Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. jún 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716200204
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716200204.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: Ing. Peter Gajdoš

- Lekáreň OPIUM, IČO: 35 190 779, s miestom podnikania Námestie SNP 71, 960 01 Zvolen, proti
žalovanému I/ Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 962 436, so sídlom Einsteinova 25, 851 01
Bratislava a žalovanému II/ K. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom K.. D. X, XXX XX U., občan SR, o náhradu
škody vo výške 17,30 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/
Súd žalobu voči žalovanému I/ v celom rozsahu z a m i e t a .

II/
ŽalovanýII/je povinný zaplatiťžalobcovisumu17,30€spolusúrokom zomeškaniavovýške8,05%
ročne od 01. 01. 2016 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III/
V prevyšujúcej časti o sumu 40,-- € z titulu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky sa žaloba voči žalovanému II/ z a m i e t a .

IV/
Žalovaný II/ je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

V/
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému I/ trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 11. 01. 2016 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných I/ a II/ spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 17,30 € spolu s úrokom z omeškania

8,05 % od 01. 01. 2016 do zaplatenia, 40,-- € titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca podniká ako fyzická osoba - podnikateľ na
základe povolenia Banskobystrického samosprávneho kraja v oblasti lekárenskej starostlivosti. Žalobca
a žalovaný I/ uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného I/ - uhrádzať žalobcovi náklady
lekárenskej starostlivosti v rozsahu určenom platnými právnymi predpismi v spojení s ustanoveniami
zmluvy a Všeobecnými zmluvnými podmienkami pre lekárenskú starostlivosť. Žalovaný I/ s účinnosťou
k 01. 04. 2015 zmenil svoje VZP a to v bode 5.3 a 5.4, v bode 4.4, v bode 5.2. Túto zmenu avizoval

žalovaný I/ listom zo dňa 09. 04. 2015 zaslanom hromadne všetkým poskytovateľom lekárenskej
starostlivosti, s ktorými je v zmluvnom vzťahu. Rovnako zmenu a aplikáciu VZP zverejnil na svojom
webovom sídle. Uvedené znenie VZP žalobca považuje v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pretože
zakladajú v zmluvnom vzťahu výraznú nerovnováhu v prospech žalovaného I/. Žalovaný I/ vydáva VZPako formulár s nemožnosťou individuálneho dojednania iných podmienok zo strany poskytovateľov
lekárenskej starostlivosti. Žalobca preto nemal inú možnosť ako akceptovať tieto podmienky alebo
ukončiť so žalovaným I/ zmluvný vzťah. V situácii, keď sú na trhu zdravotných poisťovní preplácajúcich

lekárenskú starostlivosť zo zdrojov verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike len tri
subjekty, by táto možnosť bola likvidačná pre žalobcu. Žalobca zároveň nevidí dôvod, prečo žalovaný I/
prenáša na neho zodpovednosť za to, že si nevie vyrovnať pohľadávky od svojich dlžníkov - poistencov
a vymáha ich cez zmluvných partnerov. Žalobca ako poskytovateľ lekárenskej starostlivosti je povinný
v zmysle zákona o liekoch vydať každý liek na základe predloženia lekárskeho predpisu bez ohľadu na

to, či subjekt predkladajúci recept je alebo nie je dlžníkom niektorej zo zdravotných poisťovní. Žalobca
vystavil žalovanému I/ dňa 30. 11. 2015 faktúru č. 20150132 na sumu 42,43 € splatnú 30. 12. 2015.
Vyfakturovaná suma zodpovedala v časti 17,30 € dlžnej sume za poskytnutú lekárenskú starostlivosť
pre žalovaného II/ a liečivo predpísané K.. T. N. dňa 07. 10. 2015 na lekárskom predpise č. AS 5884899.
Žalovaný I/ na základe tvrdení v protokole sporných dokladov odmietol uhradiť túto časť vyfakturovanej
sumy, teda lekárenskú starostlivosť, ktorá nebola označená ako neodkladná, a ktorá bola poskytnutá

žalovanému II/ ako osobe evidovanej v evidencii dlžníkov žalovaného I/. Údajným dlžníkom má byť
žalovaný II/. Na to žalovaný I/ vystavil dňa 12. 12. 2015 prehľad zúčtovania poskytnutej lekárenskej
starostlivosti, ktorým vrátil žalobcovi uvedenú faktúru s tým, že sa jedná o lekárenskú starostlivosť pre
poistenca, ktorý je evidovaný v evidencii dlžníkov žalovaného I/ a uvedená lekárenská starostlivosť
nemala neodkladný charakter, preto poistencovi nemal byť vydaný liek na lekárskom recepte za účelom

jeho úhrady zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Týmto postupom žalovaného I/ je tak žalobca
nútený vymáhať dlžnú sumu za vydané liečivá od žalovaného II/ formou predžalobnej výzvy, ktorú zaslal
žalovanému dňa 22. 12. 2015. Žalovanému II/ bola poskytnutá dodatočná lehota 5-tich dní odo dňa
doručenia výzvy na plnenie a to buď v hotovosti do pokladne alebo formou bezhotovostného prevodu
na bankový účet žalobcu. Žalovaný I/ doručil žalobcovi „potvrdenie“, podľa ktorého nie je k dátumu

vydania potvrdenia k 17.12.2015 dlžníkom žalovaného I/. Žalovaný I/ nevykonal úhradu faktúry, ktorá
mu bola žalobcom zaslaná a žalobca neeviduje ani úhradu zo strany žalovaného II/. S poukazom na §
420 Občianskeho zákonníka má žalobca za to, že porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného
I/ je konanie v rozpore s dobrými mravmi, za takéto konanie žalobca považuje konanie žalovaného
I/ spočívajúce v zneužití dispozitívnych ustanovení zmluvy, ktoré mu umožňujú jednostranne upraviť

Všeobecné zmluvné podmienky v neprospech žalobcu popísaným spôsobom. Toto konanie má potom
za následok vznik škody u žalobcu. Žalovaný I/ sa tak dopustil protiprávneho konania v rozpore s
dobrými mravmi. Žalobcovi vznikla škoda vo výške 17,30 €, ktorá zodpovedá suma za liečivá vydané
žalovanému II/ prostredníctvom lekárskeho receptu a nepreplatené žalovaným I/. Žalovaný II/ získal
podľa§451OZbezdôvodnéobohatenienaúkoržalobcu,pretožesvedomím,žejedlžníkomžalovaného

I/ si prostredníctvom lekárskeho receptu vyzdvihol u žalobcu liečivá, ktoré nemali charakter neodkladnej
zdravotnej starostlivosti a teda nemohli byť žalobcovi v zmysle nových VZP od žalovaného I/ preplatené.
Žalobcovi tak vznikla škoda tým, že za žalovaného II/ plnil to, čo mal žalovaný II/ sám plniť žalovanému
I/ s poukazom na § 454 veta prvá OZ. Žalobca má zato, že žalovaní I/ a II/ sú povinní mu vydať predmet
bezdôvodného obohatenia a to spoločne a nerozdielne v zmysle § 438 ods.1 OZ.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 18C/4/2016-33 dňa 06. 02. 2017 tak, že žalobe
žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný II/ odpor
z odôvodnením, že žalobcov návrh voči žalovanému I/ považuje za nedôvodný. Žalobca v žalobe
neuviedol žiaden zo znakov zodpovednosti za škodu. V žalobe nevysvetlil, v čom má spočívať porušenie

právnej povinnosti žalovaného a najmä, aká je príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením tejto
právnej povinnosti. Pokiaľ žalobca tvrdí, že považuje v rozpore s dobrými mravmi spôsob dohadovania
VZP, nijako nevysvetlil, aký vplyv mali VZP na vznik škody a zodpovednosť žalovaného I/ za jej vznik.
VZP boli naposledy menené s účinnosťou k 01. 04. 2012 a ani v tomto prípade sa spôsob zúčtovania
lekárenskejstarostlivostinemenil.Zároveňjetrebauviesť,žeVZPnikdyniesúmenenéjednostranne,ale

