Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 13, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/281/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234107
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5112234107.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast.: Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, zast. Ministerstvom
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Podanými návrhmi doručenými Okresnému súdu Žilina dňa 27.09.2012 pôvodne v konaniach

4C/281/2012, 4C/283/2012, 4C/285/2012, 4C/287/2012 a 4C/291/2012 sa navrhovateľ domáhal
zaviazať odporcu na náhradu majetkovej škody, na náhradu nemajetkovej ujmy a na náhradu trov
konania. Svoj návrh skutkovo odôvodňoval tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol
písomným podaním zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu navrhoval vykonať
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho:

- z úverovej zmluvy č. 508500267 dlžníkom F. T., nar. XX.XXXX, konanie pôvodne vedené pod sp. zn.

4C/281/2012, na náhradu majetkovej škody vo výške 1423,73 €, na náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 284,75 €,
- z úverovej zmluvy č. 507400057 dlžníkom N. V., nar. XX.X.XXXX, konanie pôvodne vedené pod sp.
zn. 4C/283/2012, na náhradu majetkovej škody vo výške 4.617,90 €, na náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 923,58 €,
- z úverovej zmluvy č. 503800039 dlžníkom D. L., nar. XX.XX.XXXX, konanie pôvodne vedené pod sp.
zn. 4C/285/2012, na náhradu majetkovej škody vo výške 1.095,27 €, na náhradu nemajetkovej ujmy

vo výške 219,05 €,
- z úverovej zmluvy č. 5851212 dlžníkom D. R., nar. XX.X.XXXX, konanie pôvodne vedené pod sp. zn.
4C/287/2012, na náhradu majetkovej škody vo výške 6.463,65 €, na náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 1.292,73 €,
- z úverovej zmluvy č. 5381096 dlžníkom Q. Q., nar. XX.X.XXXX, konanie pôvodne vedené pod sp. zn.
4C/291/2012, na náhradu majetkovej škody vo výške 2.944,55 €, na náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 588,91 €.

Navrhovateľ predovšetkým poukázal na to, že pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu
Žilina by porušilo právo navrhovateľa na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretožepodľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Navrhovateľ preto v
zmysle ust. §12 O.s.p. žiadal, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním veci o prikázaní
veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Žilina sú

vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.
Navrhovateľ na odôvodnenie návrhu uviedol, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. je
slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v
prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov.

Uviedol, že v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt - veriteľ zo zmluvy o
úvere navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom podľa ust. §38 a nasl. zákona
č. 233/1995 Z.z. (ďalej len „Exekučný poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, a to z
dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu
navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o
úvere. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci

číslo EX 17709/2010 (4C/281/2012), EX 5828/2011 (4C/283/2012), EX 11680/2010 (4C/285/2012),
EX 7837/2010 (4C/287/2012) a EX 7592/2010 (4C/291/2012). Súdny exekútor v snahe postupovať
pri nútenom vymáhaní pohľadávky navrhovateľa efektívne a účinne predložil návrh navrhovateľa na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Žilina a požiadal ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

- dňa 2.8.2011, konanie začalo 2.12.2010 (4C/281/2012). K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 243 dní).
- dňa 8.9.2011, konanie začalo 8.4.2011 (4C/283/2012). K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 153 dní).
- dňa 18.5.2011, konanie začalo dňa 3.8.2010 (4C/285/2012). K rozhodnutiu o poverení tak došlo po

uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 288 dní).
- dňa 3.5.2011, konanie začalo dňa 14.6.2010 (4C/287/2012). K rozhodnutiu o poverení tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 323 dní).
- dňa 18.5.2011, konanie začalo dňa 9.6.2010 (4C/291/2012). K rozhodnutiu o poverení tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 343 dní).

Navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení označil ako dôkazy jednotlivé exekučné spisy spisovými
značkami EX 17709/2010, EX 5828/2011, EX 11680/2010, EX 7837/2010 a EX 7592/2010
exekučného súdu (Okresný súd Žilina) založených pre exekučné konanie vedené medzi oprávneným:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Pribinova ul. č.25, Bratislava 811 09 a hore
uvedenými povinnými pre vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinných
vyplývajúceho zo zmlúv o úvere. K dôkaznému bremenu navrhovateľ uviedol, že nedisponuje
rovnopisom príslušného exekučného titulu, ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie,
ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu. Rovnopis exekučného titulu použil ako nutnú

prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie a zveril ho zvolenému súdnemu exekútorov.

Navrhovateľ si z uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch z
dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nevydal rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote a zároveň postupoval tým spôsobom, že preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozsudkov rozhodcovského
súdu spôsobom odporujúcim zákonu, t.j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných
podmienok, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej
zrealizoval úplný judiciálny proces, zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych
noriem, ich aplikácie a interpretácie, a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície

orgánu vykonávajúceho komplexné posúdenie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom
vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil zásadu legality.Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na
zaplatenie dlhu v časti istiny, a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal
stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným

a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej, vyššie označenej zmluvy o úvere.
Opísaný postup hodnotil navrhovateľ ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 42 ods.
2 exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako neexistuje

okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva
založením prekážky veci rozhodnutej. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
navrhovateľovi vznikla majetková škoda v celkovej výške 1.423,73 € (uplatnená v konaní pôvodná
sp. zn. 4C/281/2012), vo výške 4.617,90 € (uplatnená v konaní pôvodnej sp. zn. 4C/283/2012), vo
výške 1.095,27 € (uplatnená v konaní pôvodnej sp. zn. 4C/285/2012), vo výške 6.463,65 € (uplatnená
v konaní pôvodnej sp. zn. 4C/287/2012) a vo výške 2.944,55 € (uplatnená v konaní pôvodnej sp.

zn. 4C/291/2012), predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi
zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere.

Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch s odôvodnením, že samotné

konštatovanie, porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na
spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej
činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva

navrhovateľa. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práva, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky
(spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom exekučného súdu) sumu 284,75 €

(v konaní pôvodnej sp. zn. 4C/281/2012), sumu 923,58 € (v konaní pôvodnej sp. zn. 4C/283/2012),
sumu 219,05 € (v konaní pôvodnej sp. zn. 4C/285/2012), sumu 1.292,73 € (v konaní pôvodnej sp.
zn. 4C/287/2012) a sumu 588,91 € (v konaní pôvodnej sp. zn. 4C/291/2012), t.j. 20% z uplatňovanej
istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou ). Zároveň
navrhovateľ uviedol, že postupoval podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou

požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporca však do podania
tejto žiadosti na žiadosť pozitívne nereagoval.

Súdvyzvalnavrhovateľadňa10.10.2012vovšetkýchpôvodnýchkonaniach4C/281/2012,4C/283/2012,

4C/285/2012, 4C/287/2012 a 4C/291/2012 na oznámenie, či opisom skutkových okolností tak, ako
sú tieto uvedené v čl. I. žaloby, uplatňuje námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a
rozhodnúť a na oznámenie, či je v žalobe navrhovateľom len poukazované na nevyhnutnosť postupu
v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p., t.j. na nevyhnutnosť prikázania veci z dôvodu nutnosti v prípade, ak budú
všetci sudcovia tunajšieho súdu z prejednania veci vylúčení, alebo navrhovateľ výslovne navrhuje v

zmysle § 12 ods. 2 O.s.p. rozhodnúť o prikázaní veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.

Súd dňa 18.10.2012 oznámil podľa § 35 ods. 4 O.s.p. začatie konaní 4C/281/2012, 4C/283/2012,
4C/285/2012, 4C/287/2012 a 4C/291/2012 Okresnej prokuratúre Žilina.

Navrhovateľ podaniami doručenými súdu 30.10.2012 v jednotlivých konaniach oznámil, že navrhovateľ
nepodal námietku zaujatosti podľa ust. § 15 O.s.p., ale v úvode žaloby uviedol skutočnosti preukazujúce
fakt, že inak vecne a miestne príslušný okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z
prejednania veci vylúčení, keďže majú pomer k veci a účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí. (§
14 O.s.p.). Preto má okresný súd požiadať príslušný krajský súd podľa § 12 ods. 1 v spojitosti s § 12

ods. 3 O.s.p., aby prikázal vec na prejednanie inému súdu toho istého stupňa, nejde teda o vhodnosť,
ale o nutnosť.Predseda Okresného súdu Žilina predložil vec v jednotlivých konaniach 4C/281/2012, 4C/283/2012,
4C/285/2012, 4C/287/2012 a 4C/291/2012 podľa § 16 O.s.p. Krajskému súdu Žilina na rozhodnutie
vzhľadom na vyjadrenia všetkých sudcov tunajšieho súdu, ktorí oznámili existenciu skutočností, ktoré

by mohli vyvolať objektívne pochybnosti o ich nezaujatosti pri prejednávaní a rozhodovaní vo veci a
vzhľadom na nemožnosť prideliť veci inému sudcovi podľa § 15 O.s.p.

Keďže navrhovateľ nevzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi, vec nebola nadriadenému súdu
predložená na rozhodnutie o takejto námietke.

Krajský súd Žilina rozhodol uzneseniami:

- č.k. 9NcC/167/2013 zo dňa 12.2.2013 tak, že sudkyňa Okresného súdu Žilina Mgr. Mária Kašíková
je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. 4C/281/2012.
Ostatní sudcovia Okresného súdu Žilina nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci

- č.k. 10NcC/166/2013 zo dňa 28.2.2013 tak, že zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená na
prejednanie a rozhodnutie, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tamojšom
súde pod sp. zn. 4C/283/2012
- č.k. 6NcC/166/2013 zo dňa 14.2.2013 tak, že zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená na
prejednanie a rozhodnutie, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci aktuálne vedenej na

Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4C/285/2012
- č.k. 7NcC/166/2013 zo dňa 13.2.2013 tak, že zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená na
prejednanie a rozhodnutie, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tamojšom
súde pod sp. zn. 4C/287/2012
- č.k. 7NcC/164/2013 zo dňa 14.2.2013 tak, že zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená na

prejednanie a rozhodnutie, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tamojšom
súde pod sp. zn. 4C/291/2012

Zákonná sudkyňa má preto za to, že návrhu na jej vylúčenie z rozhodovania a prejednávania veci bolo
zákonným spôsobom rozhodnuté nadriadeným súdom.

Navrhovateľ súdu oznámil podaniami v jednotlivých konaniach zo dňa 25.3.2013 19.6.2013, 19.6.2013,
18.4.2013, že tunajšiemu súdu bola predložená príloha „Potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o
prijatie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“ do konaní o týchto žalobách:
ZE-8605-6428, 5600029, K. L., X.XX.XXXX, EX 16156/2011; 10710-NZP, 1440682, F. E., XX.X.XXXX,

EX15661/2010; NP-8426-1, 5380906, D. K., X.X.XXXX, EX 8255/2009; 14957-ISTINA RS, 1440682, F.
E., XX.X.XXXX, EX15661/2010. Jednotlivé žaloby, ktoré boli podané na Okresnom súde Žilina, následne
odkazujú na tieto konania. Preto súdu je z vlastnej činnosti známa skutočnosť, že navrhovateľ podal
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR.

