Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3T/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117010518
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117010518.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka a

prísediacich V. B. a D. P.Á. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. februára 2018 v Banskej Bystrici
takto r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

W. C.,

nar. XX. XX. XXXX v G., trvale bytom D. XXXX/X, N. N.,

u z n á v a sa v i n n ý m

zo zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona
pretože

v presne nezistenom čase o 19:30 h do 22:00 h XX.XX.XXXX v N. N. D. D.A. X v trojizbovom byte,
na 1 poschodí, presne nezisteným spôsobom fyzicky napadol svoju družku L. C., nar. XX.XX.XXXX,
pričom jej spôsobil viaceré krvné podliatiny lokalizované prevažne na ľavej strane tela a to v oblasti
ľavého ramenného kĺbu, na zadnej strane ľavého predlaktia, na ľavej bočnej strane trupu s pásovitými
odreninami kože, ako aj zlomeniny rebier vľavo s ložiskovým roztrhnutím podhrudnice a so zakrvácaním
do okolitého medzi rebrového svalstva, povlak krvi v ľavej pohrudnicovej dutine, približne 2100 ml krvi v
dutine brušnej a taktiež viaceré tržné poranenia puzdra a tkaniva sleziny s následným krvácavým šokom,
ktoré zranenia sú v priamej príčinnej súvislosti s úmrtím poškodenej,

t e d a - v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a spáchal čin na
chránenej osobe ,

a o d s u d z u j e s a z a t o :

Podľa § 147 ods. 2 Tr. por. za použitia § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. k trestu odňatia slobody
vo výmere 9 (deväť) rokov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti
S. R. A., V.. Z.. Z. Z. A. Y. X, XXX XX N., L.: XX XXX XXX škodu vo výške 12,64 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený A. C., D.. XX. XX. XXXX, H. N. G. XX, R. s nárokom na náhradu
škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaného W. C. bola obžaloba Okresnej
prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. X A. XXX/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX za zločin zabitia podľa

§ 147 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase o
19:30 h do 22:00 h XX.XX.XXXX v N. N. D. D. X v trojizbovom byte, na 1 poschodí, presne nezisteným
spôsobom fyzicky napadol svoju družku L. C., D.. XX.XX.XXXX, pričom jej spôsobil viaceré krvné
podliatiny lokalizované prevažne na ľavej strane tela a to v oblasti ľavého ramenného kĺbu, na zadnej
strane ľavého predlaktia, na ľavej bočnej strane trupu s pásovitými odreninami kože, ako aj zlomeniny

rebier vľavo s ložiskovým roztrhnutím podhrudnice a so zakrvácaním do okolitého medzi rebrového
svalstva, povlak krvi v ľavej pohrudnicovej dutine, približne 2100 ml krvi v dutine brušnej a taktiež viaceré
tržné poranenia puzdra a tkaniva sleziny s následným krvácavým šokom, ktoré zranenia sú v priamej
príčinnej súvislosti s úmrtím poškodenej.

Súd na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, výsluchom poškodeného, svedkov,
znalcov, ako aj oboznámením sa listinnými dôkazmi zistil nasledujúce skutočnosti.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný W. C. vyhlásil, že je nevinný. Využil svoje právo vo veci
nevypovedať. Obžalovaný taktiež v prípravnom konaní využil svoje právo vo veci nevypovedať.

Svedok poškodený A. C., syn poškodenej uviedol, že poškodená žila s obžalovaným asi 10 rokov ako
druhadružka.Asiposlednédvarokyzačalibyťmedziniminezhodyahádky,pričommumamapovedala,
že konflikty vyúsťujú až k tomu, že ju obžalovaný napadol. Ukazovala mu aj modriny po rukách a nohách,
tiež ju videl s monoklom na oku. Povedala mu, že obžalovaný doma popíjal a dochádzalo k nezhodám

kvôli finančným problémom. Popíjala spolu s ním doma aj mama. Tiež mu povedala, že obžalovaný sa
opil a potom ju zbil, čo mu povedala v mesiaci máj 2015. Keď mu ukazovala modriny, tak sa rozplakala,
že ju obžalovaný udrel, mal vypité a bol agresívny, pričom jej aj so svojím otcom dohováral, aby to riešila,
avšak ona sa bála následkov. Počul tiež, že bola u nich aj hliadka polície, avšak mama im povedala, že je
všetko v poriadku. Tiež vie, že mama mala konflikty aj so synom O., ktorý jej párkrát dal odzadu po hlave,

ale nikdy nie tak, aby jej ublížil. Bolo to vtedy, keď si mama viac vypila a O. slovne podpichovala. Dňa
31.05.2015 mu volal otec L. C. na mobil, kde mu oznámil, že mama umrela, že mu volal obžalovaný. Na
druhý deň sa dozvedel, že mamu niekto ubil. Vie, že v ten večer bol v byte s jeho mamou a obžalovaným
aj W. brat Miroslav C., pričom obžalovaný popíjal, mama si dala 2 deci vína a O. potom od nich odišiel.
Potom sa dozvedel, že po odchode O. mu mama volala na mobil a povedala mu do telefónu, že ju

obžalovaný zbil fľašou a že jej asi dolámal rebrá, pričom jej bolo zle. To sa dozvedel od M. T. a bratranca
W.V. C.. O telefonáte s poškodenou im povedal O.. Ďalej uviedol, že vie, že keď prišla záchranka,
bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu a mal byť agresívny. Tiež sa dozvedel, že obhliadajúca lekárka
mala problém s obžalovaným a že sa bála byť s ním sama v byte. K obžalovanému uviedol, že pokiaľ
nebol pod vplyvom alkoholu, nebol konfliktný, ani agresívny. Priamo fyzické napadnutie svojej mamy od

obžalovaného nevidel, avšak párkrát sa stalo, že bol pritom, keď mama neurobila to, čo požadoval a on
ju silno chytil za ruku a mykal ňou. Tiež sa stalo, že ju raz pred ním strčil.

