Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/335/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716200204
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716200204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu X.. N. Z., podnikajúceho pod
obchodným menom X.. N. Z. - Lekáreň OPIUM, s miestom podnikania Námestie SNP 71, 960 01 Zvolen,
IČO: 35 190 779, proti žalovanému I/ DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25,
851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436 a žalovanému II/ K. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom M. D.
XXXX/X, XXX XX U., o náhradu škody 17,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/4/2016-86 zo dňa 06.06.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný I/ m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
III. Žalovaný II/ m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 06.06.2017
zamietol žalobu voči žalovanému I/ (I/ výrok), žalovanému II/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
17,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 01.01.2016 do zaplatenia, všetko v
lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku (II/ výrok), v prevyšujúcej časti o sumu 40,- eur z titulu
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žalobu voči žalovanému II/ zamietol
(III/ výrok), žalovanému II/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % (IV/ výrok)

a žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému I/ trovy konania v rozsahu 100 % (V/ výrok).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že predmetom konania začatého 11.01.2016
bolo uloženie povinnosti žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 17,30 eur spolu s
úrokom z omeškania 8,05 % od 01.01.2016 do zaplatenia, 40,- eur titulom paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky a náhradu trov konania. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že so
žalovaným I/ uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného I/ uhrádzať žalobcovi náklady

lekárenskej starostlivosti. S účinnosťou k 01.04.2015 žalovaný I/ svoje Všeobecné zmluvné podmienky
pre lekárenskú starostlivosť (ďalej aj „VZP“) zmenil tak, že zakladajú výraznú nerovnováhu v prospech
žalovaného I/. Žalobca nemal inú možnosť ako VZP akceptovať, alebo ukončiť so žalovaným I/ zmluvný
vzťah, čo by pre neho bolo likvidačné. Žalobca je ako poskytovateľ lekárenskej starostlivosti povinný
v zmysle zákona o liekoch vydať každý liek na základe lekárskeho predpisu bez ohľadu na to, či
subjekt predkladajúci recept je alebo nie je dlžníkom niektorej zo zdravotných poisťovní. Faktúrou č.
20150132 z 30.11.2015, splatnou 30.12.2015, žalobca v časti 17,30 eur vyfakturoval žalovanému I/

dlžnú sumu za liečivo odovzdané žalovanému II/ na základe receptu č. AS 5884899 MUDr. Pauerovej
zo 07.10.2015, z ktorého nevyplývalo, že nejde o lekárenskú starostlivosť neodkladného charakteru a
ide o lekárenskú starostlivosť poistencovi evidovanému v evidencii dlžníkov, na základe čoho žalovaný
I/ žalobcovi uvedenú faktúru vrátil. Žalobca sa domáhal voči žalovanému I/ náhrady škody v zmysle§ 420 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Za porušenie právnej povinnosti považoval konanie
žalovaného I/ v rozpore s dobrými mravmi spočívajúce v zneužití dispozitívnych ustanovení zmluvy
umožňujúcich jednostranné úpravy VZP v neprospech žalobcu, ktorého následkom je vznik škody vo

výške 17,30 eur. Žalovaný II/ získal na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie, pretože si vyzdvihol u
žalobculiečivá,ktorénemalicharakterneodkladnejzdravotnejstarostlivostiaakoneplatičovimunemohli
byť preplatené. Žalobca za žalovaného II/ plnil to, čo mal plniť sám žalovanému I/ s poukazom na § 454
prvú vetu Občianskeho zákonníka. Žalobca má za to, že žalovaný I/ a II/ sú povinní vydať mu predmet
bezdôvodného obohatenia spoločne a nerozdielne v zmysle § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

1.2 Proti platobnému rozkazu okresného súdu č. k. 18C/4/2016-33 zo dňa 06.02.2017 podal žalovaný
II/ odpor, v ktorom poprel, že je dlžníkom poisťovne. Odpor podal aj žalovaný I/ s poukazom na
to, že VZP boli naposledy menené s účinnosťou k 01.04.2012 a spôsob zúčtovania lekárenskej
starostlivosti sa nemenil. Poistenci - dlžníci majú právo na úhradu z verejného zdravotného poistenia len
neodkladnej zdravotnej starostlivosti, teda na úhradu lieku vydaného na základe lekárskeho predpisu,

na rubovej strane ktorého je označenie, že ide o poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
Zoznam dlžníkov vedených žalovaným I/ je verejný; obmedzenie úhrady zdravotnej starostlivosti je
spojené so zverejnením tejto informácie, nie so vznikom dlhu. Žalovaný II/ bol v čase výdaja lieku
(k 09.10.2015) evidovaný v zozname dlžníkov, predložené potvrdenie zohľadňuje stav pohľadávok k
17.12.2015. Žalobca zamieňa úhradu poskytnutej lekárenskej starostlivosti, ktorá sa spravuje zákonom

č. 580/2004 Z. z., s výdajom liekov upraveným v zákone č. 362/2011 Z. z.. Poprel aj nerozlučné procesné
spoločenstvo žalovaných vzhľadom na rozdielne právne dôvody žaloby voči každému z nich.

