Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/271/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216181
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712216181.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864
421, proti odporkyni Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 21. 09. 2012, ktorý bol doručený súdu dňa
27. 09. 2012 domáhal voči odporkyni náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a to z
dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorým bol Okresný súd Zvolen. V návrhu

uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 6780201) navrhol písomným podaním
spísaným procedurálnym postupom podľa § 38 a nasl. Zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len „Exekučný
poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní
azákonnýchustanovenízostranydlžníka.Exekúciunavrholvykonaťpresvojupohľadávku,ktorávznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6780201 dlžníkom: D.W.. Po prijatí návrhu
na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: „EX 12921/2010“.

Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky efektívne a účinne predložil
jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému súdu,
ktorým bol Okresný súd Zvolen (ďalej len „Exekučný súd“) a požiadal ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú
súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať
sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej
dobe. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2011, súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z.z. o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa §
44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011, súd preskúma žiadosťo udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie,
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora,

aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d).
Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel sa robil rozdiel medzi exekučnými
titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym
zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Na
tomto mieste je potrebné upozorniť na skutočnosť, že on disponuje exekučnými titulmi, ktorými sú
rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
v znení neskorších predpisov. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je
založená povinnosť Exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 02. 2002
do 31. 05. 2010 súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od

doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. V exekučnom konaní vedenom
podľa týchto procesných pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto Exekučný súd
mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom pre ktorý
sa exekúcia navrhovala vykonať bolo rozhodnutie všeobecného súdu (štátneho orgánu), rozhodnutie
rozhodcovského súdu, alebo exekučným titulom bola napríklad notárska zápisnica. Exekučný súd
napriektomu,ževecnímprejednávanánevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitostianevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na

časpotrebnýkposúdeniuarozhodnutiu,rozhodoložiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
až dňa 26. 01. 2011 (konanie začalo dňa 06. 08. 2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby (omeškanie viac ako 173 dní). Doplnil, že na označenie exekučnej veci používa všetky informácie,
ktoré má k dispozícii a ktoré pozná. Exekučný súd mu totiž neoznámil spisovú značku, pod ktorou došlo

k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde. Nesprávny úradný postup Exekučného súdu
charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez
zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok bol príčinou
konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na jeho strane.
Ďalej poukázal v návrhu na to, že dôsledkom realizácie právomoci všeobecného súdu upravenej v §

40 Zákona č. 244/2002 Z.z, o rozhodcovskom konaní je inter alia zrušenie rozhodcovského rozsudku.
K zrušeniu dochádza s cieľom autoritatívne zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku na právne
postavenie odporcu (dlžníka). Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v
právnom štáte, nemôže ten istý štátny orgán - všeobecný súd dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia
smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie odporcu (dlžníka)

tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam,
kde ich platné právo zaraďuje. Základné práva totiž nevytvárajú len rámec obsahu jednoduchého práva,
ale aj rámec jeho interpretácie a aplikácie. Tento účel nemôže prevážiť nad ochranou subjektívnych práv
účastníka konania tak, že sa ochrana subjektívnych práv celkom vyprázdni, resp. vôbec nezabezpečí.
Ochranu práva, pre ktorú existovala právnymi predpismi vymedzená procesná cesta (v okolnostiach

prípadu cesta aplikácie § 40 a nasl. Zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní), ktorou
súdna úprava rozhodnutí rozhodcovských súdov svojou zvláštnou povahou bez pochybností je, nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť a to cestou kontroly
rozhodcovského rozhodnutia Exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Exekučný súd tým, že svojim
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie jeho práva na zaplatenie dlhu v časti istiny a to

bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci
rozhodnutej v právnom vzťahu medzi ním ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho
svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane totiž existuje právne relevantný
exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty (§ 41Zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní) a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne
účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane, nie je
možné zo strany jeho ako veriteľa iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu

práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je
vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Ďalej upozornil na to, že podľa platnej právnej úpravy
je rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným
súdom v občianskom súdnom konaní. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
Exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia

o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako
tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny
a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Nečinnosť Exekučného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa v predmetnej veci počas súdneho konania on
nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Preto si z dôvodu nesprávneho úradného postupu Exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody, ako aj nemajetkovej ujmy, pričom majetková škoda v sume 2.398,24 Eur predstavuje náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu
v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného
zmluvou o úvere. Súčasne si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 479,65 Eur, ,

pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1
Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočnýmzadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú mu nesprávnym úradným postupom Exekučného súdu. Nesprávny
úradný postup je dôsledkom nesústredenej činnosti Exekučného súdu takej intenzity, ktorá má za

následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti jeho majetkového práva. Nesprávnym úradným postupom
došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom Exekučného
súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Vďaka skorému rozhodnutiu Exekučného súdu v zákonnej
lehote mohol včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť

o udelenie poverenia bola zamietnutá. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj
právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy. Súčasne má
každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy.
Z tohto vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav
veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna norma (nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 77/02). Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. V konaní si z týchto dôvodov
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že

nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom Exekučného súdu) sumu 479,65 Eur, t.j. 20 % z uplatňovanej istiny
s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou). Pred podaním
návrhu na súd postupoval podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., a písomnou žiadosťou požiadal

odporkyňu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporkyňa na jeho žiadosť
pozitívne nereagovala, preto podal voči nej návrh na súd. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

Uznesením č.k. 14C/271/2012-15 zo dňa 19. 02. 2013 súd spojil na spoločné konanie veci vedené
pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 14C/271/2012, 14C/272/2012, 14C/273/2012, 14C/274/2012,

14C/275/2012, 12C/275/2012, 14C/276/2012, 14C/277/2012, 14C/278/2012, 14C/279/2012,
14C/280/2012, 14C/281/2012, 14C/282/2012, 14C/287/2012, 14C/288/2012, 14C/293/2012,
14C/294/2012 s tým, že konanie sa bude ďalej viesť pod spoločnou spisovou značkou sp. zn.
14C/271/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 03. 2013.

Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 08. 07. 2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 12. 07. 2013 k spojeným
návrhom (ďalej len „návrh“) uviedla, že návrh považuje za právne neopodstatný, žiadala ho v celom
rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných
zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. K návrhu vznieslaprocesné námietky v tom, že síce navrhovateľ uviedol v návrhu časť dôkazov, najmä odkazuje na
exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša sám. Predovšetkým zdôraznila, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,

v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Exekučného súdu bolo jedným z
dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou Exekučného súdu, keď uviedla príkladmo rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS
211/2012, sp. zn. IV.ÚS 366/2012, sp. zn. IV.ÚS 374/2012. Ďalej poukázala na to, že okrem toho,
kto iný ako oprávnený v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním uplatňuje právo na náhradu

škody, má mať možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v
ktorom mu mala byť spôsobená škoda. V tomto smere navrhla konajúcemu súdu aplikáciu § 43 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. Na toto zákonné ustanovenie poukázala aj z dôvodu, že v tomto
momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní,
v prvom rade je potrebné poznamenať, že navrhovateľ v návrhu neuvádza, aké kroky podnikal na
odstránenie neželaného stavu. V druhom rade má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody

nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd SR. Dňa 23. 04. 2012 jej boli doručené prvé žiadosti zo strany navrhovateľa o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23. 04. 2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa
27. 09. 2012 boli okresnému súdu doručené návrhy na náhradu škody je zrejmé, že navrhovateľ
ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 514/2003 Z.z.“), nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo
ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z citovaných

ustanovení tohto zákona vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verenej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia
na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie
nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske
súdneho konanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2Cz 38/76, uverejnené pod publikačným

číslom R 28/1978). Preto má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Odporkyňa ďalej
informovalasúd,ženapriekopakovanýmvýzvamnadoplneniežiadostí,ktoréMinisterstvospravodlivosti
SR adresovalo navrhovateľovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená len všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ
nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, nebol ochotný uviesť dátumy,

kedy sa dozvedel o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol,
či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy (ústavné sťažnosti), ani nedoplnil doklady
preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným,
ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. V celku navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať

nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Preto nárok navrhovateľa nepovažuje
za predbežne prerokovaný. Nesprávny úradný postup navrhovateľ v návrhu špecifikuje ako nevydanie
rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote (teda zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia po 15 dňovej
lehote) a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok (zamietnutie žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Teda ide o dva namietané nesprávne úradné postupy.

Čo sa týka nesprávneho úradného postupu, ktorým má byť zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, takto formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom na
účely Zákona č. 514/2003 Z.z. Pojem „nesprávny úradný postup“ nemá legálnu definíciu, v súlade
s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako „porušenie právnou normou ustanoveného
predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už

súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí - našiel svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 24/2004 uverejnený pod
publikačným číslom 23/2011). Teda akýkoľvek postup súdu (zahrňujúci napríklad právne posúdenie veci,
záver o tom, že je oprávnený preskúmavať exekučný titul, zistenie skutkového stavu, výber, aplikáciaa interpretácia zvolených právnych noriem na skutkový stav), ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo
vydanom rozhodnutí, nemôže byť oným „nesprávnym úradnom postupom“ na účely Zákona č. 514/2003
Z.z. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradnom postupom je preto vylúčená.

Z navrhovateľom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Totiž podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.,
ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je

viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 06. 2011,
súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 Zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul
sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti

písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §
41 ods. 2 písm. c) a d). Ak sú zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu
je prípustné odvolanie. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby

nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie
z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti
rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie splnená. Predmetné rozhodnutia okresného súdu nie je možné považovať za
nezákonné a zároveň ich zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Pokiaľ

navrhovateľ uviedol, že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal „opätovné posúdenie
práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu“, v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v zmysle uznesenia
Ústavného súdu SR z 03. 03. 2011 č.k. IV.ÚS 60/2011-13, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. 10.
2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26. 09. 2011 sp. zn. 3Mcdo 11/2010 a
uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. 03. 2011 sp. zn.5Cdo 291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť

ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú
vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Podľa
názoru Ústavného súdu, pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých

okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania no návrhu
na výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup
všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je
legitímny. K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote považovala za nevyhnutné v prvom rade

poukázať na tú skutočnosť, že so samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15
dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného
titulu. Ak ho súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí. Nie je možné ani logicky predpokladať, žeby to bol
zámer zákonodarcu určiť 15 dňovú lehotu i na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. (v
znení účinnom od 01. 01. 2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho
v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov

vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.Navrhovateľnepreukázal,žebypodalsťažnosťnaprieťahy,
resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, žeby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v
disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či právoplatnérozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Z týchto dôvodov má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný
postup spočívajúci v existencii prieťahov. Ďalej vo vyjadrení odporkyňa uviedla, že ako to vyplýva zo

skutkových okolností uvádzaných navrhovateľom v niektorých návrhoch, k nesprávnemu úradnému
postupu súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009. Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.,
právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď s poškodený dozvedel o škode. Ak je
podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plyniepremlčacialehotaododňadourčenia(oznámenia)rozhodnutia.Vprípade,akmalanavrhovateľovi

vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenianavykonanieexekúcieatopo15dňovejlehote,lehotanauplatnenietohtonároku(premlčacia
doba) uplynula po 3 rokoch od momentu uplynutia 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené odporkyňa vzniesla
námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia
dňom 23. 04. 2009 (t.j. 3 roky pred dňom, kedy jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku). Tiež pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. je okrem
iného nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Navrhovateľ doposiaľ nepreukázal existenciu
škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Na tomto mieste je potrebné
poukázať na tú skutočnosť, že navrhovateľ neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa
§ 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Skutočná škoda je totiž trvalé

zmenšeniemajetkupoškodenéhoaušlýziskpredstavujeušlýmajetkovýprospech,resp.nerozmnoženie
majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti, s ohľadom
na pravidelný beh vecí. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku navrhovateľ
doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý
zisk. Nepreukázal tiež existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha, ani

existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, ani nevymožiteľnosť
pohľadávky. Pokiaľ sa ďalej navrhovateľ domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, tu
odporkyňa poukázala na skutočnosť, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je
odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“
sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť

ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 3Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu nie je
možnévzťahovaťnafyzickéosoby,ktorésanačinnostiprávnickejosobynejakýmspôsobomzúčastňujú,
lebo im nevznikla ujma priamo. Navrhovateľ uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských
plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež neupresnil v čom a ako situácia „ovplyvnila

ďalšieho jeho podnikateľské postupy“. Rovnako požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20
% z istiny a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou.
Navrhovateľ zjavne tak opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné
preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené z návrhu
nevyplýva a z tohto dôvodu nepovažuje za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, žeby

sa mala poskytnúť navrhovateľovi jej náhrada v peniazoch. V tejto súvislosti poukázala na § 17 ods. 2
a ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z.. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konania,
v ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej
činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa v spojení s touto podnikateľskou
činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na

ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov
podmienila najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych
pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré navrhovateľ
inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Odporkyňa k vyjadreniu doložila
list Európskej komisie Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D (2010)/1360

adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia
poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa dostala sťažnosti od
slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od Slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom
útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho
prejednania, ktorý podľa článku 267 ZPEÚ podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Okrem

uvedeného o negatívnej percepcii navrhovateľa verejnosťou, resp. aj špecializovanými organizáciami
na ochranu spotrebiteľov (napríklad Spotrebiteľské centrum) svedčí napríklad článok v denníku SME zo
dňa 16. 07. 2012, ktorý odporkyňa tiež pripojila k vyjadreniu. Z uvedeného článku napríklad vyplýva,
že navrhovateľ obišiel zákaz vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku Okresný súdPrešov označil konanie v prejednávanej veci za mimoriadne závažnú nečestnú činnosť, pričom článok
popisuje aj niektoré prípady, keď sa jednotliví spotrebitelia napokon domohli svojich práv (s odkazom
na rozhodnutie Súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve, chýbajúcu