Svedok O. C., brat obžalovaného uviedol, že dňa XX.XX.XXXX okolo 15:30 h bol s obžalovaným a
poškodenou u nich v byte, pričom oslavovali meniny. Odchádzal od nich okolo 18:50 h, pričom bolo

medzi nimi všetko v poriadku. Okolo 19:50 h mu volala poškodená, že leží v posteli a že ju zbil, avšak
meno mu nepovedala. Opýtal sa jej, či má škrabance na tvári resp. monokle, ona mu povedala, že nie,
že si kryla tvár. Povedala mu, že ju bil fľašou na vodu. Potom okolo 23:19 h mu volal obžalovaný, že
poškodená zomrela. Keď prišiel na miesto, tak obžalovaný plakal ako aj syn poškodenej O.. Vie, že
sa poškodená s obžalovaným občas pohádali, avšak nevie o tom, že by ju obžalovaný niekedy udrel.

Uviedol, že povedal bývalej manželke obžalovaného a dcére obžalovaného, že mu poškodená volala,že ju zbil fľašou, pričom nikoho neoznačil, keďže to sám nevidel. Fyzického násilia obžalovaného voči
poškodenej svedkom nebol, iba raz ju obžalovaný naháňal s panvicou po byte do kúpeľne, lebo zas
nechala pustený plyn. Poškodená mu nikdy nepovedala, že by ju obžalovaný bil.

Svedok W. C. syn obžalovaného, na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať, preto bola
jeho výpoveď z prípravného konania v zmysle ust. § 264 ods. 4 Tr. por. prečítaná. Svedok v prípravnom
konaní uviedol, že XX.XX.XXXX mu volala jeho sestra M. T., že poškodená L. C. zomrela. Uviedol, že
obžalovaný mu tvrdil, že sa ju snažil oživiť tak, že ju udieral do hrudníka. Keď prišli na NI. X S. N. N., kde

poškodená a obžalovaný bývali, bol tam aj jeho bratranec O. C., obžalovaný ako aj brat obžalovaného
O. C.. Obžalovaný ako aj jeho bratranec boli zjavne podnapití, takže vôbec neboli schopní riešiť veci v
danej situácii. Keďže bol otec pod vplyvom alkoholu, upozornil hliadku, že jeho otec má strelné zbrane
v legálnej držbe. Keď vošiel do spálne, videl poškodenú ležať na zemi medzi stenou a posteľou pod
oknom v spálni, pričom už nejavila známky života. Otec bol v spálni, kde sedel na posteli a bol extrémne
rozrušený. Poškodená ležala tak, že hlavu mala pri nočnom stolíku, nohy mala smerom ku skrini, ležala

v polohe na chrbte a hlavu mala v miernom záklone. Mala zatvorené oči, ale pootvorené ústa. Keďže
vedel o zbrani, požiadal aj hliadku, v prípade, že by tam bol krik, aby zakročili. Potom sa mu otca podarilo
presvedčiť, aby spálňu opustil a ten keď zbadal hliadku polície, tak sa ich snažil z bytu vyhodiť, že tam
nemajú čo hľadať. Tiež sa s policajnou hliadkou dohodol, že zbrane zabezpečí proti ich zneužitiu. Ďalej
uviedol, že počul, ako obžalovaný verbálne útočil na obhliadajúcu lekárku. Snažil sa upokojiť otca, že

lekárkasirobílensvojuprácu.Obžalovanýsasprávalchvíľu normálneachvíľuagresívne.Mávedomosť
od príbuzných, že O. C., brat obžalovaného im povedal, že mal približne v čase okolo 20:00 h telefonát
od poškodenej, že ju bije fľaškou s tým, že im O. C. povedal, že určite ju bije obžalovaný. Obžalovaný mu
uviedol, že bol vonku so psom a keď sa vrátil, našiel poškodenú na zemi, pričom ešte žila a umierala mu
v náručí. Ďalej sa vyjadril, že obžalovaný aj poškodená požívali alkoholické nápoje dosť často, hlavne u

nich doma. Preto aj obmedzil vzájomné stretávanie sa s nimi. Stretávali sa približne tak raz do mesiaca
na káve, na neutrálnej pôde. Vždy, keď sa s poškodenou stretol, všimol si na nej hlavne na tvári nejaké
nové zranenie, išlo hlavne o modriny. Nevie, či to urobil obžalovaný alebo jej syn O.. Poškodená sa
mu zdôverila, že ju obžalovaný bije a že ju bije aj syn O.. Bijú ju hlavne po tvári. Uviedol, že asi pred
2 rokmi v januári bola u nich oslava a obžalovaný mal pod vplyvom alkoholu agresívne sklony, pričom

videl ako dal poškodenej takú silnú facku, že poškodená spadla na zem. Dal jej facku úplne bezdôvodne
a bez varovania, pričom išlo o extrémne silnú facku. Nechápal, prečo to obžalovaný urobil, nakoľko k
žiadnemu incidentu medzi nimi nedošlo.

Svedok O. C., syn poškodenej a synovec obžalovaného uviedol, že dňa XX.XX.XXXX okolo 20:00 h

prišiel na aute s O. C. pred ich dom,
pričom, keď vošiel do bytu, obžalovaný sedel v kresle v obývačke. Spýtal sa ho, ako
bolo na chate, on mu povedal, že dobre, dal si veci do svojej izby a odišiel z bytu
preč. Dvere do spálne boli zatvorené, takže mamu ani nevidel. V byte sa zdržal
maximálne dve minúty, pričom sa na mamu obžalovaného nepýtal. Potom išiel do

pohostinstva Úsvit a to s W. G., O. Š. V. M.
. Z uvedeného pohostinstva sa presunul do pizzérie Grosseto, kde bol
do 23:20 h. Bol tam majiteľ pizzérie F. Č. O.. a čašníčka U. Š..
Tiež tam bol s ním aj W. G.. V čase okolo 23:20 h išiel domov a keď vošiel
do bytu, obžalovaný mu oznámil, že mama je mŕtva. Keď sa vracal domov, tak spred

domu akurát odchádzala sanitka. Neveril tomu, preto išiel do spálne a našiel mamu, ktorá ležala na zemi
s pokrčenými kolenami, mala zaklonenú hlavu a otvorené ústa. Ležala v polohe na chrbte a nohy mala
vykrútené na bok. Spýtal sa obžalovaného, čo sa stalo a on mu povedal, že si išla ľahnúť a že ju potom
oživoval. Povedal, že tiež volal 112. Nakoľko bol v šoku, preto utekal do Grosseta, kde si dal deci rumu
a požiadal F. Č., nech ide s ním, lebo to nezvláda. Potom k ich domu prišla celá rodina a to bratranec