Odporca sa k žalobnému návrhu v jednotlivých konaniach spojených do konania vedeného pod sp. zn.
4C/281/2012 vyjadril podaniami doručenými súdu dňa 4.9.2013.
Navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania. Všeobecne poukázal na nedostatky
v žalobách hromadne podávaných navrhovateľom, ich zmätočnosť v označovaní povinných, odlišne
uvedených dátumoch narodenia, neuvedenie spisových značiek príslušných exekučných konaní, ktoré

sú vedené na súde, absenciu relevantných údajov, ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú
význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody v jednotlivých
prípadoch. Vo všeobecnosti odporca namietal, že navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz,
ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania v tejto veci, vznik skutočnej škody,
nemajetkovej ujmy, atď. Navrhovateľ síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis,

ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
navrhovateľ sám. Podľa názoru odporcu nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody.
Navrhovateľ neuviedol ani kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, neuviedol, ani po vyžiadanej
súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu, či využil možnosť podania sťažnosti na
zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej

sťažnosti (t.j. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania). Judikatúra Ústavného
súdu SR, konkrétne v náleze z 3. mája 2011, č.k. III. ÚS 69/2011-25, taktiež poukazuje na skutočnosť,
že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje
právo). To, že tak navrhovateľ nekonal, je možné pripísať iba jemu.Odporca má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy
v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR.
Poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až

po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia na príslušný orgán) o predbežné
prerokovanienárokunanáhraduškody.Predbežnéprerokovanienárokujezákonom(§15ods.1zákona
č. 514/2003 Z. z.) ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne
konanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cz 38/76, uverejnené pod publikačným číslom R
28/1978).Odporcapoukazujenato,žeprvéžiadostiopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody

zo dňa 23.04.2012 mu boli doručené dňa 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobný návrh bol
okresnému súdu Žilina doručený už dňa 27.09.2012, je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po uplynutí
6-mesačnei lehoty, ale skôr, a odporca má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.
Odporca poukázal na prax, z ktorej už dávnejšie vyplynulo, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je
notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45

ods. 1 pís. c/ zák. č. 244/2002 Z.z., čo sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcii a zbytočnom
vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom
C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené konanie
zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu a tým aj otázky,
či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritériá zákonnosti. Pokiaľ samotný navrhovateľ uvádza znenie

ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, podľa ktorého súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zák. č. 231/1999
Z.z. o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí
rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora,
aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 pís. c/ a d/.
Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znie: „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov

a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Odporca poukázal, že z týchto ustanovení
jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule, čo znamená, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z
nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných
konaniach začatých po 1.6.2011 nemá žiadnu oporu v zákone. V praxi, ak bola žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011, z uvedeného je jednoznačné, že nárok
je v tejto časti neopodstatnený. Pokiaľ pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 pís. d/ Exekučného poriadku znel
„vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“, v samotnej dôvodovej
správe je k novelizovanému ust. § 41 ods. 2 pís. d/ Exekučného poriadku uvedené, že správnosť
aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim

autentickým výkladom aj Národná rada SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutie
rozhodcovskýchsúdov“,predstavovalalenexplicitnejšieujasnenieliteryzákona,abysapredišlomylným
interpretáciám tohto ustanovenia.
Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní
(judikatúra Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00) a zo skutkových okolností, ktoré sa

týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to,
že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
Odporca namietal existenciu prieťahov v konaní, nakoľko tieto neboli konštatované vo výsledkoch
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, ani v

právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým by sa rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, ani v právoplatnom
rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým by sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo ani v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým by Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že

sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Odporca vzniesol i námietku premlčania v súvislosti s „nesprávnym úradným postupom“, keďže
v niektorých konaniach malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu v období
pred marcom 2009. Ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupomspočívajúcim v rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to po 15-dňovej
lehote, lehota na uplatnenie týchto nárokov (premlčacia lehota) uplynula pri každom takomto nároku
osobitne, a to po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovei lehoty od doručenia žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené odporca vznáša
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23. 4. 2009 (t. j. tri roky pred
dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

Podľa názoru odporcu navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je
možné považovať za hypotetické. Navrhovateľ by v tomto konaní na preukázanie vzniku škody
musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Od povinnosti
riadne preukázať vznik a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných žalôb,
ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, či
dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými navrhovateľ exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti

odôvodňuje. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný
nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu škody
zo strany navrhovateľa (ako tomu je aj v tomto prípade) a preskúmanie predmetného nároku
je znemožnené. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ani táto zo strany
navrhovateľa nie je preukázaná, navrhovateľ nepreukázal tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by

sa mala jej náhrada poskytovať v peniazoch.

Pokiaľ sa navrhovateľ vo svojich žalobách domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá
má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základných práv a má kompenzovať každé
porušenie práva na súdnu ochranu, ktoré navrhovateľ uplatňoval podaním návrhu na začatie konania,

poukazuje odporca na ust. § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého iba v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma
v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Navrhovateľ nepreukázal pri uplatňovaní nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením.

