Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 13, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/131/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116213447
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116213447.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, práv. zast.: Bobák, Bollová
a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: G.,
o zaplatenie 171,49 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 100,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 100,91 eur od 31.10.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti s a žaloba z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 17,68 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.05.2016 sa žalobca domáhal vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 171,49 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 31.10.2014 do zaplatenia, a
nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel Zmluvu č. A7113262, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal

žalovanej SIM kartu, ktorá umožňuje žalovanej využívať telekomunikačné služby poskytované
žalobcom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Žalobca sa domáha
nároku vo výške škody voči žalovanej, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie Sony Xperia E white vo výške 70,58 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná
suma“),
t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu žalovaná spôsobila tým, že získala mobilný telefón/

telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa
zaviazala používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti, a následne porušila svoj základný záväzok
zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu
za poskytnuté služby. Žalovaná si bola v zmysle Dodatku vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie je jej predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bod 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu
medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaná
zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo,

že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia). Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých
mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatku k zmluve, do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti
zo strany žalovanej. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaná spôsobila žalobcovi, jenasledovný: akciová cena 1,- eur, predajná cena 155,- eur, poskytnutá zľava 154,- eur, uplatnená škoda
70,58 eur. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb
vo výške 140,41 eur vyfakturovaných v období 2014/06 - 2014/08. Žalobca pokusom o pokonávku

zo dňa 16.10.2014 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, a vyzval žalovanú na ich úhradu v dodatočnej lehote. Po
zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 39,50 eur odpísaná a preto si ju žalobca
v tomto konaní neuplatňuje. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou čiastočnou úhradou
pohľadávky. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade s Všeobecnými

podmienkami (čl. 11 bod 11.14), a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 31.10.2014. Z vyššie uvedeného dôvodu žalobca
žiadal, aby súd žalobcovi priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške 100,91 eur aj nárok na
zaplatenie sumy 70,58 eur, ktorú si žalobca v konaní uplatňuje vo výške škody a ktorá mu podľa jeho
názoru preukázateľne vznikla. V prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné
osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, žalobca ponechal na

voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

3. Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám, ktorá jej bola riadne doručená do vlastných rúk dňa 28.06.2017,
v súdom určenej lehote písomne nevyjadrila a zostala absolútne procesne nečinná.

4. Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle § 297 písm. b) zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok, v platnom znení (ďalej len „CSP“) a
§ 219 ods. 3 CSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok
dňa 13.09.2017, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a
webovej stránke súdu dňa 28.08.2017.

5. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam,
pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným
záverom:

- Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZEK“): Zmluvou
o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

- Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZEK: Podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

- Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZEK: Účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

- Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej

len „OZ“): Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

- Podľa § 420 ods. 3 OZ: Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

- Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ: Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú

pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

- Podľa § 588 OZ: Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu

odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.- Strany uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A7113262 zo dňa 01.08.2013, ku ktorej
toho istého dňa uzatvorili Dodatok č. A7113262. Ustanovenie čl. 2 predmetného dodatku k zmluve
upravovalo práva povinnosti žalobcu a žalovanej. Žalovaná sa ako účastník medzi inými povinnosťami v

bode 2.3 zaviazala po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku a) zotrvať so žalobcom v zmluvnom
vzťahu podľa zmlúv ako účastník služieb jemu poskytovaných žalobcom prostredníctvom SIM karty
a po celú dobu bez prerušenia využívať tieto služby, a to v súlade so svojimi záväzkami, a zároveň
neuskutočniť žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť
ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na skutočné

právne následky uvedeného úkonu), pričom za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od
zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č. 351/2011 Z. z., b) nepožiadať o vypojenie z prevádzky, alebo
o dočasnú deaktiváciu SIM karty (pokiaľ mu takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takomto
prípade je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty,
ktorá nahradí vypojenú alebo deaktivovanú SIM kartu), c) nedopustiť sa takého konania, alebo nedať
svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by žalobcovi

vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia
povinnostízostranyžalovanej,kuktorýmsazaviazalavdodatkualebozmluve,alebonazákladektorého
by bol žalobca oprávnený jej v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb,
d) mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu), že
nedôjde k porušeniu záväzku účastníka, uvedeného v bode 2.2 tohto článku, e) včas a riadne uhrádzať

cenuzaslužbyainésvojepeňažnézáväzkyvočižalobcoviavčasariadneuhrádzaťžalobcoviinéplatby,
ktoré je povinný platiť žalobcovi, a to aj v prípade, ak sa nejedená o peňažné záväzky voči žalobcovi,
avšak je povinný ich uhradiť žalobcovi alebo prostredníctvom žalobcu tretej osobe.