W. C., sesternica M. T., bývalá manželka obžalovaného P. C. a zať obžalovaného O. T.. Potom prišiel
k ich domu, aj brat obžalovaného O.
, jeho otec, ktorý sa chcel ísť na mamu pozrieť, avšak svedok ho strhol zo schodov. Potom prišli
policajti. Obžalovaný voči policajtom vystupoval agresívne, pričom bol opitý. Agresívne vystupoval aj
voči obhliadajúcej lekárke, ktorá sa bála, že ju udrie. Obžalovaný naňho pôsobil tak, ako keby mu

preplo. Potom neskôr, skryli zbrane do perináka, aby sa k nim obžalovaný nedostal. Ďalej uviedol, že
vzťah obžalovaného a jeho mamy nebol ideálny, pretože mama pila a nikde nepracovala, avšak pil aj
obžalovaný. Keď si obžalovaný vypil, dochádzalo pravidelne k verbálnym konfliktom. Keď bola mama
opitá, stalo sa, že niekde cestou spadla a prišla domov krvavá. Boli tam aj fyzické útoky, pri ktorýchvšak svedok nebol, a keď sa na to mamy opýtal, že prečo má modriny, tak mu povedala, že sa do toho
nemá starať, a že je to medzi nimi. Ona sa mu na obžalovaného nikdy nesťažovala, avšak videl, že mala
modriny na tvári a to buď monokel alebo rozťaté obočie. S mamou nemal dobrý vzťah, nakoľko požívala

veľa alkoholu. Z jeho strany boli na ňu aj verbálne útoky, z dôvodu, že sa mu nepáčilo, keď bola opitá
a vtedy jej dal aj po temene hlavy. Boli
to ale také symbolické údery. Snažil sa zdržiavať doma čo najmenej, nakoľko ho
nebavilo pozerať sa na opitého obžalovaného a opitú mamu.

Svedkyňa M. T., dcéra obžalovaného na hlavnom pojednávaní využila svoje právo nevypovedať, preto
bola jej výpoveď z prípravného konania v zmysle ust. § 264 ods. 4 Tr. por. prečítaná. Svedkyňa v
prípravnom konaní uviedla, že jej otec žil
s poškodenou v spoločnej domácnosti a keď nastali finančné problémy, začala
poškodená viac požívať alkoholické nápoje. Obžalovaný jej vtedy hovoril, že našiel
poškodenú doma opitú a tiež, že si skrývala fľaše s vínom v byte. Vie, že vtedy boli

zo strany obžalovaného fyzické útoky voči poškodenej, fotografie mala poškodená
uložené aj v mobilnom telefóne, pričom ich aj ukazovala a sťažovala sa jej
viackrát, že ju obžalovaný fyzicky napáda. Uviedla, že obžalovaný, keď si vypil bol agresívny. Keď boli
u nich na návšteve, má vedomosť o tom, že po ich odchode, obžalovaný poškodenú bez dôvodne udrel
päsťou do tváre. Dňa XX.XX.XXXX okolo 23:30 h jej obžalovaný telefonoval, a povedal jej, že poškodená

je mŕtva. Bolo počuť, že je pod vplyvom alkoholu. Následne volala synovi poškodenej O., pýtala sa ho,
čo sa stalo a ten jej povedal, že nevie,
nakoľko nebol doma. Keď tam prišli, prišli tam aj policajti a vtedy ich napadlo, že
v byte sú zbrane. Obžalovaný odmietol zbrane vydať, tak policajti z bytu odišli. Potom
k nej prišiel brat obžalovaného O. a povedal jej, že vie, kto to spravil, že to bol jej

otec. Povedal jej, že poškodená mu volala a povedala mu, že obžalovaný ju zase zbil,
bil ju plastovou fľašou od minerálky, že si kryla hlavu ale že má asi polámané rebrá.
O. jej povedal, že bol v ten deň u nich, že poškodená a obžalovaný popíjali. Na druhý
deň prišiel O. za svedkyňou domov a ukázal jej na mobile hovor, kedy mu
poškodená telefonovala. Obžalovaný mal v ten večer čudné stavy ako výkyvy nálad,

bol agresívny a potom sa upokojil. Tvrdil im, že dve hodiny bol so psom von a že keď
prišiel domov, našiel poškodenú spadnutú z postele, pričom ešte žila a hlavu mala
pricviknutú medzi posteľou a skrinkou. Povedal im, že sa jej snažil ešte pomôcť,
volal na číslo 112 a snažil sa jej dávať masáž srdca. Povedal, že mu zomrela
v rukách. Taktiež uviedla, že jej O. povedal, „nie že ma prezradíš, lebo budem obvinený za krivé

svedectvo," avšak jej doslova povedal, že to urobil obžalovaný. Vie, že O. je naviazaný na obžalovaného,
preto je názoru, že ho môže kryť.

Svedok O. T. uviedol, že obžalovaný je jeho svokrom, dňa XX.XX.XXXX okolo 23:00 h volal obžalovaný,
pričom manželke M. oznámil, že poškodená je mŕtva. Na základe toho, išli pred ich dom. Tam im O.

C. povedal, že vie, čo sa stalo, lebo mu poškodená nejako pred 20:00 h telefonovala, že jej je zle, že
leží v posteli, lebo ju obžalovaný zase zbil, a tento krát fľašou od minerálky. Miro mu presne povedal,
že obžalovaný ju bil fľašou od minerálky po rebrách a že za to pôjde určite do basy, že to posral. Na
obžalovanom bolo v ten večer vidno, že je dosť opitý. Chvíľu sa správal ľútostivo a potom agresívne.
Ďalej uviedol, že jemu osobne sa poškodená nezverovala so svojimi problémami, avšak videl na jej tvári

monokle. Prerušili s nimi bližšie kontakty, nakoľko, keď boli raz na oslave a obžalovaný si viac vypil, bol
bezdôvodne verbálne agresívny a vyostroval situáciu.

