Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/219/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716202445
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5716202445.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu: Y. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. U. XXXX/X, Y., proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s.,
so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený spoločnosťou Beňo &
Partners advokátska kancelária, s. r. o., Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad, v spore o určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky, určenie, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a o
vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
10C/76/2016-392 zo dňa 07.07.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že:

- u r č u j e , že úver poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky - zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, evidenčné číslo 7141638 zo dňa 27.08.2014 je bezúročný a bez poplatkov,

- u r č u j e , že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute v čl. VI. bod 12.1 v zmluve o poskytnutí
pôžičky - zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 7141638 zo dňa 27.08.2014 v znení: „Spoločnosť je

oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so
splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou.
Po dni vyhlásenia okamžitej splatnosti pôžičky nebude klientovi ďalej účtovaná zmluvná pokuta.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

- žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8,43 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi priznáva vočižalovanémunároknanáhradutrovprvostupňovéhokonania aodvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu: 1/ zamietol v časti, kde sa žalobca
domáha určenia, že úver poskytnutý na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky, zmluvy o spotrebiteľskom
úvere evidenčné číslo 7141638 zo dňa 27.08.2014 je bezúročný a bez poplatkov, 2/ zamietol v časti,
kde sa žalobca domáha určenia, že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute v zmluve o poskytnutí
pôžičky, v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 7141638 zo dňa 27.08.2014 v znení: „Spoločnosť je

oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so
splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 10 % dlžnej splátky. V tento deň sa stáva zmluvná pokuta splatnou.
Po vyhlásení okamžitej splatnosti pôžičky nebude spoločnosť ďalej účtovať zmluvnú pokutu“ jeneprijateľnou zmluvnou podmienkou, 3/ zamietol ohľadne nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
v sume 8,43 Eur. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že sporná zmluva o poskytnutí
pôžičky zo dňa 27.08.2014 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená prostriedkami diaľkovej
komunikácie a napriek tomu, že jej vytlačené vyhotovenie neobsahuje podpisy zmluvných strán, vznikla
podľa presvedčenia súdu prvej inštancie v písomnej forme tak, ako to predpokladá ustanovenie § 40

ods. 4 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o nároky žalobcom uplatnené, žalobca sa domáhal určenia,
že úver poskytnutý mu napadnutou zmluvou je na základe absencie ustanovení § 9 ods. 2 písm. f/ a
k/ v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. b/ bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie dospel
k presvedčeniu, že zmluva tieto náležitosti obsahuje. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že
niekoľko dní po uzatvorení zmluvy o pôžičke bol žalobcovi zaslaný splátkový kalendár, ktorý obsahoval
evidenčné číslo zmluvy a v ktorom boli rozpočítané jednotlivé splátky zročné od 20.09.2014. Žalovaný

teda žalobcovi poskytol všetky informácie, ktoré vyžadovalo ust. § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských
úveroch a uzavrel zmluvu v súlade s ust. § 9 ods. 1 a ods. 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Na rozdiel od iných formulárov, ktoré žalovaná strana používa pri uzatváraní spotrebiteľských
úverov, preskúmavaná zmluva o poskytnutí pôžičky a zmluva o spotrebiteľskom úvere, bola dostatočne
zrozumiteľne a konkrétne pomenovala termín konečnej splatnosti úveru, čo bola náležitosť vyžadovaná

v ust. § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. V samotnom článku IV. veriteľ expressis
verbis vyjadril s konkrétnym dátumom splatnosť prvej splátky s tým, že všetky ďalšie splátky budú zročné
vždy do 20-teho dňa v mesiaci a termín konečnej splatnosti pripadá na august roku 2017. Z týchto údajov
môže spotrebiteľ bez väčších problémov a okamžite dospieť k záveru, že termín konečnej zročnosti
predmetného úveru pripadne na 20.08.2017. Súd prvej inštancie preto spôsob vyjadrenia konečnej