po dohode so Slovenskou lekárnickou komorou. Žalovaný I/ uviedol, že v zmysle zákonných ustanovení
v oblasti zdravotnej starostlivosti poistenci, ktorí nezaplatili príslušnej zdravotnej poisťovni poistné, a
ktorí sú z tohto dôvodu vedení v zozname dlžníkov vedenom zdravotnou poisťovňou v zmysle Zákona
o zdravotnom poistení, majú právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti z verejného
zdravotného poistenia. V praxi to znamená, že dlžník má právo len na úhradu takého lieku, ktorý je

vydaný na základe lekárskeho predpisu, na ktorom je na rubovej strane v zmysle zákona označenie, že
je poskytovaný pri neodkladnej zdravotnej starostlivosti, iné lieky si dlžník hradí sám. Zoznam dlžníkov
vedený žalovaným I/ je verejný a preto žalobca nemá povinnosť aktívne vyhľadávať alebo prácne
získavať informácie, či poistenec je dlžníkom. Postačí, ak sa oboznámi so zverejnenou skutočnosťou,pretože zverejňovanie dlžníka má význam práve pre potreby poskytovateľov zdravotnej a lekárenskej
starostlivosti. Práve z tohto dôvodu obmedzenie úhrady zdravotnej starostlivosti je spojené až so
zverejnením tejto informácie, t. j. nie so vznikom dlhu. Lekársky predpis, na základe ktorého žalobca

v tomto konkrétnom prípade vydal liek žalovanému II/ nebol označený ako neodkladná zdravotná
starostlivosť, čo môže indikovať iba ošetrujúci lekár, ktorý je zároveň povinný o tejto skutočnosti si
vyžiadať potvrdenie od príslušnej zdravotnej poisťovne poistenca. Žalovaný I/ poukazuje, že úhrada
zdravotnej starostlivosti zo strany poisťovne je určená zákonom a nezávisí od vôle zdravotnej poisťovne.
Preto nemožno súhlasiť s tvrdením, žalobcu, že by žalovaný I/ prenášal zodpovednosť na žalobcu,

pokiaľžalovanýI/akozdravotnápoisťovňaneuhradípoistencovizdravotnústarostlivosť,naktorúnemáv
zmysle zákona nárok. Žalobca si tak mylne zamieňa dva zákonné pojmy a to úhrada a výdaj liekov, ktoré
upravujú dva právne predpisy. Režim úhrady poskytnutej lekárenskej starostlivosti sa spravuje zákonom
č. 580/2004 Z. z. a uvedené dve právne úpravy si neodporujú, ani nekonkurujú, ale naopak, navzájom
sa dopĺňajú. To znamená, že poistenec v danom prípade môže mať nárok na výdaj lieku, nemá však
nárok na jeho úhradu zo zdravotnej poisťovne. Obdobne je to aj v prípade úhrady doplatkov za lieky,

pretože ak poistenec v lekárni odmietne uhradiť doplatok za liek, poskytovateľ mu liek nevydá napriek
tomu, že zákon o výdaji liekov (zákon č. 362/2011 Z. z.) takúto možnosť lekárni výslovne nestanovuje.
Žalovaný I/ v zmysle právnych predpisov je oprávnený uhrádzať iba tú zdravotnú starostlivosť, ktorá v
zmysle príslušných právnych predpisov je z verejného zdravotného poistenia hradená. Uvedené VZP
v danom prípade upravujú spôsob fakturácie a odmietnutia takejto úhrady, pričom samotná povinnosť

úhrady, resp. odmietnutia úhrady vyplýva priamo zo zákona. V prípade, že by žalovaný I/ postupoval tak,
že by uhradil v tomto prípade dlžníkovi inú ako neodkladnú zdravotnú starostlivosť, vystavil by sa riziku
uloženiasankciezostranyÚradupredohľadnadzdravotnoustarostlivosťou(ÚDZS).Postupžalovaného
I/, ktorý neuhradil lekárenskú starostlivosť poskytnutú zo strany žalobcu bol plne v súlade s platným
právnym stavom, nešlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný I/ ďalej poukázal na stanovisko

Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 31. 03. 2011 v obdobnej veci. Zároveň poukázal na protokol ÚDZS
o vykonanom dohľade, kde bolo žalovanému I/ vytknuté, že napriek kontrolám v niektorých prípadoch
dochádza k úhrade zdravotnej starostlivosti dlžníkom inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
Žalovaný I/ preto postupuje v súlade so zákonom. Z popísaného je zrejmé, že pri vydaní lieku bol povinný
uhradiť v lekárni tento žalovaný II/, pretože nemal nárok na jeho úhradu z verejného zdravotníctva

prostredníctvom žalovaného I/. Žalovaný I/ tak nie je v tomto spore pasívne legitimovaný. Zároveň
žalovaný I/ popiera nerozlučné procesné spoločenstvo, ktoré tvrdí žalobca v žalobe. Pokiaľ žalobca v
žalobe úplne inak kvalifikuje právny dôvod žaloby voči žalovanému I/ a voči žalovanému II/, nemôže
ísť o rovnaké práva a povinnosti. Preto žiadal žalobu voči žalovanému I/ v celom rozsahu zamietnuť.
K tvrdeniam žalobcu, že žalovaný II/ mu predložil potvrdenie, že ku dňu 17. 12. 2015 nie je dlžníkom

žalovaného I/, táto skutočnosť nemá vplyv na toto konanie. Žalovaný II/ v čase výdaja lieku, t. j. ku dňu
09. 10. 2015 bol evidovaný v zozname dlžníkov a predložené potvrdenie zohľadňuje stav pohľadávok
ku dňu 17. 12. 2015 tak, ako je uvedené v predmetnom potvrdení.

3. Žalovaný II/ podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že je pravdou, že 07. 10. 2015

si na základe lekárskeho predpisu vyzdvihol lieky v lekárni OPIUM. Povinnosťou zdravotnej poisťovne
bolo uhradiť sumu 17,30 €, čo poisťovňa neuhradila z dôvodov, že bol dlžníkom poisťovne. Toto sa však
nezakladá na pravde, čo dokladoval v lekárni potvrdením poisťovne, ktorá potvrdila, že nie je dlžníkom.
Na základe odporu žalovaného I/ a II/ súd zrušil vydaný platobný rozkaz uznesením zo Dňa 06. 03. 2017
a odpor žalovaného I/ a II/ doručil žalobcovi na vyjadrenie.

4. Listom doručeným súdu dňa 13. 03. 2017 žalobca uviedol, že nedodržanie právnej povinnosti
žalovaného I/ vyplýva z § 3 ods.2 zákona č. 363/2011 Z. z., podľa ktorého sa uhrádzajú lieky plne alebo
čiastočnenazákladeverejnéhozdravotnéhopoistenia.Žalobcapoukázalnazneniebodu4.3VZP,podľa
ktorého je lekárenská starostlivosť vykázaná správne, ak ju poskytovateľ vykázal v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, zmluvou a VZP. Podľa názoru žalobcu, vykázané lieky a lekárenská

starostlivosť, ktoré sú predmetom sporu, spĺňajú všetky podmienky ustanovené citovaným ustanovením
zákona a VZP. Pokiaľ žalovaný I/ poukazuje vo svojich vyjadreniach na zoznam dlžníkov, na webovej
stránkeuvedenýzoznamobsahujeajtext:„Údajevuvedenomzoznamemajúleninformatívnycharakter,
nie sú použiteľné pre právne úkony a nenahrádzajú potvrdenie o stave pohľadávok.“ Podľa názoru
žalobcu, ak žalovaný I/ dobrovoľne začal podnikať v oblasti verejného zdravotného poistenia, jednou z

jeho povinností je zabezpečiť riadny a včasný výber poistného a jeho použitie pre účely zdravotného
poistenia. Pokiaľ tento záväzok nie je schopný plniť, nie je oprávnený svoje povinnosti prenášať ako
finančnúzáťažnaďalšiesubjekty.PodľažalovanýmI/zverejnenýchinformáciíužvroku2014mal86tisíc
dlžníkov s celkovým dlhom prevyšujúcim 86 miliónov Eur. Za rovnaké obdobie vynaložil sumu 6 miliónovEur na nábor nových poistencov bez prijatia konkrétnych opatrení, ktorými by zamedzil ďalšiemu nárastu
dlhu na zdravotnom poistení. Pokiaľ žalovaný I/ opakovane poukazuje na vyjadrenia MZ SR a ÚDZS,
z týchto nevyplýva jeho oprávnenie neuhradiť žalobcovi preukázateľne vydané lieky pre poistencov.

