Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. október 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5Cpr/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816208047
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816208047.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: B. X., nar. X.X.XXXX,

bytom W., O. XXX/X, zastúpeného JUDr. Romanom Henčelom, advokátom v Prievidzi, G. Švéniho
8, proti žalovanému: ContiTech Vibration Control Slovakia s.r.o., so sídlom v Dolných Vesteniciach,
Gumárenská 395/19, IČO: 36 322 792, zastúpeného JUDr. Alenou Pečenkárovou, advokátkou v Pažiti
č. 188, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd štátu p r i z n á v avoči žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100%.

III. Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému pôvodne domáhal určenia, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zo dňa 24.4.2016, ktoré mu bolo dané zo strany žalovaného, je neplatné. Súčasne
sa domáhal aj zaplatenia náhrady mzdy vo výške 775,32 eur za obdobie od 20.5.2016 do dňa, kedy mu
žalovaný umožní pokračovať v práci. V priebehu konania žalobu zmenil tak, že sa domáhal určenia, že
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25.4.2016, ktoré mu bolo dané zo strany žalovaného,
je neplatné a zároveň sa domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady mzdy vo výške 775,32 eur za

obdobie od 23.5.2016 do dňa, kedy mu žalovaný umožní pokračovať v práci. Žalobu zdôvodnil tým, že
u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.2014, v zmysle ktorej mal vykonávať
dohodnutý druh práce špecifikovaný v bode 3 pracovnej zmluvy. Pracovný pomer bol dohodnutý na
dobu určitú do 31.12.2014. Keďže prácu s vedomím zamestnávateľa vykonával aj po tomto termíne,
pracovný pomer sa zmenil na pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú. Dňa 25.4.2016 mu žalovaný
oznámil, že s ním končí pracovný pomer okamžite z dôvodu údajného hrubého porušenia pracovnej
disciplíny. Zo strany žalovaného mu však nebola doručená žiadna písomnosť, ktorá by tieto skutočnosti

obsahovala, a táto písomnosť mu nebola doručená doposiaľ. Z obsahu potvrdenia o zamestnaní zistil,
že pracovný pomer s ním bol skončený podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. V konaní žalobca
uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné z dôvodu, že podľa č. 92 Kolektívnej
zmluvy nemožno považovať za neplnenie povinností, ak zamestnanec odmietne vykonávať prácu, o
ktorej sa dôvodne domnieva, že bezprostredne ohrozuje život a zdravie jeho alebo zamestnancov,
alebo je v rozpore s platnými predpismi a ak o tom informoval svojho nadriadeného. Poukázal na to,
že v čase skončenia pracovného pomeru nemal žiaden relevantný výstup o tom, že práca, ktorú mal

vykonávať, neohrozuje jeho zdravie. Podľa jeho názoru nebolo preukázané, že by hrubým spôsobom
porušil pracovnú disciplínu a uviedol, že vykonávať prácu odmietli rovnako aj iní zamestnanci a len s ním
bol pracovný pomer skončený okamžite. Podľa žalobcu až na porade dňa 25.4.2016 bol oboznámený s
tým, že pri obsluhe dvoch lisov nedochádza k ohrozeniu jeho života a zdravia a zo strany žalovaného munebola daná možnosť zmeniť správanie, keďže v rovnaký deň s ním bol okamžite skončený pracovný
pomer. V danom prípade teda žalovaný nepreukázal, že by sa dopustil hrubého porušenia pracovnej
disciplíny, nakoľko nie každé porušenie pracovnej disciplíny možno kvalifikovať ako hrubé.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom považoval za
platné. Uviedol, že žalobca si spočiatku plnil svoje pracovné povinnosti riadne, a to až do októbra 2015,
kedy prvýkrát porušil svoje pracovné povinnosti, o čom bol spísaný záznam, ktorý si žalobca odmietol
prevziať. Následne žalobca začal porušovať pracovnú disciplínu tým, že neustále odmietal vykonávať

práce, ktoré mu zamestnávateľ dával a ktoré neboli v rozpore so všeobecne záväznými predpismi a
boli v súlade s jeho pracovným zaradením, t.j. týkali sa pracovnej činnosti gumár lisovanie, obsluha.
Žalovaný nesúhlasil s tým, že by žalobca podľa pracovnej zmluvy mal obsluhovať len 1 lis, nakoľko v
pracovnej zmluve má žalobca dohodnutý len druh práce a miesto výkonu práce, nie však počet strojných
zariadení, ktoré má obsluhovať. Žalovaný uviedol, že žalobca trvale neakceptoval technologický predpis
schválený zamestnávateľom a odmietal vykonávať obsluhovanie kombinácie dvoch lisov s nakladačom

aj napriek tomu, že bol zamestnávateľom viackrát upozornený na porušenie pracovnej disciplíny.
Takéhoto porušenia pracovnej disciplíny sa dopustil v dňoch 30.3.2016, 3.4.2016, 5.4.2016 a 21.4.2016,
t.j. v priebehu polroka sa dopustil 5-krát porušenia pracovnej disciplíny. Každé porušenie s ním bolo
prerokované, bola mu daná možnosť vyjadrenia a nápravy správania. Sústavné a reťazové porušovanie
pracovnej disciplíny žalobcom malo veľmi zlý vplyv na ostatných jeho spolupracovníkov a nebol u neho

predpoklad, že by svoje správanie prehodnotil a začal si plniť svoje pracovné povinnosti tak, ako mu
určoval Zákonník práce a pracovný poriadok CTVC Slovakia s.r.o.. Z uvedeného dôvodu preto žalovaný
pristúpil k rozviazaniu pracovného pomeru so žalobcom jednostranne. Žalobca odmietal akékoľvek
vyjadrenia a prevzatie zápisov z porušenia pracovnej disciplíny. Pred skončením pracovného pomeru
žalovaný požiadal o prerokovanie návrhu na okamžité skončenie pracovného pomeru aj príslušný DV