Svedkyňa P. C., bývalá manželka obžalovaného uviedla, že dňa XX.XX.XXXX okolo 23:30 h jej volala
dcéra M. T., s tým, že jej volal obžalovaný, že poškodená zomrela. Išla teda k bydlisku poškodenej spolu

so synom W. C. O.. Keď tam prišli obžalovaný išiel k nim, udieral si rukou do pŕs a vykrikoval, že ju
takto oživoval. Správal sa nevyspytateľne a bol agresívny. Medzi tým prišiel k domu brat obžalovaného
O., ktorý jej povedal, že „to bol on, to bol on". Povedal jej tiež, že mu poškodená pred 20:00 h volala,
a povedala mu do telefónu, že ju obžalovaný mláti fľašou a pravdepodobne má dolámané rebrá. O. jej
tiež povedal, že keď od nich v ten večer odchádzal, mal už obžalovaný tie svoje stavy, teda agresivitu,

takže radšej odišiel. Ďalej uviedla, že obžalovaný pôsobil a vystupoval agresívne, len keď mal vypité,
keď bol triezvy, tak sa tak nesprával. Vedela o tom, že poškodenú obžalovaný bil, a tiež ju bil aj jej syn
O.. Poškodená sa jej osobne zverila, avšak nechcela to riešiť. Odmietla ísť na políciu aj na ošetrenie.Svedkyňa V. A., suseda obžalovaného a poškodenej uviedla, že hádať sa ich
nepočula, avšak vie, že obaja požívali alkoholické nápoje. Ku dňu XX.XX.XXXX sa
zobudila až na búchanie dverí od sanitky, pričom nevedela, čo sa stalo. Poškodenú

viackrát videla s modrinami na tvári aj na tele, avšak ona jej vždy povedala, že
spadla. Nikdy sa jej nesťažovala, že by ju niekto v domácnosti bil.

Svedkyňa S. C. suseda obžalovaného a poškodenej uviedla, že približne posledný rok a pol poškodená
veľa pila a keď venčila psa ťahal on ju a nie ona jeho, nakoľko bola opitá. Tiež počula jej syna O., ako

jej vulgárne nadával, ale vždy len preto, že bola
opitá. Poškodená chodievala často s modrinami, mala monokle, ako aj modriny na
takých miestach, že si ich nemohla spraviť sama, ale nikdy sa nepriznala, že by ju
niekto bil. Keď mala modriny, tak si dávala slnečné okuliare. Zvykla povedať, že ju
potiahol pes a spadla, alebo že sa šmykla a spadla. Tiež ju niekoľkokrát našla takú
opitú ležať pod schodmi, že ju odniesla domov. Dňa XX.XX.XXXX bolo v ich

byte počuť zase hluk. Niekto jej povedal, že O. má byť cez víkend na chate,
avšak jej sa zdalo okolo 21:00 h, že z bytu C. počuje viac mužských hlasov,
asi O. a obžalovaného. Okolo 21:15 h, keď sa vracala z prechádzky, tak na
lavičke pred domom sedel obžalovaný, ktorý bol opitý. Opýtala sa ho, či venčí seba,
alebo psa, nakoľko ich psa nikde nevidela. Povedal, že pes mu ušiel. V ten večer poškodenú nevidela

vôbec, nevidela ani O. C., len sa jej zdalo, že ho počula okolo 21:00 h. Ďalej uviedla, že z ich bytu
bolo často počuť nadávky, pričom si nadávali navzájom celá rodina. V ten večer však nič také nepočula.
Častokrát od nich počula, ako keby sťahovali
nábytok, bolo počuť, že jej nadával aj O., pričom svedkyni uviedol, že jej nadával
preto, že mala vypité. Poškodená jej tiež spomenula, že keď si obžalovaný dal tvrdý

alkohol, bol agresívny, a preto mu kupovala červené víno. Poškodenú nikdy
nepočula kričať, keď bolo počuť krik, tak to boli mužské hlasy.

Svedkyňa P. P., suseda obžalovaného a poškodenej uviedla, že dňa XX.XX.XXXX počula okolo 22:30
h nejaký ruch na schodišti, avšak pozrieť sa nebola.

K poškodenej uviedla, že na nej videla modriny a táto jej povedala, že si udrela hlavu
do opierky auta, alebo že spadla a udrela sa o zábradlie, alebo kuchynskú linku. Od
kedy prišla poškodená o zamestnanie, bolo na nej vidno, že požíva alkohol. Tiež
občas, keď stretla obžalovaného, videla, že má vypité. Ona z ich bytu nič nepočula,
nakoľko má byt orientovaný na druhú stranu.

Svedok L. C., brat obžalovaného uviedol, že dňa XX.XX.XXXX, niekedy pred
polnocou mu volal obžalovaný a povedal mu, „volá brat, s ktorým sa nechceš
rozprávať, tvoja bývalá žena je mŕtva". Následne mu volal späť a obžalovaný
mu povedal, že bol von so psom, a keď šiel do spálne, našiel poškodenú ležať pri

posteli mŕtvu. Uviedol, že s bratom nekomunikoval asi rok, nakoľko mu tento vynadal.
Keď im vtedy pred rokom volal, počul, ako obžalovaný na poškodenú kričí, aby vypla
telefón, lebo jej ho omláti o hlavu. Poškodená sa mu sťažovala na podmienky doma,
že ju neustále ponižujú, pretože si nevedela zohnať robotu. Videl na nej aj modriny na rukách. Tiež sa
stalo, že mala rozbitú hlavu na pravej strane, na čele pri obočí a povedala mu, že ju udrel obžalovaný

nejakým predmetom. Neskôr sa dozvedel, že ju obžalovaný bije, keď je opitý, čo mu povedala sama
poškodená. Svedok chcel, aby poškodená z bytu odišla, avšak ona odísť nechcela. Vtedy, keď mu
obžalovaný volal, že poškodená je mŕtva, necítil z jeho hlasu
žiadnu ľútosť, skôr hrdosť a arogantnosť. Mal vedomosť aj o tom, že sa poškodená hádala aj
so synom O., ktorý sa k nej správal vulgárne, avšak nevie o nijakých

fyzických útokoch. On sám osobne zabránil fyzickému útoku obžalovaného voči
poškodenej a to na Silvestra 2012/13, keď ju chytil pod krk, že je neschopná a chcel
ju fyzicky napadnúť, pričom ho od nej odtlačil.