splatnosti úveru považoval za korektne stanovený a pokiaľ ide o námietky žalobcu spočívajúce v tvrdení,
že v kolónke termín konečnej splatnosti mal byť uvedený konkrétny deň, mesiac a rok, za šikanózny
výklad zákona. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva, ktorú strany uzavreli, bola zmluvou
na dobu určitú a každá splátka podľa definície v článku VI. zmluvy podľa dohody strán znamenala
amortizáciu istiny, skladala sa z dohodnutého anuitného úroku a príslušnej časti istiny. Nestotožnil s

názorom žalobcu, že zmluva by v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ mala obsahovať rozpis každej jednotlivej
splátky na istinu, úroky a prípadne iné poplatky a poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej
únie z 09. 11. 2016 vo veci C-42/2015, ktorý súvisí s konaním Home Credit Slovakia a. s. proti Kláre
Bíróovej. V tomto rozhodnutí okrem iného Súdny dvor (tretia komora) Európskej únie konštatoval, že
článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu

určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny, tieto ustanovenia
v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil túto povinnosť vo
vnútroštátnej úprave. V kontexte s vyššie citovaným rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie je
zrejmé, že slovenský zákon ide nad rámec smernice č. 2008/48/ES, pokiaľ ide o definíciu splátky, kde

konštatuje, že náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, v dôsledku čoho judikatúra súdov Slovenskej republiky napr. v rozsudkoch,
ktoré pripojil do spisu žalobca, zaujala názor, že priamo zmluva o spotrebiteľskom úvere by mala mať
splátky rozpísané vo forme amortizačnej tabuľky. Na druhej strane je ale takýto výklad podľa súdu prvej
inštancie v logickom rozpore s ustanovením § 9 ods. 3 citovaného zákona, kde zákon hovorí o povinnosti

veriteľa poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy. Je nelogické ukladať takúto povinnosť veriteľovi, podmienenú dokonca
žiadosťou spotrebiteľa, ak by už samotná zmluva vzhľadom na formuláciu ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
k/ mala takúto amortizačnú tabuľku obsahovať. Zároveň sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či
výklad aký vyplýva z judikatúry, ktorú v konaní produkoval žalobca a ktorá je súdu známa, je správnym

výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa presvedčenia súdu
je nelogické žiadať rozpis jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky podľa § 9 ods. 2 písm. k/
v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ak súčasne predchádzajúce ustanovenie Zákona o spotrebiteľských
úveroch v ustanovení § 4 ods. 3 pri zmluvách uzatváraných prostriedkami diaľkovej komunikácie, ktoré
neumožňujúposkytnúťinformáciepodľa§4ods.1(v§4ods.1písm.h/,tedainformácieovýške,počtea

termínochsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,prípadeoporadívktoromsabudúsplátkypriraďovaťk
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho
splatenia), ukladá veriteľovi tieto informácie poskytnúť spotrebiteľovi bezprostredne po uzavretí zmluvy o
spotrebiteľskomúvere.Akbymalzákonodarcanamysliamortizačnútabuľku,ktorejnedostatkuvzmluvesažalobcaneprestajnedomáhalakobezvýhradnéhonaplneniaustanovenia§9ods.2písm.k/,nemohol
by v inom ustanovení zákona a to konkrétne v § 4 ods. 3 umožniť, aby v prípade zmlúv o spotrebiteľských
úveroch, ktoré sa uzatvárajú s prostriedkami diaľkovej komunikácie, sa tieto náležitosti oznamovali

spotrebiteľovi až po uzavretí zmluvy. Uvádzanie takéhoto rozpisu splátok je podľa presvedčenia súdu
prvej inštancie v rozpore s povinnosťami veriteľa, ktoré mu ukladá § 9 ods. 3 a 5 citovaného zákona.
Súd prvej inštancie preto dospel k presvedčeniu (snažiac sa o eurokonformný výklad ustanovenia § 9
ods. 2 písm. k/ logickým vyložením tohto ustanovenia, v kontexte s ustanovením § 4 ods. 1 a 3 Zákona
o spotrebiteľských úveroch a v kontexte s ustanovením § 9 ods. 3 a 5 zákona), že napadnutá zmluva

