustí ten, kto slovne alebo
fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, ženapadne iného. Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia
pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované
aj ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. Objektívna

stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorá má formu výtržnosti, ktorou sa rozumie konanie, ktoré
závažným spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý
a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Spravidla pôjde o fyzické a
psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam. Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri
tomto trestnom čine vyžaduje úmysel (§ 15).

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto inému úmyselne
ublíži na zdraví. Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek.
Objektívnou stránkou tohto trestného činu je aktívne konanie páchateľa smerujúce k spôsobeniu
ublíženia na zdraví. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že
smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví.

Vykonaným dokazovaním, zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach, súd dospel k záveru, že konanie obžalovaných, ktoré je popísané vo výrokovej časti
rozsudkubynapĺňaloznakyskutkovejpodstatyprečinuvýtržníctvapodľa§364ods.1písm.a/Trestného

zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, v spolupáchateľstve
podľa § 20 Trestného zákona, za tej podmienky, že by sa vykonaným dokazovaním podarilo spoľahlivo
preukázať, že tento skutok sa vôbec stal, preto ani je možné dospieť k záveru, že by sa takého konania
dopustil obžalovaný U. U. a k rovnakému záveru súd dospel aj vo vzťahu ku konaniu, ktoré bolo kladené
za vinu obžalovanému P. W..

Obžalovaní v priebehu celého trestného konania spáchanie žalovaného skutku popierali, pričom tvrdili,
že v priebehu večera alebo noci, kedy sa mal skutok stať, prevažnú časť večera trávili spolu, resp. v
spoločnosti svojich priateľov najmä pri hlavnom bare. Ani jeden z obžalovaných nepopieral, že by v
priebehu noci nenavštívil fajčiarsku miestnosť, pretože obaja sú fajčiari a niekoľkokrát ju aj navštívili.

Popreli však, že by nejakým spôsobom fyzicky napadli alebo zaútočili na poškodeného. Nemali dôvod
proti poškodenému konať spôsobom, ktorý sa im kládol obžalobou za vinu a poukazovali na to, že
tvrdenia poškodeného voči nim sú motivované vidinou finančného zisku.

Svedkovia P. P., S. S., S. O., P. W. a P. W. v súhrne potvrdili to, čo vo svojich výpovediach tvrdili

aj obžalovaní, že uvedeného dňa 1. 3. 2015 v nočných hodinách, kedy sa mal skutok stať, sa s
obžalovanými spolu zabávali najmä pri hlavnom bare v predmetnom klube a neboli svedkami žiadneho
fyzického incidentu, či fyzického napadnutia poškodeného zo strany obžalovaných. Vznik slovnej
výmeny názorov a potýčky medzi obžalovaným U. U. a poškodeným T. O. potvrdili svedkyne W.. O
výmene názorov, hádke a vzájomných nadávkach medzi nimi vypovedali aj čašníci obsluhujúci pri

hlavnom bare svedkovia Y.. Svedok C. Y. vypovedal, že U. s O. si nadávali, ale vyhrážky nepočul.
Pri bare videl, že U. držal O. rukou zozadu krku. Okrem tohto chytania nevidel žiadny iný fyzický
kontakt. Nevidel žiadnu potýčku, len slovnú výmenu názorov. Svedok Y. Y. vypovedal, že periférne
zaregistroval vo vnútri fajčiarskej miestnosti nejakú melu, ale nevidel ju detailne. Pred touto melou iný
incident nevidel, pri obsluhovaní počul vzájomné nadávky medzi U. a T.. Že by mal U. O. udrieť dvakrát

do tváre nevidel. P. W.Č. vnímal ako hosťa pri barovom pulte, nebol účastníkom žiadneho konfliktu.
Pamätal si zvyšovanie hlasu medzi O. a U. U., ale nič fyzické tam nevidel. To, že zaregistroval U. U. vo
fajčiarskej miestnosti, znamená, že tam iba stál, nikto s ním nič neriešil, zrejme fajčil. Skutočnosť, že sa
obžalovaný U. s poškodeným pri bare baviť nechcel a akým spôsobom to dal najavo, napokon popísal
aj sám obžalovaný U. U.Í.. Žiaden z vypočutých pracovníkov ochrany osôb a majetku, tzv. SBS-károv