1.3 Po citácii § 420 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 454, § 456 prvej vety a § 458 ods. 1 prvej vety Občianskeho
zákonníka, § 9 ods. 1, § 9 ods. 2, § 25 ods. 1, § 25a ods. 1, 6 zák. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom

poistení v znení účinnom do 31.12.2016, § 2 ods. 1, 3 zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj „zákon o zdravotnej starostlivosti“), § 23 ods. 1, 2, § 119 ods. 12, § 120 ods. 1 písm. l), ods. 3, §
138 ods. 5 zák. č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení účinnom do 31.12.2016
súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom tvrdené zmeny Všeobecných zmluvných podmienok

účinné od 01.04.2015 sa týkali samotných zmlúv, nie VZP. Samotný žalobca okresnému súdu predložil
VZP účinné od 01.04.2012. Nepreukázal potom, že na základe jednostranného dispozitívneho právneho
úkonu žalovaného I/ došlo k zmene VZP od 01.04.2015, čo by zakladalo žalobcom tvrdené konanie
žalovaného I/ súvisiace s nárokom na náhradu škody uplatneným v žalobe. Zmeniť samotnú zmluvu je
možné v zmysle článku 12.4 VZP iba písomnou formou na základe dohody zmluvných strán.

1.4 Za nedodržanie právnej povinnosti žalovaného I/ považoval žalobca jeho postup v rozpore s § 3
ods. 2 zák. č. 363/2011 Z. z. Okresný súd konštatoval, že žalobca si uplatnil náhradu za nie neodkladnú
lekárenskú starostlivosť poskytnutú dlžníkovi zdravotnej poisťovne zverejnenému v zozname dlžníkov,
ktorú žalovaný I/ nebol povinný uhradiť; žalobca má nárok na jej úhradu priamo voči dlžníkovi, ktorým je

žalovaný II/. Ak žalovaný I/ ako osoba zodpovedná za riadny a včasný výber poistného a jeho použitie
na účely zdravotného poistenia takto nepostupoval, podľa žalobcu jeho konanie možno považovať
za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd poukázal na zákonnú povinnosť žalovaného
I/ v prípade dlžníkov uhrádzať len neodkladnú zdravotnú starostlivosť, jeho konanie preto nie je v
rozpore s dobrými mravmi. Aj keď žalobca nemá povinnosť zisťovať, či je pacient predkladajúci recept

na výdaj lieku dlžníkom, ako osoba vykonávajúca svoju podnikateľskú činnosť je povinný postupovať
s náležitou odbornou starostlivosťou tak, aby predišiel prípadným škodám. Žalovaný I/ disponuje
viacerými efektívnymi spôsobmi vyhľadávania dlžníkov, ktoré sú k dispozícii poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti napr. služba umožňujúca implementovať zoznam dlžníkov do softvéru lekárov alebo
lekárnikov, takže pri zadaní rodného čísla alebo identifikačného čísla poistenca je automaticky možné

takúto osobu vyhľadať, ak je v zozname dlžníkov; rovnako je možné zistiť zoznamy dlžníkov z webovej
stránky zdravotnej poisťovne. Žalobca a žalovaný I/ ako podnikateľské subjekty vstúpili do zmluvného
vzťahu a je na nich, aký rozsah vzájomných práv a povinností medzi sebou upravia. Žalovaný II/ bol
v čase výdaja liekov evidovaný v zozname dlžníkov, potvrdenie o tom, že nie je dlžníkom zdravotnej
poisťovne ním predložené sa vzťahovalo až na nasledujúce obdobie. Keďže nešlo o neodkladnú

zdravotnú starostlivosť, žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným I/ a jeho konanie
nie je v rozpore s dobrými mravmi. Ďalšími úvahami žalobcu vo vzťahu k postupu pri vydávaní liekov,
úhradám za poskytnutú lekárenskú starostlivosť a alternatívam navrhovaného riešenia sa súd prvej
inštancie nezaoberal, nakoľko vo vzťahu k podanej žalobe boli bez právneho významu.1.5 V časti vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného II/ okresný súd žalobu považoval za
čiastočne dôvodnú. Žalovaný II/ na základe lekárskeho predpisu získal od žalobcu predpísaný liek, hoci