RPMN a neprimerané sankcie a úroky). Z článku vyplýva aj nemenej významná skutočnosť, že
Asociácia organizácií splátkového predaja, ktorá sa nestotožňuje s konaním navrhovateľa, vylúčila
navrhovateľa zo svojich radov. Z popísaného je zrejmé, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv
spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú

potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako
spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízko
príjmových osôb. Vzhľadom na uvedené má za to, že navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. po zohľadnení
osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia navrhovateľa (ako spoločnosti s negatívnou

povesťou využívajúcou neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky,
ktoré navrhovateľovi mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť navrhovateľovi
priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odporkyňa tiež namietala príčinnú súvislosť
ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť,
ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je priama väzba javov (objektívnych súvislostí),

v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov ja každá
príčiny niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený. Nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku, nemožno tvrdiť, žeby navrhovateľovi vznikla škoda postupom súdu. Navrhovateľ

tak nepreukázal, žeby činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal vznik, ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje
ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že zamietol
žiadosť o udelenie poverenia a to po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou.

V konaní pod sp. zn. 14C/271/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody v sume
2.398,24 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 479,65 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným
konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere
č. 6780201 dlžníkom: D.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou

exekučnej veci číslo: EX 12921/2010. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora až dňa 26. 01. 2011 (konanie sa začalo dňa 06. 08. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím
viac ako 173 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/272/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 4.238,66 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 847,73 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6780215 dlžníkom: S. E., nar. XX. XX. XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 5951/2011. Exekučný súd v tejto exekučnej

veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 14. 10. 2011 (konanie sa začalo dňa 11. 04. 2011),
teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 186 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/273/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 2.955,47 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 591,09 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti

s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6780136 dlžníkom: O. H., nar. XX. XX. XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 836/2010. Exekučný súd v tejto exekučnej
veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 12. 04. 2011 (konanie sa začalo dňa 30. 01. 2010),
teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 437 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/274/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 7.144,51 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.428,90 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v
súvislosti s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnenímzáväzku zo Zmluvy o úvere č. 6780018 dlžníkom: K. N., nar. XX. XX. XXXX. Po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 5120/2010. Exekučný
súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 25. 11. 2011 (konanie sa začalo

dňa 19. 05. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 555 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/275/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 1.042,78 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 208,56 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo

Zmluvy o úvere č. 6780075 dlžníkom: G. Q., nar. XX. XX. XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 6183/2010. Exekučný súd v tejto exekučnej
veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 06. 03. 2012 (konanie sa začalo dňa 27. 04. 2010),
teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 679 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 12C/275/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu

škody v sume 4.370,81 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 874,16 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6780073 dlžníkom: I. U., nar. XX. XX. XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 5035/2010. Exekučný súd v tejto exekučnej
veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 22. 03. 2011 (konanie sa začalo dňa 13. 05. 2010),

teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 313 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/276/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 2.056,21 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 411,24 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo

Zmluvy o úvere č. 6770295 dlžníkom: Z. N., nar. XX. XX. XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 4848/2010. Exekučný súd v tejto exekučnej
veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 22. 03. 2011 (konanie sa začalo dňa 11. 05. 2010),
teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 315 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/277/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 4.710,55 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 942,11 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6116296 dlžníkom: Z. G., nar. XX. XX. XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdnyexekútorpridelilregistráciouexekučnejvecičíslo:EX16639/2010.Exekučnýsúdvtejtoexekučnej

veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 12. 04. 2011 (konanie sa začalo dňa 02. 11. 2010),
teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 161 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/278/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 588,70 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 117,74 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti

s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku
zo Zmluvy o úvere č. 6116048 dlžníkom: Z. I., nar. XX. XX. XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 17923/2010. Exekučný súd v tejto
exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 07. 09. 2011 (konanie sa začalo dňa 08.
12. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 273 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/279/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 4.748,69 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 949,74 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 44440537 dlžníkom: M. H., nar. XX. XX. XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie

exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 13161/2011. Exekučný súd v tejto
exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 16. 08. 2010 (konanie sa začalo dňa 15.
10. 2009), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 305 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/280/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu

škody v sume 258,93 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 51,79 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6780005 dlžníkom: V. H., nar. XX. XX. XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdnyexekútorpridelilregistráciouexekučnejvecičíslo:EX10071/2009.Exekučnýsúdvtejtoexekučnejveci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 16. 08. 2010 (konanie sa začalo dňa 06. 10. 2009),
teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 314 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/281/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 5.145,14 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.029,03 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v
súvislosti s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením
záväzkuzoZmluvyoúvereč.6770215dlžníkom:Z.I.,nar.XX.XX.XXXX.Poprijatínávrhunavykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 17595/2010. Exekučný súd v tejto

exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 07. 09. 2011 (konanie sa začalo dňa 02.
12. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 279 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/282/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 6.024,14 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.204,83 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v
súvislosti s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením

záväzku zo Zmluvy o úvere č. 6770245 dlžníkom: S. S., nar. XX. XX. XXXX. Po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 1988/2011. Exekučný
súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 12. 04. 2011 (konanie sa
začalo dňa 01. 02. 2011), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 70 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/287/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 2.986,31 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 597,26 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6770162 dlžníkom: V. O., nar. XX. XX. XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 2927/2010. Exekučný súd v tejto exekučnej

veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 03. 10. 2011 (konanie sa začalo dňa 18. 03. 2010),
teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 564 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/288/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 2.840,83 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 568,17 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti

s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6770183 dlžníkom: Z. G., nar. XX. XX. XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdnyexekútorpridelilregistráciouexekučnejvecičíslo:EX10467/2010.Exekučnýsúdvtejtoexekučnej
veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 11. 04. 2011 (konanie sa začalo dňa 20. 07. 2010),
teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 265 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/293/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 1.802,40 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 360,48 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6115891 dlžníkom: J. Z., nar. XX. XX. XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie

súdnyexekútorpridelilregistráciouexekučnejvecičíslo:EX10176/2010.Exekučnýsúdvtejtoexekučnej
veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 15. 08. 2011 (konanie sa začalo dňa 19. 07. 2010)
teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 392 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/294/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu

škody v sume 1.316,08 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 263,22 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6115008 dlžníkom: I. H., nar. XX. XX. XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 11162/2009. Exekučný súd v tejto exekučnej
veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 16. 08. 2010 (konanie sa začalo dňa 01. 11. 2009)

teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 288 dní.

Vo všetkých týchto konaniach navrhovateľ návrh odôvodnil rovnakými právnymi dôvodmi.

