Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2013

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 9C/69/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611207137
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Petrusová

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2013:6611207137.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v právnej veci žalobkyne P.. U.

O., A.. XX.XX.XXXX, W. D., O. XXXX/X, zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Franekom, so sídlom
AdvokátskejkancelárieLučenec,Komenského17,protižalovanémuSlovenskejrepublike,zaktorúkoná
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, o zaplatenie 2.334,86 Eur istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100%, potrebných na účelné
uplatňovanie jeho práva.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa pôvodne žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 2.334,86 Eur s príslušenstvom

voči žalovaným I/ Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, II/
Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, III/ Slovenskej republike,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalobkyňa sa domáhala náhrady škody
v súvislosti s neprávnym úradným postupom, ako aj nezákonným rozhodnutiami, ktoré boli vydané
tak OR PZ, okresnou prokuratúrou a okresným súdom. Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozsudkom zo
dňa 25.10.2012 č.k. 9C/69/2011-188, žalobu voči žalovaným v prvom, druhom a treťom rade zamietol.
Pokiaľ ide o žalovaného v druhom rade, voči nemu bola žaloba zamietnutá z dôvodu, že bola podaná

predčasne, pretože žalobkyňa nepodala žalovanému v druhom rade žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku. Voči žalovanému v treťom rade bola zamietnutá, pretože tento žalovaný preukázal, že žiadosť
žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku postúpil vybavenie žalovanému v prvom rade, ktorý žiadosť
prerokoval a teda začal konať vo veci. Voči žalovanému v prvom rade žalobu zamietol, nakoľko mal za
to, že žalobkyňa návrhom zo dňa 26.01.2009 požiadal o predbežné prerokovanie nároku spôsobenej
len nesprávnym úradným postupom, ako to vyplýva z obsahu jej podania. Z písomných podaní,
doručených žalobkyňou súdu prostredníctvom jej právneho zástupcu si žalobkyňa uplatnila náhradu

škody v súvislosti s rozhodnutiam, ktoré boli vydané v priebehu trestného konania, ktoré považuje za
nezákonné a tieto neboli predbežne prerokované.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 20.02.2013 č. k. 16Co/412/2012-227 rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
okresný súd orgán, ktorý je oprávnený za štát konať ex officio, neskúmal. Navyše si v prebiehajúcom
konaní neustálil, kto je účastníkom konania, keď nemožno viesť konanie voči tomu istému subjektu

tak, že tento je ako odporca označený niekoľkokrát. Pokiaľ potom vydal meritórne rozhodnutie, ktorým
návrh voči Slovenskej republike trikrát zamietola následne Slovenskej republika, označenej ako odporca
I/ a III/ náhradu trov konania priznal, zatiaľ čo Slovenskej republike, označenej ako odporca II/ nie,
je takéto jeho rozhodnutie zmätočné. Krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že nebolsprávny názor navrhovateľky, že svoj nárok na náhradu škody predbežne prejednala aj z titulu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Z návrhu na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 26.01.2009, adresovanom Ministerstvu spravodlivosti SR, totiž

jednoznačne vyplýva, že týmto sa navrhovateľka domáhala náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. Z obsahu podania ďalej vyplýva, že
trestné stíhanie svojej osoby navrhovateľka výslovne označila za "Nezákonný zásah", ktorý je jedným
z typov nesprávneho úradného postupu. Uvedené podanie neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že by
škoda navrhovateľke bola spôsobená nezákonným rozhodnutím, keďže navrhovateľka navyše žiadne

rozhodnutie, či už vyšetrovateľa, prokurátora alebo súdu, ktorým by jej bola spôsobená ujma, neuvádza.
Z uvedeného je potom zrejmé, že navrhovateľka pred podaním žalobného návrhu na okresný súd svoj
nárok na náhradu škody predbežne prerokovala len z titulu nesprávneho úradného postupu. Aplikáciou §
16 ods. 4 druhá veta zák. č. 514/2003 Z.z., možno dôjsť k záveru, že v súdnom konaní si potom úspešne
môže uplatňovať svoj nárok len z toho stého titulu (a nie z titulu nezákonného rozhodnutia).

Podaním, doručeným súdu dňa 25.04.2013 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzala
žalobu späť proti žalovaným v prvom a treťom rade. Uznesením zo dňa 24.06.2013 č.k. 9C/69/2011-257,
súd konanie voči žalovaným v druhom a treťom rade zastavil a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť im
trovy konania.

Žalobkyňa bola na súdne pojednávanie dňa 07.11.2013 riadne predvolaná, z dôležitého dôvodu
nepožiadala o odročenie pojednávania, preto potom súd vec prejednal v jej neprítomnosti, pričom
prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Právne zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že návrh bol podaný zákonne, je opodstatnený.