Podľa názoru žalobcu je logické, aby žalovaný I/ uhrádzal za svojich dlžníkov úhrady nie z vybraného
zdravotného poistenia, ale z vlastných zdrojov až do doby, kým nevymôže svoje splatné záväzky. V
ďalšom vo vyjadrení žalobca popisuje zákonný postup pri predpisovaní liekov a vypĺňaní lekárskeho
predpisu v zmysle zákonných ustanovení. Žalobca zotrval na svojom názore, že nebol oprávnený
pacientovi v danom prípade liek nevydať, prípadne žiadať od neho úhradu pod hrozbou zrušenia

povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, pretože by postupoval v rozpore so zákonnými
ustanoveniami. Žalobca nie je kompetentný rozhodnúť o tom, či a v akej miere konkrétnemu poistencovi
prináleží zo strany poisťovni plnenie vyplývajúce z poistného vzťahu medzi žalovaným I/ a žalovaným
II/. Žalobcovi žiaden zákon nestanovuje povinnosť skúmať zaradenie žalovaného II/ v zozname dlžníkov,
prípadne dôvody jeho zaradenia, či sú zákonnými dôvodmi pre neposkytnutie inej než neodkladnej
zdravotnej starostlivosti. Rovnako tak nie je v kompetencii žalobcu ani jeho zamestnancov skúmať,

či sa jedná alebo nejedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Za úplnosť a správnosť vyplnenia
lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu zodpovedá lekár, ktorý lekársky predpis alebo lekársky
poukaz vyplnil. V zákone o liekoch sú taxatívne vymedzené prípady, kedy osoba oprávnená vydávať
lieky je oprávnená humánny liek, zdravotnú pomôcku alebo dietetickú potravinu nevydať. Skúmanie
skutočnosti, či si poistenec riadne plní svoje povinnosti vo vzťahu k plateniu poistného nie je právnym

dôvodom na odmietnutie výdaja lieku, zdravotnej pomôcky alebo dietetickej potraviny. Osoba oprávnená
vydávať lieky koná automaticky podľa lekárskeho predpisu alebo poukazu, za úplnosť a správnosť
ktorých zodpovedá lekár. Ak lekársky predpis spĺňa všetky náležitosti stanovené Zákonom o liekoch,
je lekáreň povinná liek vydať, inak sa vystavuje zodpovednosti za iný správny delikt ako aj plnej
trestno-právnej a občiansko-právnej zodpovednosti za možnú ujmu na zdraví. Podľa jeho názoru v

zmysle Zákona o zdravotnom poistení má poisťovňa právo uplatniť svoj nárok na úhradu za zdravotnú
starostlivosť, ktorú jej nezaplatil poistenec podľa § 9 ods.2 zákona u samotného dlžníka na poistnom.
Žalobca ako poskytovateľ takéto zákonné oprávnenie nemá. Žalobca považuje za neprípustné, aby
neplnenie povinnosti žalovaným II/ bolo na jeho ujmu, ktorý konal na základe lekárskeho predpisu
obsahujúce Zákonom o liekoch predpísané náležitosti. Žalobca poukazoval na znenie Ústavy SR a

vyslovil predpoklad, že je diskutabilné, či odňatie práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť tomu, kto
nie je schopný uhradiť splatné poistné, nie je v rozpore so základnými ľudskými právami garantovanými
Ústavou SR. Poukázal na to, že predložené stanovisko MZ SR nespochybňuje skutočnosť, že zákon
neukladá povinnosť poskytovateľa lekárenskej starostlivosti zisťovať pred výdajom lieku, či je poistenec
dlžníkom zdravotnej poisťovne, na druhej strane však nabáda poskytovateľov k takému postupu, ktorý je

v rozpore s Ústavou SR, t. j. nad rámec zákona, skúmať majetkové pomery dlžníka, ev. každého jedného
poistenca a v prípade nepreukázania dostatočnej finančnej hotovosti na doplatok mu liek nevydať.
Žalobca napokon považoval námietku žalovaného I/ voči nerozlučnému procesnému spoločenstvu za
nenáležitú. Žalovaný I/ v písomnom vyjadrení doručené súdu dňa 28.4.2017 v podstate zotrval na svojej
doterajšej argumentácií.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 06. 06. 2017 a to v neprítomnosti žalobcu
a žalovaného II/. Žalobcovi a žalovanému II/ bolo predvolanie doručené do vlastných rúk riadne a
včas, žalobca svoju neúčasť písomne ospravedlnil z pracovných dôvodov a súhlasil, aby súd konal a
rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný II/ svoju neúčasť písomne ospravedlnil z pracovných dôvodov,

alternatívne uviedol dátum, kedy sa bude nachádzať v mieste trvalého pobytu. Z obsahu ospravedlnenia
súd nezistil, že žalovaný II/ požaduje odročenie pojednávania, preto mal zato, že boli splnené podmienky
ustanovenia § 180 C. s. p. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov a zistil
nasledujúci stav veci.

5. Na pojednávaní žalovaný I/ v celom rozsahu zotrval na svojich písomných vyjadreniach, ktoré podával
v tejto veci a žiadal žalobu žalobcu voči žalovanému I/ v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že žalovaný
I/ nie je v spore pasívne legitimovaný a pre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov konania. K tvrdeniam
žalovaného II/ uviedol a zdokladoval, že žalovaný II/ v čase výdaja lieku t.j. 09. 10. 2015 bol evidovaný
v zozname dlžníkov a dlh vo výške 95,02 € uhradil osobne až dňa 16.10.2015, kedy bol aj vyradený zo

zoznamu dlžníkov. Potvrdenie, ktoré žalovaný II/ predložil, je k dátumu 17.12.2015.6. Faktúrou č. XXXXXXXX (čl. 6) vyúčtoval žalobca žalovanému I/ celkovú sumu 42,43 € splatná dňa
30. 12. 2015 a to výdaj liekov a dietetických potravín vydaných na základe lekárskych predpisov za
obdobie od 01. 11. do 30. 11. 2015.

7. Podľa kópie lekárskeho predpisu vydaného K.. T. N. bol predpisovaný liek žalovanému II/, kde bola
označená zdravotná poisťovňa kódom 2400. K úhrade za lieky bolo uvedené, že poisťovňa uhrádza
sumu 17,30 €, pacient 1,60 €. Lekársky predpis bol zo dňa 07. 10. 2015, liek bol vydaný dňa 09. 10. 2015.

8. Listom s názvom Prehľad zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti adresované žalovaným I/
žalobcovi, predmetom ktorých je prehľad zúčtovanej poskytnutej lekárenskej starostlivosti za uvedené
zúčtovacie obdobie, súčasťou ktorého je aj protokol sporných dokladov v zmysle platných VZP a
informatívneúdajepreposkytovateľabolžalobcaupozornený,ženámietkyvočivyúčtovaniumôžepodať
písomne formou reklamačnej faktúry spolu s reklamovanými údajmi nahranými na dátovom nosiči a
to do 30-tich dní od doručenia tohto prehľadu. Súčasťou sporných dokladov bol aj údaj k poistencovi

Miroslav Abrahám, liek vydaný 09. 10. 2015 vo vykázanej cene 17,30 €, uhradené 0 €, zdôvodnenie -
na RP chýba informácia o neodkladnej ZS.

