Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. apríl 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16Er/268/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113207940
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Siváková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113207940.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Mesto Trnava, IČO: 00 313
114 so sídlom Hlavná 1, 917 01 Trnava proti povinnému: L. J., B.. XX.XX.XXXX, X. U. XX, XXX XX
O., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Martišík, so sídlom Samoty 1061, 020 01 Púchov, o
vymoženie sumy 37,84 EUR s prísl. a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii takto

r o z h o d o l :

I. Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 136778 zo dňa 04.04.2013 bol súdny exekútor JUDr.
Jozef Martišík v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe
vykonateľného rozhodnutia Mesta Trnava v Trnave, č. k. 133013-0173/10 zo dňa 01.03.2010.

Poverený súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie a vyzval ho, aby uspokojil
pohľadávku oprávneného a predbežné trovy exekúcie, alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia

o začatí exekúcie vzniesol námietky proti exekúcii, alebo aby do 3 dní od doručenia upovedomenia o
začatí exekúcie vzniesol námietky proti trovám exekúcie. Povinný si upovedomenie o začatí exekúcie zo
dňa 23.05.2013 do dnešného dňa neprevzal. Dňa 16.08.2013 doručil povinný pred márnym uplynutím
lehoty súdnemu exekútorovi námietky proti exekúcii (dátum podania na poštovej pečiatke 15.08.2013),
ktoré súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu. Námietky proti exekúcii boli teda podané v zákonom
stanovenej lehote, t.j. včas.

Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že uvedený miestny poplatok za komunálne odpady a
drobné stavebné odpady bol oprávnenému uhradený v plnej výške v pokladnici MsÚ dňa 15.08.2013,
a preto žiada o zrušenie exekúcie.

Oprávnený dňa 29.01.2014 zaslal tunajšiemu súdu stanovisko k námietkam povinného, ktoré doplnil
dňa 10.10.2014 o vyjadrenie k platbe povinného, z ktorého vyplýva, že povinný pohľadávku uhradil v
plnej výške dňa 15.08.2013, teda po začatí exekúcie.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak povzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky

musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Tunajší súd po riadnom preštudovaní námietok povinného proti exekúcii a po oboznámení sa s

príslušným dôkazovým materiálom dospel k nasledovnému právnemu záveru.

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie
exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho
je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho

orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu
o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí
exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná
zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa
neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich

spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti,
ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti,
na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).

Zánik vymáhaného nároku počas trvania exekúcie, napr. splnením, nie je dôvodom vyhovenia námietok
proti exekúcii, nakoľko konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli
na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Skutočnosť, že povinný

časť pohľadávky, resp. celú pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie uhradil, môže byť dôvodom na
vyhovenie námietkam len v prípade, ak k úhrade predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od
vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania.

Citované ustanovenie má teda na mysli zánik vymáhateľnosti nároku po vzniku exekučného titulu,
pričom súd musí v konaní o námietkach skúmať najmä skutočnosť, či exekúcia začala oprávnene a je
prípustná, t.j. či v čase začatia exekúcie naozaj existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci
z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Výrok v uznesení o námietkach by mal v plnej miere
zohľadňovať existenciu či neexistenciu zavinenia na strane oprávneného, pričom súd musí v konaní o

námietkach skúmať najmä skutočnosť, či exekúcia bola v čase začatia oprávnená a je prípustná, t.j.
či v čase začatia exekúcie jestvoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu.

V prípade, že by exekučný súd vyhovel námietkam povinného z dôvodu, že po začatí exekúcie došlo k
zániku vymáhaného nároku, pri zastavení exekúcie ako procesnom realizovaní obsahu opodstatnených
námietok by malo byť logicky rozhodnuté, že všetky exekučné trovy uhrádza súdnemu exekútorovi
oprávnený, nakoľko povinný podal v zmysle uznesenia o vyhovení námietok námietky opodstatnene. V
takomto prípade, ak súd vysloví opodstatnenosť námietok, malo by z uznesenia vyplývať aj zavinenie

oprávneného spočívajúce v tom, že si výkonom rozhodnutia uplatnil neexistujúce nároky. V čase začatia
exekúcie, t.j. ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 21.02.2013, však nárok oprávneného
nepochybne jestvoval a oprávnený mal teda plné právo podať návrh na vykonanie exekúcie.

Súd po vykonaní dokazovania a zhodnotení dôkazov má za to, že námietky povinného boli podané
neodôvodnene, nakoľko ku dňu začatia exekúcie mal oprávnený voči povinnému pohľadávku vo výške
37,84 EUR. Povinný uhradil pohľadávku za miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebnéodpadyvsume 37,84EUR,avšakažpozačatíexekučnéhokonania,ktorésazačalovzmysle§36ods.2
Exekučného poriadku doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 21.02.2013.

Zánik vymáhaného nároku počas exekúcie nie je dôvodom vyhovenia námietkam proti exekúcii,
ktorej prípustnosť sa skúma ku dňu jej začatia. Súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenie
Exekučného poriadku nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by bola predmetná exekúcia ku dňu začatia
exekúcieneprípustná,apretonazákladepreukázanýchskutočnostínámietkampovinnéhoprotiexekúcii
nevyhovel a ako nedôvodné ich v plnom rozsahu zamietol.

Súdny exekútor doručoval povinnému upovedomenie o začatí exekúcie na sumu 37,84 EUR a jej
príslušenstvo, pričom zároveň si vyčíslil i predbežné trovy exekúcie vo výške 68,19 EUR. Na základe
vyššie uvedeného, v časti dlžnej sumy súd vychádza zo skutočnosti, že nedošlo k upusteniu od
vykonávania exekúcie a ani k oprave upovedomenia o začatí exekúcie po tom, ako súdny exekútor zistil,

že došlo k úhrade časti pohľadávky. Preto existujú dôvody na zastavenie exekúcie v časti zaplatenej
istiny, teda v sume 37,84 Eur.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo

právo ním priznané.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 559 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, splnením

dlh zanikne.

Ak k plneniu povinnou došlo až v priebehu exekúcie, nie je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle
§ 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ale na zastavenie (čo aj čiastočné) exekúcie v zmysle § 57 ods. 1
písm. f) Exekučného poriadku.

V zmysle § 58 ods. 1 súd môže exekúciu zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu, teda ex offo. Súd má
za to, že ak po vydaní exekučného titulu zaniklo judikované právo priznané týmto rozhodnutím prakticky
ktorýmkoľvek zo spôsobov, ktoré hmotné súkromné právo prezumuje ako dôvody zániku záväzkov, je
to dôvod na zastavenie exekúcie (môže ísť o započítanie, splnenie dlhu, pokonávku a pod.). Keďže v

tomto prípade povinný dňa 15.08.2013 uhradil pohľadávku oprávnenému v plnej výške, v predmetnej
exekúcii teda došlo po začatí exekučného konania k splneniu dlhu, pre ktorý bola začatá exekúcia, a
preto v exekúcii nemožno pokračovať. Na základe uvedeného súd exekúciu zastavil.

Keďže v čase rozhodovania súdu o námietkach povinného proti exekúcii a o zastavení exekúcie, súd
nemal všetky informácie potrebné na rozhodnutie o trovách exekúcie, súd rozhodne o trovách osobitným
uznesením.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.).
Proti výroku II. tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote

15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie
smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže
v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa;
ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané
v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičnéhočakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania
zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).