Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. apríl 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/253/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111230856
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8111230856.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou právnej veci žalobcu : Bytové družstvo Prešov,

IČO: 173665, Bajkalská 32, Prešov, zastúpeného JUDr. Johanou Bertovou, advokátkou so sídlom v
Prešove, Bajkalská 30, proti žalovaným: 1/ I. S., nar. XX.XX.XXXX, I. Š. XXX 2/ Z. S., nar. XX.XX.XXXX,
I. Š. XXX, obaja zastúpení JUDr. Igorom Šafrankom advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov
163/66, o zaplatenie 2.760,54 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2.760,54 eur v
lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania titulom
zaplateného súdneho poplatku 126,60 eur a titulom trov právneho zastúpenia 815,06 eur na účet jeho
právnej zástupkyne, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou na tunajšom súde dňa 9.11.2011 sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným
spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 2.760,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 368,34 eur a
náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaní v 1. rade a v 2. rade sú vlastníkmi bytu č. X nachádzajúceho sa

vo I. Š. Č.. XXX, zapísanom na LV č. XXX. Od roku 2010 si neplnia povinnosti vyplývajúce zo zmluvy
o výkone správy, nakoľko nepoukazujú správcovi bytového domu mesačne vopred preddavky do fondu
prevádzky údržby a opráv, na plnenia spojené s užívaním nebytového priestoru a na správu domu.

Žalovaní sa k žalobe vyjadrili a uviedli, že v minulosti sa omeškali s platbami, pričom žalobca im odporučil
riešiť dlh úverom od spoločnosti TOMA úverová a lízingová a.s. so sídlom v Čadci. Ku dňu 2.1.2008
ich dlh predstavoval sumu 60.273,30 Sk, dňa 11.1.2008 úverová spoločnosť zaplatila žalobcovi sumu

145.252,50 Sk. Zaplatili vyššiu sumu, ako bol dlh, rozdiel predstavuje sumu 84.979,- Sk (t.j. 2.820,78
eur), o ktorú sa žalobca obohatil, ktorú plnili bez právneho dôvodu vzhľadom na tento preplatok 84.979,-
Sk a vzniesli námietku započítania. Ďalším výrokom sa žalovaní domáhali určenia, že zmluvná pokuta
0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania podľa článku 3 bodu 4 Zmluvy o výkone správy zo dňa
30.1.2008 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a požadovali zaplatiť od žalobcu primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 5.000 eur.

Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to návrhom, návrhom na
súdne vymáhanie dlhu, upomienkou, predpisom mesačných zálohových platieb spojených s užívaním
bytu s účinnosťou od 1.7.2010, predpisom mesačných zálohových platieb spojených s užívaním bytu
súčinnosťou od 1.2.2011, predpisom mesačných zálohových platieb spojených s užívaním bytu účinnýmod 1.7.2011, rozpisom vyúčtovania za rok 2009, rozpisom úroku z omeškania, zmluvu o výkone správy
zo dňa 30.1.2008, vyjadrením žalovaných, zmluvou o úvere č. XX XXX zo dňa 13.12.2007, príkaznou
zmluvou zo dňa 13.12.2007, prehľadom mesačných zálohových predpisov a Úhrad za rok 2008,

žiadosťou zo dňa 26.4.2010, vyjadrením žalobcu zo dňa 24.4.2012, prehľadom mesačných predpisov
a Úhrad za rok 2007, faktúrou č. XXXXXXXXX a faktúrou č. XXXXXXXX, vyjadrením žalovaných
a protižalobou, prehľadom mesačných predpisov a Úhrad za rok 2010, 2011, uznesením tunajšieho
súdu č.k. 10C 104/2007-22, zmluvou o prevode vlastníctva k družstevnému bytu zo dňa 21.1.2008,
uplatnením prednostnej pohľadávky z výťažku predaja zálohu, oznámením o začatí výkonu záložného

práva, vyjadrením žalobcu zo dňa 4.6.2013 a ostatným spisovým materiálom, pričom vo veci rozhodol
rozhodnutím zo dňa 19.11.2013, ktorým zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade povinnosťou zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne 2.760,54 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a protižalobu o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa čl.
3 bodu 4 zmluvy o výkone správy zo dňa 30.1.2008 a primerané finančné zadosťučinenie vylúčil na
samostatné konanie.