Uvedené zo žalobných návrhov nevyplýva a z toho dôvodu odporca nemá za preukázaný tak vznik
nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.
Podľa odporcu nemožno dospieť k záveru o potrebe priznať navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch ani v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Nie je
možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a

to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa
v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci
zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu
ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov.
Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných

konaní, ktoré navrhovateľ inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.
Odporca v tejto súvislosti upozornil a ako prílohu vyjadrenia k žalobe doložil list Európskej komisie,
Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 adresovaný stálemu
predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že
v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov,

ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto
praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku
267 ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove (Vec 0-76/10). Odporca dal do pozornosti celý text priloženého
listu, pričom poukazuje príkladmo na niektoré výňatky:
Problémy v spojitosti s týmito praktikami sa týkajú predovšetkým skutočnosti, že zmluvné podmienky

sú stanovené prostredníctvom vopred formulovaných podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia.
Tieto podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv,
ktoré im vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Jedným z osobitných aspektov je
uplatňovanie nárokov zo strany nebankových inštitúcií, okrem iného prostredníctvom systematického
využívania rozhodcovských orgánov, ktoré sa javia ako predpojaté, a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec

neuplatňujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Formulár zmluvy spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o. navyše obsahuje časť s názvom Všeobecné podmienky poskytovania úveru (VP), ktoré sa
odchyľujúodkogentnýchustanovenínaochranuspotrebiteľa,a/alebopomerneflagrantneznevýhodňujú
spotrebiteľov vo viacerých dôležitých aspektoch, napr.:„Celkové náklady úverov poskytovaných spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., ktoré pozostávajú z
úrokov a iných poplatkov, sa javia byť veľmi vysoké. Zdá sa, že prinajmenšom v niektorých prípadoch
predstavujú náklady takmer 100 % ročne zo sumy získanej od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.

Najväčšiu časť poplatkov tvoria náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere, ktoré sa javia
mnohonásobne vyššie ako poplatky, ktoré si účtujú banky.“
„Podľa bodu 6 VP je dlžník povinný zaplatiť v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov sankciu vo výške
0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne.“
„Podľa bodu 8 VP dlžník môže splatiť veriteľovi dlžnú sumu pred termínom splatnosti, to ho však

nezbavuje povinnosti zaplatiť poplatok (95,6 % z úveru) v plnej výške.“
„Zásadným problémom je skutočnosť, že predmetné podmienky vylučujú uplatňovanie pravidiel na
ochranu spotrebiteľa..."
Okrem vyššie uvedeného o negatívnej percepcii navrhovateľa verejnosťou, resp. aj špecializovanými
organizáciami na ochranu spotrebiteľov (napr. Spotrebiteľské centrum) svedčí napr. článok v denníku
SME zo dňa 16.07.2012, ktorý prikladá odporca v prílohe svojho vyjadrenia. Z uvedeného článku

napr. vyplýva, že navrhovateľ obišiel zákaz vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku
Okresný súd Prešov označil konanie v prejednávanej veci za mimoriadne závažnú nečestnú činnosť,
pričom článok popisuje aj niektoré prípady, keď sa jednotliví spotrebitelia napokon domohli svojich práv
(s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve,
chýbajúcu RPMN a neprimerané sankcie a úroky). Z článku vyplýva aj nemenej významná skutočnosť,

že Asociácia organizácií splátkového predaja, ktorá sa nestotožňuje s konaním navrhovateľa, vylúčila
navrhovateľa zo svojich radov.
Z popísaného je zrejmé, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne,
boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v
konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv

spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto
aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa, a to najmä v prípade návrhu
na vykonanie exekúcie, kde v prípade navrhovateľa automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia
alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní). Uvedené má vplyv aj na otázku

samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy v prípade posudzovania návrhu
navrhovateľa na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo
nevydajú a pod., s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom.
S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje odporca za
konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči

štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej
podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva
navrhovateľa už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Uvedené
vylučuje možnosť priznania prípadného nároku navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu.
Vzhľadom na vyššie uvedené odporca zastáva názor, že navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku

zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.
po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia navrhovateľa (ako spoločnosti
s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a
následky, ktoré navrhovateľovi mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť podľa

odporcu priznaná navrhovateľovi žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla postupom okresného súdu škoda.
Nazákladevšetkýchvyššieuvedenýchskutočnostíjeodporcatohonázoru,ženavrhovateľnepreukázal,
že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal

vznik, ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou
ujmou. Žiadal návrh zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

Následne po vykonaní všetkých potrebných procesných úkonov súd nariadil v jednotlivých konaniach

pojednávania na deň 27.12.2013. Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 19.12.2013 žiadal zrušiť
nariadené pojednávanie až do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a o otázke zákonného
sudcu a navrhol konanie prerušiť, a to až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej premetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa nazákonného sudcu a práva na nestranný súd, a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského
súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci.

Súd následne rozhodol uznesením č.k. 4C/281/2012-78 zo dňa 4.2.2014 o spojení konaní 4C/281/2012,
4C/283/2012,4C/285/2012,4C/287/2012a4C/291/2012naspoločnékonaniestým,žekonaniaotýchto
návrhoch budú vedené pod sp. zn. 4C/281/2012.

Súd uznesením č.k. 4C/281/2012-85 zo dňa 6.6.2014 rozhodol o návrhu navrhovateľa na prerušenie

jednotlivých konaní následne spojených do konania 4C 281/2012 tak, že tento návrh zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.1.2015 v spojitosti s uznesením Krajského súdu Žilina sp.
zn. 7Co/705/2014-119 zo dňa 28.11.2014.

Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na deň 29.5.2015. Navrhovateľ žiadal podaním doručeným
dňa 21.5.2015 o zrušenie pojednávania a o prerušenie konania do zodpovedania prejudiciálnej

otázky Súdnym dvorom Európskej únie položenej v konaní pred Okresným súdom Prešov sp. zn.
7C/6/2010 a opakovane žiadal o prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej premetom je rozhodnutie o porušení práva
navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie
rozhodnutiakrajskéhosúduvovecinevylúčeniasudcupoverenéhoprejednávanímveci.Súd uznesením

sp. zn. 4C 281/2012-157 zo dňa 24.6.2015 návrh navrhovateľa na prerušenie konania do zodpovedania
prejudiciálnej otázky Súdnym dvorom Európskej únie položenej v konaní pred Okresným súdom
Prešov sp. zn. 7C/6/2010 zamietol a zamietol i návrh navrhovateľa na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie
práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

29.7.2015.

Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na deň 13.1.2016. Navrhovateľ opakovane žiadal prostredníctvom
svojhoprávnehozástupcupodanímdoručenýmdňa5.1.2016ozrušeniepojednávaniaanavrholkonanie
prerušiť do zodpovedania prejudiciálnej otázky Súdnym dvorom Európskej únie položenej v konaní

pred Okresným súdom Prešov sp. zn. 7C/6/2010 a do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskejrepublikyoústavnejsťažnosti,ktorejpremetomjerozhodnutieoporušeníprávanavrhovateľa
na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Súd konštatoval, že o uvedených návrhoch na
prerušenie konania súd rozhodol uznesením č.k. 4C 281/2012-157 zo dňa 24.6.2015, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.7.2015, preto na návrh na prerušenie konania neprihliadal.

Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a odporcu v zmysle
§ 101 ods.2 O.s.p. Odporca sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil elektronickou poštou doručenou
súdu dňa 13.1.2016.

Súd skúmal vecnú legitimáciu účastníkov konania, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka
konania k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má navrhovateľ a pasívnu má odporca.
Pasívna legitimácia účastníka konania - Slovenskej republiky je nespochybniteľná a bolo vecou
navrhovateľa označiť aj zastupujúci orgán, keďže predmetom konania bola náhrada škody, ktorá mala
byť navrhovateľovi spôsobená nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 21 ods. 4 veta prvá O.s.p. za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti
ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 79 ods.1 veta piata O.s.p. ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a

označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre
to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým

sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Predmetná žaloba je podaná proti odporcovi, v mene ktorého koná príslušný orgán v zmysle zák.č.
514/2003 Z.z. Navrhovateľ označil Ministerstvo spravodlivosti SR, u ktorého zároveň navrhovateľ podalžiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Podľa
oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR žiadosti navrhovateľa nevyhovel a následne navrhovateľ
podal predmetnú žalobu na náhradu škody.

Podľa § 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods.1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa

osobitného predpisu.

Podľa § 4 ods.1 písm. m) zák. č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 orgán príslušný podľa
písm. a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15 ), ak

ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak
žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán
povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania
žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. (v znení do 31.12.2012) ak príslušný orgán neuspokojí nárok

na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 (v znení od 01.01.2013) ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak

príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.Hoci súdu nebola predložená žiadosť o predbežné prerokovanie a doklad o jej podaní odporcovi, medzi
účastníkmi nebolo sporné, že žiadosť bola podaná, odporca uviedol, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 mu boli doručené dňa 23.04.2012. Odporca

žiadostiam navrhovateľa nevyhovel z dôvodu neposkytnutia súčinnosti, čím bol proces predbežného
prerokovania zmarený.

Súd mal preukázané, že žiadosť navrhovateľa bola odporcovi doručená, zároveň odporcom nevybavená
v zákonnej lehote, pričom aj keď nie je zrejmé, kedy presne bola žiadosť doručená odporcovi, súdu

je z vlastnej činnosti známe (z konania sp. zn. 18C/238/2012 vedenom na OS Žilina), že žiadosti
navrhovateľ podal u odporcu v rozmedzí od 23.04.2012 do 25.09.2012, a to vo viac ako 45 000
prípadoch, ktorým odporca nevyhovel z dôvodu neposkytnutia súčinnosti, čím bol proces predbežného
prerokovania zmarený. Súd má za to, že vzhľadom na označenia obdobia doručovania žiadostí
(posledné doručenie dňa 25.09.2012) a vzhľadom na dátum rozhodnutia súdu v tejto veci, zákonom
stanovená lehota na vybavenie žiadosti nepochybne uplynula, a to bez ohľadu na to, či bola poskytnutá

súčinnosť navrhovateľa, alebo nie, a bez ohľadu na skúmanie, či bola potrebná a nevyhnutná súčinnosť
požadovaná odporcom. Je totiž nepochybné, že nárok na náhradu škody, alebo jeho časť nebol
uspokojený do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Podmienka pre súdne konanie bola teda
splnená.

Súd zistil skutkový stav na základe vykonaného dokazovania, a to oboznámením sa s
pripojenými spismi:
- 18Er/139/2011, EX 17709/10 pripojený k pôvodnému spisu 4C/281/2012,
- 18Er/2424/2011, EX/5828/11 pripojený k pôvodnému spisu 4C/283/2012,
- 20Er/4258/2010, EX/11680/10 pripojený k pôvodnému spisu4C/285/2012

- 20Er/2976/2010, EX/7837/10 pripojený k pôvodnému spisu 4C/287/2012
- 20Er/3224/2010, EX 7592/10 pripojený k pôvodnému spisu 4C/291/2012

Zo spisu 18Er/139/2011 zistil:

Dňa 15.8.2012 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský
úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.
so sídlom Bratislava, zo dňa 26.10.2010 sp.zn. SR 09946/10 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému F. T., nar. XX.XXXX, na vymoženie pohľadávky

360 € s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp.zn. EX 17709/10.
Okresný súd Žilina uznesením č.k. 18Er/139/2011-28 zo dňa 8.7.2011 v uvedenej veci žiadosť
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 10.8.2011.