ECHOZSR,odborovývýbortútožiadosťdňa22.4.2016prerokovaladalsúhlaskokamžitémuskončeniu
pracovného pomeru so žalobcom. Žalovaný uviedol, že žalobca si odmietol prevziať okamžité skončenie
pracovného pomeru, ktoré mu bolo doručované na pracovisku za prítomnosti p. V. U. a Ing. S. dňa
25.4.2016. V súvislosti s tvrdením žalobcu o tom, že žalobca nemal vedomosť o tom, že práca, ktorú
má vykonávať, neohrozuje jeho zdravie, žalovaný uviedol, že žalobca bol o tejto skutočnosti poučený,

a to už skôr ako dňa 25.4.2016, keď sa v októbri 2015 vykonávali na pracovisku žalobcu prvé merania.
Poukázal na to, že k dispozícii má pracovnú zdravotnú službu (ďalej „PZS“), od ktorej má protokoly o
meraní záťaže na pracovisku zo dňa 8.10.2015 a o výsledkoch týchto meraní bol žalobca informovaný
aj na predchádzajúcich poradách. Žalovaný ďalej uviedol, že pracovný pomer skončil aj s ďalšími
zamestnancami, títo však boli v skúšobnej dobe, ale dôvod skončenia pracovného pomeru bol rovnaký,

ako u žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ sa žalobca domnieval, že zaradením na predmetnú
prácu dochádza k ohrozeniu jeho zdravia už v čase, keď bol upozorňovaný na porušenie pracovnej
disciplíny, mohol to už vtedy uviesť, avšak neurobil to. Prípad žalobcu riešil aj odborový zväz, ktorý sa
snažil dosiahnuť so žalobcom zmier, ale bezvýsledne.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, svedkov O. O., Q. V., Y. X., Bc. B. E.,
Ing. Q. Q., Ing. V. S., Y. S., Y. W., oboznámením obsahu výpisu z obchodného registra žalovaného,
pracovnej zmluvy žalobcu so žalovaným zo dňa 1.7.2014, potvrdenia o uzavretí pracovného pomeru
na dobu neurčitú, potvrdenia o zamestnaní žalobcu, oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní
zo dňa 16.5.2016 a vyjadrenia žalovaného k tomuto oznámeniu, doplnenia žaloby zo dňa 27.6.2016,

výplatných pások žalobcu za obdobie január až marec 2016, vyjadrenia žalovaného zo dňa 19.7.2016,
5.6.2017, upozornení na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 2.11.2015, 30.3.2016, 4.4.2016,
6.4.2016, 22.4.2016, žiadosti o prerokovanie návrhu na okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
14.4.2016, súhlasu Základnej odborovej organizácie ECHOZ odborového zväzu pri Vegum a.s. Dolné
Vestenice zo dňa 22.4.2016, okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 22.4.2016, zápisu z

návštevy žalobcu u žalovaného dňa 28.4.2016, stanoviska žalobcu zo dňa 25.7.2016, kolektívnej zmluvy
na roky 2014-2017, sťažnosti na pracovné podmienky na ostrove VIT, oznámenia žalovaného zo dňa
18.1.2016, fotografie pracoviska u žalovaného, kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík vydanej
PZS, vyhodnotenia nameraných časov cyklu, výkazu práce B. B. zo dňa 21.12.2016, potvrdenia o
poberaní ošetrovného a materského príspevku žalobcom, rodného listu malol. S. X., stanoviska JUDr. P.

zo dňa 13.6.2017, protokolu zaškolenia žalobcu, skončenia pracovného pomeru s Y. Q. zo dňa 7.4.2016,
smernice - Kvalifikačného katalógu FT F26 g.DOC, pracovného poriadku žalovaného, karty zaškolenia
zamestnanca, prezenčnej listiny zo stretnutia so zamestnancami SSC-VIT, vyjadrenia k vyhodnoteniu
fyzickej záťaže na pracovisku Produkcia IV., hodnotenia fyzickej záťaže zo dňa 8.10.2015, zápisu zostretnutia so zamestnancami dňa 5.11.2015, zápisu zo dňa 20.1.2016, zápisu z porady zo dňa 2.3.2016,
zápisu zo stretnutia so zamestnancami dňa 25.4.2016, prehlásenia žalobcu zo dňa 1.7.2014, vyjadrenia
žalobcu zo dňa 12.9.2017 a žalovaného zo dňa 26.9.2017, ako aj oboznámením obsahu ostatného

spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Žalobca nastúpil do pracovného pomeru u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.2014
na pozíciu „gumár v trojzmennej nepretržitej prevádzke obsluha strojného zariadenia pri lisovaní,
kompletácii a ručné alebo strojové opracovanie výrobkov a ich kontrola - bližšie činnosti sú uvedené v

smernici EPÚ FT XXXFXXg.DOC“. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2014 so skúšobnou
dobou do 1.10.2014. Po uplynutí dohodnutej doby žalobca aj naďalej s vedomím žalovaného pokračoval
v práci, v dôsledku čoho došlo k uzavretiu pracovného pomeru na dobu neurčitú, čo žalovaný potvrdil
žalobcovi písomne dňa 6.2.2015. Dňa 2.11.2015 bolo žalobcovi vystavené upozornenie na porušenie
pracovnej disciplíny z dôvodu, že dňa 28.10.2015 na 3. zmene si na výkaz práce žalobca vykázal prestoj
- výmena koláča v čase od 2.30 hod. do 2.45 hod., pričom zo záznamu zo stroja stroj v tomto čase lisoval

a bol predčasne odstavený. Žalobca bol upozornený, že v prípade opätovného porušenia pracovnej
disciplíny s ním bude rozviazaný pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. e) alebo § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce. Žalobca si toto upozornenie dňa 2.11.2015 odmietol prevziať. Následne boli v dňoch
30.3.2016, 4.4.2016, 6.4.2016 a 22.4.2016 vystavené upozornenia na závažné porušenie pracovnej
disciplíny žalobcovi pre porušenie pracovných povinností vyplývajúcich zo Zákonníka práce (§ 81písm.

a/), pracovného poriadku žalovaného - bodu 4.5.1. tým, že žalobca dňa 30.3.2016, 3.4.2016, 5.4.2016
a 21.4.2016 odmietol obsluhovať kombináciu dvoch lisov s nakladačom, čo je podľa bodu 4.5.3.4.1
pracovného poriadku považované za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. V upozornení zo
dňa 22.4.2016 je uvedené, že ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny a v prípade žalobcu ide už
o reťazovité závažné porušovanie pracovnej disciplíny. V každom upozornení na porušenie pracovnej

disciplíny žalovaný žalobcu súčasne upozornil, že v prípade opätovného porušenia pracovnej disciplíny
s ním bude rozviazaný pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. e) alebo § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce. Všetky uvedené upozornenia si žalobca odmietol prevziať.

