Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. september 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37Er/389/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112209960
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2112209960.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SR-Krajské riaditeľstvo PZ v
Trnave, Kollárova 31, 917 02 Trnava, IČO: 00 735 825, proti povinnému: N.. Š. Š., N.. XX.XX.XXXX, D..
XX.XX.XXXX, N. A. Š. F. XXXX/X, XXX XX C., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Roman Liščák,
Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, o vymoženie sumy 200,00 EUR a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 41,39 EUR
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 132766 zo dňa 24.05.2012 bol súdny exekútor JUDr. Ing.
Roman Liščák v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe
vykonateľného rozkazu o uložení sankcie vydaného ODI, Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, č.k.
ORPZ-TT-ODI2-1818/2011 zo dňa 30.11.2011.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorý v rozsudku z 13.mája 2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 konštatoval, že „úmrtie povinnej v priebehu

exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom
na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti
vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného
poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv
a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého
dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo

právoplatne zastavené pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností
poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný a preto by použitie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre
zastavenie exekúcie bolo nesprávne.

Nakoľko má súd za preukázané, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť,
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57

ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, preto v súlade s vyššie uvedeným exekúciu zastavil.Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za

stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Podľa § 203
ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže
uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203
ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.09.2009 (ďalej len „vyhláška“).
Exekúcie, ktorých výkon bol začatý do 30.4.2008, sa riadia znením vyhlášky účinným do 30.4.2008. V

zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo predmetné exekučné konanie dňom 24.04.2012, kedy
bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi, z toho dôvodu sa táto exekúcia riadi
znením vyhlášky účinným od 01.09.2009.

Súdny exekútor spolu s podnetom na zastavenie exekúcie doručil tunajšiemu súdu vyčíslenie trov

exekúcie vo výške 51,66 EUR (odmenu vo výške 33,19 EUR, náhrada hotových výdavkov v zmysle §
22 vyhlášky, náhrada za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky a 20% DPH).

Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania
exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z

vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Podľa
ods. 2 rovnakého ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Súd súdnemu exekútorovi priznal minimálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky za výkon exekučnej

činnosti v celkovej požadovanej výške 33,19 EUR.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky,
ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne
preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými
doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne

súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o
poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých
listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho
exekútorajasnevyplýva,žesitakétohotovévýdavkyuplatňujeajvsúvislostisinýmexekučnýmkonaním
a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré

mu reálne vznikli iba raz.

Súdny exekútor si v časti náhrady hotových výdavkov uplatnil náhradu za vydanie kópie listiny zo spisu
s vyznačenou zhodou a za poštovné spolu vo výške 3,26 EUR. Súd priznal súdnemu exekútorovináhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 1,30 EUR (za doručenie upovedomenia
povinnému), nakoľko súd mal za preukázané vynaloženie uvedeného výdavku v exekučnom spise.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi inú náhradu hotových výdavkov z toho dôvodu, že sa v spise

nenachádzali žiadne dokumenty, ktoré by preukazovali výšku ich poplatku, resp. zrealizovanie týchto
úkonov si súdny exekútor mohol uplatňovať aj v súvislosti s iným exekučným konaním.

Podľa § 23 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v
mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do

tohto miesta a späť.

Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času pre doručovanie písomností v zmysle § 23 vyhlášky
vo výške 6,60 EUR. Z takéhoto postupu súdneho exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor si
náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami, v prípade, že v rámci
jedného úkonu vykonaného v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekučného úradu alebo kancelárie doručí

písomnosti súvisiace s inými exekučnými konaniami. Súd nemá z exekučného spisu preukázané, že
súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len písomnosť súvisiacu s jedným exekučným konaním,
resp. ak doručoval písomnosti súvisiace s rôznymi exekučnými konaniami, uplatnil si náhrada za
stratu času len v jednom exekučnom konaní. V takýchto prípadoch súd nemá za preukázané, že tieto
úkony (doručovanie) boli skutočne realizované. Pokiaľ ide o vrátenie poverenia, súd nepriznal súdnemu

exekútorovi náhradu za stratu času, nakoľko, tento úkon nebol ešte vôbec uskutočnený. Vzhľadom na
vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky nepriznal.

Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej

hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd
mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 vyhlášky a náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky
o 20% DPH zo sumy 34,49 EUR v celkovej sume 6,90 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd
súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade so zákonom č. 222/2004
o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.

Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti v celkovej požadovanej výške
41,39 EUR, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia exekúcie je prípustné odvolanie.

Proti výroku o trovách exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Odvolanie je možné podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu
smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.