Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416010187
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5416010187.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudkýň JUDr.
Márie Urbanovej a JUDr. Marcely Malatkej, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31. mája
2017, sťažnosť odsúdeného Q. Y. proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 2Nt/19/2016-73
zo dňa 16.2.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn.

2Nt/19/2016 zo dňa 16.2.2017.

Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného Q. Y., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom E., K. č. XXX,
t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Žilina, na povolenie obnovy konania vedeného
na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 2T/1/2015, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Dolný Kubín postupom podľa § 402 ods. 1 Tr. por. zamietol návrh
odsúdeného Q. Y. na povolenie obnovy konania, vedeného pôvodne na Okresnom súde Dolný Kubín
pod sp.zn. 2T/1/2015.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení odsúdený Q. Y. priamo do zápisnice o verejnom
zasadnutí zahlásil sťažnosť. Podanú sťažnosť následne odsúdený odôvodnil v rámci písomných podaní

doručených Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 28.3.2017:
Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol jeho návrh na povolenie obnovy konania, považuje
za nesprávne a nezákonné.
Základnou podmienkou pre povolenie obnovy konania je uniesť dôkazné bremeno a v návrhu na
povolenie obnovy konania dokázať skutočnosti a dôkazy súdu i prokuratúre skôr neznáme.
V rámci tohto konania o povolenie obnovy konania predložil nový dôkaz (znalecký posudok), ktorý

vyvracia dôkaznú situáciu v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp.
zn. 2T/1/2015, pretože súdy konajúce v pôvodnom konaní boli uvedené do omylu, keď pracovali
so sfalšovanými úradnými listinami. Zo znaleckého posudku vyplýva záver, že aj keď na viacerých
doručenkách sa nachádza identický podpis, sú na nich rôzne dátumy prevzatia. Jeho obhajca JUDr.
Milko už v pôvodnom konaní uvádzal, že doručenky zo dňa 14.11.2014 nepodpisoval a ani nijako nebol
upovedomený o plánovanom úkone. Záver znaleckého skúmania dokazuje, že na doručenkách v rozpätí

štyroch mesiacov sú rôzne dátumy, ale len jeden a ten istý identický podpis zhotovený rozmnožením, a
preto je evidentné, že v čase rozmnožovania boli doručenky bez dátumov, pretože inak by sa prenášali
z originálov na kópie. Je nevyvrátiteľné, že dátumy si (neznáma osoba) dopisovala podľa potreby
s úmyslom mariť vyšetrovanie, čo sa v konečnom dôsledku podarilo. Vzhľadom na uvedené JUDr.
Milko ako jeho obhajca v pôvodnom konaní nemal vedomosť o procesnom úkone, ohľadne ktorého
je v spise založená takáto doručenka. Aj keď sa následkom uvedeného vo svojej podstate jedná o

nekontradiktórnosť výsluchu svedka a podľa názoru okresného súdu ide skôr o dovolací dôvod, zastáva
názor, že vo veci pôvodne konajúce súdy mali za to, že výsluch prebehol kontradiktórne, pretoževychádzali z úradných listín, o ktorých si neboli vedomí, že sú sfalšované. Najmä, ak by krajský súd
v Žiline v konaní o odvolaní mal vedomosť o sfalšovaných úradných listinách, nevyriekol by pôvodné
uznesenie, preto zastáva názor, že predloženým znaleckým posudkom vyšli najavo nové skutočnosti

a oprávnene sa domáha zrušenia pôvodného rozhodnutia a povolenia obnovy konania. Krajský súd
mal pritom v pôvodnom odvolacom konaní povinnosť prihliadať na všetky prípadné chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania, avšak krajský súd takéto chyby nezistil.
Na návrh prokurátora bol na verejné zasadnutie konané o návrhu na povolenie obnovy konania
predvolanývyšetrovateľD.D.,ktorýsaponahliadnutídovyšetrovaciehospisuvyjadril,žespredmetnými