Proti tomuto rozsudku podali žalovaní odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením zo
dňa 29.5.2014 č.k. 1Co74/2014-147, podľa ustanovenia § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia
pojednávania tak, že zrušil rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené aj vo výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd konštatoval, že v predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že žalovaní majú
podlžnosti vo vzťahu ku žalobcovi, ktoré podľa žaloby vznikli v dôsledku neplatenia mesačných
zálohových platieb (tzv. predpisu) v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., pričom nezaplatili tieto
platby za obdobie mesiacov 7 až 12/2010 po 172,05 eur, za mesiac 1/2011 v sume 171,99 eur, za

mesiace 2 až 6/2011 po 172,05 eur, za mesiac 7 až 10/2012 po 178,22 eur, pričom neuhradili nedoplatok
z vyúčtovania za rok 2009 v sume 283,44 eur a v ich prospech sa započítava naviac uhradená platba vo
výške 146,39 eur a preplatok z vyúčtovania za rok 2010 v sume 153,57 eur. Odvolací súd poukázal na
to, že je potrebné konštatovať, že po preskúmaní takto uplatneného nároku žalobcu existujú závažné
pochybnosti o presnosti a určitosti nárokov uplatnených v tomto konaní. Predovšetkým nebola zrejmá

skutočnosť, kedy bola uhradená platba 146,39 eur, ktorá sa započítala v prospech žalovaných a ako
mohol žalobcom vzniknúť preplatok z vyúčtovania za rok 2010, ktorý by sa im mal z celkovej sumy
odpočítať vo výške 153,57 eur za situácie, že za celú druhú polovicu roka 2010, teda mesiace 7 až
12/2010,žalovanínezaplatiliúhradyvprospechbytovéhodružstvavzmyslevyššieuvedenéhoprávneho
predpisu.

Odvolací súd poukázal na to, že o platbách, ktoré sú zálohovite platené v zmysle ustanovenia § 10
ods. 1 citovaného zákona, je možné rozhodovať len do momentu, kým za príslušný rok nie je podané
vyúčtovanie vo vzťahu k predmetnému bytu patriacemu žalovaným. V opačnom prípade, by mohla
vzniknúť situácia, že na zaplatenie zálohových platieb v určitej výške má byť aj vlastník bytu za situácie,

že v skutočnosti náklady za byt sú nižšie, než by to zodpovedalo zálohovitým platbám vrátane tých,
ktoré sú uplatňované súdnom konaní. Mal za to, že prvom rade potrebné vychádzať z vyúčtovania za
jednotlivé roky, za ktoré sú uplatňované tieto zálohovité platby a zisťovať, či ich výška je dôvodná v
celom rozsahu, čo však súd prvého stupňa neurobil a v spise sa nachádza iba vyúčtovanie za rok 2009.
Uložil preto súdu prvého stupňa v ďalšom konaní zabezpečiť si vyúčtovanie vzťahujúce sa na predmetný

byt patriaci žalovaným za roky 2010 a 2011 a na základe toho, podľa porovnania skutočných nákladov
a zaplatených preddavkov zo strany žalovaných zisťovať, aká je reálna výška dlhu žalovaných za tieto
obdobia. Obdobie roka 2009 je podporené vyúčtovaním, avšak v zmysle vyššie uvedeného vo vzťahu k
rokom 2010 a 2011 takéto vyúčtovanie v dokazovaní súdu prvého stupňa absentuje.

Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalovaných uvedené v ich odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa
spočívajúce v tom, že po poskytnutí úveru od úverovej spoločnosti TOMA, bolo v prospech žalobcu
zaplatené z ich strany viac než predstavovala reálna výška dlhu, ktorý v predchádzajúcom období na
strane žalovaných vo vzťahu k žalobcovi existoval, konštatoval dve rozhodujúce okolnosti pre, ktoré nie
je možné túto obranu zohľadniť. Prvou bola okolnosť, že z dokazovania vykonaného na súde prvého

stupňa nepochybne vyplýva, že žalovaní si boli vedomí výšky pohľadávky, ktorú žalobca voči ním v tom
čase uplatňoval, vrátane trov konania a ďalších platieb, ktoré v súčasnosti v odvolaní spochybňujú a s
ich úhradou súhlasili. A druhou okolnosťou bolo nesprávne určené pokrytie úhrad, ktoré žalobca nemal
právo vykonať a tu odvolací súd poukázal na to, že domnienka žalovaných, že žalobca mal vykonaťkompenzáciu preplatku finančných prostriedkov poskytnutých úverov spoločnosťou TOMA na úhrady,
ktoré mali byť vykonávať v súvislosti s užívaním predmetného bytu žalovaní v nasledujúcom období,
nie je právne významné, pretože takéto započítanie zo strany žalobcu vykonané nebolo, nakoľko tento

použil predmetné finančné prostriedky takýmto spôsobom, ako je uvedené v špecifikácii, ktorá bola
súčasťou spisu zo dňa 24.4.2012 (č. listu spisu 41, 42).

Na základe takto vyjadreného právneho záveru súd vo veci doplnil dokazovanie prečítaním listinných
dôkazov, a to vyúčtovania za rok 2010, vyúčtovania za rok 2011, vyúčtovania mesačných zálohových

platieb a úhrad spojených s užívaním bytu za mesiace 1 - 12/ 2011, vyúčtovanie mesačných zálohových
platieb a Úhrad spojených s užívaním bytu za mesiace 1/12 2010, prehľadom mesačných predpisov a
úhrad za rok 2012, za rok 2013, za rok 2014, za rok 2011, odpoveďou zo dňa 30.10.2014 páni N. H. a
ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci :

Žalovaní v 1. a 2. rade na základe zmluvy o prevode vlastníctva k družstevnému bytu uzatvorenej

žalobcom ako prevádzajúcim a žalovaná 1.rade a žalovaný v 2.rade ako nadobúdatelia uzavretej
dňa 21.1.2008 nadobudli vlastníctvo k bytu a spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a
zariadeniach domu a to bytu č. X nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu, súpisné č. XXX, vo
I. Š., a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu uvedených
v článku III. Vo veľkosti pomeru podlahovej plochy bytu ku podlahovej ploche všetkých bytov v dome

vo veľkosti 77/466, predmetná zmluva bola podrobená vkladovému konaniu, kedy vklad bol povolený
29.2.2008 pod číslom I. XXX/XXXX.

Zo zmluvy o výkone správy zo dňa 30.1.2008 mal súd zistené, že podľa § 8 zákona č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení (ďalej len ZVB), že žalovaná v 1. rade a

žalovaný v 2. rade uzavreli ako vlastníci so žalobcom ako správcom, na základe ktorej poverili správcu
zabezpečovaním výkonu správy bytového domu, prevádzky domu, bytov a obstarávaním údržby a opráv
spoločných častí a zariadení bytového domu súpisné č. XXX vo I. Š., za podmienok uvedených v zmluve.
Dojednané bolo, že správca vykonáva správu bytového domu samostatne v mene vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

Podľa bodu 2 článku 2 zmluvy o výkone správy, pri zabezpečovaní prevádzky domu, bytov a nebytových
priestorov správca vypočíta výšku preddavku na úhradu za poskytnuté plnenia podľa odseku 1 písmena
b/ pripadajúce na jednotlivé byty a nebytové priestory, pričom vychádza zo skutočných nákladov

účtovaných za predchádzajúce obdobie a predpokladaných nákladov na nasledujúci rok. Správca je
oprávnený zmeniť výšku mesačných preddavkov, ak je na to dôvod vyplývajúci zo zmeny právnych
predpisov, rozhodnutia cenových orgánov alebo zo zmeny rozsahu poskytovaných služieb.

