Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 15, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/147/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617206512
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617206512.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu R Z. s. r. o., so sídlom H.
nábrežie X/A, XXX XX F., K.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS
s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému Y.
A., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom Rúbanisko III/2, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 5.469,90 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 12Csp/117/2017-111
zo dňa 02. novembra 2017, v spojení s rozsudkom č. k. 12Csp/117/2017-142 zo dňa 26. apríla 2018
(dopĺňacím) takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu v časti zaplatenia dlžných úrokov z istiny vo
výške 288,14 eur, spolu so zmluvným úrokom vo výške 19% ročne zo sumy 5. 469,90 eur od 02.04.2017
do 11.09.2017 a so zmluvným úrokom vo výške 19% ročne zo sumy 5.369,90 Eur od 12.09.2017 do
zaplatenia zamietol (druhý výrok) a vo výroku o trovách konania (štvrtý výrok) p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 02.
novembra 2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.369,90 eur, dlžné úroky

z istiny vo výške 1.611,60 eur, spolu s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.469,90 eur od
02.04.2017 do 11.09.2017 a s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.369,90 eur od 12.09.2017
do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach vo výške 170,- eur, vždy do 25.-teho dňa toho
ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stane
splatný celý dlh (prvý výrok). Žalobu v časti zaplatenia dlžných úrokov z istiny vo výške 288,14 eur,
spolu so zmluvným úrokom vo výške 19% ročne zo sumy 5.469,90 eur od 02.04.2017 do 11.09.2017
a so zmluvným úrokom vo výške 19% ročne zo sumy 5.369,90 eur od 12.09.2017 do zaplatenia

zamietol (druhý výrok). Konanie v časti zaplatenia sumy 100,- eur zastavil (tretí výrok) a žalobcovi priznal
od žalovaného náhradu trov konania v rozsahu 92%, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením (štvrtý výrok).

1.1.Zdôvodovrozsudkuokresnéhosúduvyplýva,žepredmetomkonaniabolozaplateniesumy5.469,90
eur, dlžného úroku vo výške 1.899,74 eur, zmluvného úroku vo výške 19% ročne zo sumy 5.469,90
eur od 02.04.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 5.469,90 eur od

02.04.2017 do zaplatenia na základe Zmluvy o úvere Konsolidácia číslo XXXXXXXXXX uzatvorenej
dňa 26.09.2012 medzi stranami sporu ako veriteľom a dlžníkom, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli
Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery a Všeobecné obchodné podmienky. Predmetom
zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov 6 000,- eur, ktoré sa zaviazal žalovaný vrátiť spolus úrokmi, poplatkami a inými peňažnými plneniami. Pre porušenie jeho povinnosti úver riadne a včas
plniť veriteľ úver vyhlásil za predčasne splatný dňa 17.03.2014. Poslednú čiastku úveru žalovaný uhradil
25.11.2016. Ku dňu 01.04.2017 dlhuje žalobcovi istinu 5.469,90 eur, dlžný úrok z istiny 1.899,74 eur,

zmluvný úrok 19% ročne z 5.469,90 eur od 02.04.2017 do zaplatenia a úrok z omeškania 5,25% ročne
z 5.469,90 eur od 02.04.2017 do zaplatenia. Žalobca tvrdil, že s poskytnutím úveru bol spätý aj jeho
nárok na zmluvné úroky, ktorý je dohodnutým zmluvným plnením akcesorickej povahy. Keďže nedošlo k
vráteniuposkytnutejistiny,nedošloanikzánikuzáväzkužalovanéhouhrádzaťzmluvnedohodnutýúroks
odkazom na § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Zmluvný úrok je odplatou za poskytnutie úveru, ktorej

kompenzáciou nemôže byť sankčný úrok. Zosplatnením úveru by dlžník získal neodôvodnenú výhodu
spočívajúcu v tom, že by nebol povinný platiť dlžný zmluvný úrok z istiny do vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru (17.03.2014), ktorý žalobca vyčíslil čiastkou 1 598,61 eur a dlžný úrok z omeškania
12,99 eur, spolu 1.611,60 eur. Po úhrade sumy 100,- eur dňa 12.09.2017 vzal žalobu v tejto časti späť.

