Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/612/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612208770
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1612208770.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským, v právnej veci

navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803,
zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti
odporcovi: P.Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, X., o zaplatenie 1.537,90 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Malacky dňa 31.07.2012

domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 1.537,90 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
13 % zo sumy 1.149,53 Eur od 30.05.2006 do zaplatenia, zo sumy 388,37 Eur od 30.05.2006 a náhrady
trov konania.

Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Consumer
Finance Holding, a.s. a odporca uzatvorili dňa 19.09.2005 Zmluvu o pôžičke č. 0002723915, na základe
ktorej poskytol odporcovi pôžičku v celkovej sume 1.537,90 Eur. V zmluve sa odporca zaviazal uhrádzať

poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach v sume 33,19 Eur riadne a včas.
Do podania návrhu neuhradil odporca ani časť z dlžnej sumy. Odporca si svoju povinnosť neplnil, čím sa
dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetu pohľadávky dlhoval sumu
pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 1.537,90 Eur.

Dňa 06.03.2014 súd vydal platobný rozkaz sp.zn. 16Ro/1582/2012-29, ktorý sa odporcovi nepodarilo
doručiť, preto súd uznesením platobný rozkaz zrušil a zároveň v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2

Občianskeho súdneho poriadku odporcovi ustanovil opatrovníčku Mgr. Ivetu Růžičkovú, pracovníčku
Okresného súdu Malacky. Podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ neurobí iné
opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa
nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine, alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s
ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou, alebo ktorý nie je schopný
zrozumiteľne sa vyjadrovať. Podľa § 29 ods. 6 O.s.p., za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu
v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže

za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý
prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia
konania neprevyšuje 1000 Eur.Opatrovníčka odporcu sa v 15-dňovej lehote k návrhu nevyjadrila.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na 14.04.2016. Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť

ospravedlnil. Nedostavil sa odporca ani opatrovníčka odporcu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, zmluvou o pôžičke zmluvou
o postúpení pohľadávky uzavretej medzi Consumer Finance Holding, a.s. a EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
dohodou o uznaní záväzku zo dňa 22.08.2009, pokusom o zmier, ako aj ostatným obsahom spisového

materiálu. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný stav veci:

Dňa 19.09.2005 bola s odporcom uzatvorená Zmluva o pôžičke č. 0002723915. Platne uzatvorenou
zmluvou sa odporca zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných
splátkach riadne a včas. Odporca si túto zmluvnú povinnosť nesplnil, čím sa dostal do omeškania s
úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok

- vo výške 1.537,90 Eur. Vyššie uvedený záväzok uznal odporca v Dohode o uznaní záväzku zo dňa
22.08.2009. Z obsahu dohody súd zistil, že v bode 2. uznanie záväzku je uvedené, že sa jedná o dlh
na základe zmluvy s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding a.s. č. 0002723915, dlžná suma
pozostáva z istiny 1.537,90 Eur, príslušenstva pohľadávky a nákladov na inkasné konanie 149,37 Eur.
V bode 3 Forma splatenia záväzku je pod 3.1 uvedená výška splátky 50 Eur k 30.dňu v mesiaci, prvá

splátka 30.09.2009. V bode 3.1 je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho
následkoch. Keďže odporca si svoj záväzok zo zmluvy riadne a včas neplnil, navrhovateľ si uplatňuje
aj zákonný úrok z omeškania od 30.05.2006.

Vychádzajúc z právnych zásad, špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť
pred všeobecnou, preto je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd
vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvy túto posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko odporca pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník bola prebratá Smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako
interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.
Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané

podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť
spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke.Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady č.93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods. 1 Obč. zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Obč. zákonníka, neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebohoobchádzaalebosapriečidobrýmmravom.Rozporsdobrýmimravmijerozporomsobjektívnym
právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto
rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť,
sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Dobré mravy

fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Aspekt zmluvnej slobody tak ako zmluvná sloboda sama, má
svoje limity ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Je potom nesprávny
záver, že obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom
konsenzu zmluvných strán.