5. Listom zo dňa 14.4.2016 žalovaný požiadal odborovú organizáciu (DV ECHOZ SR pri VEGUM a.s.,

Dolné Vestenice) o prerokovanie návrhu na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom pre
závažné porušenie pracovnej disciplíny - sústavné odmietanie obsluhovať kombináciu dvoch lisov s
nakladačom, hoci bol opakovane upozornený na závažné porušenie pracovnej disciplíny. Základná
odborová organizácia ECHOZ listom zo dňa 22.4.2016 oznámila, že v uvedený deň prerokovala návrh
žalovaného a dáva súhlas na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom.

6. Dňa 22.4.2015 žalovaný vypracoval okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom podľa §
68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, za ktoré sa
v súlade s pracovným poriadkom žalovaného pokladá skutočnosť, že žalobca si, napriek opakovaným
viacerým upozorneniam zamestnávateľa na závažné porušenie pracovnej disciplíny, sústavne neplnil

svoje pracovné povinnosti, t.j. reťazovite odmietal obsluhovať kombináciu dvoch lisov s nakladačom,
a to i napriek tomu, že na túto skutočnosť bol vopred upozornený. Žalovaný v okamžitom skončení
pracovného pomeru uviedol, že takéto porušovanie pracovnej disciplíny má veľmi zlý vplyv na ostatných
spolupracovníkov. Z výpovedí žalobcu, ako aj svedkov Bc. B., Ing. Q. a Ing. V. bolo zistené, že okamžité
skončenie pracovného pomeru žalovaný oznámil a doručoval žalobcovi dňa 25.4.2016 na pracovisku

po ukončení porady, na ktorej sa žalobca zúčastnil, pričom žalobca odmietol písomné vyhotovenie
okamžitého skončenia pracovného pomeru prevziať.

7. Zo zápisu zo dňa 28.4.2016 vyplýva, že žalobca sa v uvedený deň dostavil do areálu závodu
žalovaného, informoval sa na vybavenie výstupných formalít, domáhal sa kópie okamžitého skončenia

pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru mu bolo dané k nahliadnutiu, žalobca sa
domáhal vziať si dokument bez podpisu o prevzatí, čo mu umožnené nebolo. V súvislosti s tým slovne
napadol p. E., snažil sa jej dokument z ruky vytrhnúť. Na hluk sa do kancelárie dostavili p. S. a p. Y.,
žalovaný bol upozornený, aby sa správal slušne, na čo svoj postoj zmenil, začal sa vyhrážať súdom. Z
areálu žalovaného bol vyvedený.

8. Dňa 23.5.2016 bol žalovanému doručený list žalobcu zo dňa 16.5.2016, ktorým oznamoval, že
okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné, nakoľko mu nebolo doručené, a napriek
jeho žiadosti mu nebolo dané ani k nahliadnutiu. Zároveň žalovanému oznámil, že trvá na tom, abyho ďalej zamestnával. Listom č. 21/AP/2016 žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne žalobcovi
oznámil, že žalobca si je vedomý všetkých skutočností, ktoré žalovaného viedli k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru, žalovaný na tomto skončení pracovného pomeru trvá a okamžité skončenie

pracovného pomeru považuje za platné.

9. Žalobca v konaní poukazoval na to, že v okamžitom skončení pracovného pomeru je dôvod skončenia
pracovnéhopomeruvymedzenýtak,žeišlozostranyžalobcuoopakovanéodmietnutievykonávaťprácu
na dvoch lisoch súčasne a z priložených dokladov vyplýva, že sa jednalo o 5 prípadov v mesiaci apríl

2016, kedy žalobca odmietol vykonávať prácu súčasne na dvoch lisoch. V súvislosti s tým poukázal na
znenie pracovnej zmluvy, kde podľa neho takýto výkon práce nebol dojednaný. Súčasne uviedol, že v
bode 92 Kolektívnej zmluvy sa uvádza, že nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny, ak
zamestnanec odmietne vykonávať prácu, o ktorej sa dôvodne domnieva, že bezprostredne ohrozuje
život a zdravie jeho alebo zamestnancov, alebo je v rozpore s platnými predpismi, ak o tom informoval
okamžite svojho nadriadeného. V súvislosti s tým poukázal na list z apríla 2016 adresovaný žalovanému,

kde sa okrem iného uvádza, že zamestnanci sú pod vyhrážkami nútení vykonávať prácu, ktorá ohrozuje
ich život a zdravie a toto považujú za porušenie predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Žalovaný teda podľa neho nemal dôvod skončiť s ním pracovný pomer okamžite. Uviedol, že žalovaný
v konaní predložil doklad, podľa ktorého bol až dňa 25.4.2016 informovaný o tom, že pri obsluhe dvoch
lisov nedochádza k ohrozeniu jeho života a zdravia a k zmene jeho správania mu nebola daná možnosť,

pretože v ten istý deň s ním bol pracovný pomer skončený okamžite. Žalovaný uviedol, že práca lisára
spočíva v nakladaní kovových častí do formy, čo váži asi 5 - 6 kg, naloženú formu potom prenášal do lisu,
prstami to vytlačil a musel skontrolovať, či všetko dobre zapadlo. Tento úkon, resp. „ťah“ mal urobiť za
pracovnú zmenu 150-krát a popri tom aj doplniť gumovú zmes v lise, ak bolo treba, čo predstavovalo cca
25 kg. Keď mal obsluhovať dva lisy súčasne, bolo potrebné urobiť za pracovnú zmenu vyše 260 ťahov