doručenkami (ktoré sú preukázateľne falšované), sa stretáva po prvý krát, napriek tomu, že v minulosti
mu bol tento vyšetrovací spis pridelený. Vyšetrovateľ D. počas výsluchu nevedel opoznať vlastné písmo
a odpovedať na otázky, či on vypisoval text doručeniek a alibisticky odpútaval pozornosť od svojej
osoby so slovami, že to mohla do spisu vložiť aj zapisovateľka, nepriamo povedané, že sfalšovanie
doručeniek mohla mať na svedomí zapisovateľka. Tvrdenie vyšetrovateľa, že obhajcu JUDr. Milka o
úkone upovedomil aj telefonicky, považuje za alibistické a absurdné, vyšetrovateľ takéto tvrdenie nie je

schopný preukázať. Súčasne, aký by malo zmysel, keby JUDr. Milko prevzal predvolanie na úkon a iné
dokumenty u vyšetrovateľa osobne v Dolnom Kubíne dňa 14.11.2014 a vzápätí by obhajca JUDr. Milko
poprel, že ho práve na toto osobné prevzatie telefonicky kontaktoval vyšetrovateľ D..
Na doručenke zo dňa 14.11.2014, ktorá má potvrdzovať osobné prevzatie posudkov obhajcom JUDr.
Milkom, je v ľavom hornom rohu zoznam posudkov. Závermi znaleckého posudku predloženého v rámci

konania o povolenie obnovy konania je preukázané, že identický podpis z doručenky zo dňa 14.11.2014
je aj na doručenkách zo dňa 04.09.2014, 06.10.2014, 20.08.2014, pričom na týchto doručenkách už
nie je prenesený zoznam posudkov, ani dátum, iba samotný podpis. Z uvedeného je evidentné, že
doručenka s označením dátumu prevzatia 14.11.2014 vznikla omnoho skôr, nakoľko identický podpis
figuruje na doručenkách v rozpätí štyroch mesiacov a v konečnom dôsledku sa na čisté doručenky

dopísali údaje ako sú dátumy, zoznam posudkov, či adresa obhajcu JUDr. Milka.
Ďalším dôvodom pre povolenie obnovy konania je výpoveď svedka C. C. na verejnom zasadnutí
konanom o návrhu na povolenie obnovy konania dňa 09.02.2017. Tento svedok pod prísahou potvrdil
obsah čestného prehlásenia, v rámci ktorého opisuje stretnutie so svedkom C. J., ktorého svedecká
výpoveď bola jediným priamym dôkazom proti jeho osobe. Výpoveď svedka C. na verejnom zasadnutí

nebola nijako zásadne resp. ani z časti braná do úvahy. Svedok C. J. na verejnom zasadnutí dňa
09.02.2017 po poučení sudcu a výslovnom zdôraznení, že nemá právo nevypovedať, napriek tomu
odmietol vypovedať so slovami, že musí výpoveď odoprieť, pretože si privodí trestné stíhanie. Svedok
J. tak priamo upozornil na svoju nevierohodnosť v pozícii svedka v pôvodnom konaní. Ak vypovedal v
pôvodnom konaní pravdu, prečo sa mal obávať trestného stíhania.

Novými skutočnosťami a dôkazmi vyplývajúcimi zo záverov znaleckého posudku, ako aj alibistickou
výpoveďou svedka vyšetrovateľa D., či podozrivo sa správajúcim svedkom J., ktorý si odmietol splniť
svoju občiansku povinnosť svedčiť, boli okresnému súdu poskytnuté dostatočné podklady pre povolenie
obnovy konania a dosť dôkazov na to, aby bolo návrhu na povolenie obnovy konania vyhovené.
Vzhľadom na uvedené žiada, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vyhovel návrhu na povolenie

obnovy konania.

Prokurátor sa k písomným dôvodom sťažnosti odsúdeného nevyjadril.

Krajský súd v Žiline na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť

a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Pri skúmaní prihliadol i na
chyby,ktorésťažnosťouvytýkanéneboliaktorébymohlispôsobiťnesprávnosťsťažnosťounapadnutého
rozhodnutia. Následne zistil, že sťažnosť odsúdeného Q. Y. bola podaná v zákonom stanovenej lehote,
oprávneným subjektom a je dôvodná, avšak pre iné skutočnosti ako uvádza sťažovateľ.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd primárne zistil, že konanie, ktoré predchádzalo
napadnutému uzneseniu, bolo prvostupňovým súdom vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami
Trestného poriadku a tomuto nemožno vytknúť žiadnu vadu, či nedostatok.