9. Listom zo dňa 22. 12. 2015 (čl. 8) vyzval žalobca žalovaného II/ na úhradu dlžnej sumy 17,30 € s
upozornením,ženapredmetnomlekárskomrecepteniejevyznačenápoznámkaodošetrujúceholekára,

že predpísané liečivá predstavujú neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Žalobca lekársky predpis zaslal
na úhradu zdravotnej poisťovni Dôvera, pričom poisťovňa lekársky predpis vrátila s poznámkou, že ide
o liečivá, ktoré boli vydané dlžníkovi na zdravotnom poistení a nemajú charakter neodkladnej zdravotnej
starostlivosti. Zdravotná poisťovňa preto odmietla preplatiť časť ceny liečiv vo výške 17,30 €. Žalovaný
II/ bol žalobcom vyzvaný na úhradu sumy 17,30 €, ktorá predstavuje časť liečiv vydaných žalovanému

II/, a ktorých úhradu má znášať ako dlžník na zdravotnom poistení sám najneskôr do 5-tich dní odo dňa
doručenia výzvy do pokladne v prevádzke žalobcu alebo formou prevodu na označený bankový účet.

10. Podľa Všeobecných zmluvných podmienok pre lekárenskú starostlivosť účinné od 01. 04. 2012 (čl.
64 až 66) a to článok 4.3 - poskytovateľ je povinný vykazovať lekárenskú starostlivosť poskytnutú v

zúčtovacom období správne, pravdivo a úplne. Lekárenská starostlivosť je vykázaná správne, pokiaľ ju
poskytovateľ vykázal v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, Zmluvou a Všeobecnými
zmluvnými podmienkami. Článok 4.4 - poskytnutú lekárenskú starostlivosť vykazuje poskytovateľ
zúčtovacími dokladmi. Zúčtovacími dokladmi sú: a) originály lekárskych predpisov, výpisov z lekárskych
predpisov a lekárskych poukazov; b) elektronické súbory obsahujúce zoznam liekov, zdravotníckych

pomôcok a dietetických potravín, ktoré poskytovateľ vydal poistencom na základe lekárskych predpisov,
výpisov z lekárskych predpisov a lekárskych poukazov (ďalej len „dávka“) počas zúčtovacieho obdobia.
Poskytovateľ v dávkach vykáže všetky lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny v štruktúre
určenej Metodickým pokynom č. 10/2006 o spracovaní a vykazovaní lekárskych predpisov a lekárskych
poukazov elektronickou formou, ktoré dňa 08. 11. 2006 vydal úrad (ďalej len „dátové rozhranie); c)

faktúra (bod 5.2). Článok 5. 2 - poisťovňa po vykonaní kontroly zúčtovacích dokladov podľa článku IV.
týchto VZP uhradí úhradu za lekárenskú starostlivosť na základe faktúry. Faktúra musí obsahovať: a)
obchodné meno a adresu sídla poskytovateľa, jeho identifikačné číslo, daňové identifikačné číslo a
identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak mu je pridelené; b) obchodné meno a adresu sídla
alebo pobočky poisťovne, jej identifikačné číslo, daňové identifikačné číslo a identifikačné číslo pre daň z

pridanej hodnoty; c) poradové číslo faktúry; d) dátum, kedy bola služba dodaná, t. j. posledný kalendárny
deň zúčtovacieho obdobia; e) dátum vyhotovenia faktúry; f) výšku úhrady za lekárenskú starostlivosť
poskytnutú v zúčtovacom období poistencom určenú podľa zmluvy. Článok 5.3 - poskytovateľ je
povinný v súvislosti s úhradou za lekárenskú starostlivosť poskytnutú poistencom v zúčtovacom období
vyhotoviť jednu faktúru, ktorú zašle poisťovni spolu so zúčtovacími dokladmi (bod 4.4), pričom v jednej

uvedie lekárenskú starostlivosť, ktorú poistencom poskytol na základe lekárskych predpisov a výpisov z
lekárskych predpisov, a v druhej uvedie lekárenskú starostlivosť, ktorú poskytol na základe lekárskych
poukazov. Faktúru, ktorá nemá všetky náležitosti uvedené v bode 5.2, poisťovňa v lehote 3 pracovných
dní od jej doručenia odošle poskytovateľovi na opravu alebo doplnenie. Článok 5.4 - ak poisťovňa
vyhotovila a odoslala poskytovateľovi Protokol sporných dokladov a z tohto protokolu vyplýva, že úhrada

zalekárenskústarostlivosťvzúčtovacomobdobímalabyťiná,akojeuvedenánafaktúre,poskytovateľje
povinný vystaviť k faktúre opravnú faktúru (dobropis), ktorá má náležitosti faktúry podľa bodu 5.2, a ktorá
sa jednoznačne vzťahuje na pôvodnú faktúru. Poskytovateľ opravnou faktúrou (dobropisom) pôvodnú
faktúru doplní tak, aby pôvodne fakturovaná suma bola opravnou faktúrou (dobropisom) znížená ohodnotu lekárenskej starostlivosti uvedenú v Protokole sporných dokladov viažucemu sa na fakturované
zúčtovacie obdobie.

11. Z protokolu č.890/2015 o vykonanom dohľade na mieste Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou zo dňa 21.9.2015 súd okrem iného zistil, že protokol bol vypracovaný podľa § 47
zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou,
pričom dohliadaným subjektom bola žalovaná v 2.rade, dohliadané obdobie 1.7.2014 do 30.6.2015
a predmetom dohľadu bolo obmedzenie úhrady zdravotnej a lekárenskej starostlivosti poistencom

zverejneným v zozname dlžníkov v zmysle ustanovenia § 25a zákona č. 580/2004 Z.z. a jeho dopad na
výdavky zdravotnej poisťovne za zdravotnú starostlivosť. V závere je uvedené, že zdravotná poisťovňa
tým, že nedostatočne kontrolovala rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencom
vedeným v zozname dlžníkov porušila ustanovenia § 6 ods. 1 písm. j) v spojení s § 9 ods. 4 zákona
č. 581/2004 Z.z.. V dôsledku toho bola dlžníkom preukázateľne uhradená nielen neodkladná zdravotná
starostlivosť, ale aj iné zdravotná starostlivosť, na ktorú podľa §9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. nemajú

právo. Uvedeným konaním zdravotná poisťovňa stavia dlžníkov na poistnom na rovnakú úroveň tých
poistencov,ktorísisvojeodvodovépovinnostiplniariadneavčas,ikeďichprávonarozsahposkytovanej
zdravotnej starostlivosti je podľa zákona rozdielny.

12. Z odpovedi k žiadosti o zaujatie stanoviska zo dňa 31.3.2015 súd okrem iného zistil, že ho

MinisterstvozdravotníctvaSRadresovaloSlovenskejlekárnickejkomore,ktoroureagovalinaichžiadosť
zo dňa 23.3.2015 týkajúcu sa oprávnenia zdravotnej poisťovne odmietnuť úhrady za lieky držiteľovi
povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti a na to nadväzujúce oprávnenia odmietnuť vydať
lieky poistencovi, ktorý je v zmysle zákona vedený v zozname dlžníkov. Na otázku, či je zdravotná
poisťovňa oprávnená odmietnuť verejnej lekárni úhradu za lieky vydané osobe zverejnenej v zozname

dlžníkov, uviedli, že ak sa jedná o lieky, ktorých poskytnutie je súčasťou neodkladnej zdravotnej
starostlivosti, je zdravotná poisťovňa povinná uhradiť tieto lieky na základe verejného zdravotného
poistenia. Ak sa nejedná o lieky, ktorých poskytnutie je súčasťou neodkladnej zdravotnej starostlivosti,
nemátátoosobazverejnenávzoznamedlžníkovzákonnýnároknaichposkytnutienazákladeverejného
zdravotnéhopoisteniaatedazdravotnápoisťovňaniejepovinnáuhrádzaťtakútozdravotnústarostlivosť.