a hoci bol daný automat, ktorý za neho kovové súčasti do formy naložil, stále musel nosiť nakladače,
ktoré vážili cca 6 kg. Podľa jeho názoru teda išlo o fyzicky namáhavú prácu. Žalobca v konaní uviedol,
že majstrovi povedali, že túto prácu robiť nebudú, pretože to vplýva na ich zdravie. Z jeho výpovede
vyplynulo, že upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny si nepreberal a nepodpisoval ich, pretože to
nepovažoval za porušenie pracovnej disciplíny. Uviedol, že po tom, čo s ním žalovaný skončil pracovný

pomer, nastúpil v rámci 7-dňovej ochrannej doby na materskú dovolenku, a to až do 12.11.2016 a v
októbri 2016 sa zamestnal u súčasného zamestnávateľa.

10. Žalovaný argumentoval, že predtým, než uložil povinnosť zamestnancom obsluhovať dva lisy
súčasne, zakúpil automat, ktorý zamestnancom pomáha tým, že namiesto nich vkladá do foriem

kovové súčasti kompletného výrobku a úlohou zamestnanca je len vložiť formu do automatu, vizuálne
skontrolovať, či kovové súčasti sú dobre uložené, a formu aj s kovovými časťami vybrať a vložiť do lisu.
Zamestnancom tak odbudla povinnosť kovové komponenty manuálne do foriem vkladať. V súvislosti s
tým vykonal normovanie práce, z ktorého vyšlo, že zamestnanci sú schopní vykonávať prácu na dvoch
lisoch, pričom im zostáva zachovaná prestávka v práci v rozsahu 30 minút a majú aj 20 minút osobného

voľna. Ako zamestnávateľ teda vytvoril zamestnancom pracovné podmienky, aby prácu na dvoch
lisoch mohli vykonávať a z jeho strany vôbec nedochádza k porušovaniu bezpečnostných predpisov.
Poukázal na to, že na pracovisku existuje zdravotná pracovná služba, ktorá posudzuje zdravotné riziká
pri výkone jednotlivých prác. Táto vykonala aj merania záťaže na pracovisku dňa 8.10.2015 a o výsledku
meraní bol žalobca informovaný aj na poradách, ktoré predchádzali porade dňa 25.4.2016. Žalovaný

poukázal na to, že v súčasnosti prácu na dvoch lisov u neho bežne vykonávajú aj ženy, čo svedčí o
tom, že nejde o namáhavú prácu. Uviedol tiež, že v čase, keď žalobca k nemu nastúpil, nebol ešte
zakúpený automat na ukladanie kovových komponentov, a vtedy obsluhoval len jeden lis. V súvislosti
so sťažnosťou zamestnancov uviedol, že celý problém spočíval v tom, že zamestnanci chceli byť
viac finančne ohodnotení. Niektorí zo zamestnancov, ktorí sťažnosť podpísali, sa na pracovisko vrátili,

obsluhujú dva lisy a bez problémov plnia normu. Žalovaný v konaní uviedol, že porušenie pracovnej
disciplíny zo strany žalobcu musel posúdiť ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny, keďže žalobca
viackrát pracovnú disciplínu porušil tým, že odmietol vykonať určenú prácu. Poukázal na to, že jeho
pracovný poriadok považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny aj menej závažné porušenia
pracovnej disciplíny, pokiaľ k takémuto porušeniu došlo minimálne trikrát a zamestnanec bol písomne

upozornený.

11. Z výpovedí svedkov O. O., Q. V. a Y. X., bývalých zamestnancov žalovaného, bolo zistené, že
všetci pracovali aspoň určitý čas na pracovnej zmene spolu so žalovaným v pracovnom zaradení lisár.Svedkovia uviedli, že práca na dvoch lisoch súčasne bola fyzicky dosť náročná a nebola ohodnotená;
žiadali, aby dostali aspoň nejaké príplatky a túto prácu odmietali robiť. Svedok O. a V. uviedli, že
keď zamestnanci odmietli prácu na dvoch lisoch súčasne, bolo im dané upozornenie na porušenie

pracovnejdisciplíny.SvedokO.uviedol,žetakétoupozornenienepodpísalaaniostatnítonepodpisovali.
V súvislosti so sťažnosťou, ktorú zamestnanci dávali zamestnávateľovi, svedok O. uviedol, že bola
podávaná z dôvodu, že išlo o prácu s veľkou fyzickou záťažou a museli robiť raz toľko ako predtým.
SvedokV.vtejtosúvislostiuviedol,žedôvodomsťažnostiboloto,žedošlokzvýšeniupráce,ktoránebola
ohodnotená, a z dlhodobého hľadiska to podľa jeho názoru nebolo únosné ani po zdravotnej stránke.

Svedok X. uviedol, že sťažnosť bola spísaná pre namáhavosť práce a to, že sú s ňou spojené zdravotné
problémy. Uviedol, že podľa jeho názoru on dostal výpoveď preto, že túto prácu odmietol robiť a aby to
slúžilo ako odstrašujúci príklad. Svedok O. uviedol, že upozornenia dostal možno tri a potom sa rozhodol
sám odísť od žalovaného a počul o tom, že ešte asi dvaja zamestnanci dostali skončenie pracovného
pomeru pre odmietanie práce na dvoch lisoch, okrem žalobcu. Svedok V. sa nevedel vyjadriť, či z tohto
dôvodu bol skončený pracovný pomer aj s inými zamestnancami ako so žalobcom, mal vedomosť o tom,

že nejakí ľudia prepustení boli a predpokladal, že to bolo pre tento dôvod.