nepotvrdil, že by zasahovali pri nejakom incidente v uvedený večer, nevideli žiadne fyzické napadnutie
zo strany obžalovaných. Svedok P. W. síce videl zakrvaveného poškodeného O., nepoznal však pôvod
jeho zranenia a ani sám poškodený mu ho nepovedal.

Pri hodnotení jednotlivých výpovedí, ktoré buď obžalovaných zo spáchaného skutku usvedčujú alebo
naopak ich vinu vyvracajú, je žiaduce uviesť, že nerozhoduje ich mnohosť a početnosť, ale vzájomná
konzistentnosť a zhoda o podstatných okolnostiach skutkového deja a je potrebné skúmať aj prípadný
motív svedka vypovedať určitým spôsobom. Kým u svedkov vypovedajúcich v prospech obžalovaných,môže byť takýmto motívom kamarátsky alebo iný vzťah, u svedkov vypovedajúcich v ich neprospech je
potrebné výpoveď týchto svedkov hodnotiť v širších súvislostiach.

Obžalovaní v priebehu celého trestného konania spáchanie žalovaného skutku popierali a na hlavnom
pojednávaní vypovedali zhodne ako v prípravnom konaní. Súd sa však zaoberal aj prípadným motívom
na strane obžalovaných. Obžalovaní popreli, že by mali v minulosti nejaké spory s poškodeným.
Poškodený ani nevedel uviesť pádny dôvod, prečo by sa mu mali obžalovaní vyhrážať a fyzicky ho
napadnúť a uviedol, že v minulosti s nimi spory nemal. Poškodení T. O. a svedkyňa F. Ž. síce od počiatku

označili za páchateľov obžalovaných, avšak ich výpovede sa začali rozchádzať v jednotlivých štádiách
trestného konania, keď v nich čiastočne vznikli rozpory medzi výpoveďami z prípravného konania a na
hlavnom pojednávaní, ktoré sa nepodarilo odstrániť, ale najmä medzi ich výpoveďami navzájom a tieto
rozpory sa týkali najmä popisu skutkových okolností, za ktorých mal byť spáchaný skutok, ale aj ďalších
udalostí bezprostredne s ním súvisiacich.

Pokiaľ poškodený T. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní tvrdil, že svedok E. I. čo sa stalo,
videl, že mu to povedal a mal ho dokonca ťahať do auta, vo vzťahu k výpovedi svedka E. I. sa takéto
tvrdenia a okolnosti nepotvrdili, práve naopak, pretože svedok uviedol, že nevidel žiaden incident medzi
O. a obžalovanými. Nebol ani svedkom iného incidentu v ten večer. V podstate svedok E. I., ktorý prišiel
do kontaktu s poškodeným bezprostredne po jeho zranení, v jeho okolí nevidel inú osobu (ani svedkyňu

Ž.) poškodený O. šiel s ním sám po svojich do auta, a za celý čas, čo ho viezol do nemocnice, sprevádzal
na vyšetrenie a potom následne viezol domov, mu poškodený nepovedal, čo sa mu stalo a ako prišiel
ku svojim zraneniam. Skutočnosť, že poškodený do auta odišiel sám po svojich a nik ho neniesol tak,
ako to tvrdil on, že ho najskôr odniesol svedok E. I., ktorý to poprel, potvrdili aj svedkovia C. Y. a Y. Y.,
ktorí síce videli zakrvaveného poškodeného, ale podľa nich išiel sám a nik ho neniesol.