Na otázku, či je osoba oprávnená vydávať lieky, oprávnená pri výdaji lieku skúmať či je poistenec
vedený v zozname dlžníkov, nevydať liek takémuto poistencovi a vybrať od poistenca za takýto liek
finančnú úhradu, odpovedali, že poskytovateľ lekárenskej starostlivosti nie je síce povinný zisťovať, či je
poistenec tzv. neplatič poistného, zákon mu to však nezakazuje a je v jeho záujme mať vedomosť o tejto
skutočnosti. V opačnom prípade podstupuje riziko, že zdravotná poisťovňa v súlade s § 9 ods. 2 zákona

č. 580/2004 Z.z. neuhradí zdravotnú starostlivosť poskytnutú takémuto poistencovi, ak sa nejedná o
neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Ustanovenie § 23 ods. 1 písm. g) zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch,
týkajúce sa povinnosti zabezpečiť výdaj lieku do 24 hodín, vnímajú ako povinnosť zabezpečenia fyzickej
dostupnosti lieku v lekárni a nie ako povinnosť vydať liek bez akýchkoľvek ďalších podmienok. V zmysle
vyššie uvedeného, ak sa jedná o liek, ktorého poskytnutie nie je súčasťou neodkladnej zdravotnej

starostlivosti, môže poskytovateľ lekárenskej starostlivosti požadovať od poistenca úhradu tohto lieku,
nakoľko poistenec nemá nárok na preplatenie úhrady z titulu účasti na verejnom zdravotnom poistení.
Na záver upozornili, že toto stanovisko nemá právne záväzný charakter, keďže im neprináleží podávať
záväznývýkladprávnychnoriemspoukazomnačlánok2ods.2ÚstavySR,akoistanoviskoNajvyššieho
súdu SR vyjadrené v odôvodnení rozsudku sp.zn.(Rs) 8Sžp 1/2010 uverejnené v Zbierke rozhodnutí a

stanovísk súdov SR pod č. 102/2011.

13. Žalobca predložil rozhodnutie BB SK, ktorým bolo vyhovené jeho žiadosti o vydanie povolenia na
poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni s určením tam uvedených podmienok.

14. Žalovaný II/ súdu zaslal potvrdenie žalovaného I/ zo dňa 17. 12. 2015, v ktorom žalovaný I/
potvrdzuje, že voči žalovanému II/ neeviduje ku dňu vydania potvrdenia pohľadávky z titulu nedoplatkov
na poistné na verejné zdravotné poistenie, nedoplatkov na sankciách a nedoplatkov z ročného
zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. Potvrdenie bolo
vydané na žiadosť platiteľa poistného.

15.1 Podľa§420ods.1Občianskehozákonníka,každýzodpovedázaškodu, ktorúspôsobilporušením
právnej povinnosti. Podľa ods. 3, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.15.2. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

15.3. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15.4. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa

práva mal plniť sám.

15.5. Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal.

15.6. Podľa § 458 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo

bezdôvodným obohatením.

15.7. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení (ďalej len „zákon č.580/2004
Z.z.“) v znení účinnom do 31.12.2016, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu
ustanovenom osobitným predpisom, ak ďalej nie je ustanovené inak.

15.8. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, poistenec, ktorý
nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni preddavok na poistné (§ 16) za tri mesiace v príslušnom
kalendárnom roku, nedoplatok za poistné (ďalej len „nedoplatok“), poistné, ktoré bol povinný uhradiť
odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia do dňa potvrdenia

prihlášky príslušnou zdravotnou poisťovňou, alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla
preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej
látky, v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom v sume vyššej ako 10 eur a ktorý je z tohto
dôvodu uvedený v zozname podľa § 25 ods. 1 písm. e) druhého bodu, má právo len na úhradu
neodkladnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len „neodkladná starostlivosť“), ak v štvrtej a piatej vete nie

je ustanovené inak. Neodkladnú starostlivosť uhrádza príslušná zdravotná poisťovňa. Skutočnosť, či
ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje príslušná zdravotná poisťovňa poistenca. Poistenec, ktorému
zdravotná poisťovňa povolila splátky dlžných súm podľa § 18 ods. 3 a ktorý plní všetky podmienky
dohodnuté so zdravotnou poisťovňou v dohode o splátkach, je uvedený v zozname podľa § 25 ods. 1
písm. e) druhého bodu s právom na úhradu zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1. Právo na úhradu len

neodkladnejstarostlivostineplatíprepoistenca,ktorýjezamestnancom,zaktoréhonezaplatilpreddavok
na poistné zamestnávateľ.

15.9. Podľa § 25 ods. 1 zákona č.580/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2016, zdravotná poisťovňa
je povinná

e) uverejňovať a aktualizovať vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci na internete
1. zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti,
2. zoznam dlžníkov podľa § 25a.

15.10. Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, dlžník na účely
tohto zákona je
a) poistenec podľa § 9 ods. 2,
b) platiteľ poistného, ktorý nezaplatil zdravotnej poisťovni preddavok na poistné (§ 16) za tri mesiace v
príslušnom kalendárnom roku alebo nedoplatok v celkovej sume vyššej ako 10 eur.

15.11. Podľa § 25a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, príslušná zdravotná
poisťovňa zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym zaradením dlžníka do zoznamu dlžníkov.

15.12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z.z.“), zdravotná starostlivosť
je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov,
zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len
„osoba“),zvýšeniakvalityjejživotaazdravéhovývojabudúcichgenerácií;zdravotnástarostlivosťzahŕňaprevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a
pôrodnú asistenciu.

15.13. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., neodkladná zdravotná starostlivosť (ďalej
len „neodkladná starostlivosť“) je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej
zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných
funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje
jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých

vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je aj zdravotná
starostlivosť poskytovaná pri pôrode. Neodkladná starostlivosť je aj vyšetrenie osoby označenej za
možný zdroj rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy, diagnostika a liečba osoby s rýchlo sa šíriacou
a život ohrozujúcou nákazou. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby do
zdravotníckeho zariadenia, neodkladná preprava medzi zdravotníckymi zariadeniami a neodkladná
preprava darcov a príjemcov orgánov, tkanív a buniek určených na transplantáciu; neodkladnú prepravu

vykonávajú poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby.

15.14. Podľa § 120 ods. 1 písm. l) zákona č.362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach
(ďalej len „zákon č.362/2011 Z.z.“) v znení účinnom do 31.12.2016, lekársky predpis a lekársky poukaz
musia obsahovať

l) poznámku „NEODKLADNÁ ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ“ na rubovej strane lekárskeho predpisu
alebo lekárskeho poukazu, odtlačok pečiatky a podpis predpisujúceho lekára, ak ide o humánny liek,
zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu predpísanú pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej
starostlivosti pri plnej alebo čiastočnej úhrade na základe verejného zdravotného poistenia.

15.15. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 362/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, držiteľ povolenia
na poskytovanie lekárenskej starostlivosti je povinný
a) poskytovať lekárenskú starostlivosť podľa tohto zákona,
g) zabezpečiť v rozsahu povolenej činnosti výdaj základného sortimentu liekov, zdravotníckych pomôcok
a dietetických potravín do 24 hodín; ak ide o individuálne zhotovenú zdravotnícku pomôcku, do siedmich

pracovných dní, a ak ide o individuálne zhotovenú ortopedicko-protetickú pomôcku, do 90 dní,
x)vyberaťodpacientovúhraduzahumánnelieky,zdravotníckepomôckyadieteticképotravinyčiastočne
uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia pri zachovaní ustanoveného pomeru úhrady
zdravotnej poisťovne a pacienta.