12. Svedkyňa Bc. B. E., vedúca personálneho oddelenia žalovaného, vo výpovedi uviedla, že na
žalobcu dostala od kolegov v októbri 2015 upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a potom jej
boli doručené v ďalšom období aj ďalšie upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny. Vzhľadom k

tomu, že išlo o opakované porušenia pracovnej disciplíny, v spolupráci s vedúcim segmentu a vedúcim
výroby navrhovali skončenie pracovného pomeru so žalobcom pre sústavné porušovanie pracovnej
disciplíny. Po obdržaní stanoviska odborovej organizácie okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
doručované žalobcovi na pracovnej porade s využitím ust. § 38 Zákonníka práce, teda doručovania
písomností na pracovisku, a to za prítomnosti p. S. a p. Q.. Žalobcovi bolo vysvetlené, že ide o okamžité

skončenie pracovného pomeru, tento si jeho písomné vyhotovenie pozrel aj prečítal, následne však
odmietol podpísať jeho prevzatie s tým, že on má osobné voľno a svedkyňa mu nemá čo doručovať.
Svedkyňa uviedla, že na porade bolo zamestnancom podávané vysvetlenie k práci na dvoch lisoch,
nešlo však o prvú takú poradu, toto im bolo vysvetľované viackrát a až potom bolo zamestnancom
dávané upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že okrem

žalobcu bol skončený pracovný pomer ešte s p. X. a p. Q., žalobca bol až tretí; s ďalšími pracovný pomer
nebol skončený, nakoľko nemali až toľko upozornení. Svedkyňa tiež uviedla, že ešte začiatkom januára
2016 prišla prvá sťažnosť zamestnancov v súvislosti s požiadavkou obsluhy dvoch lisov a v súvislosti
s tým sa robila porada, kde bola situácia vysvetľovaná, boli robené snímky pracovného času a nastúpil
normovač. Robili sa aj ďalšie porady.

13. Svedok Ing. Q. Q., vedúci výroby u žalovaného, vo výpovedi uviedol, že v súvislosti s odmietaním
obsluhy dvoch lisov zamestnancami robili časovú snímku a bolo zistené, že pracovisko je vhodné a
norma sa dá stihnúť. Na pracovisku sa pravidelne robia bezpečnostné previerky a majú tiež pracovnú
zdravotnú službu, ktorá hodnotí záťaž na pracovisku. Uviedol, že situáciu zamestnancom vysvetľovali na

stretnutídňa2.3.2016,bolioboznámeníajsčasovousnímkouadohodlisa,žepočetcyklovnajedenstroj
znížia na 136 cyklov. V súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru so žalobcom uviedol, že
tento dostal 5 upozornení na porušenie pracovnej disciplíny, z čoho 4 boli pre odmietnutie obsluhy dvoch
lisov. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručované na konci porady konanej za
prítomnosti konateľov žalovaného. Keď žalobca videl, o aký dokument ide, vyjadril sa, že má pracovné

voľno a nič si neprevezme.

14. Svedok Ing. V. S., vedúci produkčnej skupiny 3 a 4 u žalovaného, v konaní uviedol, že v roku
2015 žalovaný zakúpil zariadenie, ktoré nakladalo kovové dielce do šablón, čo predtým museli robiť
zamestnanci ručne. Zároveň boli vykonané merania zdravotnej pracovnej služby a bezpečnostných

technikov a potom bolo toto zariadenie zaradené do výroby. So zamestnancami mali viaceré stretnutia,
kde ich oboznámili, že práca - obsluha dvoch lisov - vyhovuje z pohľadu bezpečnosti. Zamestnanci
však túto prácu odmietali robiť, ale nakladacie zariadenie využívali pri práci s 1 lisom, v dôsledku čoho
mali viac voľného času. Keď aj po vysvetľovaní situácia pretrvávala, rozhodli sa to riešiť tak, že dávali
písomné upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny. Následne potom bol skončený pracovný pomer

s p. X. a p. Q. v skúšobnej dobe a so žalobcom, ktorý mal najviac upozornení na porušenie pracovnej
disciplíny, bol pracovný pomer skončený okamžite. Svedok potvrdil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru bolo žalobcovi doručované po skončení porady dňa 25.4.2016, žalobca si ho aj prečítal, alerozhodol sa tento doklad neprevziať, vyjadril sa, že to nepodpíše a on ani nie je v práci. Svedok uviedol,
že žalobcovi boli povedané aj dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru.

15. Svedok Y. S., zmenový majster u žalovaného a priamy nadriadený žalobcu, vo výpovedi uviedol, že
žalobca dostával upozornenia na porušovanie pracovnej disciplíny z dôvodu, že odmietal obsluhovať
dva lisy a jedno upozornenie mal z dôvodu, že do výkazu o fonde pracovného času uviedol nepravdivé
údaje. Zamestnanci spočiatku odmietali prácu na dvoch lisoch preto, že žiadali príplatok 2,- eurá na
hodinu za obsluhu dvoch lisov a až po nejakej dobe, keď sa robili pohovory alebo porady, sa stanovisko

zmenilo s tým, že sa začali sťažovať aj na ohrozenie zdravia. Medzitým sa však konali rôzne porady, kde
sa riešilo to, čo zamestnancom vadilo a tieto veci sa odstraňovali. Svedok uviedol, že upozornenie na
porušeniepracovnejdisciplínyžalobcoviodovzdávalonzaprítomnostiďalšejosobyakosvedka.Žalobca
uvádzal len to, že to nepodpíše. Z jeho pohľadu zamestnanci chceli dosiahnuť za obsluhu dvoch lisov
príplatok 2,- eurá na hodinu, toto bolo ich záujmom. Svedok tiež uviedol, že v súčasnosti práca na dvoch
lisoch prebieha bežne, nie sú s tým žiadne problémy, nevyskytli sa ani žiadne úrazy alebo ochorenia.