Ďalej je potrebné poukázať na to, že žiaden zo svedkov nepotvrdil konanie obžalovaného P. W., ktoré sa
mu obžalobou kládlo za vinu. Dokonca ešte aj svedkyňa Ž. na hlavnom pojednávaní uviedla, že medzi
vykrikovaním zo strany obžalovaných a tým, keď sa pobrali domov, sa neudialo nič. W. na O. len slovne
vykrikoval, ale nič iné nevidela, že by mu urobil, to nie. Za takýchto okolností, nie je o aké dôkazy oprieť

výrok o vine obžalovaného. Súd pri uznaní viny zvažuje vždy, či možno vinu obžalovaného vysloviť nie
bez rozumných pochybností, ale bez akýchkoľvek pochybností a v tomto prípade to nebolo možné, ani u
jedného z obžalovaných. Rozporné výpovede poškodeného a svedkyne F. Ž. sú protichodné v mnohých
skutkových okolnostiach. Z výpovedí svedkov P. W. a F. W., vykonávajúcich ochranu objektu a osôb v
čase skutku, nebolo preukázané, že by zasahovali pri nejakom incidente, žiaden z nich údery, ani bitku

nepotvrdil. Všetci svedkovia videli len melu, že sa niečo dialo, niečo sa stalo, ale zo žiadnej výpovede
nebolo preukázané konkrétne presne, čo sa stalo a kto mal byť tejto mely účastný.

K incidentu pri bare poškodený O. najprv tvrdil, že obžalovaný U. tam len stál a zozadu do hlavy ho
udrel obžalovaný W. (aj jeho presvedčivosť o tom, že to nemohol byť nik iný sa opiera len o jeho

dohady vyplývajúce z tvrdení, že ho síce nevidel, ale nemohol to byť nik iný), svedkyňa F. Ž. k tomuto
incidentu najprv vypovedala, že ho W. udrel a U. ho naťahoval, na hlavnom pojednávaní tvrdila, že W.
poškodenému nerobil nič a incident pri bare poprela. V podstate vypovedala, že U. mu neurobil nič iné,
len slovne vykrikoval a poškodený T. O. na hlavnom pojednávaní tvrdil, že tento incident Ž. videla. Tá
potom uviedla, že medzi vykrikovaním zo strany obžalovaných a tým, keď sa pobrali domov, sa neudialo

nič. Svedok C. Y. uvádzal slovné pokrikovanie zo strany obžalovaného U. a držanie poškodeného O.
zozadu za krk pri bare, pričom samotný poškodený O. vypovedal, že obžalovaný U. pri tom bare, keď ho
mal zozadu udrieť obžalovaný W., asi ani nebol. K ďalšiemu incidentu, pokiaľ poškodený T.Y. O. najprv
tvrdil, že bol napadnutý obžalovaným U. medzi východom a fajčiarskou miestnosťou, kde bol prítomný aj
obžalovaný W. a do fajčiarskej miestnosti ho museli premiestniť ťahaním oni dvaja, lebo stratil vedomie,

na hlavnom pojednávaní tvrdil, že obžalovaný W. chytil nejako zozadu za ruku, stratil stabilitu a vtiahol
ho do fajčiarskej miestnosti, kde bolo asi 10-15 ľudí a tam od U. vyfasoval dve rany. Svedkyňa Ž. však
tvrdila, že k tomuto incidentu došlo pred fajčiarskou miestnosťou, pričom ona sa nachádzala v nej a
incident mala sledovať cez presklené dvere.

Hoci nejde o podstatné skutkové okolnosti, je potrebné poukázať na to, že poškodený a svedkyňa sa
rozchádzali aj v tvrdeniach o spôsobe trávenia času počas toho večera, kým ona tvrdila, že bola stále
s ním s výnimkou času, kedy šiel fajčiť, on tvrdil, že sa bavil s rôznymi ľuďmi, nie stále s tými istými.
Rozchádzali sa aj v tvrdení ohľadne motorového vozidla, na ktorom prišli do baru, keď svedkyňa Ž.vypovedala, že prišli na vozidle BMW 7, ktoré šoféroval E. I. a patrilo T. O., pričom sám poškodený na
hlavnom pojednávaní vypovedal, že prišli na BMW 7, ktoré nie je jeho.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na závery znaleckého dokazovania, z ktorých je možné
usudzovať, že k zraneniam došlo tak, ako to popísal poškodený (úderom päsťou strednej intenzity)
a pri aktívnom mechanizme vzniku poranení možno usudzovať na fyzickú inzultáciu, čomu môže
zodpovedať jeden úder päsťou, avšak znalec zároveň pripustil, že takéto zranenia ako sú zlomeniny
nosa vznikajú aj pri pasívnom zraňujúcom mechanizme, napr. pádoch. Podľa charakteru poranenia