Podľabodu5 čl.2.Zmluvyovýkonesprávy,vlastníkbytuanebytovéhopriestorujepovinnývyúčtovaním

zistený nedoplatok na skutočných nákladoch za poskytnuté plnenia uhradiť do tridsiatich dní odo dňa
doručenia vyúčtovania. V tej istej lehote je správca povinný vrátiť vlastníkovi bytu a nebytového priestoru
vyúčtovaním zistený preplatok. Zmluvná strana, ktorá je v omeškaní so splnením tejto povinnosti je
povinná zaplatiť úrok z omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň
omeškania. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.

Podľa bodu 1. čl. 3 Zmluvy, práva a povinnosti vlastníkov sú určené zákonom č. 182/1993 Z.z. v platnom
znení s touto zmluvou.

Podľa bodu 2. písmena a/ v čl. 3 zmluvy na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv sú vlastníci bytov

a nebytových priestorov povinní: poukazovať mesačne vopred preddavky do fondu prevádzky, údržby a
opráv bytového domu a úhrady za plnenia (služby) spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru.

Podľa bodu 2. písmena b/ v čl. 3 zmluvy platiť správcovi mesačne poplatok za výkon správy na byt vo
výške stanovenej správcom. Poplatok za výkon správy v čase podpísania zmluvy predstavuje 178,50,-

Sk za byt vrátane DPH. Správca môže upraviť výšku poplatku v závislosti od výšky inflácie stanovenej
štatistickým úradom.Podľa bodu 3. čl. 3 zmluvy platby, podľa ods. 2 sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní
poukazovať spolu najneskôr do konca predchádzajúceho mesiaca.

Podľa bodu 4. čl. 3 zmluvy v prípade omeškania s platbami podľa odseku 3 je vlastník povinný zaplatiť
správcovi úrok z omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % dlžnej sumy za každý deň omeškania
Podľa bodu 5. čl. 3 zmluvy vlastník bytu a nebytového priestoru je povinný bezodkladne oznámiť
správcovi nájom bytu a nebytového priestoru a ďalšie skutočnosti rozhodné pre určenie platieb.

Žalobca špecifikoval uplatnenú pohľadávku nezaplatením mesačných preddavkov do fondu prevádzky,
údržby a opráv bytového domu a poplatkom za výkon správy
- za mesiace júl, august, september, október, november, december v roku 2010, kedy podľa predpisov
s účinnosťou od 1.7.2010 boli žalovaní povinní platiť mesačne 171,99 eur, čo predstavuje spolu sumu
1031,94 eur.
- za mesiac január 2011 vo výške 171,99 eur,

- za mesiace február, marec, apríl, máj, jún v roku 2011, podľa predpisu účinného od 1.2.2011 vo výške
172,05 eur spolu 860,25 eur,
- za mesiace júl, august, september, október, november do roku 2011, podľa predpisu mesačných
zálohových platieb účinného od 1.7.2011 vo výške 178,22 eur spolu 712,88 eur.

Z celkovej sumy 2777,06 eur odpočítal žalobca sumu 146,39 ako úhradu vykonanú naviac (bližšie
špecifikovaná žalobcom nebola, ani namietaná žalovanými a bola v ich prospech), a pripočítal
nedoplatok za rok 2009 - 283,44 eur (čl.8) a odpočítal sumu 153,57 eur ak preplatok z vykonaného
vyúčtovania za rok 2010 (čl. 155), celkovo teda matematicky uplatnená pohľadávka predstavuje sumu
2.760,54 eur.

Uvedenú výšku v účtovaných mesačných zálohových platieb žalovaní v 1. a 2. rade ani nenamietali.

Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 368,34 eur ako príslušenstvo pohľadávky a to výpočtom
0,05 % denne čo predstavuje 18,25 % ročne z tej ktorej požadovanej zálohovej platby za obdobie

od 1.7.2010 do 31.10.2011. Tento však súd nepriznal už v rozhodnutí zo dňa 19.11.2013 a v tejto
časti žalobu zamietol, čo je aj právoplatné, nakoľko odvolací súd v rozhodnutí 1Co/74/2014-147 zrušil
rozhodnutie len vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené (teda v sume 2.760,54 eur).

