Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Peter Revický

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118200909
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118200909.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobkyne: W. H., F.. XX.XX.XXXX,

T. R. XXXX/XX, XXX XX R. Š., zastúpenej JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, Masarykova 2, 080
01 Prešov, proti žalovanému: O.. E. H., F.. XX.X.XXXX, T. R.Á. XXXX/XX, XXX XX R. Š., o zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, takto

r o z h o d o l :

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov W. H., S. G., F.. XX.XX.XXXX I. O.. E. H., F.. XX.X.XXXX,
vzniknuté uzavretím ich manželstva dňa 7.11.1992 v Prešove z r u š u j e .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 26.1.2018 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal rozsudok,

ktorým by zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu, a o trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nemá právo.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavreli manželstvo dňa 7.11.1992, rozvodové konanie
neprebieha, a žalovaný získal oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti - živnosti od 15.11.2007.
Uviedla, že pre bezpodielové spoluvlastníctvo manželov má podnikanie manžela významný ekonomický
dosah nielen ako jeho zdroj, ale ovplyvňuje tiež jeho rozsah: veci slúžiace na výkon povolania, resp.

podnikanie manžela sú jeho oddeleným majetkom a tiež neúspešné podnikanie môže mať vplyv
na rozsah bezpodielového spoluvlastníctva s tým, že pohľadávka manžela podnikateľa môže byť
uspokojená aj zo spoločného majetku. S poukazom na to je podľa nej potrebná ochrana majetkovej sféry
žalobkyne, lebo každá podnikateľská činnosť je vždy spojená aj s podnikateľským rizikom a možnosťou
vzniku záväzkov, či iných negatívnych dopadov na majetkové pomery druhého manžela v rámci inštitútu
BSM, na čo už manžel nepodnikateľ nemá priamy dosah. Mala za to, že podanie žaloby podľa ust. §
148aods.2OZniejeobmedzenéžiadnoupremlčacoualeboprekluzívnoulehotou,asúdlenskúmačisú

splnené formálne predpoklady, t.j. či manžel, resp. obaja manželia získali oprávnenie na podnikateľskú
činnosť a či návrh podala oprávnená osoba. K žalobe pripojila kópiu sobášneho listu a živnostenského
listu o živnostenskom oprávnení žalovaného.

3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 27.2.2018 sa žalovaný k žalobe na základe výzvy súdu
vyjadril tak, že s týmto návrhom súhlasí a má za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky na vydanie
rozhodnutia súdu o zrušení ich BSM za trvania manželstva. Uviedol, že keďže nie je možné túto otázku

riešiťmimosúdne,dohodlisasmanželkounatomtopostupe.Navrhol,abysúdnávrhužalobkynevyhovel
a žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

4. Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, aka) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo

c) to ustanovuje tento zákon.

5. Keďže v danom prípade ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné, súd vec s poukazom na ust. § 177 ods. 2 CSP a zásadu hospodárnosti prejednal bez
nariadenia pojednávania a rozhodol len na základe predložených listinných dôkazov a vyššie uvedených

skutkových tvrdení žalobkyne, ktoré protistrana výslovne nepoprela, a považujú sa preto za nesporné
(§ 151 ods. 1 CSP).

6. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

7. Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže
podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú
obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.

8. V danom prípade nebolo sporné, že strany sporu sú manželmi, a jedna z nich, žalovaný, získal

oprávnenie na podnikateľskú činnosť, a keďže návrh na zrušenie bezpodielového vlastníctva manželov
podala jeho manželka, súd dospel k záveru, že tento návrh je dôvodný, vzhľadom na naplnenie všetkých
predpokladov pre aplikáciu ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka tomuto návrhu obligatórne v
celomrozsahuvyhovelabezpodielovéspoluvlastníctvomanželovmedzinimivsúladescit.ustanovením
zrušil.

9. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255
ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.
2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Žalobkyňa bola v konaní procesne úspešná v celom rozsahu, a preto by mal súd v zmysle ust. § 262
ods. 1 CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí, priznať jej podľa § 255 ods. 1 CSP plnú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v
zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré

by vydal súdny úradník). Keďže si však žalobkyňa náhradu trov neuplatňuje a výslovne navrhla, aby
súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a formálne procesne
neúspešný žalovaný na náhradu trov konania nemá právo a aj navrhol aby súd žiadnemu účastníkovi
nepriznal nárok na náhradu trov konania, súd ich náhradu stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.