16. Z článku 92 Kolektívnej zmluvy na roky 2014 až 2017 vyplýva, že zamestnávateľ sa zaväzuje
nepovažovať ako neplnenie povinností, ak zamestnanec odmietne vykonávať prácu, o ktorej sa dôvodne
domnieva, že bezprostredne ohrozuje život a zdravie jeho alebo zamestnancov, alebo je v rozpore s
platnými predpismi a ak o tom okamžite informoval svojho nadriadeného.

17. V sťažnosti interných zamestnancov žalovaného - ostrov VIT, ktorá bola žalovanému odoslaná dňa
7.4.2016, sa uvádza, že ich práca je náročná na zdravie, trpí im chrbtica, ruky, oči, v letnom období
je to aj záťaž na srdce, ide o prácu v hluku a vdychovaní škodlivých výparov z výrobkov. Zo sťažnosti
vyplýva, že podpísaní zamestnanci nie sú si vedomí toho, že porušujú pracovnú disciplínu, pretože si

stále plnia pracovné povinnosti na jednom lise tak, ako doteraz pracovali. Zo sťažnosti ďalej vyplýva,
že zamestnanci sa sťažujú na to, že nemajú žiadne kompenzácie v súvislosti s hlukom, nadmerným
používaním zraku, v súvislosti s teplom a tiež majú značne namáhané prsty a kĺby. Zamestnanci v
sťažnosti okrem iného žiadali vysvetlenie, prečo sú susedné ostrovy zaradené vo vyšších kategóriách
a majú kompenzácie. Sťažnosť je podpísaná aj žalobcom.

18. Zo smernice Kvalifikačný katalóg FT F26 g.DOC vyplýva popis pracovnej činnosti pracovného
zaradenia gumár - lisovanie, obsluha montážnej linky, kde je uvedené okrem iného aj „obsluhovať
výrobné stroje a výrobné formy podľa nariadenia“ a „kompletne ovláda obsluhu lisov pri technológii
lisovania pretlačovania a vstrekovania, obsluhu montážnej linky, montáže“.

19. Z hodnotenia fyzickej záťaže platného od 8.10.2015 vyplýva, že cieľom hodnotenia bolo posúdenie
fyzickej záťaže na pracovisku Produkcia IV. u zamestnanca zaradeného v profesii gumár - lisár,
obsluha montážnych liniek pri obsluhe lisov LWB VFER 2700/100 a 2500/100 pri lisovaní výrobku
č. 251-155 s tým, ž hodnotená zamestnankyňa počas výkonu činností obsluhovala dva lisy a za

pracovnú zmenu vykonala cca 276 cyklov. Zo záveru hodnotenia vyplýva, že sledovaná činnosť z
hľadiska hodnotenia celkovej a lokálnej svalovej záťaže nemá charakter dlhodobého, nadmerného,
jednostranného zaťažovania horných končatín, neprekračuje prípustné limity a nie je predpoklad
zvýšeného poškodenia zdravia v zmysle prílohy č. 1 vyhlášky MZ SR č. 448/2007 Z.z., rovnako z
hľadiska pracovných polôh nie je predpoklad poškodenia zdravia. Z hľadiska manipulácie s bremenami

sledovaná činnosť neprekračuje smerné hmotnostné hodnoty (maximálna hmotnosť bremena) pre ženy
ani mužov vo všetkých vekových kategóriách, s výnimkou rolky s gumovou zmesou, ktorá prekračuje
smerné hmotnostné hodnoty pre ženy vo vekovej kategórii 50 - 60 ročné. Z hľadiska energetického
výdaja a zmenovej srdcovej frekvencie sledovaná činnosť neprekračovala dovolené hodnoty pre ženy.

20. Z vyhodnotenia nameraných časov cyklu pri obsluhe dvoch VITov Ing. Q. a kontrole p. O./V.
vyplýva, že Ing. Q. so šablónami pracoval 1-krát a kontrola kovov mu trvala dlhšie, na oboch lisoch bolo
vylisovaných 139 ťahov (2 x 139 x 36 = 10.008 ks brutto). Z výkazu práce B. B. zo dňa 21.12.2016
vyplýva, že uvedený zamestnanec vyrobil na každom lise 4.896 ks, odpad bol v prípade každého lisu
6 ks.

21. Z protokolu o zaškolení vyplýva, že v dňoch 23. - 27.11.2015 žalobca absolvoval školenie, obsahom
ktorého bola inštrukcia zariadenia Pick & Place, TYP MTS 4496, z karty zaškolenia žalobcu vyplýva,
že od 1.7.2014 do 30.11.2015 absolvoval viaceré školenia (vrátane vstupného, o BOZP, o pracovnomporiadku a organizačnom poriadku žalovaného, na lisovanie VIT, lisovanie na vstrekolisoch VIT 7, ...). Zo
zápisov z porád, predložených žalovaným, vyplýva, že dňa 20.1.2016 sa uskutočnila porada, na ktorej
bolo konštatované, že odmietnutie obsluhy 1:2 je možné len z dôvodu BOZP, stroje však boli odovzdané

v poriadku a odmietnutie práce je chápané ako porušenie pracovnej disciplíny. Podľa zápisu o týchto
skutočnostiach bolo treba informovať zamestnancov. Zo zápisu z porady dňa 2.3.2016 vyplýva, že jej
predmetom bol VIT 2:1 s tým, že porada začala pri VIToch. Zo zápisu vyplýva, že podľa zhodnotenia
p. Q. nie je prekročený limit záťaže, ak šablóna mala do 6 kg. Na porade bola vysvetlená aj časová
snímka p. W. s tým, že oproti časovej snímke bol výkon znížený o 3 ťahy, čo znamená + 10 minút

voľného času. Dňa 25.4.2016 sa konalo stretnutie vedenia žalovaného so zamestnancami VIT, kde
zamestnanci boli informovaní o investícii do zariadenia pick&place, optimalizácii zariadenia a ďalších
investíciách, o hodnotení fyzickej záťaže zo dňa 8.10.2015 a 22.4.2016, kde merania nepreukázali
prekročenie dovolených hodnôt u mužov a žien, bola im podrobne vysvetlená časová snímka obsluhy
dvoch lisov VIT, zamestnanci boli tiež oboznámení o povinnostiach vyplývajúcich zo zákonníka práce a
pracovného poriadku, ako aj o výsledku 8-hodinového testu obsluhy dvoch lisov p. Q..