Vsúdenejvecisúdnariadilpojednávanienadeň11.12.2014.Natotopojednávanieboliprávnyzástupca
navrhovateľa, i odporkyňa predvolaní včas a riadne (čl. 237 spisu), právnemu zástupcovi navrhovateľa
predvolanie bolo doručené dňa 28. 11. 2014 doporučene do vlastných rúk prostredníctvom pošty,
odporkyni bolo predvolanie doručené dňa 27. 11. 2014 doporučene do vlastných rúk prostredníctvompošty. Právny zástupca navrhovateľa elektronickým podaním zo dňa 03. 12. 2014, ktoré bolo doručené
súdu dňa 05. 12. 2014 požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia
zásady nestrannosti súdu a sudcu, ako aj návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení
jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia
krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Tunajší súd tomuto návrhu
na prerušenie konania nevyhovel s tým, že uznesením č.k. 14C/271/2012-272 zo dňa 11. 12. 2014
konanie zastavil pre prekážku právoplatného rozhodnutia o tomto návrhu podľa § 159 ods. 3 O.s.p.,

podľa ktorého len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Bližšie zdôvodnenie
procesnéhopostupusúdujeuvedenévtomtouznesení.Podľaobsahuelektronickéhopodaniaprávneho
zástupcu navrhovateľa, súd posúdil toto elektronické podanie právneho zástupcu navrhovateľa za
žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodov uvedených v tejto žiadosti. Odporkyňa elektronickým
podaním zo dňa 05. 12. 2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 05. 12.. 2014 ospravedlnila neúčasť na
tomto pojednávaní, čo odôvodnila svojimi kapacitnými a personálnymi možnosťami vzhľadom na značný

počet pojednávaní po celom území Slovenskej republiky v obdobných konaniach s navrhovateľom, s
ohľadom na hospodárnosť konania, ako aj s ohľadom na predpokladaný postup navrhovateľa, ktorý sa
podľa doterajších skúseností pojednávania taktiež nezúčastní, pričom odporkyňa sa pridržiavala svojho
už zaslaného vyjadrenia vo veci. Odporkyňa nepožiadala zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania. Súd žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania vyhodnotil za

neopodstatnenú. Právny zástupca navrhovateľa, ani odporkyňa sa tohto pojednávania nezúčastnili,
a keďže súd nevyhovel žiadosti právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania, vec na
tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyne
procesným postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú
účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z

dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne
pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania nepredložil žiadne dôkazy. Konanie Exekučného súdu, ktorým
mal byť Okresný súd Zvolen a v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu Exekučného

súdu zakladajúceho jeho nárok na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
identifikoval spisovými značkami exekučných vecí vedených súdnym exekútorom (neoznačeným),
spisové značky súdnych spisov Exekučného súdu (Okresného súdu Zvolen) neuviedol, len žiadal
vykonať dôkaz oboznámením týmito exekučnými spismi, pričom tieto identifikoval tak, že sú založené
pre exekučné konania vedené medzi oprávneným Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom

Pribinova 25, 811 09 Bratislava, a povinnými (dlžníkmi) uvedenými v jednotlivých návrhoch pre
vymoženie peňažnej pohľadávky (pohľadávok), ktorá vznikla neplnením záväzku povinných (dlžníkov)
vyplývajúceho zo zmlúv o úvere špecifikovaných v jednotlivých návrhoch s tým, že Exekučný súd mu
neoznámil spisové značky, pod ktorými došlo k registrácii exekučných konaní na Exekučnom súde. V
návrhoch neopomenul uviesť „exekučný titul“, na základe ktorého podal návrh na vykonanie exekúcie

u súdneho exekútora.

Na základe týchto údajov navrhovateľa súd v súdenej veci zadovážil súvisiace exekučné spisy
Exekučného súdu a vykonal dokazovanie týmito exekučnými spismi, keď ich identifikoval spisovými
značkami: sp.zn. 24Er/854/2010, sp. zn. 30Er/35/2011, sp. zn. 21Er/238/2010, sp. zn. 20Er/1207/2010,

sp. zn. 22Er/696/2010, sp. zn. 21Er/1254/2010, sp. zn. 28Er/443/2010, sp. zn. 21Er/1795/2010,
sp. zn. 27Er/39/2011, sp. zn. 28Er/498/2011, sp. zn. 21Er/1088/2009, sp. zn. 27Er/41/2011, sp.
zn. 24Er/169/2011, sp. zn. 20Er/873/2010, sp. zn. 21Er/1426/2010, sp. zn. 23Er/708/2010, sp. zn.
27Er/814/2009.

Súd z exekučného spisu sp. zn. 24Er/854/2010 (EX 12921/2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý)
súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: D. S., nar. XX. XX. XXXX. Tento
došiel dňa 20. 10. 2010. Uznesením č.k. 24Er/854/2010-9 zo dňa 27. 10. 2010 Exekučný súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený dňa 17. 12. 2010
podal odvolanie. Exekučný súd vykonal úkony a doručoval odvolanie. Dňa 20. 01. 2011 oprávnený

vzal odvolanie späť. Odvolací súd uznesením č.k. 15CoE/69/2011-31 zo dňa 23. 02. 2011 odvolacie
konanie zastavil. Uznesenie Exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 12. 2010 a odvolacieho
súdu dňa 22. 06. 2011. Uznesením č.k. 24Er/854/2010-39 zo dňa 16. 04. 2012 exekučné konanie bolo
zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 07. 2012.Súd z exekučného spisu sp. zn. 30Er/35/2011 (EX 5951/2011 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý)
súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: S. E., nar. XX. XX. XXXX. Tento

došiel dňa 18. 05. 2011. Uznesením č.k. 30Er/35/2011-10 zo dňa 23. 05. 2011 Exekučný súd túto
žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Oprávnenýodvolanienepodal.Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 10. 2011. Uznesením č.k. 30Er/35/2011-16 zo dňa 14. 11. 2011 bolo
exekučné konanie zastavené, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 12. 2011. (exekučná vec sa
týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp. zn. 14C/272/2012).

Súd z exekučného spisu sp. zn. 21Er/238/2010 (EX 836/2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: O. H., nar. XX. XX. XXXX. Tento došiel
dňa 18. 02. 2010. Dňa 19. 02. 2010 Stály rozhodcovský súd Bratislava bol vyzvaný na predloženie
súvisiaceho rozhodcovského spisu. Dňa 16. 04. 2010 tento súd predložil zmluvu o úvere bez ostatných
listín. Dňa 26. 05. 2010 opätovne tento súd bol vyzvaný na predloženie rozhodcovského spisu najmä

však všeobecných obchodných podmienok, dohody o vyplnení zmenky a ďalších listín. Dňa 30. 06. 2010
tentosúdpredložilCDnosičspredmetnýmilistinami.Dňa02.08.2010prostredníctvomsprávysúdubolo
zabezpečené vytlačenie listín z CD nosiča a predložené do exekučného spisu správou súdu. Exekučný
súd uznesením č.k. 21Er/238/2010-23 zo dňa 02. 03. 2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol.
Oprávnený dňa 08. 04. 2011 podal voči tomuto uzneseniu odvolanie. Po podaní odvolania Exekučný súd