Svedok O. C. uviedol, že posledný májový víkend bol spolu

s O. C., W.V. G. V. M. P. na chate v Ortútoch,
časť Malachov, kde boli od soboty do nedele podvečera. Z chaty sa vrátili do
Banskej Bystrice v čase okolo 20:00 h. Viezol O. C. domov, zastal pred ich
domom okolo 20:00 h, pričom O. C. išiel domov odniesť veci, pritom sazdržal minútu až dve. Potom neskôr išli do krčmy Úsvit. V ten deň O. C.
požíval alkoholické nápoje, teda mal vypité, ale chodil normálne.

Svedok O. Š. uviedol, že posledný májový víkend v nedeľu večer
okolo 19:45 h až 20:00 h ho kontaktoval O. C. alebo O. C., že
mu prídu vrátiť kosačku. Keď k nemu prišli, bol s nimi aj W. G.. Neskôr sa
stretli v pohostinstve Úsvit. O tom, čo sa stalo O. mame sa dozvedel od
policajtov, ktorí ho kontaktovali.

Svedok M. O., brat poškodenej vypovedal, že v apríli 2015 si na
poškodenej všimol, že je pochudnutá, bolo na nej vidieť, že svoje problémy, riešila
alkoholom. Vtedy sa mu prvýkrát zdôverila, že sa u nich doma niečo deje, pričom
spomenula, že ju napadol syn O.. Neskôr si spomenul, že bol svedkom toho, že
obžalovaný napadol poškodenú, avšak tomu nepripisoval žiadnu vážnosť. Stalo sa to

tak, že obžalovaný vstal z kresla, prišiel k poškodenej a dal jej bezdôvodne facku.
Udrel ju úplne bezdôvodne. Dňa XX.XX.XXXX ho poškodená nekontaktovala, nakoľko
bol v zahraničí. Vie len o tom, že poškodená mala kontaktovať O. s tým, aby sa
k nim vrátil a pomohol jej, lebo že ju bije. Obžalovaný mu potom povedal, že podal
poškodenej prvú pomoc a že mu umrela v náručí. Tiež mu O. povedal, že

v čase, keď sa to stalo sa nezdržiaval doma, prišiel sa len prezliecť z chaty, na ktorej
bol dva dni. Povedal mu, že keď prišiel domov, obžalovaný sedel v kresle pred
televízorom, popíjal, pričom si prezliekol tričko a odišiel.

Svedok M. P. uviedol, že bol s O. C. na chate,

pričom večer okolo 20:00 h boli aj v Úsvite, kde sa on dlho nezdržal, nakoľko bol
s deťmi a z chaty išiel s nimi na bicykli. O tom, čo sa stalo poškodenej sa dozvedel
až následne. O. C. v ten večer určite nebol opitý, vypil možno jedno až dve
pivá.

Svedkyňa poškodená O.. M. G. splnomocnenkyňa S. R. A., V..Z.. N., uviedla, že poškodená L. C.
bola v čase skutku poistencom ich zdravotnej poisťovne. V súvislosti s výjazdom lekárskej služby prvej
pomoci uhradila ich poisťovňa zmluvnému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za predmetný výjazd
k poškodenej sumu vo výške 12,64 eur.
Za účelom vykonania prehliadky a pitvy poškodenej L. C. bol vypracovaný znalecký posudok znalca O..

N. Ť. V. O.. N. Š.. Z posudku vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti poškodenej bol krvácavý šok
pri vykrvácaní do dutiny brušnej v dôsledku tržného poranenia púzdra a tkaniva sleziny v stave stredne
ťažkého stupňa opitosti. Histologickým vyšetrením neboli zistené iné závažné chorobné zmeny, ktoré by
mohli smrť spôsobiť, prípadne sa na smrti spolupodieľať. Bola zistená koncentrácia
alkoholu a to 1,91 g/kg etylalkoholu v krvi. Išlo o stredne ťažký stupeň opitosti. Pri

takejto koncentrácii sú narušené senzorické a motorické funkcie, dochádza
k poruche koordinácii pohybov, k tackavej chôdzi s neudržaním vzpriamenej polohy
s následným možným pádom za vzniku zranení, k zníženej pozornosti a spomalenej
neadekvátnej reakcii na vonkajšie podnety. Krvné výrony vznikli pôsobením
priameho vonkajšieho mechanického násilia tupého charakteru, nízkej až stredne

silnej intenzity, tupým alebo tupohranatým predmetom pevnej konzistencie, hladkého
až mierne nerovného povrchu a relatívne malej kontaktnej plochy. Krvné výrony
lokalizované na dolných končatinách vznikli v dlhšom časovom období pred smrťou
bez priamej súvislosti so smrťou. Charakter krvných výronov zistených na ľavej
bočnej strane hrudníka a na ľavej strane chrbta svedčí pre vznik krvných výronov

v krátkom časovom období pred smrťou. Súčasným pôsobením tlaku
a tangenciálneho ťahu úzkym predmetom alebo hranou predmetu po koži vznikli
polkruhovité pásovité odreniny kože na ľavej bočnej strane hrudníka. Na základe
charakteru odrenín možno usudzovať, že vznikli v krátkom časovom úseku pred
úmrtím. Vzhľadom na charakter zlomenín (priečny priebeh zlomeniny smerom od

hrudníka) zistených pri pitve poškodenej došlo súčasne pôsobením toho istého
priameho vonkajšieho násilia na oblasť ľavej bočnej strany hrudníka k vzniku
zlomením rebier s ložiskovým roztrhnutím pohrudnice a prenesením energie nárazu
na ľavú podbránicovú oblasť (miesto anatomického uloženia sleziny v organizme)k vzniku trhlín púzdra a tkaniva sleziny s následným masívnym krvácaním do dutiny
brušnej priamo vedúcim k smrti. Znalci dali do pozornosti zlomeniny 8 a 9 rebra
v línii zadnej pazuchovej čiary vľavo, ktoré sú označené aj ako tzv. slezinové rebrá.