1.1.2. Žalovaný nepoprel poslednú úhradu úveru v novembri 2016, keď začal mať zdravotné problémy

s následnou dlhodobou PN a stratou zamestnania. Prejavil záujem dlh splácať splátkami mesačne od
150,- do 200,- eur vzhľadom na zmenu zamestnania. Na pojednávaní uviedol, že pri jeho príjme 100,-
eur týždenne by vedel dlh splácať po maximálne 170,- eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s
manželkou, ktorá je zamestnaná, za byt platia 300,- eur mesačne. Má vyživovaciu povinnosť k plnoletej
dcére vysokoškoláčke a maloletému synovi.

1.2. Súd prvej inštancie mal skutkovo preukázané, že dňa 26.09.2012 žalobca uzatvoril so žalovaným
Zmluvu o úvere Konsolidácia, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 6 000,- eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal splácať v 72 splátkach mesačne vo výške 149,07 eur. Dátum prvej platby bol do 25.10.2012,
konečná splatnosť 25.09.2018, úroková sadzba 19% ročne, splatnosť splátky 25-ty deň v mesiaci,

priemerná RPMN 19,8% a RPMN 20,74%. Žalobca listom zo dňa 28.02.2014 žalovaného upozornil
na splatenie dlžnej časti úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a na oprávnenie využiť
ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka. Listom zo dňa 17.03.2014 žalovanému oznámil, že úver
sa stal predčasne splatný v celom rozsahu dňa 17.03.2014; dlžník výzvu v odbernej lehote neprevzal.
Žalovaný z úveru vrátil 1.958,50 eur, z ktorých bolo na poplatky zaúčtovaných 101,31 Eur, na úroky

1.327,09 eur a na istinu 530,10 eur. Dňa 17.09.2014 žalovaný v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka
svoj dlh voči právnemu predchodcovi žalobcu z titulu zmluvy o úvere č. 3247359487 zo dňa 17.03.2014
písomne uznal čo do dôvodu a výšky.

1.3. Po citácii ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka

účinného k 26.09.2012 a § 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k 26.09.2012 súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie istiny úveru v sume 5.469,90 eur (k 01.04.2017).
Dohodnuté zmluvné úroky, požadované žalobcom vo výške 1.899,74 eur k 01.04.2017 a 19% ročne z
5.469,90 eur od 02.04.2017 do 11.09.2017 a z 5.369,90 eur od 12.09.2017 do zaplatenia však patria
veriteľovi len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (17.03.2014), po splatnosti dlhu nastupuje režim

platenia úrokov z omeškania. Súd prvej inštancie uviedol, že hlavným záväzkovým vzťahom je záväzok
dlžníka vrátiť poskytnutý úver, úrokový záväzkový vzťah je akcesorický. Splnením hlavného záväzku
alebo iným spôsobom jeho zániku zaniká aj záväzok akcesorický (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo
143/1998, alebo Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 16Co/1006/2015 z 23.02.2017). Okresný súd preto priznal žalobcovi úrok z úveru vyčíslený do dňa

17.03.2014 sumou 1.611,60 eur; z tejto čiastky pripadlo 12,99 eur na úrok z omeškania do zosplatnenia
úveru. V časti zaplatenia úroku z úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, vo výške 19% ročne
z 5.469,90 eur od 02.04.2017 do 11.09.2017 a 19% ročne z 5.369,90 eur od 12.09.2017 do zaplatenia,
ako aj v časti zaplatenia dlžného úroku vo výške 288,14 eur ako rozdielu z dlžného úroku zo sumy
1.899,74 eur vyčísleného do 01.04.2017 a vyčísleného do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo

výške 1.611,60 eur súd prvej inštancie žalobu zamietol.