nosa sa dá usudzovať, že mohlo byť spôsobený jedným úderom, stredne silnej intenzity, ktorý
smeroval spredu a do jeho ľavej strany, pričom mal za následok vznik deformity s posunom doprava.
Zlomenina nosa s deformitou môže byť spôsobená aj nárazom nosa o pevný povrch následkom
pádu tvárou vpred. Pri vyhodnotení možností vzniku poranenia nosa poškodeného treba prihliadať aj
na konštatovanie, že okrem uvedeného poranenia nosa nie sú popisované v prvotných lekárskych
správach z vyšetrení poškodeného vykonaných 1. 3. 2015, aj iné poranenia v oblasti tváre, ako napr.

krvné podliatiny, opuch v oblasti očnice alebo záhlavia, z ktorých by bolo možné jednoznačne potvrdiť
správnosť výpovede poškodeného T. O.. Vzhľadom na uvedené nemožno závery znaleckého posudku
vyhodnotiť jednostranne v neprospech obžalovaného U. U., ktorému bolo kladené za vinu spôsobenie
najzávažnejšieho poranenia poškodenému a prijať nespochybniteľný záver o tom, že uvedené zranenie
nemohlo vzniknúť aj inak, než len úderom päsťou.

V konečnom dôsledku po vykonanom dokazovaní jedinými dôkazmi, ktoré svedčili v neprospech
obžalovaných a usvedčovali ich zo spáchania skutku, boli výpovede poškodeného T. O. a svedkyne F.
Ž.. Porovnaním výpovedí a tvrdení poškodeného a svedkyne v jednotlivých štádiách trestného konania,
ale aj vo vzájomnej súvislosti je však zrejmé, že sú rozporné nielen vnútorne, ale najmä medzi sebou

navzájom. Pokiaľ by ich výpovede mali byť jediným a rozhodujúcim dôkazom o vine obžalovaných, ich
výpovedemusiabyťpresvedčivé,zhodnévovšetkýchpodstatnýchbodochaokolnostiach,konzistentné,
ničím nenarušené, nielen v priebehu celého trestného konania, čím sa majú na mysli ich výpovede z
jednotlivých štádií trestného konania, ale aj medzi nimi navzájom. Vykonaným dokazovaním však súd
dospel k záveru, že výpovede poškodeného T. O. a svedkyne F. Ž. takéto nie sú z viacerých, vyššie

uvedených dôvodov. Okrem zjavných rozporov je dôveryhodnosť výpovede svedkyne Ž. spochybnená
tým, že poškodený predtým než sám vypovedal, bol prítomný pri jej výsluchu a hoci na to má v zmysle
Trestného poriadku nárok, bolo chybou orgánu činného v trestnom konaní, že jeho účasť mu umožnil
skôr než ho ako poškodeného vypočul, preto mohol svoje výpovede prispôsobiť výpovediam svedkyne a
dokoncapripustil,abyzasahovaldojejvýpovederadenímsaakomávypovedať.Khodnoteniuvýpovede

svedkyne F. Ž. je žiaduce uviesť, že obsah svojich výpovedí v priebehu konania menila, na hlavnom
pojednávaní nebola schopná súvisle opísať dej skutku, vo svojich vyjadreniach bola neistá a útržkovitá.
Hodnovernosti jej výpovede nenasvedčuje ani fakt, že na hlavnom pojednávaní výslovne uviedla, že
hovorí to, čo jej povedal poškodený O., pritom on sám popieral, že by sa s ňou o tejto veci bavil. Za
situácie, keď neexistuje žiaden stopercentne presvedčivý, jednoznačný a priamy dôkaz alebo neexistuje