tým, že vyjadrovala v článku VI. pri definícii splátky, že splátka sa skladá s dohodnutého anuitného
úroku a príslušnej časti istiny a tým, že stanovovala celkový počet splátok, celkovú výšku splátky a
určitý termín splátky, zodpovedala ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Žalobca vedel akú sumu má zaplatiť žalovanému, kedy ju má zaplatiť a do kedy má úver splácať. Bol
informovaný o rozsahu svojich záväzkov vo vzťahu k žalovanému. Bez jeho žiadosti mu s odstupom
niekoľkých dní po uzavretí zmluvy a poskytnutí úveru na účet žalobcu žalovaný zaslal aj amortizačnú

tabuľku, z ktorej žalovaný už konkrétne do budúcnosti mohol vedieť akým spôsobom, v akom rozsahu
sa amortizuje istina a úroky a preto súd nepovažoval za korektné, spravodlivé a súladné so zákonom,
ak žalobca za takejto situácie namieta nedostatok náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k/ a v tejto súvislosti
svoje poškodenie čoby spotrebiteľa. Naviac žalobca bol poučený o možnosti odstúpiť od zmluvy a toto
poučenie bolo v súlade s ustanovením § 13 Zákona o spotrebiteľských úveroch a žalobca od zmluvy

neodstúpil ani potom, čo mu bol zaslaný splátkový kalendár, ktorý veriteľ zasielal po uzavretí zmluvy.
Súd potom dospel k presvedčeniu, že napadnutá zmluva vo svojich ustanoveniach spĺňala aj náležitosť
vyžadovanú ustanovením § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože obsahovala
výšku splátky, ktorá zahrňovala istinu aj úroky, počet týchto splátok, teda splátok, ktorými sa platí istina aj
úroky a termíny splátok a tieto splátky, resp. boli vyjadrené spolu v jednej sume. Splátky sa nepriraďovali

k jednotlivým nesplatným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru a preto
nebolo potrebné určovať prípadné poradie priraďovania týchto splátok. Pokiaľ ide o ustanovenia o
zmluvnej pokute, kde žalobca žiadal aby bolo ustanovenie článku XII. bod 1 napadnutej zmluvy určené
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, tak v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť,
že ohľadne zmluvnej pokuty bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu v Dunajskej Strede sp. zn.

11C/330/2014 zo dňa 20.10.2014, ktorý v obdobnom spore medzi spotrebiteľom a právnym nástupcom
obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. určil, že zmluvná podmienka dojednaná v článku
XI. bod 2 Všeobecných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o poskytnutí
pôžičky č. 1986039 zo dňa 6.9.2010 v znení „spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú
pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30.

deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% dlžnej sumy. V tento
deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou, je z dôvodu neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky neplatná
(č. l. 119). Je zjavné, že formulácia dojednaní o zmluvnej pokute v predmetnom rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda je totožná s dojednaním o zmluvnej pokute, ktorú obsahuje článok XII. bod 1
napadnutej zmluvy medzi sporovými stranami. V tomto prípade súd prvej inštancie vychádzal, pokiaľ

ide o hodnotenie nároku žalobcu ohľadom dojednania o zmluvnej pokute, z ustanovenia § 53 a/ ods.
1 Občianskeho zákonníka. Žalobca v konaní neprodukoval dôkaz, žeby žalovaný proti nemu uplatnil
nárok vyplývajúci zo zmluvnej pokuty. Žalovaný tak ani v budúcnosti učiniť nemôže, pretože mu v tom
bráni ustanovenie § 53 a/ ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie okrem vyššie uvedeného
odôvodnil zamietnutie žaloby žalobcu vo vzťahu k výrokom I. a II. nepreukázaním naliehavého právneho