Krajský súd ďalej zistil, že okresný súd v súdenej veci postupoval dôsledne, v súlade s ustanovením

§ 2 ods. 10 Tr. por. Povinnosť vyplývajúca z citovaného ustanovenia, teda povinnosť zistiť skutkový
stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí aj pre rozhodovanie
o ktorejkoľvek otázke, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. Uplatňuje sa v každom štádiu trestného
konania, teda aj v konaní o povolenie obnovy konania. Preto náležite musí byť zistené tiež to, čisú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. Z
týchto zistení treba vychádzať pri rozhodovaní, čo okresný súd dôsledne rešpektoval. Okresný súd
dokazovaním na verejnom zasadnutí vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie o návrhu na

povolenie obnovy konania. Následne rozhodol vecne správne, keď návrh odsúdeného na povolenie
obnovykonaniazamietol.Takétorozhodnutiezodpovedástavuveciazákonu.Odôvodnenierozhodnutia
okresného súdu je dostatočné a presvedčivé.

Treba stručne pripomenúť, že rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 2T/1/2015 zo dňa

02.06.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/92/2015 zo dňa 13.08.2015,
právoplatným rovnakého dňa, bol Q. Y. uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), d) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 5 mesiacov, na výkon
ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Bol mu tiež uložený
ochranný dohľadu na dobu 18 mesiacov a povinnosť jeden krát v kalendárnom mesiaci osobne sa hlásiť

u probačného a mediačného úradníka v mieste svojho bydliska.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky
obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

Prvostupňový súd v súlade so zákonom vyložil citované ustanovenie Trestného poriadku tak, že súd

rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania v prvom rade musí skúmať existenciu nových
skutočnostíalebodôkazovsúduskôrneznámychaažnáslednepotomzisťuje,čitakétonovéskutočnosti
alebo dôkazy samy osebe alebo v spojitosti s už známymi môžu odôvodniť iné rozhodnutie týkajúce sa
viny alebo trestu.

Prvostupňový súd sa v predmetnom konaní dôsledne vysporiadal so skutočnosťami, ktoré by podľa
mienky odsúdeného mohli zakladať dôvody pre povolenie obnovy konania a svoje rozhodnutie aj veľmi
podrobne v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Tr. por. odôvodnil, pričom krajský súd sa stotožňuje s
presvedčivým odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň odkazuje.

Krajský súd pripomína, že v konaní o povolení obnovy konania súd nemôže preskúmavať zákonnosť
postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa pri rozhodovaní súd vyrovnal so všetkými okolnosťami
a s obhajobou obvineného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod. (R
33/1988). Konanie o návrhu na povolenie obnovy konania nie je totiž konaním založeným na revíznom
princípe. Pri obnove konania sa rozhoduje, či nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré

vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia, môžu odôvodniť iné rozhodnutie, než aké bolo urobené
v pôvodnom konaní.

V konaní o povolenie obnovy konania, ako už bolo uvedené, neplatí revízny princíp, preto je súd
oprávnený zaoberať sa len tými výrokmi, pri ktorých navrhovateľ sa povolenia obnovy konania domáha.

Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok v trestnom konaní je založená na skúmaní a
hodnotení nových dôkazov a skutočností, ktoré sú súdu predložené ako reálne dôkazy a skutočnosti
a súd musí skúmať, či v pôvodnom konaní tieto nové dôkazy a skutočnosti boli súdu známe a či
majú význam v trestnom konaní z hľadiska ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. Citované ustanovenie
upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby

páchateľa, ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti
rozhodnutia. Netýkajú sa však zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti
činu a ukladania trestu.Aj krajský súd je toho názoru, že v danom prípade neboli splnené podmienky uvedené v zákonnom
ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por. pre povolenie obnovy konania. Pokiaľ ide o sťažnostné námietky
odsúdeného, tieto sú v podstate súhrnom a opakovaním dôvodov a tvrdení, na ktoré poukazoval pred

prvostupňovým súdom v rámci konania o povolenie obnovy konania, pričom s týmito sa súd
prvého stupňa dôsledne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, na odôvodnenie ktorého krajský súd v
podrobnostiach odkazuje.

Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že odsúdený sa povolenia obnovy konania domáhal s poukazom

na nový dôkaz - znalecký posudok vypracovaný po právoplatnom skončení veci na žiadosť obhajoby
Mgr. Pavlom Masarykom, PhD., znalcom z odboru kriminalistiky, odvetvia grafickej diagnostiky. Závermi
tohto znaleckého posudku bolo spochybnené riadne upovedomenie obhajcu v tom čase obvineného
Q. Y. o niektorých procesných úkonoch pôvodne vedeného trestného konania, čím malo dôjsť k
porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a na takto vykonané výsluchy nemalo byť pri rozhodovaní
o vine obžalovaného prihliadané. Uvedené pochybnosti o riadnom upovedomení obhajcu o niektorých

procesných úkonoch pritom neboli vyvrátené ani výsluchom vyšetrovateľa D. D. na verejnom zasadnutí
konanom o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania. V súvislosti s týmto odsúdeným
uvádzaným dôvodom pre povolenie obnovy konania, ktorý bol podložený novým dôkazom - znaleckým
posudkom znalca Mgr. Pavla Masaryka, PhD., okresný súd správne vyhodnotil, že prípadné porušenie
práva odsúdeného na obhajobu môže byť za istých podmienok len tzv. dovolacím dôvodom podľa § 371

ods. 1 písm. c) Tr. por. (zásadné porušenie práva na obhajobu), nie však dôvodom na povolenie obnovy
konania. Rovnaký záver platí aj ohľadom námietky odsúdeného, že uznanie viny bolo v jeho prípade
založené na podstatnom dôkaze - výpovedi svedka C. J. z prípravného konania, ktorého výsluch podľa
neho nebol vykonaný zákonným spôsobom, keď jeho vtedajší obhajca a ani on neboli o tomto úkone
vyšetrovateľom upovedomení. Aj v tomto prípade okresný súd správne konštatoval, že uvedené by za

istých podmienok mohlo byť len dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c), g) Tr. por. (zásadným
spôsobom bolo porušené právo na obhajobu a rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom
vykonané zákonným spôsobom), nie však dôvodom pre povolenie obnovy konania.
Odsúdeným predložený znalecký posudok ako nový dôkaz smeruje len k možnému preukázaniu
porušenia práva odsúdeného na obhajobu, tento dôkaz však nie je spôsobilý sám o sebe a ani v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie vo veci či už ohľadne otázky
viny alebo trestu, čím nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania v zmysle § 394
ods. 1 Tr. por.

Okresný súd rovnako správne vyhodnotil, že ani ďalší nový dôkaz - výpoveď svedka C. C. v rámci

konania o povolenie obnovy konania, nemá povahu takého nového dôkazu, ktorý by buď sám alebo
v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohol odôvodniť iné rozhodnutie o vine
alebo treste odsúdeného Q. Y.. Svedok C. C. nebol priamym svedkom skutku. Na verejnom zasadnutí
vypovedal len o tom, čo mu mal po právoplatnom odsúdení Q. Y. údajne uviesť svedok C. J.. J. mu mal
konkrétne povedať, že k výpovedi proti Q. Y. ho nútili policajti. Takéto tvrdenie svedka C. však svedok

J. na konanom verejnom zasadnutí o návrhu na povolenie obnovy konania nepotvrdil. Len samotná
skutočnosť, že svedok J. na verejnom zasadnutí využil zákonné právo nevypovedať, nemôže byť
dôvodom pre učinenie záveru, že jeho výpoveď z pôvodného konania je nepravdivá, nehodnoverná a že
svedok v pôvodnom konaní klamal. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že svedok C. J. aj pri výsluchu v
pôvodnom konaní na hlavnom pojednávaní dôvodne využil zákonné právo nevypovedať s vysvetlením,