Žalovaní v 1. a 2.rade na svoju obranu uvádzali, že dňa 11.1.2008 z ich úveru zaplatila úverová

a lízingová spoločnosť TOMA akciová spoločnosť Čadca žalobcovi sumu 145.252,50 Sk, z čoho je
evidentné, že zaplatili podstatne viac, ako bola v tom čase pohľadávka žalobcu. Rozdiel predstavuje
sumu 84.979,- Sk, o ktorú sa žalobca obohatil a pretože vtedy plnili bez právneho dôvodu, z týchto
dôvodov vzniesli námietku započítania so žalovanou sumou. Rozdiel po kompenzácii predstavuje sumu
308,09 eur.

Žalobca sa k tejto argumentácii žalovaných vyjadril tak, že žalovaní dobrovoľne cez úverovú spoločnosť
uhradili žalobcovi sumu 145.252,50 Sk, z tejto sumy bol odpočítaný dlh, čo do istiny vo výške 60.273,30
Sk a zároveň bol uspokojený aj dlh týkajúci sa poplatku z omeškania, ktorý v tom čase predstavoval
sumu 42.262,- Sk, ďalej žalobca neuhradené evidoval trovy konania - trovy právneho zastúpenia v rámci

konania o vypratanie bytu vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 10C 104/2007 vo výške 31.427,- Sk
a v konaní vedenom pod sp.zn. 28Ro 30/2007, ďalšie trovy konania evidoval vo výške 200,- Sk v konaní
28C 145/2005 a poplatok z omeškania zo súdnych konaní vo výške 3.931,20 Sk a poplatok za overenie
podpisov pri prevode bytu do vlastníctva vo výške 714,- Sk a mal za to, že neexistujú žiadne dôvody,
ktoré by oprávňovali žalovaných vykonať započítací úkon. Uvádzal, že žalovaní si osobne zisťovali

výšku dlhov, ktoré u žalobcu mali, pričom dlh pozostával z istiny 60.273,30 Sk, čo im osobne žalobca
oznámil a poplatku z omeškania 42.262,- Sk, ktoré boli dobrovoľne uhradené, pričom ale žalobca v
tom čase ako vlastník bytu dodržiaval riadne a ustanovenia zákonov a bol aj oprávnený účtovať si
poplatok z omeškania. Poukázal na to, že ak žalovaní boli nespokojní, mali sa samostatným návrhom
voči žalobcovi, vtedy ako vlastníkovi predmetného bytu, domáhať svojich práv a v konečnom dôsledku

žalobca poukázal na to, že nároky z rokov 2005 až 2008 sú premlčané a preto o týchto ako zaniknutých
nárokoch nemožno konať a zotrval na uplatnenom návrhu v celom rozsahu s poukazom na to, že ako
správca vymáha uvedené platby za vlastníkov bytov inak, na ktoré plnenia spojené s užívaním bytu
majú právo.Podľa § 80 písm. b/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len O.s.p.), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení

povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Podľa ust. § 120 ods.1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ods.4 citovaného ustanovenia, súd je povinný okrem veci podľa § 120 ods.2 poučiť účastníkov, že
všetky dôkazy musia predložiť, alebo musia označiť skôr, ako vyhlási rozhodnutie vo veci samej, pretože
na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada.

Podľa § 153 ods.1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,

ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane

toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej len zák. o vlastníctve bytov), tento zákon upravuje spôsob a podmienky
nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov

týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné
vzťahy a práva k pozemku.

Podľa § 6 ods. 1,2,3 zák. o vlastníctve bytov, na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov

neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"),
najmä s bytovým družstvom. Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo
spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a)prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
priľahlého pozemku a príslušenstva,

b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
c) vedenie účtu domu v banke,
d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v dome.