ničím nenarušená súvislá reťaz nepriamych dôkazov, nie je možné dospieť k nespochybniteľnému
záveru o vine ani jedného z obžalovaných. Vzhľadom na rozpornosť výpovedí jednotlivých svedkov sa
vykonaným dokazovaním ani nepodarilo dôsledne a hodnoverne ustálil skutkový dej tak, aby mohol súd
dospieť k záveru, že sa vôbec žalovaný skutok stal tak, ako je popísaný v obžalobe a nie sú o ňom
žiadne pochybnosti.

Hoci po vykonanom dokazovaní existuje podozrenie, že obžalovaní mohli byť páchateľmi, resp.
spolupáchateľmi žalovaného skutku, vzhľadom na zistené okolnosti (plynúce z výpovede poškodeného
T. O. a čiastočne závery znaleckého dokazovania), chýba však rozumná istota, ktorá vylučuje akékoľvek
pochybnosti o tom, že obžalovaní sú páchateľmi, resp. spolupáchateľmi žalovaného skutku a vylučuje

existenciu justičného omylu. Z týchto dôvodov súd aplikoval procesné pravidlo „in dubio pro reo“ (v
pochybnostiach v prospech obžalovaného), ktoré vyplýva z ústavnej zásady prezumpcie neviny (č.
50 ods. 2 Ústavy SR). Princíp prezumpcie neviny v trestnom konaní vyžaduje, aby to bol štát, kto
nesie konkrétne dôkazné bremeno. Ak existujú akékoľvek rozumné pochybnosti, nemožno ich vyložiť
v neprospech obvineného, resp. obžalovaného, ale naopak, treba ich vyložiť v ich prospech. Pravidlá

trestného konania sú preto primárne zamerané na zistenie a potvrdenie toho, či je to skutočne obvinený
(obžalovaný), ktorý je vinný zo zakázaného konania. Z princípu prezumpcie neviny vyplýva pravidlo
„in dubio pro reo“, podľa ktorého, ak nie je v dôkaznom konaní obsiahnutá faktická istota o existencii
relevantných skutkových okolností, t. j. ak sú prítomné dôvodné pochybnosti vo vzťahu ku skutku, čiosobe páchateľa, ktoré nemožno odstrániť ani vykonaním ďalšieho dôkazu, je nevyhnutné rozhodnúť
v prospech obžalovaného. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe, nie je totiž spôsobilý vytvoriť
zákonný predpoklad pre odsudzujúci rozsudok.

Založiť výrok o vine obžalovaných na takýchto dôkazoch je neprijateľné a nemožné, pretože nepostačujú
k preukázaniu dokazovanej skutočnosti a nemožno dospieť k záveru o nespochybniteľnej vine
obžalovaných. Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach podľa
záveru súdu nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že sa vôbec stal skutok, ktorý sa

obžalovaným kladie za vinu. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu vyžaduje, aby súd oprel svoje
rozhodnutie o vine o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty. Vina musí byť obžalovaným
preukázanábezrozumnýchpochybností,nepostačujeibaexistenciadôvodnéhopodozrenia.Nazáklade
vykonanýchdôkazovpodľapresvedčeniasúduprizávažnýchpochybnostiachoskutkovýchokolnostiach
nemožno vyvodiť jednoznačný, nespochybniteľný a presvedčivý záver o tom, že žalovaný skutok sa
vôbec stal a boli to obžalovaní, kto by ho spáchali. Súd preto vychádzajúc zo zásady „in dubio pro reo“

a princípu prezumpcie neviny, rozhodol tak, že obžalovaného U. U. a obžalovaného P. W. podľa § 285
písm. a/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Po vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku je súd povinný postupovať pri rozhodovaní o nárokoch
poškodeného podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v

prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny

orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.