robil úkony, keď doručoval odvolanie účastníkom konania. Následne bol spis predložený odvolaciemu
súdu, ktorý uznesením č.k. 2CoE/94/2012-53 zo dňa 21. 12. 2012 napadnuté uznesenie Exekučného
súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa
08. 02. 2013. Dňa 26. 02. 2013 bol právny zástupca oprávneného vyzvaný na predloženie všeobecných
obchodných podmienok k zmluve o úvere. Dňa 11. 06. 2013 oprávnený oznámil, že nevidí dôvod,

aby požadované predkladal, pretože k návrhu pripojil exekučný titul, ktorý je právoplatný. Dňa 26. 07.
2013 bol právny zástupca oprávneného opätovne vyzvaný na predloženie všeobecných obchodných
podmienok k zmluve o úvere, tiež zmenky. Dňa 17. 03. 2014 oprávnený predložil všeobecné podmienky
k zmluve o úvere, bez zmenky. (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp. zn.
14C/273/2012).

Súd z exekučného spisu sp. zn. 20Er/1207/2010 (EX 5120/2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý)
súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: K. N., nar. XX. XX. XXXX. Tento
došiel dňa 24. 06. 2010. Dňa 19. 05.2011 bol súdny exekútor vyzvaný na predloženie zmluvy o úvere a
zmenky. Na túto výzvu reagoval oprávnený dňa 20. 06. 2011 a predložil zmluvu o úvere s všeobecnými

podmienkami, bez zmenky. Uznesením č.k. 20Er/1207/2010-13 zo dňa 18. 07. 2011 Exekučný súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený dňa
18. 11. 2011 podal voči uzneseniu odvolanie. Následne boli vykonané úkony, keď bolo doručované
odvolanie účastníkom exekučného konania. Dňa 31. 01. 2013 bol spis predložený odvolaciemu súdu,
ktorý uznesením č.k. 16CoE/28/2013-37 zo dňa 18. 04. 2013 uznesenie Exekučného súdu potvrdil.

Obidve uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 24. 04. 2014. Uznesením č.k. 20Er/1207/2010-51 zo
dňa 21. 08. 2014 bolo exekučné konanie zastavené. (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pod
sp. zn. 14C/274/2012).

Súd z exekučného spisu sp. zn. 22Er/696/2010 (EX 6183/2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý)

súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: G. Q., nar. XX. XX. XXXX. Tento
došiel dňa 24. 06. 2010. Dňa 30. 07. 2010 bol exekútor vyzvaný na predloženie zmluvy o úvere,
včítane všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Na túto výzvu exekútor nereagoval, preto dňa
10. 02. 2011 mu bola zaslaná urgencia o predloženie listín, na ktorú nereagoval, preto dňa 02. 05.
2011 mu bola zaslaná ďalšia urgencia na predloženie listín, na ktorú nereagoval. Dňa 20. 06. 2011

oprávnený zaslal Exekučnému súdu opravný návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 06. 07. 2011 právny
zástupcaoprávnenéhobolvyzvanýnapredloženiezmluvyoúvere.Dňa03.08.2011oprávnenýpredložil
zmluvu o úvere, včítane všeobecných podmienok. Uznesením č.k. 22Er/696/2010-16 zo dňa 11. 08.
2011 súd žiadosť súdneho exekútor zamietol. Oprávnený odvolanie nepodal. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 10. 03. 2012. Následne bola exekúcia zastavená uznesením č.k. 22Er/696/2010-33

zo dňa 08. 08. 2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 09. 2012. (exekučná vec sa týka
nároku navrhovateľa 14C/275/2012).Súd z exekučného spisu sp. zn. 21Er/1254/2010 (EX 50135/2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý)
súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: I. U., nar. XX. XX. XXXX. Tento
došieldňa16.07.2010.Dňa21.07.2010bolStályrozhodcovskýsúd,Bratislavavyzvanýnapredloženie

zmluvy o úvere, všeobecných podmienok k zmluve o úvere. Dňa 20. 09. 2010 tento súd predložil
zmluvu o úvere, včítane všeobecných podmienok. Uznesením č.k. 21Er/1254/2010-13 zo dňa 14. 02.
2011 súd žiadosť súdneho exekútora zamietol. Oprávnený odvolanie nepodal. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 29. 03. 2011. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením č.k. 21Er/1254/2010-33
zo dňa 18. 07. 2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 12. 2012. (exekučná vec sa týka

nároku navrhovateľa 12C/275/2012).

Súd z exekučného spisu sp. zn. 28Er/443/2010 (EX 4848/2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý)
súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Z. N., nar. XX. XX. XXXX.
Tento došiel dňa 07. 06. 2010. Dňa 22. 06. 2010 Stály rozhodcovský súd, Bratislava bol vyzvaný na
predloženie rozhodcovského spisu v lehote 7 dní. Dňa 13. 09. 2010 tento súd zaslal súdu CD nosič

s požadovanými listinami. Dňa 14. 09. 2010 cez správu súdu bolo zabezpečené vyhotovenie listín z
CD nosiča. Uznesením č.k. 28Er/443/2010-18 zo dňa 06. 12. 2010 Exekučný súd žiadosť súdneho
exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 04. 2011. Odvolanie oprávnený
nepodal. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením č.k. 28Er/443/2010-24 zo dňa 09. 11. 2011.
Uznesenie je právoplatné dňa 14. 03. 2012. (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa 14C/276/2012).

Súd z exekučného spisu sp. zn. 21Er/1795/2010 (EX 16639/2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý)
súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Z. G., nar. XX. XX. XXXX.
Tento došiel dňa 22. 12. 2010. Uznesením č.k. 21Er/1795/2010-9 zo dňa 01. 03. 2011 Exekučný
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 16. 02. 2012. Oprávnený odvolanie nepodal. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením č.k.
21Er/1795/2020-44 zo dňa 30. 08. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 12. 2012. (exekučná
vec sa týka nároku navrhovateľa pod sp. zn. 14C/277/2012).

Súd z exekučného spisu sp. zn. 27Er/39/2011 (EX 17923/2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd

zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Z. I., nar. XX. XX. XXXX. Tento došiel
dňa 17. 01. 2011. Uznesením č.k. 27Er/39/2011-10 zo dňa 20. 05. 2011 Exekučný súd žiadosť súdneho
exekútora zamietol. Odvolanie oprávnený voči uzneseniu nepodal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 28. 10. 2011. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením č.k. 27Er/39/2011-17 zo dňa 07. 03.
2012. Nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 09. 2012. (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pod sp.

zn. 14C/278/2012).