záujmu žalobcu v zmysle § 137 písm. c/ CSP. Keďže žalobca v tomto prípade žiadal, aby súd zároveň
zaviazal žalovaného vydať mu bezdôvodné obohatenie v sume 8,43 Eur konštatujúc, že podľa jeho
názoru je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, súd prvej inštancie musel otázku bezúročnosti
a bezpoplatnosti úveru posúdiť pri rozhodovaní o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia ako
prejudiciálnu otázku, teda otázku, z ktorej by vychádzal o rozhodovaní o nároku žalobcu na plnenie - na

vydanie bezdôvodného obohatenia. Za takýchto okolností žalobca nemá naliehavý právny záujem, aby
súdosobitnýmvýrokomurčoval,čiposkytnutýúverjebezúročnýabezpoplatkov,aktaksúdmuselurobiť
pri posudzovaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Preto súd prvej inštancie pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu, vzhľadom na ďalší petit žaloby na plnenie, žalobu
zamietol. Pre nedostatok naliehavého právneho záujmu súd prvej inštancie zamietol aj nárok žalobcu,

kde sa domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky o dojednaní zmluvnej pokuty. Žalovaný
voči žalobcovi neuplatňoval nárok na zmluvnú pokutu, keď naviac žalovaný proti žalobcovi nemôže
uplatniť nárok na zmluvnú pokutu vzhľadom na skutočnosť, že rovnako znejúce zmluvné dojednanie
vo formulárovej zmluve žalobcu bolo už iným súdom Slovenskej republiky vyhlásené za neprijateľnúzmluvnú podmienku a uplatňovaniu takejto zmluvnej podmienky bráni ustanovenie § 53 a/ ods. 1
Občianskeho zákonníka. Právne postavenie žalobcu vzhľadom na zákonné ustanovenia a existujúci
rozsudok o neprijateľnej zmluvnej podmienke je dostatočne isté. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie

bezdôvodného obohatenia v sume 8,43 Eur, súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol, pretože
napriek tomu, že žalobca zaplatil viac ako bola požadovaná istina, podľa vyššie vysloveného názoru
súdu prvej inštancie bola zmluva uzavretá v súlade so zákonom, má náležitosti zákonom predpísané
a poskytnutý úver nie je bezúročný a bez poplatkov. Uzavretou zmluvou boli platne dohodnuté úroky,
zmluva obsahovala správny údaj o priemernej RPMN o RPMN konkrétneho úveru a aj o úrokoch.

3. O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému,
ktorý bol v spore v celom rozsahu úspešný, náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Voči citovanému rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že
súd prvej inštancie úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a nerozhodol v súlade

s vnútroštátnym zákonom č. 129/2010 Z. z.. Práve naopak rozhodol v súlade s rozsudkom Súdneho
dvora C -42/2015 z 9.1.2016 vo veci Home Credit Slovakia a Klára Bíróová, ktorý nemá priamy ani
nepriamy účinok na predmetnú vec. Rozsudok Súdneho dvora je adresovaný zákonodarcovi. Zákon č.
129/2010 Z. z. je platný a musí sa dodržiavať. Žalobca dal do pozornosti viaceré právoplatné rozsudky
súdov Slovenskej republiky, kde sa sudcovia nestotožňovali s uvedeným rozsudkom Súdneho dvora.

Odvolateľmalzato,žejeneprípustné,abybolspotrebiteľpoškodzovanýveriteľomatotak,žespotrebiteľ
platí úroky prípadne poplatok bez právneho dôvodu, pretože zmluva neobsahuje zákonom požadované
údaje. S poukazom na § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. konštatoval, že žiadateľ o úver musí vedieť ešte
pred podpisom zmluvy, koľko zaplatí na istinu, koľko ako úrok alebo ako poplatok, napríklad poistenie
úveru alebo poplatok za doplnkovú službu odklad splátok. Žiadateľ o úver sa nemá dopracovávať k