Podľa § 10 ods. 1 zák. o vlastníctve bytov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne
vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10)
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa

pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je
súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa

zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.
Podľa § 10 ods. 6 zák. o vlastníctve bytov, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov
v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia
sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov
alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v

dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru
považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov,
upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie
odpadových vôd.Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaným vznikol nedoplatok za obdobie
od júna 2010 do októbra 2011, ako je vyššie uvedené rozpísané vo výške 2.760,54 eur. Z predložených

listinných dôkazov mal súd zistené, že žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli predmetný byt na základe pre
zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 21.1.2008.

Žalovaní tvrdené skutočnosti ohľadom právneho vzťahu účastníkov z titulu uzavretej zmluvy o výkone
správy, rozsah plnenia uplatňovaného žalobcom, žalobca preukázal predložením vyššie citovaných

listinných dôkazov, právny základ ani výšku uplatnenej pohľadávky žalobcu žalovaní ani nepopierali,
nepredložili ani neoznačili, ani súd sám v priebehu konania nezistil žiadny dôkaz, spôsobilý spochybniť
správnosť evidencie žalobcu o základe a výške jeho nároku voči žalovaným.

Žalovaní vzniesli započítaciu námietku a poukazovali na svoju úhradu, ktorú vykonali prostredníctvom v
tretej spoločnosti žalobcovi dňa 11.1.2008, ktorou uhradili predchádzajúci dlh na nájomnom a následne,

v časti 84.979,-Sk vzniknutého preplatku navrhovalitento započítať na uplatňovanú pohľadávku žalobcu
v tomto konaní (v tomto konaní boli uplatňované nároky titulom neuhrádzania pravidelných platieb do
fondu prevádzky, údržby a opráv, na plnenia spojené s užívaním nebytového priestoru a správu domu
za obdobie od júla 2010 do októbra 2011).

Súd rozhoduje o prejave žalovaného, ktorým uplatňuje proti žalobcovi pohľadávku na započítanie,
vo výroku rozsudku len vtedy, ak je pohľadávka uplatnená žalovaným na započítanie vyššia ako
pohľadávka uplatnená žalobcom. Ak žalovaný nenavrhuje, aby mu bolo prisúdené viac než uplatnil
žalobca, nemožno takýto jeho prejav považovať za vzájomný návrh v zmysle § 98 O.s.p., ale je
len obranou proti návrhu žalobcu a súd sa s ňou vyporiada len v odôvodnení rozsudku (Rozsudok

Najvyššieho súdu SR, sp.zn.2 Cdo 48/2002.)

VzmyslevyššiecitovanéhorozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyuplatnenýnárokžalobcu
predstavovalo spolu sumu 3.128,88 eur, žalovaní na započítanie uplatnili pohľadávku vo výške 2.820,78
eur, z toho dôvodu súd túto námietku posudzoval len ako obranu proti návrhu žalobcu. Naviac vzhľadom

na vznesenú námietku premlčania zo strany žalobcu súd sa 1 . rade zaoberal jej dôvodnosťou.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Pohľadávka, ktorú žiadali žalovaní na započítanie vo vzťahu ku žalobcovi, bola uplatnená titulom
bezdôvodného obohatenia, ktoré získal ako prospech bez právneho dôvodu táto pohľadávka mala, byť
podľa tvrdení žalovaných uhradená úverovou spoločnosťou, dňa 11.1.2008, žalovaní v 1. a 2.rade si túto

pohľadávkuvovzťahukužalobcoviuplatniliprvýkrátnasúdedňa23.3.2012,pričomtrojročnápremlčacia
doba uplynula dňa 11.1.2011, z tohto dôvodu na obranu žalovaných nebolo možné prihliadnuť.

Súd osobitne právne uznal námietku premlčania, premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku
ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v

právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu
premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili
svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej
dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im
zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v

nejurčenýmspôsobomupríslušnéhoorgánusvojeprávonevykonala,vznikápovinnejosobeoprávnenie
vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať
u súdu svojho práva.S týmto odôvodnením sa stotožnil aj odvolací súd v uznesení zo dňa 29.5.2014, keď uviedol, že aj keby
finančné prostriedky poskytnuté úverovou spoločnosťou TOMA v prospech žalovaných boli nesprávne
určené na pokrytie Úhrad, na ktoré žalobca nemal právo, vzniklo by žalobcovi bezdôvodné obohatenie,

ktoré je premlčané.