Zo spisu 18Er/2424/2011 zistil:

Dňa 16.5.2011 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský
úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.

so sídlom Bratislava, zo dňa 2.2.2011 sp.zn. SR 13209/10 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému N. V., nar. XX.X.XXXX, na vymoženie pohľadávky
1.758,64 € s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp.zn. EX/5828/11
Okresný súd Žilina uznesením č.k. 18Er/2424/2011-23 zo dňa 5.8.2011 v uvedenej veci žiadosť
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 7.9.2011.

Zo spisu 20Er/4258/2010 zistil:

Dňa 14.10.2010 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský

úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.
so sídlom Bratislava, zo dňa 2.6.2010 sp.zn. SR 04254/10 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému D. L., nar. XX.XX.XXXX, na vymoženie pohľadávky
243 € s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp.zn. EX/11680/10.
Okresný súd Žilina uznesením č.k. 20Er/4258/2010-24 zo dňa 21.4.2011 v uvedenej veci žiadosť

exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 27.8.2012.

Zo spisu 20Er/2976/2010 zistil:

Dňa 16.7.2010 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský
úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.
so sídlom Bratislava, zo dňa 9.4.2010 sp.zn. SR 01961/10 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému D. R., nar. XX.X.XXXX, na vymoženie pohľadávky
1.767,89 € s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp.zn. EX/7837/10.

Okresný súd Žilina uznesením č.k. 20Er/2976/2010-17 zo dňa 5.4.2011 v uvedenej veci žiadosť
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 27.4.2011.

Zo spisu 20Er/3224/2010 zistil:

Dňa 5.8.2010 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský
úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.
so sídlom Bratislava, zo dňa 20.1.2010 sp.zn. SR 21514/2009 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému Q. Q., nar. XX.X.XXXX, na vymoženie
pohľadávky 632 € s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp.zn. EX/7592/10.
Okresný súd Žilina uznesením č.k. 20Er/3224/2010-18 zo dňa 21.4.2011 v uvedenej veci žiadosť
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 21.5.2011.

Z odôvodnenia predmetných rozhodnutí súdu, ktorými boli žiadosti exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietnuté, vyplýva, že exekučný súd posúdil predmetný právny vzťah ako
spotrebiteľský a v rámci vedených konaní konštatoval výkon práv oprávneného podľa rozhodcovskej
doložky za nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa a považoval za dôvodné

aplikovať § 45 ZoRK a preskúmal exekučný titul z hľadiska jeho súladu so zákonom a konštatoval,
že rozhodcovská doložka je nekalá, keď konkrétne uviedol, na základe čoho dospel k uvedenému
záveru a poukázal na to, že rozhodcovský súd absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných
vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Dojednanie rozhodcovskej
doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve vyhodnotil ako neprimeranú podmienku, ktorá bránila tomu,

aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (s účinnosťou od 1.6.2010 do 31.5.2011) podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade písm. c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok

a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak
povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila; písm. d) ) vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (s účinnosťou od 1.6.2011) podľa tohto zákona možno vykonať

exekúciu aj na podklade písm. c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je
vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba
v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila; písm. d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (účinný od 1.6.2010 do 31.5.2011) súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonalexekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení od 01.01.2013
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za

nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za

nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu
Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej

republiky a postup alebo výsledok
postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119
písm. b) Ústavy Slovenskej republiky .
Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho
v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov

vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa
Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo
povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu
vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej
správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.
Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie

tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 17 ods. 1 cit. Zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju
uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje najmä

s prihliadnutím na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 cit. zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže
byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa
osobitného predpisu.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a

nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 25 ods. 1 cit. zákona ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného
prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh zamietol.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust.
§ 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V danom prípade, so zreteľom na to, ako a čím navrhovateľ vymedzil skutkový rámec, z ktorého
vyvodzoval svoj nárok na náhradu škody a zaplatenie žalovanej sumy je zrejmé, že pre uplatnenie

nároku v súdnom konaní považoval za rozhodujúci nesprávny úradný postup exekučného súdu, ktorý
nerozhodol o žiadosti o vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, k rozhodnutiu o
žiadosti jej zamietnutím došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, keď súd konal nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi a vykonaním postupu podľa ust. § 42 ods. 2 Exekučného poriadku
(preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu)

spôsobom odporujúcim zákonu, t.j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných
podmienok postupoval nezákonne.Súd na základe navrhovateľom uvedeného skutkového vymedzenia návrhu základ nároku navrhovateľa
na náhradu škody posudzoval podľa ust. § 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z.
Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti štátu za škodu je predovšetkým existencia nesprávneho

úradného postupu, ďalej existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná
súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Všetky zákonné podmienky vzniku tejto
zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť
za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Platná právna úprava nepodáva všeobecnú definíciu, čo sa rozumie pod nesprávnym úradným
postupom, avšak všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup
vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho
orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou
štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí.
Nesprávny úradný postup je vymedzený v ustanovení § 9 ods. 1 veta druhá a podľa konkrétnych

okolností bolo potrebné v danej veci správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k
dosiahnutiu ktorého postup smeruje.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/24/04 konštatuje, že nesprávny úradný postup možno
vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu
postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu a ak

tento postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Všetky podmienky musia byť
splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu je nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie
ďalších podmienok. Súd by mohol návrh zamietnuť pri nesplnení čo i len jednej podmienky.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody z dôvodu neprávneho úradného postupu nevydaním rozhodnutia

v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR
2Cdom 129/97 zo dňa 29.6.1999 nesprávny úradný postup nezakladajú vady konania - napríklad
zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie,
ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 4Cdo 24/04
nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného

postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s
rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo
vydanom rozhodnutí. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo dňa 25.8.2009
rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva, nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť
splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne.
Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými

predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo
nezákonným rozhodnutím sú:
1) Porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo
nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy,
§ 3 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).