údajom vyžadovaným zákonom v zmluve výpočtom a výkladom. Žalovanému nič nebránilo, aby žalobcu
pred poskytnutím úveru informoval o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
tak ako to vyžaduje zákon č. 129/2010 Z. z. Splátkový kalendár sa nepovažuje za zmluvu ani za súčasť
zmluvy, pretože nie je podpísaný oboma stranami. V ďalšom žalobca uviedol, že naliehavý právny
záujem vychádza zo samotného vydania bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy,

odstúpiť od nej do 14 dní nebol dôvod, pretože v čase žiadosti o pôžičku žalobca nepoznal, že existujú
neprijateľné podmienky, nekalé praktiky, nevedel aké údaje má zmluva obsahovať. Ďalej poukázal na
to, že pokuta 10 % z dlžnej sumy pri omeškaní v predmetnej zmluve je neplatná, o čom svedčia aj
rozhodnutia založené v spise. Uvedená zmluvná podmienka sa vôbec nemala nachádzať v zmluve.
Nesúhlasilanistrovamikonaniaaprávnehozastúpenia,nakoľkoprávnyzástupcažalovanejstranykonal

neprofesionálne a muselo sa 4-krát odročovať pojednávanie pre vady právneho zastúpenia. Žalobca
žiadal, aby odvolací súd predmetnú vec vrátil na okresný súd, aby bol rozsudok zmenený.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie na základe
odvolania žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) postupom podľa § 219 ods. 3 CSP odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v
zmysle ust. § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

7. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako dôvodné. Hoci okresný súd správne zistil
skutkový stav veci, z ktorého odvolací súd vychádza a nijako sa od neho neodchyľuje, jeho rozsudok je
založený na nesprávnom právnom posúdení veci.

8. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že dňa 27.08.2014 uzatvorili zmluvu o poskytnutí pôžičky- zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 7141638, prostriedkami diaľkovej komunikácie. Napriek tomu, že vytlačené
vyhotovenie zmluvy neobsahuje podpisy zmluvných strán, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie, že v danom prípade bolo preukázané, že bol dodržaný postup zmluvných strán pri
uzatváraní zmluvy prostriedkami diaľkovej komunikácie, a teda, že sa zmluva považuje za uzatvorenú

v písomnej forme, tak ako to predpokladá ustanovenie § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rovnako
nebolo sporné medzi účastníkmi, že vzťah medzi nimi založený zmluvou o úvere je spotrebiteľským
právnym vzťahom, na ktorý je nutné aplikovať normy spotrebiteľského práva, predovšetkým ustanoveniaObčianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k
27.08.2014 (ďalej len „z. č. 129/2010 Z. z.“).

9. Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

10. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ z. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

11. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ z. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k

jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až k), r) a y).

13. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi účastníkmi niektorú z požadovaných
náležitostí neobsahuje, považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

14. Odvolací súd po preskúmaní obsahu zmluvy o úvere dospel k záveru, odlišnému od záveru
vysloveného súdom prvej inštancie, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti požadované vyššie
citovanými ustanoveniami z. č. 129/2010 Z. z.. Zmluva neobsahuje konkrétnu výšku, počet a termíny
splátok v členení na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ - žalobca nemohol rozlíšiť,

aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky. Bez toho nie je dostatočne určité, akú
časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky
žalovaného. V zmluve o úvere je uvedená len výška mesačnej splátky, a to 23,07 Eur so splatnosťou k
20-temu dňu v mesiaci, počet splátok 36 a konečná splatnosť úveru 8/2017. Absentuje však dojednanie,
v akej časti má byť započítaná splátka na istinu, v akej časti na úrok z istiny, alebo poplatok. Spotrebiteľ

tak nemá prehľad ani vedomosť o tom, akým spôsobom veriteľ priraďuje jednotlivé platby na splátky
úrokov a na istinu, teda v akej časti má zaplatenú istinu a v akej časti ostatné poplatky. Pokiaľ aj žalovaný
následne po uzatvorení zmluvy poskytol žalobcovi splátkový kalendár - tzv. amortizačnú tabuľku s
rozpisom splátok, nič to nemení na skutočnosti, že zmluva o úvere tieto náležitosti neobsahovala, a to
v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Dodatočne zaslaný

splátkový kalendár nebol súčasťou zmluvy o úvere, nie je podpísaný žiadnou zo zmluvných strán a teda
nemožno konštatovať, že zmluva o úvere spĺňala podstatné náležitosti tak ako to vyžaduje zákon č.
129/2010 Z. z.. V dôsledku absencie podstatných náležitostí je nutné úver považovať za bezúročný a
bez poplatkov.