Súd podotýka, že v rozsudku zo dňa 19.11.2013 č.k. 12C 253/2011-115 už rozhodol o vylúčení na
samostatné konanie protižalobu o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa čl.3 bodu 4 zmluvy o

výkone správy zo dňa 30.1.2008 a primerané finančné zadosťučinenie. Preto námietkam vyplývajúcich
z tejto argumentácie sa súd v tomto rozhodnutí nevyjadruje (z týchto dôvodov žiadali napr. žalovaní v
1. a 2.rade odročiť pojednávanie vykonané dňa 14.4.2015).

Z toho dôvodu, že o tomto predmete konania bude potrebné rozhodovať v samostatnom konaní, pretože
aj keď žalobný návrh žalobca opieral aj o zmluvu o výkone správy, (z ktorej je žalovanými namietané

ustanoveniečlánku3bodu4Zmluvyovýkonesprávy,)tútovčastiposúdeniaprimeranejzmluvnejpokuty
vo výške 0,25 % denne v tomto konaní si žalobca neuplatňoval túto zmluvnú pokutu, a teda nesúvisí
s predmetom tohto konania.

Pokiaľ sa jedná o obranu žalovaných v časti zaplatenej sumy 1.246,22 eur dňa 7.mája 2010 (čl.177

zápisnica zo dňa 4.11.2014), ktorú poukázali na základe vlastného rozhodnutia, ako penále (zrejme teda
zmluvnú pokutu), a v rámci tohto konania ju prekvalifikovali a označili samotní žalovaní ako bezdôvodné
obohatenie žalobcu, nakoľko mala táto suma byť zaplatená na základe neprijateľnej zmluvnej pokuty
(ktorej určenia sa domáhali rovnako až protižalobou) v tomto konaní a súd ju vylúčil na samostatné
konanie už rozhodnutím č.k. 12C 253/11-115, posúdenie, či ide o bezdôvodné obohatenie je možné až

po vyriešení otázky, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, preto súd na túto na túto obranu v tomto
štádiu konania neprihliadol.

Na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu s poukazom na citované zákonné
ustanovenia, súd dospel k záveru, že je právne dôvodné žalobe žalobcu vyhovieť, uplatňované nároky

žalobcu pozostávajú z nesporných mesačných zálohových platieb, ktoré žalovanými uhradené neboli
a ktorí výšku ani nerozporujú (okrem snahy poníženia uplatňovanej sumy započítaním platieb, ktoré
realizovali v skoršom období na iné pohľadávky s tým, že tieto má súd posúdiť ako bezdôvodné
obohatenie a presunúť ich na to, že nimi boli zaplatené zálohové platy spojené s užívaním bytu).

Faktom je, že žalovaní dodnes neuhrádzajú pravidelné mesačné zálohy (nedoplatok v roku 2014 -
7.628 eur), čo mal súd preukázané z výpovede svedka S. Š., čo spôsobuje ostatným vlastníkom
bytov dotknutého bytového domu ťažkosti pri správe bytového domu, pri jeho prípadnej rekonštrukcií, a
nehovoriac pri prípadnej akejkoľvek havarijnej poruche v bytovom dome, kde sa na fonde opráv reálne
nachádza 51 eur.