Súd z exekučného spisu sp. zn. 28Er/498/2011 (EX 13161/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý)
súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: M. H., nar. XX. XX. XXXX.
Tento došiel dňa 09. 09. 2011. Dňa 12. 09. 2011 bol Stály rozhodcovský súd, Bratislava vyzvaný na

predloženie zmluvy o úvere a všeobecných podmienok v lehote do 7 dní. Dňa 02. 11. 2011 tento
súd predložil požadované listiny. Uznesením č.k. 28Er/498/2011-132 zo dňa 09. 11. 2011 Exekučný
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 22. 09. 2012. Oprávnený odvolanie nepodal. Na to bolo exekučné konanie zastavené uznesením
č.k. 28Er/498/2011-16 zo dňa 14. 01. 2013. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 02. 2013.

(exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pod sp. zn. 14C/279/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 21Er/1088/2009 (EX 10071/2009 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: V. H., nar. XX. XX. XXXX. Tento došiel
dňa 02. 11. 2009. Dňa 10. 11. 2009 bol právny zástupca oprávneného vyzvaný na predloženie zmluvy o

úvere. Dňa 07. 12. 2009 oprávnený oznámil Exekučnému súdu, že požiadavka na predloženie zmluvy
o úvere nemá oporu v zákone. Dňa 14. 12. 2009 bol preto Stály rozhodcovský súd, Bratislava vyzvaný
na predloženie súvisiaceho rozhodcovského spisu. Na túto výzvu dňa 10. 02. 2010 tento súd predložil
zmluvu o úvere. Dňa 11. 02. 2010 bol tento súd urgovaný o predloženie kompletného rozhodcovského
spisu, keď Exekučný súd nepovažoval len predloženie zmluvy o úvere za dostatočné. Dňa 25. 03.

2010 predložil Stály rozhodcovský súd, Bratislava ďalšie listiny z rozhodcovského spisu. Uznesením
č.k. 21Er/1088/2009-28 zo dňa 14. 05. 2010 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Oprávnený podal dňa
09. 06. 2010 voči tomuto uzneseniu odvolanie. Na to Exekučný súd doručoval odvolanie účastníkom
exekučného konania, vyzýval oprávneného na úhradu súdneho poplatku. Dňa 22. 09. 2010 exekučnýspis bol predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Tento uznesením č.k. 17CoE/226/2010-53 zo
dňa 29. 11. 2010 napadnuté uznesenie potvrdil. Obidve uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 10.
02. 2011. Uznesením č.k. 21Er/1088/2009-77 zo dňa 13. 07. 2012 exekučné konanie bolo zatavené.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 12. 2012. (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa
pôvodne pod sp. zn. 14C/280/2012).

Súd z exekučného spisu sp. zn. 27Er/41/2011 (EX 17595/2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Z. I., nar. XX. XX. XXXX. Tento došiel

dňa 17. 01. 2011. Uznesením č.k. 27Er/41/2011-10 zo dňa 19. 05. 2011 Exekučný súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 05. 01. 2012. Oprávnený odvolanie nepodal. Uznesením č.k. 27Er/41/2011-24 zo dňa 04. 09.
2012 bolo exekučné konanie zastavené. (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pod sp. zn.
14C/281/2012).

Súd z exekučného spisu sp. zn. 24Er/169/2011 (EX 1988/2011 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: S. S., nar. XX. XX. XXXX. Tento došiel
dňa 18. 02. 2011. Uznesením č.k. 24Er/169/2011-10 zo dňa 28. 02. 2011 Exekučný súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 29. 05. 2012. Oprávnený odvolanie nepodal. Uznesením č.k. 24Er/169/2011-40 zo dňa 07. 09. 2012

bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 10. 2012. (exekučná
vec sa týka nároku navrhovateľa pod sp. zn. 14C/282/2012).

Súd z exekučného spisu sp. zn. 20Er/873/2010 (EX 2927/2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý)
súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: V. O., nar. XX. XX. XXXX. Tento

došiel dňa 28. 04. 2010. Dňa 19. 05. 2011 bol súdny exekútor vyzvaný na predloženie zmluvy o úvere,
tiež súvisiacej zmenky. Dňa 16. 06. 2011 oprávnený predložil zmluvu o úvere, všeobecné podmienky a
zmenku.Uznesenímč.k.20Er/873/2010-15zodňa17.06.2011Exekučnýsúdzamietolžiadosťsúdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený dňa 26. 09. 2011 podal odvolanie
voči uzneseniu. Odvolací súd uznesením č.k. 41CoE/18/2012-30 zo dňa 28. 03. 2012 napadnuté

uznesenie zrušil a vec vrátil Exekučnému súdu na konanie. Dňa 23. 05. 2012 bolo vydané poverenie.
(exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa sp. zn. 14C/287/2012).

Súd z exekučného spisu sp. zn. 21Er/1426/2010 (EX 10467/2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý)
súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Z. G., nar. XX. XX. XXXX.

Tento došiel dňa 09. 09. 2010. Dňa 14. 09. 2010 bol vyzvaný Stály rozhodcovský súd, Bratislava na
predloženie zmenky. Tento súd dňa 10. 11. 2010 požiadal o predĺženie lehoty na predloženie zmenky v
dôsledku technickej náročnosti pri vyhľadávaní archivovaných spisov. Dňa 10. 11. 2010 predložil Stály
rozhodcovský súd, Bratislava požadované listiny. Uznesením č.k. 21Er/1426/2010-29 zo dňa 01. 03.
2011 Exekučný súd po preskúmaní listín žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol. Oprávnený odvolanie nepodal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 07.
2011. Uznesením č.k. 21Er/1426/2010-47 zo dňa 18. 07. 2012 bolo exekučné konanie zastavené.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 11. 2012. (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa
sp. zn. 14C/288/2012).

Súd z exekučného spisu sp. zn. 23Er/708/2010 (EX 10176/2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: J. Z., nar. XX. XX. XXXX. Tento došiel
dňa 23. 09. 2010. Dňa 21. 10. 2010 bol Stály rozhodcovský súd, Bratislava vyzvaný na predloženie
rozhodcovského spisu v lehote 10 dní. Dňa 22. 03. 2011 tento súd požiadal o predĺženie lehoty z dôvodu
technickej náročnosti pri vyhľadaní listín. Dňa 30. 03. 2011 tento súd predložil listiny na CD nosiči.

Následne bolo zabezpečované vyhotovenie listín z CD nosiča tunajším súdom. Toto bolo vyhotovené
06. 05. 2011. Uznesením č.k. 23Er/708/2010-23 zo dňa 10. 05. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.
08. 2011. Oprávnený odvolanie nepodal. Uznesením č.k. 23Er/708/2010-28 zo dňa 29. 12. 2011 bolo
exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 03. 2012. (exekučná vec sa

týka nároku navrhovateľa sp. zn. 14C/293/2012).