15.16. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 362/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, ak lekár vyznačí na
lekárskom predpise alebo na lekárskom poukaze poznámku „HRADÍ PACIENT“, je držiteľ povolenia na
poskytovanie lekárenskej starostlivosti oprávnený vyberať finančnú úhradu za výdaj lieku, zdravotníckej
pomôcky a dietetickej potraviny, za ktoré by mu inak patrila úhrada podľa osobitného predpisu.

15.17. Podľa § 119 ods. 12 zákona č. 362/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, predpisujúci lekár
je povinný
g) pri predpisovaní humánneho lieku spôsobom uvedeným v odseku 5, zdravotníckej pomôcky alebo
dietetickej potraviny uviesť na lekárskom predpise alebo lekárskom poukaze poznámku „HRADÍ
PACIENT“, ak ich so súhlasom pacienta predpísal nad rámec rozsahu úhrady z verejného zdravotného

poistenia podľa osobitného predpisu alebo ak je nezmluvným lekárom.

15.18. Podľa § 120 ods. 3 zákona č. 362/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, osoba oprávnená
vydávať lieky nevydá humánny liek, zdravotnícku pomôcku a dietetickú potravinu, ak
a) lekársky predpis alebo lekársky poukaz nie je vyplnený podľa odseku 1, okrem dôležitého humánneho

lieku, o vydaní ktorého rozhodne osoba oprávnená vydať humánny liek s prihliadnutím na naliehavosť
podania humánneho lieku pacientovi, ak ide o bezprostredné ohrozenie života alebo hrozí závažné
zhoršenie jeho zdravotného stavu,
b) nie sú splnené požiadavky uvedené v odsekoch 4 až 9,
c) lekársky predpis a lekársky poukaz obsahuje text, ktorý má podľa odseku 20 charakter reklamy.

15.19. Podľa § 138 ods. 5 zákona č. 362/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, držiteľ povolenia
na poskytovanie lekárenskej starostlivosti sa dopustí iného správneho deliktu, akae) vyberá finančnú úhradu za výdaj liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, za ktoré
patrí finančná úhrada podľa osobitného predpisu okrem prípadu, ak lekár na základe písomného súhlasu
pacienta vyznačil na lekárskom predpise v časti „Hradí pacient“ finančnú úhradu pacienta alebo vyberá

finančnú úhradu v nesprávnej výške (poznámka súdu: osobitným predpisom sa tu rozumie zákon
č.363/2011Z.z.orozsahuapodmienkachúhradyliekov,zdravotníckychpomôcokadietetickýchpotravín
na základe verejného zdravotného poistenia).

15.20. Podľa § 40 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu zdravia. Na základe

zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke
pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

15.21. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

15.22. Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15.23. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 01.01.2016 je vo výške 0,05 %.

15.24. Podľa § 2 (k § 369c ods. 1 zákona) NARIADENIE VLÁDY Slovenskej republiky 21/2013 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na
dĺžku omeškania.

16. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému
I/ nie je dôvodná, voči žalovanému II/ je dôvodná v časti vydania bezdôvodného obohatenia spolu s

príslušným úrokom z omeškania. Žalobca sa domáhal voči žalovanému I/ náhrady škody z porušenia
právnej povinnosti žalovaného I/. Porušenie právnej povinnosti žalobca videl jednak v konaní v rozpore
s dobrými mravmi s poukazom na skutočnosť, že žalovaný I/ s účinnosťou k 01. 04. 2015 zmenil
niektoré body VZP a to konkrétne 5.3., 5.4., 5.2, 4.4. Žalobca tvrdil, že žalovaný I/ je oprávnený
jednostranne zmeniť Všeobecné zmluvné podmienky, pričom žalobca nemá reálnu možnosť ovplyvniť

znenie zmluvných podmienok, môže ich buď prijať ako celok alebo ukončiť so žalovaným I/ zmluvný
vzťah, čo v danom prípade by bolo pre neho likvidačné. Žalobca v žalobe tvrdil, že malo dôjsť k zmene
VZP s účinnosťou k 01. 04. 2015 a predložil súdu znenie VZP, ktoré sú však účinné od 01. 04. 2012,
pričom znenie citovaných článkov je v súlade so znením, ktoré uvádza žalobca v žalobe. Žalovaný I/
na pojednávaní uviedol, že Všeobecné zmluvné podmienky tak, ako ich žalobca sám cituje v žalobe,

sú v platnom znení od apríla 2012 v súlade so znením VZP, ktoré žalobca doložil. Pokiaľ žalobca tvrdí,
že malo dôjsť k zmenám od 01. 04. 2015, tieto zmeny sa netýkali Všeobecných zmluvných podmienok,
ale samotných zmlúv, ktoré boli uzatvárané s jednotlivými lekárnikmi, t. j. aj so žalobcom. Tieto zmeny
sú podmienené obojstranným písomným súhlasom zmluvných strán, t. j. aj žalobcu. Žalobca v žalobe
nesprávne poukázal na zmenu VZP. Súd preto uvádza, že žalobca v konaní nepreukázal, že by na

základe jednostranného dispozitívneho úkonu zo strany žalovaného I/ došlo k zmene VZP s účinnosťou
od 01. 04. 2015, ktorý postup by zakladal žalobcom tvrdené konanie žalovaného I/ súvisiace s nárokom
žalobcu na náhradu škody tak, ako si ho uplatňoval v žalobe. Súd poukazuje na znenie článku 12.4
VZP, ktoré znie: Poisťovňa i poskytovateľ sú oprávnení kedykoľvek počas trvania zmluvy požiadať druhú
zmluvnú stranu o vykonanie zmien v zmluve; zmenu zmluvy je možné uskutočniť výlučne v písomnej

forme na základe dohody zmluvných strán. Na základe uvedeného znenia je zrejmé, že pokiaľ zmluvné
strany, t. j. žalobca a žalovaný I/ chcú zmeniť znenie uzavretej zmluvy, zmena je možná výlučne v
písomnej forme a na základe dohody zmluvných strán. To znamená, že pokiaľ žalobca mal v žalobe na
mysli nejakú zmenu zmluvy účinnú k 01. 04. 2015, muselo k nej dôjsť dohodou zmluvných strán a nie
jednostranným dispozitívnym úkonom zo strany žalovaného I/. Súd sa však v ďalšom uvedenou zmenou

nezaoberal, nakoľko žalobca ju bližšie nešpecifikoval. Súd uvádza, že pre možnosť konštatovania vzniku
občiansko-právnej zodpovednosti za škodu, ktorej sa žalobca domáhal v súlade s ustanovením § 420
Občianskeho zákonníka, musia byť splnené základné zákonné predpoklady a to 1) porušenie právnej
povinnosti, 2) existencia alebo vznik škody, 3) existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnejpovinnosti a vznikom škody, 4) zavinenie škodcu. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť všetky
uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Splnenie prvých troch predpokladov, ktoré sú objektívneho
charakteru a majú skutkovú povahu, musí preukázať poškodený, t. j. na ňom leží dôkazné bremeno. Vo

vzťahu k prvému predpokladu, t. j. porušenie právnej povinnosti, žalobca uvádzal, že žalobca konal v
rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ jednostranne zmenil Všeobecné zmluvné podmienky, v dôsledku čoho
následne vznikla žalobcovi škoda. Na základe predložených dôkazov - Všeobecné zmluvné podmienky
a tvrdenia žalovaného I/ však vyplýva, že sa preukázalo ako nepravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný
jednostranne zmenil Všeobecné zmluvné podmienky k 01. 04. 2015. Ak žalobca mal na mysli zmenu

zmluvy, žiadnu zmluvu ani jej zmenu súdu nepredložil, preto súd nemá za preukázanú zmenu zmluvného
vzťahu k 01. 04. 2015 tak, ako tvrdil žalobca v žalobe.