Poukázal na to, že došlo k novelizácií zákona č. 514/2003 Z.z. a to ust. § 16 a to zrejme za tým
účelom, aby neboli nejaké pochybnosti v prípade podávania žalôb. Ďalej uviedol, že on žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uviedol škodu vo finančnom vyjadrení, je zrejmé, že
sa jedná o náhradu škody a nie je podstatné z akého titulu porušenie zákona sa táto škoda požadovala.
Opodstatnenosť jeho úvah odôvodňuje aj rozhodnutie Okresného súdu v Žiline zo dňa 17.04.2013 sp.

zn. 7C/196/2012. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Poverená pracovníčka žalovaného po zrušení veci krajským súdom na pojednávaní uviedla, že ona
žiada žalobu zamietnuť, neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by došlo k nesprávnemu
úradnému postupu v priebehu trestného konania a taktiež nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi

škodou a protiprávnym konaním. Okrem toho škoda nebola vyčíslená zákonným spôsobom a nebola
ani preukázaná. Zároveň si uplatnila aj náhradu trov konania.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
20.02.2013 č.k. 16Co/412/2012-227, čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa 24.04.2013, súhlasom

Ministerstva spravodlivosti SR Bratislava s čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa 15.05.2013, súhlasom
Ministerstva vnútra SR so späťvzatím návrhu zo dňa 17.05.2013, uznesením tunajšieho súdu zo dňa
24.062013 č.k. 9C/69/2011-257, odvolaním právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 11.07.2013, ako aj
podaním žalovaného doručeným súdu dňa 26.09.2013. Po doplnení dokazovania mal súd jednoznačne
preukázané,žežalobkyňaprostredníctvomsvojhoadvokátapodalaMinisterstvuspravodlivostiSRnávrh

na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postup podľa
§ 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
sume 2.336, 65 Eur, datovanú dňa 26.01.2009. Lisom zo dňa 02.02.2009 č. 14840/210-46 Ministerstvo
spravodlivosti SR, Sekcia rozvoja ekonomiky a správy, právny referát, oznámila advokátovi žalobkyne
JUDr. Milanovi Franekovi, že predmetnú žiadosť postúpila na vybavenie Generálnej prokuratúre SR,

nakoľko nespadá do pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti SR. Generálna prokuratúra SR listom
zo dňa 10.02.2010 XV,/5spr/8/10-12 advokátovi žalobkyne oznámila, že prijala žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 26-01-2010, ktorá jej bola doručená z Ministerstva
spravodlivosti dňa 05.02.2010 s tým, že o výsledku preskúmania oprávnenosti požiadavky bude v
zákonnej lehote vyrozumený. Podaním zo dňa 08.03.2010 Generálna prokuratúra SR advokátovi

žalobkyne oznámila, že zo strany prokuratúry nebol zistený nesprávny úradný postup, ani žiadne
porušenie zákona, pretože žiadosť považuje v plnom rozsahu za nedôvodnú a túto odmieta. Súd
poukazujenato,žežalobkyňasadomáhalanáhradyškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom,
pričom neuviedla, že by išlo o nesprávny úradný postup v súvislosti s porušením povinnosti niektoréhoorgánu urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu, zbytočné
prieťahyvkonaníaleboinýnezákonnýzásahprávomchránenýchzáujmovfyzickýchaprávnickýchosôb.
Žalobkyňa len uviedla, že nesprávny úradný postup vidí v tom, že došlo k porušeniu zákonnosti a to z

titulu princípov všeobecnej zodpovednosti s tým, že žalovaní sa z tejto zodpovednosti vyviniť nemôžu.
Samotnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhrad škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom žalobkyňa neuviedla, v čom vidí nesprávny úradný postup, v tejto žiadosti je citované len ust.
§ 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. V priebehu konania žalobkyňa uviedla, že si uplatňuje náhradu škody
v súvislosti s rozhodnutiami, ktoré boli vydané v priebehu trestného konania.

Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a/, d/ § 4 ods. 1 písm. f/, ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom
do 31.12.2012), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci, nezákonným
rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom. Vo veci náhardy škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
správnom konaní. Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci
konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému
orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa ust. § 15, § 16 ods. 1 zák. č. 513/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom do 31.12.2012), nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj

nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne,
je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného.
Účinky podania žiadosti zostávajú zachované. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ust. § 5, § 9 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom do 31.12.2012), právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s
účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné
rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu
škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Právny zástupca žalobkyne
poukazoval na tú skutočnosť, že bolo novelizované ust. § 16 zák. č. 514/2003 Z. z. Súd mal za to,
že návrh na predbežné , prerokovanie nároku bol podaný za účinnosti zák. č. 514/2003 Z. z. (v znení
účinnom do 31.12.2012), preto je potom potrebné vychádzať z ustanovení príslušných paragrafov v
tom čase platného zákona č. 514/2003 Z. z. Novela zákona č. 514/2003 Z. z. nadobudla účinnosť

až od 01.01.2013. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že žalobkyňa v návrhu
na predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody zo dňa 26.01.2009, adresovanom Ministerstvu
spravodlivosti SR, sa domáhala náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa 9
ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. V tomto podaní žalobkyňa neuviedla, že by jej škoda bola spôsobená
nezákonným rozhodnutím, pričom ani žiadne rozhodnutie neuviedla. Žalobkyňa pred podaním žaloby

na okresný súd svoj nárok na náhradu škody predbežne prerokovala len z titulu nesprávneho úradného
postupu z čoho vyplýva, že v súdnom konaní si môže uplatňovať svoj nárok len z toho istého titulu.
Súd poukazuje na právny záver vyslovený odvolacím súdom v uznesení zo dňa 20.02.2013 č. k.
16Co/412/2012-227. Z týchto dôvodov potom súd žalobu zamietol.O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. a to na základe
zásady úspechu. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu potom súd priznal náhradu trov konania

vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie jeho práv s tým, že podľa ust. § 151 ods. 7 O. s. p. o
výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice, a to písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutie
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.)

Odvolanie proti rozsudku, alebo uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.)