Súd z exekučného spisu sp. zn. 27Er/814/2009 (EX 11162/2009 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: I. H., nar. XX. XX. XXXX. Tento došieldňa 24. 11. 2009. Dňa 26. 11. 2009 bol právny zástupca oprávneného vyzvaný na predloženie zmluvy
o úvere v lehote 7 dní. Na túto výzvu reagoval oprávnený dňa 28. 12. 2009, že požadovanie zmluvy
o úvere nemá oporu v zákone. Dňa 18. 01. 2010 bol vyzvaný súdny exekútor na predloženie zmluvy

o úvere v lehote 7 dní, keď vo výzve mu bolo oznámené z akých dôvodov Exekučný súd túto zmluvu
požaduje. Dňa 19. 02. 2010 súdny exekútor oznámil, že ani on, ani oprávnený túto zmluvu nepredložia.
Uznesením č.k. 27Er/814/2009-16 zo dňa 12. 03. 2010 na to Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 12.
2010. Oprávnený napadol dňa 20. 05. 2010 uznesenie odvolaním. Súd vykonal úkony pred odvolacím

konaním, doručoval odvolanie účastníkom exekučného konania, následne predložil spis odvolaciemu
súdu. Nakoľko však oprávnený vzal odvolanie späť, odvolací súd uznesením č.k. 16CoE/106/2011-38
zo dňa 31. 03. 2011 odvolacie konanie zastavil. Na to exekučné konanie bolo zastavené uznesením č.k.
27Er/814/2009-45 zo dňa 07. 03. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 08. 2012. (exekučná vec
sa týka nároku navrhovateľa sp. zn. 14C/294/2012).

Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými exekučnými spismi.

Navrhovateľ v súdenej veci uplatnil nárok podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), keď bolo potrebné aplikovať na daný nárok ustanovenia tohto zákona

účinné v rozhodnom období, teda ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., v znení zákonov č. 215/2007
Z.z., č. 477/2008 Z.z., č. 517/2008 Z.z., č. 508/2010 Z.z..

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o

predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.

nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených

podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom. V súdenej veci je to
na navrhovateľovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, že ide o taký

úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup,
pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej
moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup
nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný
postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.

Navrhovateľ odvodzuje nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu Exekučného súdu,
ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal v
súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď zamietajúce rozhodnutie vydal po uplynutí 15 dní.

Aktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná
ako absolútna objektívna zodpovednosť. Na to, aby vznikla právna zodpovednosť za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, musia byť splnené určité zákonné podmienky, ktoré sa v právnej teórii i v
praxi označujú ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne sa jedná o existenciu týchto
predpokladov: 1. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), 2. nepriaznivý následok protiprávneho

úkonu, resp. škodnej udalosti, ktorým je určitá škoda (ujma), 3. príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti (protiprávnym úkonom), resp. právne relevantnou udalosťou spôsobujúcou škodu
(škodnou udalosťou) a nepriaznivým následkom, teda ujmou (škodou).

Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je

protiprávnosť, resp. nezákonnosť pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci.
Protiprávnosti, resp. nezákonnosti sa orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci môže dopustiť: a)
nezákonným rozhodnutím, b) nesprávnym úradným postupom, c) rozhodnutím o zatknutí, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody (za podmienok uvedených v § 7 zákona č. 514/2003 Z.z.), d)
rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe (za podmienok uvedených v §

18 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody, ktorá
sa prejavila u poškodeného vo forme majetkovej ujmy (vo forme skutočnej škody, ušlého zisku) alebo
vo forme nemajetkovej ujmy.

Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je príčinná
súvislosťmedziprotiprávnosťouprirozhodovaníaleboúradnompostupeorgánuverejnejmociavznikom
škody. O uvedenú príčinnú súvislosť pôjde vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia,
resp. nesprávneho úradného postupu, pričom musí byť nesporné, že ak by nedošlo k nezákonnému

rozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani k vzniku škody. Pretože zákonná
úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako objektívna
zodpovednosť, od poškodeného sa pre úspešné uplatnenie nároku tejto zodpovednosti vyžaduje
preukázanie vyššie uvedených zákonných predpokladov tejto zodpovednosti. Nie je teda zaťažený
povinnosťou preukazovať i zavinenie zodpovedného subjektu.

Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú
predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so
zákonom, resp. s jeho konkrétnym ustanovením. Nesprávnym úradným postupom je každý postuporgánu verejnej moci, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými
právnymipredpismialebovrozporesozásadamivýkonuverejnejmociazákladnýmiprávnymiprincípmi.
Aktuálna právna úprava v § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza v demonštratívnom výpočte prípady,

ktoré sa považujú za nesprávny úradný postup. Konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní,
alebo o iný nezákonný zásad do práv a do právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podmienkou na aplikáciu § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je to, aby štát
(prostredníctvom svojich orgánov alebo iných orgánov verejnej moci) vystupoval ako nositeľ verejnej

moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že i v prípade tejto zodpovednosti sa vyžaduje
existencia všeobecných predpokladov škody a to vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus)
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Navrhovateľ je vo všetkých veciach, ktoré boli prejednávané v rámci spojeného konania pod sp. zn.
14C/271/2012 sa domáhal nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nároku na náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch tak, ako bol tento bližšie špecifikovaný v jednotlivých návrhoch. Ťažiško argumentácie
navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe Exekučného súdu i v tvrdení, že k rozhodnutiu o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty.

Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“) nadobudol účinnosť

dňa01.07.2002.V§35tentozákonustanovuje,žedoručenýrozhodcovskýrozsudok,ktorýužnemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu.

Exekučný poriadok v znení účinnom od 01. 02. 2002 do 31. 08. 2005 za exekučné tituly v § 41 ods.

1 a ods. 2 označoval: vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok, ale aj iné vykonateľné rozhodnutia, schválené v zmieri, platobné výmery, výkazy
nedoplatkov a dohody, v ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Exekúciu bolo možné vykonať už aj na
základe notárskych zápisníc, ktoré obsahovali právny záväzok, a v ktorých bola vyznačená oprávnená
osoba, povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnice

s vykonateľnosťou súhlasila. Aj keď rozhodcovský rozsudok ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku, v znení účinnom od 01. 02. 2002 výslovne za exekučný titul neoznačoval, od 01. 07. 2002 bolo
možné viesť exekúciu aj na základe rozhodcovského rozsudku ako „na podklade iného vykonateľného
rozhodnutia“, keďže zákon č. 244/2002 Z.z. priznával rozhodcovskému rozsudku s účinnosťou od 01.
07. 2002 rovnaké účinky ako právoplatnému rozsudku všeobecného súdu. V období od 01. 07. 2002 do

31. 05. 2010 bolo povinnosťou Exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak titulom bol rozhodcovský rozsudok, v lehote 15 dní od doručenia
tejtožiadosti,pretožeažsúčinnosťouod01.06.2010bolav§44ods.2Exekučnéhoporiadkuzakotvená
výnimka, že lehota 15 dní na poverenie exekútora na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Exekučný poriadok s účinnosťou od 01. 09. 2005 v § 41 ods. 2 písm.

c) za exekučné tituly označuje notárske zápisnice a v písm. d) vykonateľné rozhodnutia rozhodcovský
komisií a zmierov nimi schválených. Pod pojmom „vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených“ je potrebné rozumieť aj rozhodcovský rozsudok. Novela Exekučného
poriadku uskutočnená zákonom č. 102/2011 Z.z., účinná od 01. 06. 2011 podľa dôvodovej správy k
tomuto zákonu vložením slov rozhodcovských súdov do § 41 ods. 2 písm. d) iba odstraňuje rozporný

výklad § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských
komisií sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Z uvedeného teda vyplýva záver, že rozhodcovský
rozsudok je exekučným titulom od 01. 07. 2002. V období od 01. 07. 2002 do 31. 05. 2010 mal Exekučný
súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a ak bol exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok a mienil vydať poverenie, rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti. V období od 01. 06.