17.VďalšomvyjadrenížalobcazanedodržanieprávnejpovinnostipovažovalpostupžalovanéhoI/,ktorý
je v rozpore so znením § 3 ods.2 zákona č. 363/2011 Z. z. Jedná sa o splnenie povinnosti, podľa ktorého
sa na základe verejného zdravotného poistenia plne alebo čiastočne uhrádzajú lieky poskytované v

rámci lekárenskej starostlivosti. Žalobca tvrdil, že lekárenskú starostlivosť vykázal riadne v súlade s
VZP bod 4.3. Napriek tomu žalovaný I/ poskytnutú lekárenskú starostlivosť neuhradil. Žalovaný I/ voči
uvedenému tvrdeniu namietal, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení nemá povinnosť uhrádzať
poskytnutú lekárenskú starostlivosť a to z dôvodu, že žalovaný II/ je evidovaný ako dlžník zdravotnej
poisťovne a bol zverejnený v zozname dlžníkov zdravotnej poisťovne, t. j. žalovaného I/. V takom

prípade s poukazom na § 9 ods.2 zákona č. 580/2004 Z. z. má takýto poistenec právo len na úhradu
neodkladnej zdravotnej starostlivosti. To, že sa jedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť musí byť
vyznačené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na lekárskom predpise alebo lekárskom poukaze
po odsúhlasení zdravotnou poisťovňou v zmysle príslušných zákonných predpisov. Žalobca si uplatnil
náhradu za poskytnutú lekárenskú starostlivosť, pričom sa jednalo o dlžníka zdravotnej poisťovne

zverejneného v zozname dlžníkov a žalobcom predložený lekársky predpis neobsahoval údaj, že sa
jedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Z tohto dôvodu žalovaný I/ v zmysle platných právnych
predpisov nie je povinný uhrádzať takto poskytnutú lekárenskú starostlivosť zo strany žalobcu. V tomto
konkrétnom prípade má žalobca právo na úhradu poskytnutej lekárskej starostlivosti voči dlžníkovi, t.
j. žalovaný v rade II/. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaný I/, pokiaľ podniká v

oblasti verejného zdravotného poistenia, je zodpovedný za riadny a včasný výber poistného a jeho
použitie na účely zdravotného poistenia. Pokiaľ takto nepostupuje, nie je oprávnený neuhradiť žalobcovi
preukázateľne vydané lieky pre poistenca, avšak tieto môže uhrádzať nie z vybraného zdravotného
poistenia, ale z vlastných zdrojov až do doby, kým nevymôže svoje splatné záväzky. Pokiaľ žalovaný I/
takto nepostupuje, jeho konanie možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca totiž

v danom prípade nie je oprávnený a ani povinný zisťovať, či poistenec, ktorý predloží riadne vyplnený
lekársky predpis, je dlžníkom zdravotnej poisťovne, a či sa v danom prípade jednalo o neodkladnú
lekársku starostlivosť. Žalobca poukazoval na to, že žalovaný I/ takýmto spôsobom prenáša svoju
finančnú záťaž na ďalšie subjekty a to najmä na poskytovateľov lekárenskej starostlivosti, pretože
voči poskytovateľom lekárskej starostlivosti takto nepostupuje, čo tiež možno považovať za konanie

s dobrými mravmi. K tomu súd uvádza, že žalovaný I/ oprávnene v súlade s ustanovením § 9 ods.
2 zákona č. 580/2004 Z. z. odmieta poskytnúť úhradu zdravotnej starostlivosti dlžníkom, ktoré nemá
charakter neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ zákon stanovuje žalovanému I/ povinnosť v
prípade dlžníkov uhrádzať len neodkladnú zdravotnú starostlivosť a žalovaný I/ postupuje v súlade so
zákonným ustanovením, nemožno zároveň konštatovať, že by žalovaný I/ konal v rozpore s dobrými

mravmi. Ak žalobca tvrdí, že nie je oprávnený zisťovať, či sa u pacientov predkladajúcich recept na
výdaj lieku jedná o dlžníka a či sa v danom prípade jedná o neodkladnú lekársku starostlivosť, súd
uvádza, že hoci nie je žalobcovi v žiadnom zákone uložená takáto povinnosť, netreba opomínať, že
aj žalobca vykonáva svoju činnosť ako podnikateľ a je preto povinný postupovať s náležitou odbornou
starostlivosťou tak, aby predišiel prípadným škodám ako v tomto prípade. Žalovaný I/ pritom uviedol,

že na zisťovanie dlžníkov má viaceré efektívne spôsoby vyhľadávania, ktoré sú k dispozícií pre
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, boli vytvorené práve pre tento účel, napr. zdravotná poisťovňa
poskytuje pre lekárov a lekárnikov jednak službu, ktorá umožňuje implementovať zoznam dlžníkov
do softvéru lekárov alebo lekárnikov a pri zadaní rodného čísla alebo identifikačného čísla poistenca
automaticky je možné vyhľadať takúto osobu, ak je v zozname dlžníkov, ďalšou možnosťou zistiť

osoby v zozname dlžníkov je z webovej stránky zdravotnej poisťovne, ktoré údaje sú relevantné. Ak
žalobca postupuje podľa svojho tvrdenia iba automaticky, keď pri predložení receptu, ktorý je riadne
vyplnený a nie je na ňom uvedený údaj „neodkladná zdravotná starostlivosť“ bez ďalšieho skúmania
prípadných dlžníkov liek vydá bez úhrady pacienta, príp. čiastočnej úhrady, musí niesť aj on svoju časťzodpovednosti,pokiaľnastanesituácia,akovtomtoprípade.Obranažalobcu,ženieoprávnenýzisťovať,
či sa v danom prípade malo jednať o neodkladnú zdravotnú starostlivosť je irelevantná, žalovaný I/, ani
zákonná či zmluvná úprava túto povinnosť od žalobcu nevyžaduje. Žalobca je oprávnený vychádzať z

údajov na recepte, zodpovednosť za správnosť údajov je medzi predpisujúcim lekárom a zdravotnou
poisťovňou. Žalobca vo vlastnom záujme by mal mať nastavený systém výdaja liekov a zdravotných
pomôcok tak, aby mal vedomosť o tom, ktorý pacient má nárok na úhradu z verejného zdravotného
poistenia a ktorý nie. Tvrdenie žalobcu, aby v takom prípade žalovaný I/ uhrádzal poskytnutú lekárenskú
starostlivosť z vlastných zdrojov, t. j. nie z vybraného zdravotného poistenia, je vecou zmluvnej voľnosti

medzi zmluvnými stranami, t. j. žalobcom a žalovaným I/, pretože nemožno opomínať, že vzťah medzi
žalobcom a žalovaným I/ je založený na dobrovoľnom zmluvnom základe. Tak ako žalobca tvrdí, že
žalovaný I/ na báze dobrovoľnosti začal podnikať v oblasti verejného zdravotného poistenia, rovnako
to možno povedať aj o žalobcovi, že rovnako na báze dobrovoľnosti sa rozhodol podnikať v oblasti
lekárenskej starostlivosti. Pokiaľ v oblasti zdravotného poistenia žalobca a žalovaný I/ vstúpili do
zmluvného vzťahu, je na subjektoch zmluvného vzťahu, aký rozsah vzájomných práv a povinností

medzi sebou upravia, samozrejme pri rešpektovaní právnej úpravy celej oblasti zdravotnej starostlivosti,
pretože tak ako žalobca tvrdí, že je povinný postupovať v súlade so zákonom, rovnako tak je povinný
postupovať i žalovaný I/. Žalobca argumentoval tvrdením, že pokiaľ žalobcovi predložil faktúru, v
ktorej vykázal správne vynaloženú lekárenskú starostlivosť, bol žalovaný I/ povinný takto vynaloženú
lekárenskú starostlivosť preplatiť v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a zmluvou. Súd však