Súd podotýka, že žalovaní pritom majú, aj v minulosti mali, legálnu možnosť, zákonom umožnenú,
napr. pri výške zmluvnej pokuty v zmluve o výkone správy presadiť zmenu v zmluve o výkone správy,
jednoduchým vyvolaním hlasovania vlastníkov bytov (viď predložená zmluva žalobcom iných vlastníkov
v bytovom dome v Sabinove), pokiaľ len to bolo dôvodom stavu, že sa dostali do nepriaznivej finančnej

situácie, že nedokážu pravidelne alebo aspoň prehľadne platiť zálohy za odoberané konzumované
služby spojené s užívaním bytu. Zrejme však pôvod tejto situácie je zlom rozložení finančných
prostriedkov v hospodárení rodiny, čo súd pri najlepšej vôli nedokáže napraviť v tomto konaní, naviac
z toho nemožno viniť ani žalobcu.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalobcovi,
ktorý si predmetnou žalobou uplatnil titulom istiny vrátane príslušenstva nárok ku dňu rozhodnutia súdu v
jeho kapitalizovanej výške 3.128,88 eur, pričom tomuto bol priznaný nárok na zaplatenie istiny vo výške
2.760,54 eur, čo predstavuje 88,25 % úspechu proti 11,75 % neúspechu (88,25 - 11,75 = 76,50 %), to
potom bude pomerom priznanej náhrady trov konania žalobcovi.

Trovy konania žalobcu spočívali v trovách zaplateného súdneho poplatku 165,50 eur z čoho 76,50 %
predstavuje sumu 126,60 eur.Čo sa týka trov konania uplatnených z titulu trov právneho zastúpenia žalobcu, tieto boli priznané tak,
ako boli pôvodne boli vyčíslené právnym zástupcom žalobcu v celkovej sume 284,66 eur za dva úkony
právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, za jeden úkon právnej pomoci

hodnotu 111,20 eur + režijný paušál 7,41 eur x 2 = 237,22 eur + 20 % DPH - 47,44 eur = 284,66
eur, (vykonaných bolo viac úkonov právnej služby, avšak účtované boli v pôvodnom konaní, teda do
rozhodnutia vydaného dňa 19.11.2013 pri podaní žaloby iba tieto 2 úkony, v zmysle ktorého vyúčtovania
súd následne postupoval), z tohto súd priznal 76,50 % = 217,76 eur. Súd postupoval v zmysle ust.
vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov.

Až po časti konania po zrušení pôvodného rozhodnutia právny zástupca žalobcu vykonal vyčíslenie
podané na súde dňa 15.4.2015 kde uplatnil odmenu aj za úkony v ktorých pôvodne si trovy konania
neuplatnil.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Pretože tieto úkony vykonané od 29.3.2010 do 4.6.2013 neboli účtované do troch pracovných dní od

vyhlásenia rozhodnutia dňa 19.11.2013, súd ich ani teraz nemôže priznať.

Priznal však účtované úkony právnej pomoci z hodnoty sporu 2.760,54 eur (časť uplatnená ohľadom
sumy 368,34 eur už bola právoplatne rozhodnutá a nebola predmetom tejto časti konania).
- 26.3.2014 za písomné podanie vyjadrenie k odvolaniu - 111,21 eur + režijný paušál 8,04 eur

- 4.11.2014 - účasť na pojednávaní - 111,21 eur + 8,04 eur režijný paušál
- 4.2.2015 - písomné podanie vo veci samej - 111,21 eur + 8, 39 eur režijný paušál
- 10.2.2015 - účasť na pojednávaní - 111,21 eur +8,39 eur režijný paušál
- 14.4.2015 - účasť na pojednávaní - 111,21 eur + 8,39 eur režijný paušál
Spolu za tieto úkony právnej pomoci 597,30 eur

Celkom spolu za úkony právnej pomoci 815,06 eur.

Podľa § 15 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a

miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby.
Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní (§ 142 ods. 1 O. s. p.). Aplikácia citovaného ustanovenia § 150 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade

trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady
trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na

osobné,majetkové,zárobkovéainépomeryvšetkýchúčastníkovkonania,atiežnaokolnosti,ktoréviedli
účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí
zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby
sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo
dobrým mravom (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, č. k. 2 M Cdo 17/2009).

V danej právnej veci účastníkmi konania neboli produkované ani tvrdenia, že existujú zvláštne okolnosti
hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť, preto súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Pretože žalobca, ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným
miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov, a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149
ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Proti výroku tohto rozhodnutia v časti vylúčeného konania odvolanie nie je prípustné.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.