2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§
3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia Občianskeho
zákonníka).
3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.

Navrhovateľ tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným postupom, ktorý
spočíval v nečinnosti - prieťahoch v konaní, pretože o žiadosti rozhodoval po uplynutí zákonnej
lehoty 15 dní. Je nepochybné, že žiadosť o vydanie poverenia bola podaná na základe exekučného
titulu - rozhodcovského rozhodnutia vydaného na základe spotrebiteľského vzťahu. Vzhľadom na
problematiku spotrebiteľských vzťahov a na rozsiahlu právnu úpravu týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa

bolo povinnosťou súdu aj v rámci exekučného konania skúmať toto rozhodcovské rozhodnutie s
poukazomnarozhodnutieSúdnehodvoraEurópskejúnievoveciC40/08AsturcomTelecomunicaciones
SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého smernicu 93/13 treba vykladať v tom zmysle,
že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovskéhonálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné
informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa

vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na
základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný (bod 59).
Exekučný súd bol povinný v prípade posudzovania akéhokoľvek návrhu navrhovateľa v exekučnom

konaní obzvlášť opatrne zvažovať každé rozhodnutie, z ktorého dôvodu boli akékoľvek procesné úkony
náročné z hľadiska časového. S poukazom na uvedené súd konštatoval väčšiu zložitosť a náročnosť
po právnej stránke a nevyhnutnosť skúmania rozhodcovského rozhodnutia. Súd zároveň zdôrazňuje,
že v zmysle ustanovení smernice rady 93/13/EHS (čl.3 ods.1 písm.t), každá zložka súdneho procesu
je povinná skúmať a preverovať, aby nemorálne podmienky spotrebiteľa nezaväzovali v záujme vyššej
kvality života. Pre rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia nie je postačujúca len žiadosť, ale

aj ďalšie podklady, ktoré však príslušným súdnym exekútorom nie sú zasielané súdu. Vzhľadom na
to, že pre také rozhodnutie súd nemal k dispozícii všetky potrebné podklady (žiadal rozhodcovský súd
výzvamioichpredloženie)avzhľadomajnazávažnosťaobtiažnosťveci(spotrebiteľskej)pridodržiavaní
zvýšenej ochrany spotrebiteľov nebolo možné dodržanie zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty pre
udelenie poverenia. Hoci je táto lehota daná zákonom, vzhľadom na všetky skutočnosti s poukazom na

zvýšenú ochranu spotrebiteľa, prípadné jej nedodržanie nie je závažné, resp. nie je tak závažné, ako
by závažné bolo porušenie ochrany spotrebiteľa.
Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzistené,žežiadostiexekútoraovydaniepoverenia bolirozhodnutím
okresného súdu zamietnuté. Súd dospel k záveru, že k nesprávnemu postupu v tomto exekučnom
konaní nedošlo. Už v rozhodnom čase bolo účinné vyššie citované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku. Pokiaľ ide o v zákone stanovenú lehotu 15 dní, súd konštatuje, že z ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom výslovne v
zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) t.j. notárske zápisnice

a vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Zákon upravuje túto
výnimku z dôvodu potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie. Uvedená
výnimka upravená v § 44 ods. 2 bola do Exekučného poriadku zavedená zákonom č. 144/2010
Z.z., a to s účinnosťou od 1. júna 2010. Zákonom č. 102/2011 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2011 bolo
predmetnézákonnéustanovenie§41ods.2písm.d)doplnenézaslovomrozhodnutío„rozhodcovských

súdov“. V dôvodovej správe k predmetnému zákonu v čl. II bod 2 je uvedené „ Rozhodcovský
rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Správnosť aplikácie
dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila v ostatnom období
svojím autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že
v praxi možno vysledovať určité pochybnosti, navrhuje sa výslovne upraviť, že exekučným titulom sú aj

vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a zmiery nimi schválené.“ Úmyslom zákonodarcu bolo
jednoznačné spresnenie z dôvodu aby sa predišlo mylným interpretáciám uvedeného ustanovenia. Z
uvedeného vyplýva, že ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení pred 1.6.2011 sa týka aj
rozhodcovských rozsudkov. V predmetnej veci exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu,
a teda lehota 15 dní sa na vydanie poverenia v danom prípade nevzťahovala. Navyše, z ustanovenia

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad,
ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu v
prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá (uvedené platilo aj pred 1. júnom 2010).
Je potrebné poznamenať, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré

je exekučným titulom. V exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmavať
rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní (rozsudok NS SR zo dňa 26.9.20011, sp. zn. 3MCdo 11/2010). Exekučný
súd v rámci predmetného exekučného konania takto postupoval v súlade so zákonom, preto uvedený
postup exekučného súdu, ktorým preskúmal exekučný titul, nemožno vyhodnotiť ako nesprávny úradný

postup, tento postup našiel vyjadrenie v samotnom rozhodnutí, keďže exekučný súd zistil rozpor
exekučného titulu zo zákonom žiadosť o udelenia poverenia zamietol. Je nepochybné, že v danom
prípade išlo o rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskej veci, v ktorej sa vyžaduje zvýšená ochrana
spotrebiteľa a súd má povinnosť preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalúpovahu rozhodcovskej doložky, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Takéto preskúmanie je po skutkovej aj právnej stránke, práve s poukazom na
charaktertejtoveciakospotrebiteľskej,kdejepotrebnévenovaťosobitnúpozornosťvzhľadomnaprávne

zvýšenú ochranu spotrebiteľov a v spojitosti s rozhodcovskými konaniami, zložitejšie a náročnejšie, a
to aj po časovej stránke.