15. Súd prvej inštancie dospel k záveru, snažiac sa o eurokonformný výklad, že je nelogické žiadať
rozpis jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky podľa § 9 ods. 2 písm. k/ v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, ak v §4 ods. 3 pri zmluvách uzatváraných prostriedkami diaľkovej komunikácie,
ktoré neumožňujú poskytnúť informácie podľa § 4 ods. 1 písm. h/ ukladá veriteľovi ich poskytnúť
spotrebiteľovi bezprostredne po uzatvorení zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie, v kontexte s

rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, je
zrejmé, že zákon č. 129/2010 Z. z. ide nad rámec smernice č. 2008/48/ES, pokiaľ ide o definíciu splátky,
kde konštatuje, že náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a ďalších poplatkov, v dôsledku čoho judikatúra súdov Slovenskej republiky zaujala názor, že
priamo zmluva o spotrebiteľskom úvere by mala mať splátky rozpísané vo forme amortizačnej tabuľky.

Takýto výklad považoval za výklad v logickom rozpore s ustanovením § 9 ods. 3 z. č. 129/2010 Z. z., kde
zákon hovorí o povinnosti veriteľa poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky
bezplatne a kedykoľvek počas celého trvania zmluvy.16. S uvedeným záverom okresného súdu sa nemožno stotožniť. Z obsahu spisu odvolací súd nezistil
dôvod, pre ktorý by uvedené údaje žalovaný nemohol poskytnúť žalobcovi - spotrebiteľovi už priamo v
zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že v prípade zákona č. 129/2010 Z. z. ide

o všeobecne záväzný právny predpis o sile zákona, ktorý je pre účastníkov aj pre súd záväzný. Pokiaľ
v osobitnom konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky tento súd neskonštatoval nesúlad
uvedeného právneho predpisu s Ústavou Slovenskej republiky a tento nestratil účinnosť, súd je povinný
tento predpis aplikovať.

17. Odvolaciemu súdu je známy obsah rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a. s. proti Kláre Bíróovej, v ktorom zodpovedal prejudiciálne otázky na podnet Okresného súdu
Dunajská Streda.

18. K obsahu rozhodnutia odvolací súd udáva, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo
Európskej únie a nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s uvedeným

Súdny dvor EÚ aj v predmetnej veci poskytol výlučne výklad smernice a nemohol sa vyjadriť a ani sa
nevyjadroval k výkladu Zákona o spotrebiteľských úveroch.

19. Výklad vnútroštátneho práva poskytujú vnútroštátne súdy. V tomto smere odvolací súd uvádza, že
pokiaľ ide o dikciu smernice, táto ustanovuje, že podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom

úvere je "výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa". V tomto smere je úplne jasné, čo vyplýva
aj z citovaného rozsudku Súdneho dvora EÚ, že smernica nevyžaduje členenie splátky na istinu,
splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Dikcia slovenského právneho predpisu vyššie uvedená je
však iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov". Niet absolútne žiadnych pochybností, že slovenský zákon ide nad rámec smernice

a požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Možno
konštatovať,žeustálenásúdnapraxdospelakzáveru,vzmyslektoréhosamátotoustanovenievykladať
tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa
spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. Je tu teda zrejmý konflikt medzi smernicou a zákonom. To však neznamená, že sa automaticky
uplatnísmernica.Vtakomtoprípadetotižmusívnútroštátnysúdskúmať,čimôžesmernicipriznaťpriamy
účinok alebo nepriamy účinok.