2010, pokiaľ chcel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, už
nebol viazaný lehotou 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdna prax sa ustálila v závere,
že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
neplatí, ak Exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

(pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14. 12. 2012, sp. zn.
II.ÚS/520/2012 zo dňa 10. 07. 2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 zo dňa 25. 04. 2013, sp. zn. II.ÚS/111/2013
zo dňa 13. 02. 2013).Z obsahu exekučných spisov vyplýva, že vo všetkých prípadoch, okrem jedného, kde bolo vydané
poverenie, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá.
V prípade exekučnej veci, v ktorej došlo k vydaniu poverenia súd preskúmaval materiálne predpoklady

exekučného titulu, čo je v súlade so súdnou praxou. Aj v prípadoch, kde došlo k zamietnutiu
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd preskúmaval materiálne
predpoklady exekučného titulu, či je tiež v súlade so súdnou praxou.

Ak Exekučný súd tak, ako súd už dôvodí, zistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. V prípade zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie 15 dňová zákonná lehota neplatí. Uvedené sa vzťahuje na všetky prípady
exekučných konaní, od ktorých odvodzoval navrhovateľ nárok na náhradu majetkovej škody a nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy. Vo všetkých prípadoch v rámci exekučného konania súd žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, teda v danom prípade 15 dňová
zákonná lehota neplatí. Preto v príčinnej súvislosti s týmto nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu Exekučného súdu.

K tomuto treba doplniť, že 15 dňová lehota na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie je v súdnej praxi považovaná za krátku na to, aby mohol Exekučný súd náležite
preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie s poukazom na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na
súdnu ochranu vzhľadom na zložitosť vecí, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú
náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi

EÚ. Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právny akt, ktorý má priame právne účinky
len voči osobe súdneho exekútora. Ide tu o procesný úkon Exekučného súdu adresovaný súdnemu
exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu a ktorým súdny
exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonať (§ 36 ods. 3 Exekučného poriadku). V § 44
ods. 2 Exekučného poriadku je zvýraznená zodpovednosť Exekučného súdu za vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania
exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd má zo zákona
povinnosť pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne a materiálne
predpoklady pre vedenie exekúcie a musí byť zrejmé, že nárok, ktorého vymoženia sa oprávnený
domáha, nie je objektívne nemožný, neodporuje zákonu, neobchádza ho a nie je v rozpore s dobrými

mravmi. Preto nie je možné vychádzať len z obsahu predloženého rozhodcovského rozsudku a preto
bol Exekučný súd oprávnený vyžiadať si od účastníkov konania alebo od tretích osôb predloženie
listín, prípadne aj celého spisového materiálu, ktoré sú podľa posúdenia Exekučného súdu relevantné
a nevyhnutné zhľadiska jeho rozhodovacej činnosti. Takto postupoval Exekučný súd vo viacerých
exekučných konaniach. Potom, ak Exekučný súd v exekučnom konaní z vlastnej iniciatívy riešil otázku,

resp. otázky, ktoré boli podmienkami materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, rozhodcovských
rozsudkov, týmto postupom nedochádzalo k preskúmaniu vecnej správnosti predložených exekučných
titulov (rozhodcovských rozsudkov), ale len k posúdeniu, či predložený exekučný titul, rozhodcovské
rozsudky, sú v súlade so zákonom. Súčasťou všetkých zmlúv o úvere boli rozhodcovské zmluvy, keď
potom, ak Exekučný súd zistil, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej

rozhodcovskej zmluvy, bol povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana
(spotrebiteľ) nebol týmto dotknutý, mal teda povinnosť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietnuť (pozri napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo
dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, sp. zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10.
10. 2012, sp. zn. 6Cdo/230/2011 zo dňa 18. 09. 2012, sp. zn. 1MCdo/15/2012 zo dňa 22. 05. 2013,

sp. zn. 2Cdo/239/2012 zo dňa 30. 04. 2013 a mnohé iné, tiež uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I.ÚS/381/2012 zo dňa 22. 08. 2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa 09. 12. 2010 a sp.
zn. IV.ÚS/60/2011 zo dňa 03. 03. 2011, uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci zn. C-76/2010
Pohotovosť, s.r.o. proti Ivete Korčokovskej, zo dňa 16. 11. 2010). Od tohto záveru nie je žiadny dôvod
odkloniť sa ani v prejednávanej veci. Ani v tomto Exekučný súd sa nedopustil nesprávneho úradného

postupu.

Nakoľko navrhovateľ v súdnom konaní nepreukázal: a) ) existenciu nesprávneho úradného postupu, b)
vznik škody, c) príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nevzniklomu právo na náhradu škody, ani nemajetkovej ujmy. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal predovšetkým
existenciu nesprávneho úradného postupu, nebolo dôvodné sa ďalej zaoberať ďalšími predpokladmi
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, pretože tieto musia byť splnené kumulatívne. Nebol potom dôvod

odôvodňovať v rozsudku škodu a nemajetkovú ujmu, ktorú navrhovateľ nedôvodným nárokom uplatnil.

Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

K výhrade, že navrhovateľ uplatnil nárok na súde predčasne, pretože v zmysle § 15 ods. 1 a

§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., tento mal právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci sa domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom predbežné prerokovanie nároku je zákonom
ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie, k tejto súd
dopĺňa, že je neopodstatnená, odporkyňa potvrdila, že takúto žiadosť navrhovateľ podal, len nebola
úplná, kompletná, a na výzvu navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané

informácie, keď je však nepochybné, že odo dňa podania žiadosti, vo vyjadrení odporkyňa uvádza deň
23. 04. 2012, do 6 mesiacov od jej prijatia nedošlo k uspokojeniu nároku navrhovateľa na náhradu
škody, a ani Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorému žiadosť bola doručená písomne
neoznámilo navrhovateľovi, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, preto navrhovateľ mohol
sa dôvodne domáhať uspokojenia nároku na súde v občianskom súdnom konaní, avšak tento nárok

nepreukázal.

Pokiaľ navrhovateľ v návrhu žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2
O.s.p.), len pre úplnosť súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p.,
môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníka

konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto
návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., tak, že
úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, hoci táto ich navrhla priznať, nakoľko v konaní jej

žiadne trovy konania nevznikli, zo súdneho spisu pre odporkyňu nevyplývajú žiadne trovy konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( §
204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)