1.3.1. Žalovanému okresný súd uložil povinnosť zaplatiť istinu poskytnutého úveru 5.369,90 eur spolu
s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.469,90 eur od 02.04.2017 do 11.09.2017 a s 5,25%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.369,90 eur od 12.09.2017 do zaplatenia v zmysle § 517 ods.

1, 2 Občianskeho zákonníka.1.4.Súdprvejinštanciežalovanémupovolilsplácaniedlhuvmesačnýchsplátkachpo170,-eurmesačne
vzhľadom na jeho finančnú situáciu, existenciu vyživovacích povinností, povinnosť zabezpečiť výdavky
na bývanie, stravu a s ohľadom na výšku jeho príjmu.

1.5. Výrok o náhrade trov konania okresný súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2
Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). Žalobcovi ako strane sporu úspešnej pomerne priznal
trovy v rozsahu 92%. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 7.369,64 eur (5.469,90 + 1 899,74),
priznaných mu bolo 7.081,50 eur (7.081,50 : 7.369,64 = 0,960, 96 - 4 = 92% úspech), takže koeficient

na prenásobenie trov konania bude 0,92. Uviedol, že aj keď žalobu v časti príslušenstva, ktoré nebolo
vyčíslené zamietol, pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu aj neúspechu
v uplatnenej istine bez príslušenstva, ak príslušenstvo žalobca nevyčíslil vo svojej žalobe (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 27.11.2008 sp. zn. 6Obo/243/2007). V časti zastavenia konania o istinu 100,-
eur bol žalobca úspešný, nakoľko k zaplateniu istiny došlo po podaní žaloby (§ 256 ods. 1 C. s. p.).

2. (Dopĺňacím) rozsudkom č. k. 12Csp/117/2017-142 zo dňa 26. apríla 2018 súd prvej inštancie konanie
v časti zaplatenia 5,25% ročného úroku z omeškania zo sumy 100,-eur od 12.09.2017 do zaplatenia a
v časti zaplatenia 19% ročného úroku z úveru zo sumy 100,- eur od 12.09.2017 do zaplatenia zastavil.

2.1. Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že okresný súd po preskúmaní žalobného petitu a enunciátu

rozsudku zo dňa 02. novembra 2017 zistil, že nebolo rozhodnuté o celom predmete konania, a to o úroku
z omeškania a zmluvnom úroku zo sumy 100,- eur od 12.09.2017 do zaplatenia, kde bolo konanie (o
100,- eur) zastavené. Žalobca písomným podaním zo dňa 19.09.2017, doručeným okresnému súdu dňa
28.09.2017 zobral žalobu v časti zaplatenia sumy 100,- eur späť z dôvodu že jej úhrady žalovaným po
podaní žaloby. Z obsahu späťvzatia žaloby okresný súd ustálil, že žalobca vzal žalobu späť aj o zmluvný

úrok vo výške 19% ročne zo sumy 100,- eur od 12.09.2017 do zaplatenia a o úrok z omeškania zo sumy
100,- eur vo výške 5,25% ročne od 12.09.2017 do zaplatenia, preto konanie v tejto časti zastavil.

3. Proti druhému a štvrtému výroku rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 2. novembra 2017 podal
žalobca odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1, písm. f), h) C. s. p. navrhnúc, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie,alebozmeniltak,žežalobevcelomrozsahuvyhovieauložížalovanémupovinnosťnahradiť
žalobcovi trovy celého konania v rozsahu 100%.