21. Hoci predmetná smernica v čl. 22 expressis verbis ustanovuje tzv. úplnú harmonizáciu, uvedené

predstavuje záväzok iba pre členský štát, nie pre fyzické a právnické osoby. Smernica ako sekundárny
prameň práva nemá priamy účinok na fyzické a právnické osoby. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje aj na ustálenú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vyslovil, že pokiaľ ide o priamy
účinok smerníc, platí tu zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v zákaze horizontálneho
priameho účinku v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe fyzické a právnické osoby. Je to štát, ktorý

je zodpovedný za implementovanie smernice. Smernica nemôže sama osebe zakladať jednotlivcovi
povinnosť a v ustanovení smernice nie je možné sa voči takejto osobe dovolávať (rozsudok C-152/84
zo dňa 26.02.1986, C-397/01, C-403/01 zo dňa 05.10.2004).

22. Pokiaľ ide o nepriamy účinok smernice, tento znamená, že vnútroštátne súdy sú povinné vykladať

vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice. Ten však môže byť použitý iba v prípade,
ak sporná otázka je otázkou výkladu. Eurokonformným výkladom však nemôže byť riešená situácia
nesprávnejimplementáciesmernice,keďzákonodarcazvolilvovzťahukdodávateľoviprísnejšiuúpravu,
prikazujúcu mu členenie splátky na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Vyššie uvedenej smernici
nemožno priznať priamy účinok. Nesprávnu harmonizáciu vyššie uvedenej smernice môže napraviť iba

zákonodarca novelou Zákona o spotrebiteľských úveroch v súlade so smernicou.

23. Vnútroštátne súdy vykladali predmetné znenie zákona už v stovkách prípadov a za použitia
vnútroštátnych výkladových metód (jazykový výklad, logický výklad, historický výklad, systematický
výklad, teleologický výklad) dospeli k záveru, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky istiny, úrokov a

poplatkov. Smernici nemožno priznať priamy účinok, pričom jej nesprávnu harmonizáciu môže napraviť
iba zákonodarca novelou Zákona o spotrebiteľských úveroch v súlade so smernicou.24. Odvolací súd sa z týchto dôvodov nemohol stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva
o úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti predpokladané ustanoveniami z. č. 129/2010 Z. z. Úver
poskytnutý žalobcovi je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

25. Podľa ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov účinného od 01.01.2018 spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou.

26. Odvolací súd konštatuje, že ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie bol jeho záver, že žalobca nemá
naliehavý právny záujem na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov, správny. Po zmene právnej
úpravy, keď v čase rozhodovania odvolacieho súdu je účinné citované ustanovenie, už spotrebiteľ
nemusí naliehavý právny záujem preukazovať a možnosť podania žaloby o určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru vyplýva zo zákona. V danom prípade ide o ustanovenie procesného charakteru,

a keďže nemá osobitné prechodné ustanovenie, je potrebné vychádzať z okamžitej aplikability
procesného predpisu. Vzhľadom na vyššie uvedený záver bolo preto potrebné rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku I. zmeniť a určiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru.
27. V nadväznosti na vyššie uvedený záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru možno konštatovať,
že žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré spočívalo v plnení, ktoré

poskytol žalovanému bez právneho dôvodu.

28. Žalovaný poskytol žalobcovi titulom zmluvy o úvere zo dňa 27.08.2014 sumu 600,- Eur, ktorá suma
bola vložená na účet žalobcu dňa 27.08.2014. Z prehľadu splátok a úhrad zo dňa 14.02.2017, ktorý
vyhotovil žalovaný (č. l. 255 spisu) bolo nesporne preukázané, že žalobca uhradil žalovanému od

20.09.2014 do 20.08.2017 spolu sumu 608,43 Eur. Keďže odvolací súd vyslovil, že predmetný úver je
bez úrokov a bez poplatkov, vznikla žalobcovi podľa zmluvy o úvere povinnosť zaplatiť žalovanému len
sumu 600,- Eur, ktorá bola reálne poskytnutá žalovaným ako úver. Žalobca zaplatil žalovanému sumu
608,43 Eur, rozdiel 8,43 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Žalovaný nemal právny dôvod na prijatie plnenia od žalobcu prevyšujúceho sumu, ktorú

vyplatil žalobcovi na základe zmluvy o úvere. Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku III. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8,43 Eur v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