Na základe týchto faktov možno jednoznačne konštatovať, že zlomeniny rebier
s následným poranením sleziny vedúcim ku krvácaniu bezprostredne predchádzalo
smrteľnému krvácaniu do dutiny brušnej. Na základe vyšetrených okolností prípadu
v konfrontácii s nálezom pri vonkajšej a vnútornej prehliadke mohli poranenia
uvedeného charakteru vzniknúť aktívnym násilím, t. j. úderom tupým predmetom,

končatinou, prípadne kopnutím. S prihliadnutím na stav opitosti v čase smrti,
nemožno jednoznačne vylúčiť vznik zranení pádom ani nárazom na hrany alebo
rohy nábytku v domácnosti v stave významného ovplyvnenia alkoholom, prípadne
akcelerovaným pádom a následným nárazom na zraňujúci predmet pri sotení inou
osobou. V danom prípade, išlo o smrť násilnú, ktorá vznikla v priamej príčinnej
súvislosti s poranením ľavej strany hrudníka a brucha, mechanickým násilím tupého

charakteru s poranením sleziny a vykrvácaním do dutiny brušnej. V prípade, že by
poškodenej bola poskytnutá včasná lekárska pomoc, bolo možné život L.
zachrániť. Záverom tiež uviedli, že krvácanie, ktoré bez adekvátnej
lekárskej pomoci spôsobilo smrť L. C., však bolo jednoznačne navodené
poranením sleziny, pričom prípadná porucha v systéme zrážania krvi, mohla mať len

podporný význam. Znalec na hlavnom pojednávaní doplnil, že môže jednoznačne vylúčiť, že tieto
poranenia mohli vzniknúť pri poskytovaní prvej pomoci, či už by ju poskytoval laik alebo odborník,
nakoľko poranenia vznikli z bočnej strany, resuscitácia je orientovaná z prednej hrudnej časti. Došlo
jednak k stlačeniu a pomliaždeniu sleziny a následne prepichnutiu jej rebrom. Intenzita násilia bola
stredná pri rýchlej rýchlosti. Nemôže vylúčiť ako pôsobiaci predmet fľašu. Treba ju druhovo špecifikovať,

či je plastová, sklenená, vrúbkovaná. Aj fľaša plastová, naplnená, pod tlakom, mohla spôsobiť takéto
zranenie, môže to byť akýkoľvek tupohlavý predmet, hánky prstov, špička topánok, dno fľaše, pokiaľ má
čiastočne drsný povrch je spôsobilý spraviť ostatné odreniny. V komplexe pád na nábytok - je menej
pravdepodobné, že by všetky zranenia spôsobil jeden jediný pád. Muselo by ísť o veľmi opakované
pády. Poranenia sú aj na chrbtovej strane dolnej časti, na ľavej strane krku a čelovej oblasti hlavy.

V prípravnom konaní bol vypracovaný aj znalecký posudok na vyšetrenie
duševného stavu obžalovaného, zo záverov ktorého vyplýva, že u obžalovaného v dobe
spáchania trestného činu, ani v čase vyšetrenia znalci nezistili duševné ochorenie
v pravom slova zmysle t. j. psychózu. Konštatujú u neho emočne nestabilnú poruchu
osobnosti (psychopaticky štruktúrovanú osobnosť s prevažujúcimi rysmi emočnej

nestálosti), ktorá je z forenzneho hľadiska považovaná za poruchu trvalú, liečbou
neovplyvniteľnú. Obžalovaný chápe zmysle trestného konania. V čase spáchania
trestného činu mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie mohol
ovládať, jeho ovládacie schopnosti boli znížené len nepodstatne a rozpoznávacie
schopnosti boli zachované. Pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska

nepovažujú znalci za nebezpečný pre spoločnosť a nenavrhujú u neho žiadne
ochranné opatrenia. Zistili u neho syndróm závislosti od alkoholu 3-4 vývojovú fázu
podľa Jellineka, ktorá sa u neho prejavuje stratou kontroly v pití, sekundárnou
zmenou tolerancie a rozvinutou abstinenčnou symptomatikou po vynechaní
potrebnej dávky alkoholu. Závislosť na omamných a psychotropných látkach

znalcami zistená nebola. U obžalovaného nedošlo k takej degradácii jeho osobnosti,
ktorá by znižovala alebo celkom potláčala jeho schopnosť zdržať sa svojho konania.
Požitý alkohol v čase spáchania skutku mal deliberujúce - odbrzďujúce účinky na
správanie a konanie obžalovaného.

Z výsledkom psychologického vyšetrenia vyplýva, že intelektové schopnosti verbálneho charakteru
u obžalovaného zodpovedajú pásmu priemeru, neverbálne intelektové schopnosti sú znížené až
do pásma ĽMR, prítomné sú organické zmeny CNS. Osobnosť obžalovaného je akcentovaná v
zmysle emočnej lability, zvýrazneného intrapsychického napätia, známok zvýšenej agresivity, oslabenej
frustračnej tolerancie. Zvýraznené sú dominantné črty osobnosti, snaha po seba presadení, osobnostné

zameranie je extrovertované, je spoločenský, aktívny. Požívanie alkoholických nápojov má na jeho
správanie odbrzďujúci vplyv, dochádza
k oslabovaniu sociálnych zábran, v správaní je nedisciplinovaný, neprispôsobivý.
Známky psychotického ochorenia sa nepreukázali, kontakt s realitou je zachovaný,myslenie je dostatočne konvenčné. U obžalovaného je zachovaná schopnosť správne
a úplne vnímať sledované a prežívané udalosti, tieto si zapamätať a reprodukovať.
Neboli u neho zistené sklony k fantazijnému spracovaniu skutočností, k sugestibilite,