22. Podľa pracovného poriadku žalovaného za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny sa
považuje okrem iného aj neplnenie, alebo bezdôvodné odmietnutie príkazov a stanovených úloh
vedúcim zamestnancom a za závažné porušenie pracovnej disciplíny bude považované okrem
iného opakované menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny v počte minimálne 3 písomných

upozornení.

23. Žalobca si v konaní voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu mzdy vo výške 775,32 eur. Tento
nárok si pôvodne uplatňoval od 20.5.2016 do dňa, kedy mu žalovaný umožní pokračovať v práci. V
priebehu konania požiadal o zmenu žaloby tak, že uvedenej náhrady sa domáha od 23.5.2016 do dňa,

kedy mu žalovaný umožní pokračovať v práci. Súd na pojednávaní dňa 2.10.2017 zmenu žaloby v tomto
znení pripustil. Žalovaný podaním zo dňa 5.6.2017 oznámil, že voči výpočtu priemerného zárobku zo
strany žalobcu nemá výhrady.

24. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza vyplýva, že žalobca poberal od 1.5.2016

do 12.11.2016 materské, od 18.5.2016 do 8.6.2016 bol zamestnancom International Quick Service
Slovakia, s.r.o. a od 7.10.2016 je zamestnaný v spoločnosti Marius Pedersen, a.s..

25. Podľa § 68 ods. 1, 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

26. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

27. Podľa § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí; s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov,

môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov
primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec
nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.28. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Žalobca sa v konaní (po úprave žaloby) domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru
žalobcu zo strany žalovaného zo dňa 25.4.2016 je neplatné. Súčasne si uplatnil aj nárok na zaplatenie

náhrady mzdy vo výške 775,32 eur mesačne za obdobie od 23.5.2016 do času, kedy mu žalovaný
umožní pokračovať v práci. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobcovi vznikol pracovný
pomer u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.2014. Pracovný pomer bol dohodnutý
na dobu určitú, avšak po jej uplynutí žalobca s vedomím žalovaného naďalej pokračoval v práci a v
dôsledku toho sa jeho pracovný pomer u žalovaného zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú.

Listom zo dňa 22.4.2016, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 25.4.2016, žalovaný so žalobcom okamžite
skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t.j. z dôvodu závažného
porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa žalobca mal dopustiť tým, že si, napriek opakovaným
viacerým upozorneniam zamestnávateľa na závažné porušenie pracovnej disciplíny, sústavne neplnil
svoje pracovné povinnosti, t.j. reťazovite odmietal obsluhovať kombináciu dvoch lisov s nakladačom, a
to i napriek tomu, že na túto skutočnosť bol vopred upozornený.

29. Súd v prvom rade zisťoval, či žaloba bola podaná včas. Podľa § 77 Zákonníka práce možno žalobu
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením podať na súde najneskôr do dvoch
mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
žalovanému doručené 25.4.2016, žalobca podal žalobu na súde dňa 16.6.2016. Z uvedeného je zrejmé,

že žaloba bola podaná včas.

30. Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa žalobcu spočívala v tom, že žalovaný
mu okamžité skončenie pracovného pomeru nedoručil. V konaní bolo zistené, že žalovaný okamžité
skončenie pracovného pomeru žalobcovi doručoval dňa 25.4.2016 po skončení stretnutia vedenia

žalovaného so zamestnancami. Žalobca bol oboznámený s tým, že žalovaný s ním okamžite končí
pracovný pomer, žalobca si písomné vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru aj prečítal,
avšak jeho prevzatie odmietol podpísať s odôvodnením, že má osobné voľno a na pracovisku je len
kvôli porade. Táto skutočnosť bola preukázaná výpoveďami svedkov Bc. E. Ing. S. a Ing. Q.. Snahu
žalovaného o doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru vo svojej výpovedi potvrdil aj

žalovaný. Na základe takto zistených skutočností je zrejmé, že žalovaný doručoval žalobcovi okamžité
skončenie pracovného pomeru v písomnom vyhotovení v súlade s ust. § 38 ods. 1 Zákonníka práce,
t.j. na pracovisku a vzhľadom k tomu, že žalobca odmietol písomné vyhotovenie okamžitého skončenia
pracovného pomeru prevziať, účinky doručenia nastali v zmysle ust. § 38 ods. 4 Zákonníka práce
(t.j. odmietnutím prevzatia) dňa 25.4.2016. Okamžité skončenie pracovného pomeru teda žalobcovi

doručené bolo.

31. Žalobca tiež namietal, že okamžité skončenie pracovného pomeru s ním je neplatné aj z dôvodu
absencie hrubého porušenia pracovnej disciplíny s poukazom na čl. 92 Kolektívnej zmluvy na roky
2014 až 2017, podľa ktorého sa zamestnávateľ zaviazal nepovažovať ako neplnenie povinností, ak

zamestnanec odmietne vykonávať prácu, o ktorej sa dôvodne domnieva, že bezprostredne ohrozuje
život a zdravie jeho alebo zamestnancov, alebo je v rozpore s platnými predpismi a ak o tom okamžite
informoval svojho nadriadeného.
Žalobca pritom poukazoval na list viacerých zamestnancov (vrátane žalobcu) z apríla 2016 adresovaný
žalovanému, kde sa okrem iného uvádza, že práca je náročná na zdravie, trpí im chrbtica, ruky, oči, v

letnom období je to aj záťaž na srdce, ide o prácu v hluku a vdychovaní škodlivých výparov z výrobkov.
V sťažnosti tiež uvádzali, že nemajú žiadne kompenzácie v súvislosti s hlukom, nadmerným používaním
zraku, v súvislosti s teplom a tiež majú značne namáhané prsty a kĺby. Žiadali vysvetlenie, prečo
sú susedné ostrovy zaradené vo vyšších kategóriách a majú kompenzácie. Súd v súvislosti s čl. 92
Kolektívnej zmluvy uvádza, že za porušenie pracovnej disciplíny podľa tohto ustanovenia nemožno