29. Odvolací súd sa nestotožnil ani s výrokom II. rozsudku okresného súdu, ktorým zamietol

žalobu žalobcu v časti určenia neprijateľnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute v zmluve o
spotrebiteľskomúvere.Nemožnoprisvedčiťnázoruokresnéhosúdu,žežalobcanapožadovanomurčení
nemá podľa § 137 písm. c/ CSP naliehavý právny záujem.

30. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nakoľko Okresný súd Dunajská Streda vo svojom rozhodnutí

sp. z. 11C/330/2014 zo dňa 20.10.2014 vyslovil, že rovnaká zmluvná podmienka je neprijateľná, v
zmysle ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá žalobca naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Navyše žalovaný voči žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu neuplatňoval.

31. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu

vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

32. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez

návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.33. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na ust. § 298 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd môže v
individuálnom spotrebiteľskom spore s účinkami inter partes aj bez návrhu vysloviť neprijateľnosť určitej
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, čo znamená, že ak súd zistí neprijateľnosť zmluvnej

podmienky v spotrebiteľskej zmluve, túto neprijateľnosť vysloví aj bez návrhu strán sporu a bez toho,
aby bolo potrebné skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu z hľadiska ust. § 137 písm. c/
CSP. Žalobca je spotrebiteľ, ktorému právny poriadok poskytuje ochranu inými špeciálnymi predpismi.
Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí dodávateľ - žalovaný prihliadať aj na špecifické podmienky,
ktoré je nutné dodržiavať pri ochrane spotrebiteľa. Tieto podmienky upravujú špeciálne predpisy, akými

sú napríklad zákon ochrane spotrebiteľa, či Občiansky zákonník. K zamietnutiu návrhu na vyslovenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v súdenej veci by
podľa názoru odvolacieho súdu mohlo dôjsť len v prípade, ak by o neprijateľnej zmluvnej podmienke
totožného znenia rozhodol súd v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach podľa § 301
a nasl. CSP. V týchto konaniach neúspešný žalovaný má povinnosť zdržať sa používania neprijateľnej
podmienky, resp. nekalých obchodných praktík do budúcnosti, pričom vynútiteľnosť tohto rozhodnutia

možno dosiahnuť v exekučnom konaní prostredníctvom exekúcie na nepeňažné plnenie.

34. Oprávnenie žalovaného - dodávateľa požadovať od spotrebiteľa zmluvnú pokutu v prípade
omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky, a to tak, že v 30-ty deň po dobe splatnosti
je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky, považoval odvolací

súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k
27.08.2014. Predovšetkým odvolací súd zdôrazňuje, že uvedená zmluvná podmienka bola jednostranne
dodávateľom - žalovaným stanovená vo vopred pripravenej formulárovej zmluve o spotrebiteľskom
úvere a všeobecných podmienkach, ktoré sú taktiež formulárovým tlačivom a spotrebiteľ - žalobca ju
nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Uvedená zmluvná podmienka teda nebola dojednaná

individuálne. Takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý v snahe získať úver nemal na výber a vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým obchodným podmienkam. Dojednanie takejto zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve
je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Okrem

uvedeného odvolací súd má za to, že je bez významu, či dodávateľ - žalovaný voči spotrebiteľovi
požadoval vyplatenie zmluvnej pokuty alebo nie, keď jej znenie je zrejme v rozpore s ustanoveniami na
ochranu spotrebiteľa.

35. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil aj výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že určil zmluvné

dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

36. V dôsledku zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd musel znova rozhodnúť o náhrade
trov konania, a to tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania.

37. V zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

38. V zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. V zmysle § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie.

41. V zmysle § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie.

42. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu patrí voči žalovanému nárok na náhradu trov
prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods.
2 CSP).43. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)