- V ustanovení čl. 2 bod 2.5 písm. b) predmetných dodatkov si strany ďalej dohodli, že ak žalovaná počas

doby viazanosti, uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku, poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu
so žalobcom podľa uzavretej zmluvy v znení dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia
služby prostredníctvom SIM karty alebo poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by
smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku
pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy),

je povinná uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 154,- eur, pričom zmluvná pokuta predstavuje
rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou telekomunikačného zariadenia bez zľavy
z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou, t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal
telekomunikačné zariadenie žalovanej. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne žalobcovi
samotným porušením povinnosti žalovanej, a to v okamihu porušenia povinnosti žalovanou, pričom toto

právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany žalobcu (napr. odstúpením od zmluvy
alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3
písmena c) tohto článku).

- Podľa ustanovenia čl. 2 bod 2.6 predmetného dodatku účastník (žalovaná) súhlasí s tým, že ak počas

doby platnosti dodatku dôjde na základe jeho žiadosti, alebo z dôvodov jeho zavinenia, k dočasnej
deaktivácii jemu pridelenej SIM karty, a v dôsledku toho k obmedzeniu alebo k prerušeniu poskytovania
služiebpodľazmluvy,žedoba,poktorúnebudeztýchtodôvodovpoužívaťtietoslužby,samunezapočíta
do doby viazanosti. Táto skutočnosť nezbavuje účastníka jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi za túto dobu
cenu služieb, pokiaľ mu táto povinnosť v zmysle zmluvy vznikne, ani povinnosti plniť svoje záväzky,

dohodnuté v písmenách a) a c) bodu 2.3 tohto článku.

6. Súd, vychádzajúc v ďalšom z obsahu ustanovení čl. 1 bod 1.2 v spojení s čl. 2 bod 2.5 predmetného
dodatku, nemal dôvodné a závažné pochybnosti o pravdivosti skutkového tvrdenia žalobcu, že predajná
(štandardná) cena mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia Sony Xperia E white v čase

uzavretia dodatku k zmluve bola u žalobcu vo výške 155,- eur s DPH.

7. Zároveň mal súd z vykonaného dokazovania za nesporne preukázané, že žalobca v zmysle
dohodnutých platobných podmienok vyúčtoval žalovanej faktúrami č. 2243654014 splatnou dňa
30.06.2014 v sume 65,59 eur, č. 2247363540 splatnou dňa 30.07.2014 v sume 39,32 eur, č. 2247365682

splatnou dňa 30.07.2014 v sume 5,- eur, a č. 2251167110 splatnou dňa 30.08.2014 v sume 34,50 eur,
cenu služieb v zmysle cenníka žalobcu.8. Žalobca vyzval žalovanú pokusom o pokonávku zo dňa 16.10.2014 na zaplatenie neuhradených
faktúr za poskytnuté elektronické komunikačné služby vo výške 140,41 eur. Ďalej žalobca žalovanú
upozornil, že je povinná z dôvodu porušenia zmluvných povinností podľa dodatku k zmluve zaplatiť

zmluvnú pokutu/náhradu škody v celkovej výške 154,- eur a náklady vynaložené na odovzdanie a
prevzatie prípadu do mandátnej správy za účelom mimosúdneho vymáhania vo výške 10,- eur. Tieto
pohľadávky v celkovej výške 304,41 eur žalobca žiadal uhradiť najneskôr do 30.10.2014. Žalovaná na
pokus o pokonávku nereagovala žiadnou čiastočnou úhradou pohľadávky.

9. Súd mal tak za preukázané, že žalobcovi vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie doposiaľ
neuhradenej ceny poskytnutých služieb v súlade s vyššie uvedenou zmluvou, všeobecnými
podmienkami a vyššie uvedenými faktúrami, a preto žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na zaplatenie
sumy 100,91 eur, keďže v konaní nevyšlo najavo, že by žalovaná do dňa rozhodnutia súdu tento svoj
záväzok splnila.

10. Žalobca si ďalej v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy vo výške 70,58 eur, ktorý skutkovo
vymedzoval ako nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku porušenia povinností
žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas
cenu za poskytnuté služby, pričom výška škody mala zodpovedať výške poskytnutej zľavy z predajnej
ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia pri zohľadnení počtu celých mesiacov, ktoré

uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve, do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou, t. j. sume
70,58 eur.

11. Súd na tomto mieste považuje za potrebné vyjadriť sa bližšie k predpokladom vzniku zodpovednosti
za škodu podľa § 420 OZ. Týmito sú protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym

konaním a škodou a zavinenie. Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym
právom, a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne
je potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola uložená povinnému subjektu. Právne povinnosti
vyplývajú buď priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s
právnymi predpismi je vtedy, ak konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne

predpisy obchádza. Protiprávnosť sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou
podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný
tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Pritom
majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej
škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení

majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s
ňou. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti
k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.
Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou
škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti

sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné
zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu
príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám
občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností, ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina

vzniku škody, existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť v danom prípade
spája. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie,
ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a ku škode.
Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá
nedbanlivosť. Zavinenie, ako psychický vzťah, musí zahŕňať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty,

teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti
založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie. Poškodený musí
preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s
týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny, nesie škodca,
ktorý ak sa chce vyviniť (exculpovať) musí preukázať, že škodu nezavinil.