že svojou výpoveďou by mohol ublížiť sebe, keďže to má niečo spoločné s drogami. Na hlavnom
pojednávaní bola následne prečítaná výpoveď svedka C. J. z prípravného konania zo dňa 21.11.2014,
v ktorej vypovedal o tom, ako si kupoval drogy od iných osôb, vrátane odsúdeného Q. Y.. Doposiaľ, a to
ani v rámci konania o povolenie obnovy konania, nebolo preukázané, že svedok C. J. by bol v pôvodnom
konaní nepravdivo vypovedal proti Q. Y. pod nátlakom polície. Takáto skutočnosť nevyplynula ani z

výpovede obhajcu inej odsúdenej JUDr. Ivana Škerdu, ani z výpovede vyšetrovateľa D. D. na verejnom
zasadnutí, ktorí boli prítomní pri výsluchu svedka C. J. v prípravnom konaní, v rámci ktorého usvedčoval
odsúdeného Q. Y. zo spáchania tejto trestnej činnosti. Krajský súd v tejto súvislosti považuje za potrebné
dať do osobitnej pozornosti, že výpoveď svedka C. J. nebola jediným usvedčujúcim dôkazom, na ktorom
bolo založené rozhodnutie, ktorým bol Q. Y. právoplatne uznaný vinným zo spáchania drogovej trestnej

činnosti. Okrem výpovede svedka C. J. bol Q. Y. zo spáchania skutku usvedčovaný aj výsledkami
odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky mobilnej účastníckej stanice používanej jeho
osobou, výpismi z účtu, závermi znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ,
Slovenská Ľupča zo dňa 12.05.2014, vyjadrením Súdnolekárskeho a patologicko - anatomickéhopracoviska Martin zo dňa 17.04.2014, nálezom papierovej skladačky v jeho peňaženke, výpoveďami
svedkov Mgr. O. C., Ing. K. T., Mgr. C. V.. Tieto ďalšie dôkazy pritom podporujú výpoveď svedka C. J.,
že odsúdený Q. Y. bol predajcom pervitínu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd potom vyhodnotil sťažnostné námietky odsúdeného
ako nedôvodné a z tohto dôvodu aj neakceptovateľné. Súčasne krajský súd poznamenáva, že pred
rozhodnutím si vypočul nahrávky ohľadne vykonávania dôkazov na verejnom zasadnutí okresným
súdom, ako to v rámci zdôvodnenia sťažnosti žiadal odsúdený, ani uvedené však nebolo spôsobilé

zvrátiť vecne správne a zákonné rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí návrhu odsúdeného na
povolenie obnovy konania, nakoľko neboli zistené podmienky pre povolenie obnovy konania podľa §
394 Tr. por.

Okresný súd rozhodol vecne správne a zákonne, keď návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania
ako nedôvodný zamietol. V rámci prieskumnej povinnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. však krajský súd

musíokresnémusúduvytknúť,ajkeďtoneboloodsúdenýmpodanousťažnosťounapádané,žepochybil,
keď pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu odsúdeného nepostupoval podľa príslušných ustanovení a
to konkrétne podľa § 399 ods. 2 Tr. por., ale nesprávne, v rozpore s ustálenou súdnou praxou a
zákonom vo výroku napadnutého uznesenia uviedol ustanovenie § 402 ods. 1 Tr. por. Ustanovenie
§ 402 ods. 1 Tr. por. určuje len konkrétnu formu konania súdu v prípade rozhodovania o návrhu na

povolenie obnovy konania a to rozhodovanie na verejnom zasadnutí. Konkrétny spôsob rozhodnutia
súdu v prípade nezistenia podmienok obnovy konania podľa § 394 Tr. por. a to zamietnutie návrhu,
ako tomu bolo v danom prípade, však upravuje ustanovenie § 399 ods. 2 Tr. por. Uvedené pochybenie
okresného súdu ale nemalo žiaden vplyv na jeho inak vecne správne rozhodnutie o zamietnutí návrhu
na povolenie obnovy konania, preto zistené pochybenie napravil sám krajský súd tak, že napadnuté

uznesenie okresného súdu postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil a vo veci sám rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.