poukazuje na to, že nemožno vytrhnúť z kontextu jeden odsek zákonného ustanovenia, zmluvy, či
Všeobecných zmluvných podmienok. V kontexte zákonnej úpravy ako aj úpravy v predložených VZP
možno konštatovať, že pokiaľ žalobca poskytne lekárenskú starostlivosť poistencovi, má právo na jej
úhradu voči príslušnej zdravotnej poisťovni. Zákon však stanovuje prípady, kedy poistenec nemá právo
na úhradu zdravotnej starostlivosti tak, ako je tomu aj v tomto konkrétnom prípade, t. j., keď je poistenec

dlžníkom zverejneným v zozname dlžníkov v prípadoch, ktoré stanovuje zákon. V prejednávanej veci
žalovaný I/ neposkytol úhradu lekárenskej starostlivosti, ktorú poskytol žalobca žalovanému v rade
II/. Táto okolnosť v konaní sporná nebola. V konaní bolo spochybnené, že žalovaný II/ bol dlžníkom
žalovaného I/ zverejnený v zozname dlžníkov. Žalovaný I/ predložil súdu dôkaz o tom, že v čase
výdaja lieku bol žalovaný II/ evidovaný v zozname dlžníkov, a potvrdenie predložené žalovaným II/ sa

vzťahovalo až na nasledujúce obdobie, preto mal súd preukázané, že žalovaný I/ oprávnene odmietol
vykonať platbu za žalovaného II/ titulom preplatenia zdravotnej starostlivosti, pretože nebolo potvrdené,
že táto nemala charakter neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Pre tento prípad žalovaný II/ nemá
nárok na to, aby za neho zdravotnú starostlivosť, t. j. aj lekárenskú zdravotnú starostlivosť, ktorá mu
bola poskytnutá formou výdaja lieku na lekársky predpis, uhradil žalovaný I/, t. j. príslušná zdravotná

poisťovňa. Súd preto uzatvára, že žalobca nepreukázal v konaní pred súdom, že by žalovaný svojim
konaním porušil právnu povinnosť, rovnako nebolo preukázané, že by konanie žalovaného bolo možné
označiť za konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Dobrými mravmi sa v
občiansko-právnych vzťahoch podľa súdnej praxe rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných
pravidiel správania sa, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými

princípmi spoločenského zriadenia, a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť vystihujúc
podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu
základných noriem. Hoci zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať pri posudzovaní
dobrých mravov, závisí v každom prípade na posúdení všetkých rozhodujúcich skutočností. Súdu z
vlastnej činnosti je známe, že žalobca na tunajšom súde podal viaceré žaloby, v ktorých sa domáhal

v obdobných sporoch plnenia od žalovaného I/ a poistencov evidovaných ako dlžníkov žalovaného I/,
za ktorých žalovaný I/ neuhradil žalobcovi poskytnutú lekárenskú starostlivosť. V jednotlivých prípadoch
sa nejedná o sumy prevyšujúce 100,-- €, t. j. jedná sa o bagateľné spory. Súd nespochybňuje právo
každého domáhať sa na nestrannom a nezávislom súde ochrany svojho práva aj v prípade bagateľného
sporu. Avšak v tomto konkrétnom prípade vyjadrenia žalobcu aj vo vzťahu k porušovania ústavného

práva možno považovať za nenáležité a neprimerané. Z predmetných sporov nevyplýva, že by postup
žalovaného I/ mal byť pre žalobcu likvidačným a tým v podmienkach trhového hospodárstva by mal
žalovaný I/ konať v rozpore s dobrými mravmi zneužívajúc svoje postavenie v oblasti verejného
zdravotného poistenia. Je nepochybné, že žalovaný I/ takto postupuje voči rôznym poskytovateľom
lekárenskej starostlivosti, pričom súd z vlastnej činnosti nezistil, že by iný poskytovatelia lekárenskej

starostlivosti podávali voči žalovanému I/ obdobné žaloby. Tak, ako uvádzal žalovaný I/, jeho postup
vyplynul aj z konsenzu so Slovenskou lekárnickou komorou. Hoci zo žaloby vyplýva nespokojnosť
žalobcu s takýmto systémom úhrad v oblasti verejného zdravotného poistenia, to ešte samo o sebe
nemôže znamenať, že by súd označil konanie žalovaného I/ za rozporné s dobrými mravmi. Súd pretouzatvára, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal jeden zo základných predpokladov
nároku na náhradu škody, t. j. porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného I/. Súd sa preto
ďalšími úvahami žalobcu vo vzťahu k postupu pri vydávaní liekov, úhradám za poskytnutú lekárenskú

starostlivosť a ďalším alternatívam navrhovaného riešenia zo strany žalobcu nezaoberal, nakoľko sú bez
právneho významu vo vzťahu k podanej žalobe voči žalovanému I/ Preto súd rozhodol tak, že žalobu
žalobcu voči žalovanému I/ zamietol ( výrok č. I/ rozsudku )..

18. Žalobca sa voči žalovanému II/ domáhal vydania bezdôvodného obohatenia a v tejto časti súd žalobu

žalobcu považoval za čiastočne dôvodnú. Pokiaľ žalovaný II/ na základe lekárskeho predpisu získal
od žalobcu predpísaný liek a nevykonal zaň zodpovedajúcu úhradu, a rovnako ako dlžník zdravotnej
poisťovne uvedený v zozname dlžníkov nemal nárok na to, aby liečivá boli uhradené zo zdrojov
verejného zdravotníctva (§ 9 ods.2 zákona č. 580/2004 Z. z.), bol povinný za výdaj liekov zaplatiť
žalobcovi ako poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti plnú sumu liečiv, t. j. aj časť sumy, ktorú podľa
lekárskeho predpisu mala uhrádzať poisťovňa vo výške 17,30 €. Jedná sa o sumu, ktorú si žalobca

uplatnil voči žalovanému II/, a ktorá predstavuje na strane žalovaného II/ bezdôvodné obohatenie,
pretože žalobca mu plnil bez právneho dôvodu a žalovaný II/ je povinný toto bezdôvodné obohatenie
žalobcovi vydať. Žalobca preukázal, že žalovaného II/ vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 17,30 €.
Pokiaľ žalovaný II/ neuhradil dlh v lehote, ktorú mu poskytol žalobca, dostal sa do omeškania s plnením
peňažného dlhu. Preto v súlade s predpismi civilného práva patrí žalobcovi aj nárok na príslušný úrok

z omeškania, ktorý bol priznaný v súlade s predpismi civilného práva (výrok č. II/ rozsudku). Obranu
žalovaného II/ o tom, že v čase výdaja lieku nebol dlžníkom zdravotnej poisťovne, mal súd za vyvrátenú
na základe dôkazov predložených žalovaným I/.

19. Žalobca v žalobe uplatnil paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške

40,-- € a to s poukazom na Nariadenie Vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Súd konštatuje, že žalobca svoj nárok
voči žalovanému II/ neuplatňuje titulom obchodného vzťahu, medzi žalobcom a žalovaným II/ nedošlo k
vzniku obchodno-právneho vzťahu a preto žalobca nemôže voči žalovanému II/ uplatniť právne predpisy
obchodného práva. Súd preto nárok tak, ako si ho uplatnil žalobca voči žalovanému II/ z titulu paušálnej
náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- € považoval za nenáležitý a preto

v tejto časti nárok žalobcu zamietol (výrok č. III/ rozsudku).

20. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., t. j. podľa úspechu vo veci. Žalobca
bol úspešný v konaní voči žalovanému II/ a súd konštatuje, že jeho neúspech sa týka len nepatrnej časti
príslušenstva pohľadávky, preto možno jeho úspech považovať za plný. Preto súd zaviazal žalovaného

II/ nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % (výrok č. IV/ rozsudku). V konaní bol plne úspešný
tiež žalovaný I/, voči ktorému bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, preto mu vzniklo právo na
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (výrok č. V/ rozsudku). O výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.