3.1. Poukázal na záväzok dlžníka v zmysle § 497 Obchodného zákonníka poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Aj v zmysle § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z. sa zmluvou o
spotrebiteľskom úvere spotrebiteľ zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko žalovaný zostal dlžníkom, jeho záväzok (hlavný)
nezanikol a nemožno hovoriť ani o zániku akcesorického záväzku platiť zmluvný úrok. Podľa odvolateľa
je rozdiel medzi pojmami splnenie záväzku a splatnosť záväzku (časový moment, v ktorom má, ale

nemusí nastať splnenie záväzku). Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nie je spôsobom zániku
hlavného záväzku, ide o jeho zmenu čo do lehoty splatnosti a spôsob splatenia. V zmysle § 503 ods. 3
Obchodnéhozákonníkamáveriteľnároknaúrokyzúveruaždočasuriadnejúhradyposkytnutéhoúveru.
Ustanovenie§369ods.1Obchodnéhozákonníkadávaveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvné
povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, bez

potreby osobitného upozornenia. Bod 9.2 (i) Obchodných podmienok neupravuje, že úrok z omeškania
vylučuje zmluvný úrok veriteľa alebo že omeškaním dlžníka zaniká právo veriteľa na zmluvný úrok.
Záver okresného súdu nevyplýva ani z § 565 Občianskeho zákonníka. Zosplatnenie úveru je právom
veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru pre porušenie dlžníkovej povinnosti riadne a včas
uhradiť splatnú časť úveru. Pokiaľ je dlžník povinný platiť zmluvný úrok vo vzťahu k jednotlivej splátke

až do času jej riadneho splatenia, nie je dôvodný taký výklad, že v prípade zmeny splatnosti jednotlivej
splátky (zosplatnenie úveru) povinnosť platiť zmluvný úrok až do času riadnej úhrady dlžnej sumy
zanikla. Nie je prípustný výklad zvýhodňujúci postavenie dlžníka porušujúceho povinnosti v porovnaní
s jeho postavením v prípade, ak by svoje povinnosti neporušil. Zosplatnený úver je dlžnou sumou do
času zosplatnenia, ku ktorej bol pripočítaný zvyšok dlžnej istiny, zmluvný úrok do celkovej dlžnej sumy

kapitalizovanýnebol.Dovyhláseniapredčasnéhosplateniaúverujevprípadeomeškaniadlžníkamožné
od neho požadovať zmluvný úrok aj úrok z omeškania. Poukázal na prístup Najvyššieho súdu ČR (jeho
rozhodnutia sp. zn. 32Cdo 3830/2014, 31Cdo 2851/1999, 29Cdo 2606/2000, 33Cdo 113/2008), ktorýnárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru veriteľom priznáva. Zdôraznil, že súd nie je oprávnený z
vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí.

4. Žalovaný možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu (§ 373 ods. 3 C. s. p.) nevyužil.

5. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v medziach odvolania
žalobcu (§ 380 ods. 1 C. s. p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom
druhom výroku a v závislom štvrtom výroku o trovách konania s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C. s.
p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a
svoje rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Na

zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami
žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

6. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia

peňažných prostriedkov.

7. Žalobca v odvolaní (ďalej aj „odvolateľ“) argumentoval ustanovením § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka (jeho druhou vetou). Odvolací súd uvádza, že tvrdenie žalobcu o povinnosti dlžníka zaplatiť s
vrátením poskytnutého úveru dojednané úroky, a to do dňa úplného vrátenia poskytnutých prostriedkov

vychádzajúce z druhej vety § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) je však potrebné
posudzovať v celom kontexte tejto právnej normy, ktorá podľa jeho prvej vety zakotvuje oprávnenie
dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Druhú vetu § 503 ods. 3
Obchodného zákonníka nemožno interpretovať ani bez spojitosti s prvou vetou jeho odseku 1, podľa
ktorej záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Úroky zo

splátky sú v prípade plnenia v splátkach splatné v deň splatnosti splátky (§ 503 ods. 2 Obchodného
zákonníka), ak sa však má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré
sa ho týkajú (§ 503 ods. 1 tretia veta Obchodného zákonníka). Tvrdenie odvolateľa, že dlžník je povinný
platiť zmluvný úrok vo vzťahu k jednotlivej splátke až do času jej riadneho splatenia, avšak v prípade
zosplatnenia úveru nezanikla povinnosť platiť zmluvný úrok až do času riadnej úhrady dlžnej sumy,