Súd opätovne zdôrazňuje, že nie je zákonom stanovená lehota pre prípad zamietnutia žiadosti
o udelenie poverenia. Samotné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia nemožno

považovať za nesprávny úradný postup, pretože postup našiel vyjadrenie v rozhodnutí. Výsledkom
rozhodovacej činnosti súdu je, že súd žiadosti o vydanie poverenia vyhovie, alebo žiadosť zamietne.
Zo zákona nevyplýva, že kogentne musí súd žiadosti navrhovateľa vyhovieť. Pokiaľ teda exekučný
súd zhromažďoval dôkazy pre rozhodnutie, tieto hodnotil, právne ich posudzoval, išlo o činnosť priamo
smerujúcu k vydaniu rozhodnutia, a preto takúto činnosť nie je možné považovať za úradný postup,
ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako nesprávny a nemožno ho hodnotiť ani ako nesústredený,

neefektívny. Postup súdu sa prejavil v samotnom rozhodnutí súdu, v konkrétnom uznesení Okresného
súdu Žilina. Postup exekučného súdu sa nevyznačoval ani takými okolnosťami, ktoré by bolo možné
hodnotiť ako zbytočné prieťahy v konaní. Dĺžku konania od podania návrhu na vydanie poverenia do
vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, pri neexistencii zákonom stanovenej
lehoty pre vydanie takéhoto rozhodnutia, nepovažoval súd vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti za

neprimeranú.

Za splnenia zákonných podmienok podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. rozhodnutie súdu o
zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia by bolo možné skúmať len z hľadiska jeho nezákonnosti, takto
však navrhovateľ návrh skutkovo nevymedzil, netvrdil ani nepreukázal, že predmetné rozhodnutie o

zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia bolo zrušené alebo zmenené pre jeho nezákonnosť príslušným
orgánom. Nezákonnosť rozhodnutia nie je účelné a dokonca ani možné preskúmať v samotnom
konaní o náhradu škody. Pre konanie o náhradu škody platí, že nezákonnosť rozhodnutia musí v čase
prejednávania nároku poškodeného subjektu už vysloviť príslušný orgán, ktorý je v zmysle príslušných
procesných predpisov oprávnený nezákonné rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Potom nevyhnutne platí,

že súd rozhodujúci o uplatnenom nároku na náhradu škody nie je oprávnený posudzovať zákonnosť
(nezákonnosť) rozhodnutia, v ktorého dôsledku došlo k vzniku škody. Túto otázku nemôže riešiť ani ako
predbežnú, keďže tú už dostatočne preukázateľne vyriešil orgán určený platnými právnymi predpismi,
ktorého autoritu musí rešpektovať aj súd rozhodujúci v konaní o náhradu škody. V zásade platí, že
právo na náhradu škody je možné uplatniť až vtedy, keď právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená, zrušil alebo zmenil pre jeho nezákonnosť príslušný orgán. Účelom predmetného konania
teda nie je preskúmať a revidovať vyššie uvedené právoplatné rozhodnutie v danom exekučnom konaní,
ktoré je záväzné.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou

súdu v exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik, ani výšku
majetkovej škody, ani nemajetkovej ujmy, a preto neexistuje ani príčinná súvislosť medzi tvrdeným
nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
Keďže všetky podmienky vzniku zodpovednosti štátu musia byť splnené kumulatívne a vzhľadom na
nesplnenie prvej základnej podmienky súd považoval za nadbytočné a nehospodárne dokazovať a

vyjadrovať sa k splneniu ďalších podmienok, a to k vzniku škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy
a príčinnej súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nepriaznivé procesné
dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neoznačil potrebné dôkazy alebo
uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané a preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol.

Pokiaľ navrhovateľ súdu predložil v konaní č.k. 27C/265/2012 jediný originál znaleckého posudku
č. 1/2014 vypracovaný dňa 17.01.2014 Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave vo
veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorý má preukazovať výšku
spôsobenej majetkovej škody, uložený na súde pod číslom 1SprV/563/14, súd sa so znaleckým

posudkomoboznámil,vzhľadomvšaknahoreuvedenýprávnyzáver,ženavrhovateľnepreukázalzáklad
uplatneného nároku na náhradu škody, je nadbytočné skúmať výšku škody. Predložený dôkaz je tak
pre rozhodnutie súdu za preukázaného skutkového a právneho stavu irelevantný.Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu, je potrebné poznamenať, že súd skúma
premlčanie len u existujúceho nároku a v danom prípade nárok navrhovateľa na náhradu škody nebol
preukázaný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 v spojitosti s § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ktorých
zákonných ustanovení účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, pričom však
súd o náhrade trov konania rozhoduje na návrh. Nakoľko odporca si trovy konania vo vyjadrení k návrhu

na začatie konania uplatnil, súd na pojednávaní o trovách v konaní úspešného odporcu rozhodol tak, že
trovy mu priznal vo výške vyčíslenej v písomnom vyhotovení rozsudku.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odporca trovy v lehote podľa § 151 ods. 1 druhej vety Os.p. nevyčíslil, preto súd na základe cit.
zákonných ustanovení súd rozhodol o trovách konania tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho)
alebo obsadenia súdu,mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. f) OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).