alibistickému spracovaniu situácie. U obžalovaného bola zistená tendencia prezentovať
sa v lepšom svetle (zvýšené lži skóre, rozdiely vo výpovediach medzi obžalovaným
a svedkami), chýba kritičnosť k svojmu správaniu, účelové spracovanie jednotlivých
údajov je pravdepodobné. Vzhľadom k osobe obžalovaného je možné očakávať
nápravu pri uložení trestu odňatia slobody, takýto trest môže u neho splniť

výchovný účel. Z psychologického hľadiská možné pohnútky k trestnej činnosti
súvisia s jeho akcentovanou osobnosťou s dominantnými črtami osobnosti,
egocentrickým prežívaním, zvýšenou intrapsychickou tenziou a oslabenou
frustračnou toleranciou. Prípadnú možnú recidívu vzhľadom na celkovú osobnosť
obžalovaného nie je možné vylúčiť.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil odborným vyjadrením znalca z odboru elektrotechniky L..
M. A. A.., pričom predmetom skúmania bol
mobilný telefón značky Nokia C5 čiernej farby, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX a SIM karta
od spoločnosti Telefonica 02 - SK s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, ktorej používateľom bola nebohá
L. C.. Súčasťou spisu je aj zápisnica o obhliadke tohto mobilného telefónu, z ktorej vyplýva, že nebohá

dňa XX.X.XXXX o 19.50. h uskutočnila hovor na tel. kontakt O..
ZodbornéhovyjadreniaO..N.Š.ksúdnejpitveL.C.,vyplýva,žepripitvenebohejL.C.bolozistenétržné
poranenie sleziny, zlomeniny rebier s roztrhnutím pohrudnice. Čas úmrtia stanovila dňa XX.X.XXXX o
21.50 h. príčinu smrti určila, krvácavý šok s vykrvácaním do dutiny brušnej pri tržnom poranení puzdra
a tkaniva sleziny.

Z prepisu zvukového záznamu z DVD nosiča vyplýva, že obžalovaný volal na linku 112 dňa XX.XX.XXXX
v čase o 22:15:43 h a 22:27:16 h.
Zo zápisnice o prehliadke tela obžalovaného spolu s fotodokumentáciou vyplýva, že obžalovaný dňa
01.06.2015 nemal na svojom tele žiadne zranenia.
Súd sa taktiež oboznámil so zápisnicou o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti rozsudku, a že ho spáchal obžalovaný W. C.. Obžalovaný poprel spáchanie
prejednávaného trestného činu, pričom na svoju obhajobu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by ho
zbavovali trestnej zodpovednosti zo spáchania predmetného skutku. Zo spáchanej trestnej činnosti je

obžalovaný usvedčovaný nepriamo výpoveďou svedka O. C., brata obžalovaného, ktorý uviedol, že
dňa XX.XX.XXXX okolo 19:50 h mu volala poškodená, že leží v posteli a že ju zbil, avšak meno mu
nepovedala, pričom mu povedala že ju bil fľašou na vodu. To, že poškodenú napadol fľašou obžalovaný
následne vyplýva z výpovedí svedkov M. T. dcéry obžalovaného, P. C., bývalej manželky obžalovaného
a O. T.. Svedkyňa M. T., uviedla, že brat obžalovaného O. C. jej povedal, že vie, kto to spravil, že to

bol jej otec (W.V. C.). Povedal jej, že poškodená mu volala a povedala mu, že obžalovaný ju zase zbil,
bil ju plastovou fľašou od minerálky, že si kryla hlavu ale že má asi polámané rebrá. Taktiež uviedla,
že jej O. C. povedal, „nie že ma prezradíš, lebo budem obvinený za krivé svedectvo," avšak jej doslova
povedal, že to urobil obžalovaný. Svedkyňa P. C., uviedla, že brat obžalovaného O. C., jej povedal, že
„to bol on, to bol on". Povedal jej tiež, že mu poškodená pred 20:00 h volala, a povedala mu do telefónu,

že ju obžalovaný mláti fľašou a pravdepodobne má dolámané rebrá.
Svedok O. T. uviedol, že O. C. im povedal, že vie, čo sa stalo, lebo mu poškodená nejako pred 20:00 h
telefonovala, že jej je zle, že leží v posteli, lebo ju obžalovaný zase zbil, a tento krát fľašou od minerálky.
O. C. mu presne povedal, že obžalovaný ju bil fľašou od minerálky po rebrách a že za to pôjde určite
do basy, že to posral.

V tejto súvislosti znalec O.. N. Ť., k mechanizmu vzniku zranenia u poškodenej uviedol, že nemôže
vylúčiť ako pôsobiaci predmet plastovú fľašu naplnenú pod tlakom, pričom intenzita násilia bola stredná
pri rýchlej rýchlosti. Znalec vylúčil pád poškodenej na nábytok, pretože by muselo ísť o veľmi opakované
pády. Poranenia sú aj na chrbtovej strane dolnej časti, na ľavej strane krku a čelovej oblasti hlavy. Z
vykonaného dokazovania taktiež vyplýva, že v čase, keď poškodená volala svedkovi O. C., iné osoby

okrem poškodenej a obžalovaného sa v byte nenachádzali.
Žalovaného trestného činu zabitia podľa § 147 ods. 1 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa dopustí, kto v úmysle
spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť a čin spácha čin uvedený v na
chránenej osobe. Objektom tohto trestného činu je ľudský život. Základná skutková podstata tohtotrestného činu postihuje úmyselné konanie, ktorým páchateľ konajúci v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu
na zdraví spôsobí z nedbanlivosti ťažší následok vo forme smrti. Nejedná sa o úmyselné usmrtenie,
pretože smrť nastala len v dôsledku páchateľovej nedbanlivosti. Z hľadiska subjektívnej stránky sa

vyžaduje nedbanlivosť vo vzťahu k spôsobeniu smrteľného následku. Podľa § 123 ods. 1 Tr. zák. ujmou
na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného. Podľa § 123 ods. 3
Trestného zákona sa ťažkou ujmou na zdraví rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie,
ktorou je zmrzačenie, strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti ochromenie údu, strata
alebopodstatnéoslabeniefunkciezmyslovéhoústrojenstva,poškodeniedôležitéhoorgánu,zohyzdenie,

vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, mučivé útrapy, alebo, porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Podľa
§ 123 ods. 4 Trestného zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa rozumie porucha, ktorá si
objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej 42 kalendárnych
dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa § 142 ods. 2 Tr.
zák. smrťou sa rozumie biologická smrť mozgu (cerebrálna smrť). Podľa § 139 písm. c) Tr. zák. sa
chránenou osobou rozumie blízka osoba. Podľa § 127 ods. 4 Tr. zák. sa blízkou osobu na účely tohto

zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec
a manžel, iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom
blízke len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako
ujmu vlastnú.