neobstojí. Nejde totiž o zmenu splatnosti jednotlivej splátky, ale o zmenu splatnosti celého dlhu ako celku
(v prejednávanom spore z dátumu splatnosti pôvodne dohodnutého na 25.09.2018 na dátum predčasnej
splatnosti úveru 17.03.2014). Uvedené ustanovenia právnej normy spolu s § 497 ObZ teda explicitne
upravujú nielen záväzok dlžníka zaplatiť úroky, ale aj splatnosť tohto záväzku. Z uvedeného vyplýva,
že úrok z úveru patrí len za požičanie peňazí, ku ktorému po zániku zmluvného vzťahu nedochádza.

Doba splatnosti zmluvných úrokov sa zhoduje s dobou splatnosti úveru, čo znamená, že celková suma
úrokov musí byť zaplatená najneskôr zaplatením poslednej splátky úveru. Na tieto závery poukazujú aj
viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, napr. rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/104/2012
z 31.07.2012 alebo sp. zn. 5Co/196/2016 zo dňa 28.06.2016, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 05.10.2016 sp. zn. 9Co/604/2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.11.2016 sp. zn.

25Co/615/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.05.2015 sp. zn. 16Co/322/2015,
alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30.06.2015 sp. zn. 6Co/190/2014. Dôležité je poukázať
aj na judikatúru, konkrétne rozhodnutie NS SR publikované ako R 59/98, v zmysle ktorého veriteľovi
patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom
prípade do dňa predčasnej splatnosti.

7.1. Pri posudzovaní pozície dlžníka, ktorý by podľa odvolateľa porušením povinnosti získal
výhodnejšie postavenie oproti dlžníkom, ktorí svoje záväzky plnia riadne, nakoľko sa zbavil povinnosti
plniť zmluvne dohodnuté plnenie (úroky) je potrebné brať do úvahy aj následok tohto porušenia, ktorým
je predčasná (mimoriadna) splatnosť celej pohľadávky. Dlžník v prípade mimoriadnej splatnosti úveru

síce nemá povinnosť platiť (zmluvné) úroky, na druhej strane stráca výhodu splátok a je povinný zaplatiť
celý (zvyčajne nie malý) dlh naraz a skôr, ako bolo pôvodne zjednané. Z pozície veriteľa to znamená,
že síce stráca nárok na úroky, ale na druhej strane má nárok na zaplatenie celého dlhu naraz bez
(zvyčajne niekoľkoročného) čakania na jeho úhradu, ako je to v prípade postupného splácania. Otázkavymožiteľnosti dlhu je otázkou spojenou so skúmaním bonity potencionálneho klienta v predzmluvných
rokovaniach aj s otázkou využitia zabezpečovacích inštitútov.

8. V rozhodnutí o trovách konania súd prvej inštancie v súlade so správnou právnou
úpravou (§ 255 C. s. p.) určil pomer úspechu a neúspechu strán sporu v súdnom konaní a žalobcovi ako
úspešnejšiemu priznal náhradu trov konania voči žalovanému vo výške pomerne zodpovedajúcej jeho
úspechu (zohľadniac zavinenie žalovaného na zastavení konania).

8.1. Odvolací súd síce štvrtý výrok o trovách konania ako vecne správny potvrdil, ale jeho pozornosti
neušlo, že súd prvej inštancie ustálil (okrem pomeru úspechu a neúspechu strán v spore) koeficient
prenásobenia trov konania 0,92. Takýto inštitút nemá oporu v zákone, preto by sa okresný súd v
budúcnosti mal vyhnúť jeho používaniu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania.

9. Odvolaním nenapadnuté samostatné výroky rozsudku (prvý a tretí výrok) zostali nedotknuté

(§ 367 ods. 3 C. s. p.).

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vznikol mu proti žalobcovi nárok na

náhradu trov odvolacieho konania, preto mu ho odvolací súd priznal. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2
CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).