Po vykonanom dokazovaní súd prišiel k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť v celom
rozsahu. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol
záväzkový vzťah na základe zmluvy uzatvorenej dňa 19.09.2005 pod č. 0002723915. Zmluvou sa
odporca zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne
a včas. Odporca si túto zmluvnú povinnosť nesplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej

sumy a ku dňu postúpenia dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok - vo výške
1.537,90 Eur. Vyššie uvedený záväzok uznal odporca v Dohode o uznaní záväzku zo dňa 22.08.2009.
Čo sa týka uznania dlhu odporcom k tomuto súd zaujal nasledovné stanovisko: Navrhovateľ ako nový
veriteľ dňa 22.08.2009 zrejme doručil odporcovi tlačivo - uznanie dlhu. V dohode o uznaní záväzku
je uvedené, že dlžník má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Podľa § 558 Obč. zák. ak

niekto písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do výšky a dôvodu, predpokladá sa, že dlh v čase
uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní. V tomto prípade to bol však práve navrhovateľ (zjavne znalý práva), ktorý si
vynútil podpísať ním pripravený formulár, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody
o splátkach vložil aj pre neho zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžníkom

na rozdiel od dohody o splátkach už výslovne neinterpretoval (navrhovateľ opak netvrdil). Súd mal za
to, že navrhovateľ v snahe reparovať pochybenie svoje, resp. pochybenie svojho právneho predchodcu
spočívajúce v nepodaní návrhu včas (pred uplynutím premlčacej doby) a vyhnúť sa tak možnej námietke
premlčania a zamietnutiu návrhu, pomocou osôb v jeho záujme konajúcich, obchádza dlžníkov a pod
zámienkou výhodnosti podpísania splátkového kalendára, do tejto listiny inkorporuje aj vyhlásenie o

uznaní dlhu dlžníkom (samozrejme bez podania vysvetlenia dlžníkovi. Súd mal za to, že dohoda o
uzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzkujeprebežnéhospotrebiteľavdôsledku(čiužúmyselne
alebo nevedome) nejednotnej terminológie mätúca, kde obsahuje pojem „ uznanie záväzku deklaruje,
že dlžník má vedomosť o premlčaní „dlhu“, ale spotrebiteľ nemusí vedieť, že pojem záväzok v právnej
terminológii môže znamenať a) záväzkový vzťah ako taký, b) jednotlivú povinnosť zo záväzkového

vzťahu alebo, c) záväzok v zmysle dlhu. Preto súd dohodu považoval s poukazom na § 3,37 a 39 Obč.
zákonníka za neplatnú.

Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.1.2013, sp. zn. 6M Cdo 9/2012, podľa
ktorého: „ Kým rešpektovanie princípu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje)

v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere,
jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú
odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov
realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej)
znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho

nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu môže byť na ujmu“.

Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa (zák. č.250/2007) účinného od 1.6.2014, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenienároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“

Podľa § 29b týmto ustanovením sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.5.2014.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110).

Z ustanovenia § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110).

V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 01. 05. 2014 orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdu) je povinný prihliadnuť na premlčanie
aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci odporkyňa, premlčania nedovolá.

Pre posúdenie, či ust. § 5b zákona č. 250/2007 z. z., účinné od 01. 05. 2014, je možné aplikovať
aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má

(aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná
povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý
je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť
v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď
sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje

procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie
prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania
súdu. Časová pôsobnosť noriem civilného procesného práva je vybudovaná na zásade, že procesné
normy nadobúdajú túto pôsobnosť dňom svojej účinnosti. Problematiku začatých a neskončených
konaní, ako aj účinky vykonaných procesných úkonov riešia prechodné ustanovenia. Platí základné

pravidlo, podľa ktorého ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté
pred jeho účinnosťou. Právne účinky už urobených procesných úkonov zostávajú zachované (Mazák J.
Základy občianskeho procesného práva. 2. vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2004, s.24). Preto ak
v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho
aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

Nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi
pôžičku. Z hľadiska vyhodnotenia, či uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy je premlčaný, bolo
potrebné prioritne ustáliť dátum začiatku plynutia premlčacej doby ohľadom uplatneného nároku.
Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, premlčuje sa nárok

na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3 - ročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101
Občianskeho zákonníka. Preto súd pri skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu
ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá je priaznivejšia pre odporcu ako spotrebiteľa. Premlčacia doba
uplatneného nároku navrhovateľa vzniknutého titulom zmluvy o pôžičke začala plynúť dňa 31.05.2006
(kedy sa odporca dostal do omeškania so splácaním svojho záväzku), preto premlčacia doba uplynula

dňa 31.05.2009. Návrh bol doručený súdu dňa 31.07.2012 , t. j. po uplynutí 3 - ročnej premlčacej doby.
Z dôvodu premlčania uplatneného nároku bol preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd vo vzťahu navrhovateľ a odporkyňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení
s § 151 ods. 1 O.s.p.. Odporca bol v konaní plne úspešný, nenavrhol priznať trovy konania a žiadne

trovy konania mu zo spisu ani nevyplývajú, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi sa
ich náhrada voči navrhovateľovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta

O.s.p.).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).