ako dlžník zdravotnej poisťovne uvedený v zozname dlžníkov nemal nárok na jeho úhradu zo zdrojov
verejného zdravotníctva (§ 9 ods.2 zák. č. 580/2004 Z. z.). Jeho povinnosťou preto bolo za výdaj liekov
zaplatiť žalobcovi ako poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti plnú sumu, t. j. aj časť sumy vo výške
17,30eur,ktorúpodľalekárskehopredpisumalauhrádzaťpoisťovňa.Tátosuma,ktorúsižalobcauplatnil
voči žalovanému II/, predstavuje na strane žalovaného II/ bezdôvodné obohatenie, plnené žalobcom bez

právneho dôvodu, ktoré mu je žalovaný II/ povinný vydať. Žalobca preukázal, že žalovaného II/ vyzval
na úhradu dlžnej sumy vo výške 17,30 eur. Žalovaný II/ neuhradil dlh v lehote poskytnutej žalobcom a
dostal sa do omeškania, preto žalobcovi patrí aj nárok na úrok z omeškania, ktorý bol priznaný v súlade
s predpismi civilného práva.

1.6 Súd prvej inštancie žalobu v časti paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky

vo výške 40,- eur zamietol, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným II/ nedošlo k vzniku obchodno-
právneho vzťahu a nemožno aplikovať právne predpisy obchodného práva (nar. č. 21/2013 Z. z.).

1.7 O trovách konania rozhodoval okresný súd podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej
aj „C. s. p.“). Ustálil, že neúspech žalobcu v konaní voči žalovanému II/ sa týkal len nepatrnej časti

príslušenstva pohľadávky, preto žalovanému II/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v
rozsahu 100 %. V konaní bol plne úspešný tiež žalovaný I/, voči ktorému bola žaloba v celom rozsahu
zamietnutá, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).

2. Proti rozsudku súdu prvejinštanciepodalžalobca(ďalejaj„odvolateľ“)vzákonnejlehoteodvolanie
z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku s návrhom, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

2.1 Poukázal na existenciu všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka
a skutočnosť, že lieky a lekárenská starostlivosť tvoriaca predmet sporu spĺňajú podmienky zákona
č. 363/2011 Z. z. aj VZP. Žalobca poskytol zdravotnú starostlivosť žalovanému II/ ako poistencovi
žalovaného I/, čo zakladá jeho povinnosť úhrady žalobcom fakturovanej sumy. Zoznam dlžníkov
obsahuje text o tom, že údaje v ňom uvedené sú len informatívneho charakteru a nenahrádzajú

potvrdenia o stave pohľadávok. Žalobca od poistenca nemôže vyberať finančnú hotovosť nad rámec
§ 23 ods. 1 písm. x) zákona o liekoch. Súdu prvej inštancie vytkol, že doklad o zaplatení poistného vo
výške95,02eurzo16.10.2015považovalzadôkazooprávnenostizaradeniažalovanéhoII/dozoznamu
dlžníkov bez skúmania, či malo za následok odmietnutie inej než neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

2.2 Nesprávnosť právneho posúdenia veci videl odvolateľ v závere súdu prvej inštancie, že
žalovaný II/ bol dlžníkom žalovaného I/, preto bol žalobca povinný vyberať úhradu za lieky nad rámec
stanovený zákonom v tzv. kategorizačnom zozname od žalovaného II/. Súdu prvej inštancie vytkol, že
sa nevysporiadal so skutočnosťou, akým spôsobom žalovaný I/ rozhodol o tom, že v prípade žalovaného
II/ nejde o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. je podľa

odvolateľa v rozpore so zákonom č. 362/2011 Z. z.

2.3 Napokon súdu prvej inštancie vytkol, že mal aplikovať § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže
obaja žalovaní zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne, lebo zdravotné poistenie je predmetnom
ich zmluvného vzťahu.