Z hľadiska úmyslu obžalovaného spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví postačuje zistenie, že vedel, že môže
svojím konaním takýto následok spôsobiť a bol s tým uzrozumený (§ 15 písm. b/ Tr. zák.). Na takéto
uzrozumenie možno usudzovať najmä z intenzity útoku, zo spôsobu jeho vykonania, predmetu ktorým
bol útok vedený a najmä proti ktorej časti tela útok smeroval. V danom prípade obžalovaný pri
strednej intenzite násilia pri rýchlej rýchlosti opakovane udieral poškodenú plastovou fľašou naplnenou

tekutinou do hrudnej oblasti, pritom jej spôsobil zlomeninu rebier s ložiskovým roztrhnutím pohrudnice
a prenesením energie nárazu na ľavú podbránicovú oblasť čím došlo k vzniku trhlín púzdra a tkaniva
sleziny s následným masívnym krvácaním do dutiny brušnej priamo vedúcim k smrti. Teda obžalovaný
bol uzrozumený s tým, že pri takto vedenom útoku môže spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví.

Na základe uvedeného potom súd konanie obžalovaného po právnej stránke kvalifikoval ako zločin
zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, nakoľko v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a spáchal čin na chránenej osobe - družke.

K osobe obžalovaného bolo zistené, že je na dôchodku, toho času zamestnaný v X. N. N. na

ekonomickej fakulte ako informátor. Z pracovného posudku vyplýva, že sa u neho nevyskytli prípady
porušenia pracovnej disciplíny. K jeho povahovým vlastnostiam patrí aj občasná výbušnosť medzi
spolupracovníkmi ako aj pri riešení zložitejších situácií. Všetky tieto drobné priestupky boli riešené na
mieste osobným rozhovorom. Doposiaľ priestupkovo prejednávaný nebol. Ako vyplýva z odpisu registra
trestov doposiaľ súdne trestaný nebol.

Obžalovanému bol ukladaný trest podľa § 147 ods. 2 Tr. zák., kde mu hrozil trest odňatia slobody deväť
rokov až dvanásť rokov.

Pri úvahách o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad

ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák.. Ďalej súd vychádzal z okolností prípadu, jeho následku, z možnosti
nápravy, osobných pomerov obžalovaného a skúmal aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť
na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Obžalovanému
poľahčovalo, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák.,

priťažujúce okolnosti súd nezistil. Podľa 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností
znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Vzhľadom k tomu, že
u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností znížila sa horná hranica trestnej sadzby
na 11 rokov. Na základe týchto skutočností potom súd rozhodoval o potrestaní osoby obžalovaného.
Súd sa zaoberal možnosťou aplikácie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu za podmienok uvedených

v ustanovení § 39 ods. 1 Tr. zák., avšak dospel k záveru, že podmienky na takýto postup nie sú
splnené.Zadanéhostavupotomsúdobžalovanémuuložiltrestodňatiaslobodynasamejspodnejhranici
trestnej sadzby vo výmere deviatich rokov, pričom takto vymeraný trest nemožno podmienečne odložiť.
Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý sa vykonávadiferencovane v troch stupňoch, podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu
odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol

uložený za úmyselný trestný čin, vzhľadom k tomu, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu
odňatia slobody, preto ho na výkon trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. Tr .por., ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu,
uvedenú v § 46 ods. 1 ,

uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.
Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú
škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku
rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej
úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

Do trestného konania sa s nárokom na náhradu škody pripojila splnomocnená zástupkyňa S. R. A.,
ktorá uviedla, že poškodená L. C. bola v čase skutku poistencom ich zdravotnej poisťovne. V súvislosti
s výjazdom lekárskej služby prvej pomoci uhradila ich poisťovňa zmluvnému poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti za predmetný výjazd k poškodenej sumu vo výške 12,64 eur. Do trestného konania sa
pripojil aj poškodený A. C. syn nebohej L. C., ktorý si uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 90.000 eur,

pričom stanovenie jej výšky bližšie nezdôvodnil.

Súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody v prospech S. R. A., V..Z.. vo výške 12,64 eur, ktorá bola zo
strany poisťovne uhradená zdravotníckym zariadeniam v súvislosti s hradením nákladov na poskytnutie
zdravotnej starostlivosti poškodenej, v súlade s rozpisom nákladov.

K uplatnenej nemajetkovej ujme zo strany poškodeného A. C. súd pripomína, že u trestného
činu, za ktorý bola uznaná vina v tomto prípade vyčíslenie škody nie je obligatórnou súčasťou
definovania objektívnej stránky trestného činu. Pri určení konkrétnej výšky peňažného zadosťučinenia
- nemajetkovej ujmy v rámci tzv. voľnej úvahy súdu avšak v súlade s princípom spravodlivosti musí

súd prihliadnuť na najrôznejšie momenty, pritom musí vychádzať vždy z čo najúplnejšieho skutkového
stavu a opierať sa o preskúmateľné konkrétne hľadiská. Objektívne posúdenie prípadov uvedených
poškodených vyžaduje ďalšie dokazovanie a rozbory, ktoré presahujú potreby trestného stíhania,
neprimerane ho predlžujú a v zásade pri takto komplikovaných skutkových i právnych úvahách z inej
oblasti, než oblasti trestného práva, by odpovede súvisiace s vyriešením oprávnenosti nárokov i ich

výpočtami mal dať civilný proces. Na základe uvedeného súd poškodeného A. C. s nárokom na
nemajetkovú ujmu odkázal na civilný proces. Súd záverom pripomína, že po právoplatnosti rozsudku
má poškodený právo na odškodnenie v zmysle zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje,

v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci,
osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli.

Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.