považovať odmietnutie práce, o ktorej sa zamestnanec dôvodne domnieva, že bezprostredne ohrozuje
život a zdravie jeho alebo zamestnancov. To znamená, že vykonanie zadanej práce by mohlo mať za
následok smrť alebo okamžité - bezprostredné poškodenie zdravia. O takýto prípad však pri práci -
obsluha dvoch lisov - nejde a žalobca sa ani nemohol domnievať, že vykonaním tejto práce bude
bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie. V konaní bolo preukázané, že na pracovisku bolo

vykonané hodnotenie fyzickej záťaže, z ktorého vyplynulo, že táto práca neprekračuje stanovené limity z
hľadiska celkovej a lokálnej svalovej záťaže, z hľadiska pracovných polôh nie je predpoklad poškodenia
zdravia, z hľadiska energetického výdaja a zmenovej srdcovej frekvencie táto činnosť neprekračuje
dovolené hodnoty pre ženy a aj z hľadiska manipulácie s bremenami neprekračuje smerné hmotnostnéhodnoty pre ženy ani mužov vo všetkých vekových kategóriách, s výnimkou rolky s gumovou zmesou,
ktorá prekračuje smerné hmotnostné hodnoty pre ženy vo vekovej kategórii 50 - 60 ročné. Výsledky
meraní sú zo dňa 8.10.2015 a v konaní bolo preukázané výpoveďami svedkov Ing. Q., Ing. S., S., že

zamestnanci boli oboznámení s tým, že táto práca vyhovuje z pohľadu bezpečnosti a ochrany zdravia
a toto vyplýva aj zo zápisu z porady zo dňa 2.3.2016. Aj svedkyňa E. uviedla, že zamestnancom bolo k
tejto práci viackrát dané vysvetlenie a až následne žalovaný pristúpil k tomu, že zamestnancom dával
písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca mal už
v čase, keď mu po prvýkrát bolo dané upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny pre odmietnutie

obsluhy kombinácie dvoch lisov s nakladačom (t.j 30.3.2016), vedomosť o tom, že vykonávanie
obsluhy dvoch lisov nepredstavuje bezprostredné ohrozenie jeho života alebo zdravia. Pokiaľ túto prácu
opakovane odmietal, nemal dôvod domnievať sa, že sa nedopúšťa porušenia pracovnej disciplíny.
Jednou zo základných povinností zamestnanca totiž je podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce
podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu (§ 47 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce). Tvrdenie žalobcu, že podľa pracovnej zmluvy mal vykonávať prácu len na 1 lise,

nie je správne. Zo znenia pracovnej zmluvy podľa názoru súdu takáto skutočnosť nevyplýva, a to aj
v súvislosti so znením smernice - Kvalifikačného katalógu FT F26g.DOC, na ktorú pracovná zmluva
odkazuje.

32. Pokiaľ teda žalobca odmietol vykonávať prácu podľa pokynov zamestnávateľa, dopúšťal sa tým

porušenia pracovnej disciplíny, čo vyplýva aj z ustanovení pracovného poriadku žalovaného a ak k
takémuto porušovaniu dochádzalo opakovane, čo v konaní bolo preukázané, bolo možné takéto konanie
žalobcu hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré je možné okamžite skončiť
pracovný pomer (čl. 4.5.3. písm. b) pracovného poriadku).

33. Súd nezistil nedostatky pri skončení pracovného pomeru zo strany žalovaného ani po formálnej
stránke, keď bolo preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom bolo vopred
prerokované so zástupcami zamestnancov. Okamžité skončenie pracovného pomeru tiež bolo urobené
písomne a dôvod skončenia pracovného pomeru v ňom je uvedený tak, že je zrejmé, aké dôvody
viedli žalovaného k rozviazaniu pracovného pomeru so žalobcom, t.j. dôvod okamžitého skončenia

pracovného pomeru bol dostatočne konkretizovaný tak, že nevznikajú pochybnosti o dôvode skončenia
pracovného pomeru.

34. Na základe všetkých uvedených skutočností, preto súd považoval okamžité skončenie pracovného
pomeru žalovaného so žalobcom zo dňa 25.4.2016 za platné. V súvislosti s tým potom žalobcovi

nevznikol voči žalovanému ani nárok na náhradu mzdy, ktorú si voči nemu uplatnil od 23.5.2016 do
doby, kým mu žalovaný neumožní pokračovať v práci. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietol.

35. V konaní vznikli štátu trovy v súvislosti s vyplatením svedočného svedkovi X.. Civilný sporový

poriadok (CSP) neupravuje náhradu trov konania štátu, podľa čl. 4 ods. 2 CSP však súd prejedná a
rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na
princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo
rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v prípade, že vec nemožno rozhodnúť na základe

ustanovenia tohto zákona a nie je možné rozhodnúť ani podľa iného zákona, ktorý upravuje vec čo do
obsahu a účelu, najbližšiu posudzovanej právnej veci. Na základe tohto ustanovenia súd považoval za
spravodlivé usporiadanie procesných vzťahov v zmysle znenia § 148 ods. 1 predchádzajúcej procesnej
normy (Občiansky súdny poriadok), ktorá túto problematiku upravovala a je s ňou spojená aj ustálená
rozhodovacia prax. Súd preto v tomto prípade rozhodol o náhrade trov konania štátu podľa výsledku

konania - t.j. náhradu trov konania priznal štátu v celom rozsahu voči neúspešnej sporovej strane -
žalobcovi. Podľa § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov a o konkrétnej výške trov
konaniabuderozhodnutésamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozsudku(§262ods.2CSP).

36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“).

Žalovaný mal v konaní úspech v celom rozsahu, preto mu súd priznal aj nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu. O konkrétnej výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia vo dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd v Prievidzi. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.