3. Žalovaný I/ vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že okresný súd rozhodol v prospech žalobcu v celom
rozsahu, čo zakladá dôvod na odmietnutie odvolania vzhľadom na § 359 C. s. p.. Zdôraznil § 9 ods. 1
zák. č. 580/2004 Z. z. aj skutočnosť, že právny vzťah medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti rieši najmä zák. č. 581/2004 Z. z.. Obidva tieto právne predpisy odkazujú na

zák. č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného
poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.3.1 Žalobca môže liek vydať a je oprávnený žiadať jeho úhradu od pacienta aj v prípade iných
liekov, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, nie je oprávnený vydať iba liek hradený
zdravotnou poisťovňou. Ustanovenie § 23 ods. 1 písm. x) zák. č. 362/2011 Z. z. sa týka liekov čiastočne

hradených z verejného zdravotného poistenia, rieši pomer úhrady pacienta a zdravotnej poisťovne a na
danú situáciu sa vôbec nevzťahuje. V prejednávanom spore liek nie je hradený z verejného zdravotného
poistenia (§ 9 ods. 2 zák. č. 580/2004 Z. z.) a poistenec je povinný uhradiť si ho v lekárni sám. Dlžník
stráca nárok na úhradu lieku z verejného zdravotného poistenia momentom zverejnenia jeho osoby v
zozname dlžníkov.

3.2 Zákon veľmi presne určuje postup pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej
starostlivosti. Skutočnosť, že nešlo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť vyplýva z absencie poznámky
na lekárskom recepte „NEODKLADNÁ ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ“. Nemožno preto súhlasiť s
tvrdením odvolateľa, že žalovaný I/ mal rozhodnúť o tom, že sa nejednalo o neodkladnú lekársku
starostlivosť. Povinnosť viesť zoznam dlžníkov na internete aj podmienky jeho vedenia určuje zdravotnej

poisťovni § 25 a § 25a zák. č. 580/2004 Z. z.. So zverejnením v zozname dlžníkov spája zákon právne
následky pre dlžníka v § 9 ods. 2 zák. č. 580/2004 Z. z.. Článok 40 Ústavy SR zakotvuje, že občania
majú na základe zdravotného poistenia právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke
pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

4. Žalobca v odvolacej replike poprel svoj úspech v spore, nakoľko žaloba bola voči žalovanému I/
zamietnutá. Uviedol, že VZP a zákony jasne špecifikujú oprávnene vykázanú lekárenskú starostlivosť.
Súdy, naposledy Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 4Co/30/2016, opakovane konštatovali, že v
obdobnýchprípadoch,kedysižalovanýI/ doVZPsvojvoľnevkladalšikanóznepodmienky,išlookonanie
v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. Žalovaný I/ svojvoľne a vo svoj prospech

vykladá text uvedený v zozname dlžníkov o jeho informatívnom charaktere. Zdravotné poistenie nie je
podnikaním, ide o zákonom obmedzený spôsob spravovania verejného zdravotného poistenia. Poistný
systém je tvorený na princípe solidarity a nemožno v ňom legislatívne umožniť, aby si sprostredkovatelia
vecnej dávky vyplatili kladný hospodársky výsledok formou dividend. Pokiaľ žalovaný I/ preukázateľne
zapredchádzajúcirokvybralnapoistnomviacnežpoužilnaspotrebutých,ktoríhozaplatili,budevdobe,

keď sú poistenci, ktorí prispeli v predchádzajúcom období k zisku zdravotnej poisťovne, oprávnení v
čase vlastnej núdze na tomto zisku aj participovať vo forme úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

5. Žalovaný I/ v odvolacej duplike poprel pravdivosť tvrdenia odvolateľa, že žalovaný I/
je povinný uhradiť všetku zdravotnú starostlivosť vykázanú aj vyfakturovanú žalobcom. Krajský súd v

Bratislave v rozsudku označenom žalobcom posudzoval úplne iný skutkový a právny stav a nedospel ku
konštatovaniu uvádzanému žalobcom. Nesúhlasil ani s tvrdeniami odvolateľa o nesúlade, protirečivosti
či konkurovaniu si §-u 23 ods. 1písm. x) a §- u 23 ods. 2 zák. č. 362/2011 Z. z. s § 9 ods. 2 zák. č.
580/2004 Z. z.

6. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v medziach
odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 C. s. p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p. a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2

C. s. p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje
rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Na
zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami
žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

7. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v
nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm.
e) C. s. p.), alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení
(§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.).

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1
Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá taképredpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne
spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav

ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
9. Nie je úlohou odvolacieho súdu v prípade, ak sa žalobca domáha voči žalovanému I/ náhrady škody
v zmysle § 420, príp. § 415 Občianskeho zákonníka a voči žalovanému II/ bezdôvodného obohatenia
podľa § 454 Občianskeho zákonníka, posudzovať ústavnoprávnu rovinu jeho nároku. Z ustanovení
posudzovaných zákonov nevyplýva ich nesúlad s Ústavou SR a nekonkretizoval ho ani žalobca. Na

jeho úspech v spore nepostačuje len jeho tvrdenie o nedôslednosti či vzájomnom odporovaní si právnej
úpravy.
10. Úlohou súdu rozhodujúceho o odvolaní bolo posúdiť, či došlo k naplneniu zákonných predpokladov
pre vznik zodpovednosti žalovaného I/ za škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť. Týmito predpokladmi
sú v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka protiprávne konanie škodcu, vznik škody ako majetkovej
ujmy na strane poškodeného a kauzálny nexus (príčinná súvislosť) medzi protiprávnym konaním a

škodou. Okresný a ani odvolací súd na strane žalovaného I/ nezistil konanie, ktoré by bolo v rozpore
s objektívnym právom.