12. Žalobca uvádzal, že protiprávne konanie žalovanej spočíva v tom, že táto porušila svoje povinnosti
a riadne neplatila za poskytované služby, a tak nedodržala lehotu viazanosti 24 mesiacov podľa dodatku
k zmluve. Následkom tohto, a teda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním, vznikla škoda, ktorá vlastnepozostáva z rozdielu v cene mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, a to akciovej ceny, za
ktorú bolo predané žalovanej, a predajnej skutočnej ceny.

13. Súd vychádzal zo všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru,
že nie sú splnené uvedené podmienky, a nie je tak daná ani zodpovednosť žalovanej za škodu, ktorú si
uplatňuje žalobca v tomto konaní. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno
bolo preukázané, že žalovaná porušila svoju povinnosť uhrádzať cenu na základe zmlúv o poskytovaní
verejných služieb riadne a včas. Ďalej však žalobca nepreukázal, že žalovaná v zmluvnom vzťahu

nezotrvala po dobu viazanosti 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia
zmluvy je uvedený v čl. 4 Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa § 40 ods. 2 OZ
sa písomne uzavretá dohoda môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V prejednávanej veci žalobca
písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy nepreukázal.

14. Vo vzťahu k vzniku škody ako ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, podľa

žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho
úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v
rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
za nižšiu ako žalobcom deklarovanú trhovú cenu. Účel sledovaný žalobcom podanou žalobou bolo

možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi trhovou a
akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia tak nie je následkom (tvrdeného,
ale nie celkom preukázaného) protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu
medzi žalobcom a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný
prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so

žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilné
telefóny/telekomunikačné zariadenia obdržal dojednanú kúpnu cenu.

15. S vyššie uvedeným záverom je zároveň spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania žalovanej v zmluvnom záväzku po určitú

dobu,dôvodomtvrdenéhozmenšeniamajetkužalobcu(akouplatnenejškody)byneboltentoprotiprávny
úkon, ale kúpna zmluva so žalovanou, s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. V ďalšom súd poukazuje
na to, že škoda, ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového stavu poškodeného - žalobcu, mala
vzniknúť vtedy, keď žalobca predal žalovanej podľa dodatku zľavnený mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie. Až následne žalovaná nedodržala svoju povinnosť a riadne neplatila za služby poskytované

žalobcom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetku vo sfére žalobcu, keď poskytol zľavu
na mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, a až po uplynutí času došlo k porušeniu povinnosti
žalovanej riadne platiť za služby v roku 2014, ako vyplýva z pokusu o pokonávku a z predložených faktúr.
Teda z časového hľadiska žalobca zamieňa príčinu s následkom, inak povedané, najskôr malo dôjsť k
následku (vzniku škody) a potom k príčine (protiprávnemu konaniu).

16. Súd tak v dôsledku nepreukázania predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za žalobcom
tvrdenú škodu žalobu v časti o zaplatenie sumy 70,58 eur, spolu s jej uplatneným príslušenstvom,
zamietol.

17. Na tomto mieste súdu nedá neuviesť, že spôsob, akým si žalobca uplatnil uvedený žalovaný nárok,
sa súdu javí ako účelový, v snahe obísť zákaz ďalšieho používania zmluvných podmienok, ktoré boli
súdmi judikované ako neprijateľné (§ 53a ods. 1 OZ). Aj keď žalobca skutkovo vymedzuje žalovaný
nárok ako nárok na náhradu škody, v zásade sa však domáha akoby zmluvnej pokuty, ktorá zodpovedá
zľave z cenníkovej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia.

18. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z. z., účinnom od 01.02.2013: Výškaúrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Žalobcovi vzniklo v súlade s ustanovením čl. 11 bod 11.14 všeobecných podmienok právo na úroky
z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda v zmysle vyššie uvedených ustanovení § 517 ods. 1
a 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia vlády SR č. 20/2013
Z. z. účinnom od 01.02.2013. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že žalovaná sa dostala do
omeškania s platením sumy za poskytnuté služby, t. j. sumy 100,91 eur, a to prvým dňom po splatnosti

jednotlivých faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanej cenu poskytnutých služieb v zmysle uzatvorenej
zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Nakoľko si však žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania až od 31.10.2014 vo výške 5,05 % ročne, súd viazaný žalobným návrhom s poukazom na
§ 216 ods. 1 CSP žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 100,91 eur od 31.10.2014 do zaplatenia.

21. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

23.Žalobcabolúspešnývčastiozaplatenieistiny100,91eurspríslušenstvom,čovpomerekuplatnenej

sume percentuálne predstavuje 58,84 %. Úspech žalovanej potom percentuálne predstavuje 41,16 %.
Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 17,68 %. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v konaní súd
priznal žalobcovi v zmysle § 255 ods. 1 a 2 CSP nárok na náhradu 17,68 % vynaložených trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.