11. Z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, v zmysle ktorého dlžníci zverejnení
v zozname dlžníkov nemajú nárok na úhradu inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti, a zo

skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaný II/, ktorý bol ku dňu 09.10.2015
dlžníkom uvedeným v tomto zozname, mal nárok na úhradu iba neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu o nesúlade, protirečivosti či konkurencii §-u 23 ods. 1 písm.
x) a § 23 ods. 2 zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach s §-om 9 ods. 2 zákona o zdravotnom
poistení. Ustanovenie § 23 ods. 1 písm. x) zákona o liekoch sa týka pomeru úhrady zdravotnej poisťovne

a poistenca za lieky čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia a jeho § 23 ods. 2 rieši
vyberanie úhrady za lieky, za ktoré by poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti inak patrila úhrada podľa
osobitného predpisu. Zákon teda zakazuje vyberať úhradu za lieky hradené z verejného zdravotného
poistenia. V prejednávanom spore však lieky z verejného zdravotného poistenia neboli hradené vôbec,
preto by nebolo možné konštatovať porušenie § 23 ods. 1 písm. x) a § 23 ods. 2 zákona o liekoch

žalobcom v prípade, ak by žiadal úhradu za vydané lieky priamo od žalovaného II/, ktorý stratil právo
na ich úhradu z verejného zdravotného poistenia momentom jeho zverejnenia v zozname dlžníkov
žalovaného I/. Skutočnosť, že tento zoznam má podľa poznámky v ňom uvedenej len informatívny
charakter neznamená, že by osoba v ňom uvedená nebola dlžníkom v zmysle vyššie uvedených
zákonov. V súdnom konaní teda nebolo zistené, že žalovaný I/ neuhradením žalovanej sumy postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne konal v rozpore s dobrými mravmi, takže nenesie zodpovednosť za
škodu, ktorá by eventuálne žalobcovi vznikla.

12. Z hmotnoprávneho vzťahu medzi žalovanými I/ a II/ nevyplýva, že ide o spoločné práva a povinnosti,
ohľadom ktorých by sa rozsudok musel vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na strane

žalovaného. Žalobca kvalifikoval právny dôvod žaloby voči žalovanému I/ rozdielne od právneho dôvodu
žaloby voči žalovanému II/. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nie sú predmetom sporu voči žalovanému
I/ a žalovanému II/ rovnaké práva a povinnosti - povinnosť zdravotnej poisťovne uhradiť zdravotnú
starostlivosť za svojho poistenca vylučuje povinnosť jej úhrady poistencom a naopak. Vzhľadom na
uvedené je rozhodnutie okresného súdu vecne správne, ak žalobu voči žalovanému I/ v celom rozsahu

zamietol a čiastočne jej vyhovel voči žalovanému II/.

12.1 Odvolateľ v odvolaní namietol správnosť výroku II/ spočívajúcu v absencii uloženia povinnosti
plniť žalovanému II/ spoločne a nerozdielne so žalovaným I/ podľa § 438 OZ Odvolací súd len stručne
pripomína, že uvedené ustanovenie upravuje spoločnú zodpovednosť viacerých škodcov zodpovedných

za spôsobenú škodu. Konaním žalovaného II/ žalobcovi nevznikla škoda, ale žalovanému II/ vzniklo
bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobcovi vydať. Vzhľadom na uvedené nebol dôvod na
odmietnutie odvolania tak, ako to tvrdil žalovaný I/.

13. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil vecnú nesprávnosť výroku rozsudku súdu prvej inštancie,

ktorým zamietol žalobu o zaplatenie 40,- eur z titulu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky žalobu voči žalovanému II/ (III/ výrok).14. Okresný súd rozhodol vecne správne aj pokiaľ ide o náhradu trov konania, keď aplikoval ust. § 255
ods. 1 C. s. p. (zásada úspechu) v spojení s jeho § 262. Uvedenú skutočnosť odvolací súd poznamenáva
napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi rozhodnutie o náhrade trov konania nebolo napadnuté, avšak

ide o výrok závislý.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C. s. p, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný každý zo žalovaných, preto každému z

nich odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).