Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/128/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712209180
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8712209180.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcov: X/ D. H., F.. X.X.XXXX,

T. T., J. XXX/X I. X/ I. H., F.. X.X.XXXX, T. T., J. XXX/X, práv. zast.: Mgr. Peter Lindeman, advokát,
Murgašova 86/1, Poprad, proti žalovaným: X/ C. H., F.. XX.X.XXXX, T. T., J. XXX/X I. X/ R. H., F..
XX.XX.XXXX,T.T.,J.XXX/X,zast.vkonanížalovanýmv1/rade,vkonaníourčeniehranicesprísl.,takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní majú právo na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100%, pričom o trovách
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom sa žalobcovia domáhali určenia priebehu hranice medzi pozemkami parc. č.

XXXX/XX I. H.. Č.. XXXX/XX P.. Ú.. T.. Jedná sa o susediace pozemky, na ktorých majú strany sporu
postavené svoje rodinné domy.
Dôvodom podania žalobného návrhu je skutočnosť, že žalobcovia na svojom pozemku pred rodinnými
domami stojacimi v radovej zástavbe začali s výstavbou betónového múrika, pričom dňa 7.5.2008
žalovaní na Obecnom úrade T. podali námietku proti stavbe i použitému materiálu. Stavebný úrad
účastníkov stavebného konania odkázal na občianskoprávne konanie. V rámci stavebného konania
vznikli pochybnosti o i. aj o priebehu hranice pozemku v časti pred rodinnými domami strán sporu.

Nakoľko túto otázku strany nevyriešili dohodou, domáhajú sa žalobcovia jej určenia podaným žalobným
návrhom.
2.Žalovanísavovecipísomnevyjadriliauviedli,žestavebnépozemkybolivytýčenéstavebnoukomisiou
a v čase výstavby rodinných domov boli rodinné domy na susedných parcelách už postavené. Stavebná
komisia vytýčila a vyznačila stavebné parcely oceľovými kolíkmi a už v tom čase bolo zrejmé, že došlo k
posunu hraníc susediacich pozemkov a stavieb. Žalovaní namietli, že žalobcovia sa domáhajú určenia
hranice parcely v rozsahu väčšom ako bol vytýčený stavebnou komisiou. Čo sa týka oplotenia, žalovaní

namietli, že betónový múrik, ktorý sa žalobcovia snažia vybudovať nezodpovedá svojim vyhotovením
zamýšľanému a ohlásenému oploteniu.

3. Rozsudkom zo dňa 27.4.2015 súd návrh v celom rozsahu zamietol. V podanom odvolaní Krajský súd
Prešov uznesením zo dňa 2.3.2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie. V
zmysle pokynu odvolacieho súdu bolo úlohou súdu 1. stupňa predovšetkým odstrániť vady petitu návrhu
a v novom konaní opätovne posúdiť nárok žalobcov s prihliadnutím na možnosť vydržania. Súčasne

bolo úlohou súdu prvej inštancie opätovne vyhodnotiť vykonané dôkazy a následne vo veci rozhodnúť.

4. Rozsudkom zo dňa 24.5.2016 súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a určil priebeh hranice medzi
pozemkami strán sporu. Po podanom odvolaní Krajský súd Prešov ako súd druhej inštancie uznesenímzo dňa 2.2.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V zmysle pokynu
súdu druhej inštancie bolo úlohou súdu prvej inštancie dôsledne a v súlade s ust. § 191 C.s.p. vyhodnotiť
všetky dôkazy, ktoré boli v konaní predložené, prípadne aj vykonať aj iné navrhované dôkazy a následne

vo veci rozhodnúť.

5. Po vrátení veci súd nariadil vo veci pojednávanie a zistil tento skutkový stav:

6. Podaným návrhom sa žalobcovia domáhali určenia priebehu hraníc medzi susediacimi stavebnými

pozemkami a zastavanými stavbami. Dôvodom sporu je skutočnosť, že po zameraní parcely v teréne
si žalobcovia začali po ohlásení zriaďovať oplotenie pozemku v časti od rodinného domu smerom k
hlavnej ceste s tým, že oplotenie má podobu múrika z betónových prefabrikátov. Proti umiestneniu
múrika a použitému materiálu, rovnako ako výške namietali žalovaní v stavebnom konaní s tým, že v
rámci uvedeného konania bolo konštatované, že do doby vyriešenia otázky vlastníckych práv k pozemku
pod betónovým múrikom bolo stavebné konanie prerušené. Žalobcovia sa domáhajú určenia priebehu

hranice a určenia vlastníckeho práva k pozemku tak ako je zakreslený v prílohe znaleckého posudku.
Na preukázanie svojich tvrdení predložili znalecký posudok Ing. Jaroslava Zuštiaka č. 2/2009, ktorým
znalec konštatoval nesúlad skutočnej výmery pozemku s výmerou uvedenou v evidencii.

7. Žalovaní s podaným návrhom nesúhlasia a poukazujú na skutočnosť, že v minulosti došlo pri výstavbe

jednotlivých domov radovej zástavby k posunu stavieb mimo vytýčené hranice a vyhovením návrhu by
súd určil hranicu pozemku prechádzajúcu cez ich rodinný dom a súčasne by žalobcovia bezdôvodne
nadobudli pozemok vo väčšej výmere a širší ako bol pozemok pôvodne zameraný. Navrhli žalobný návrh
v celom rozsahu zamietnuť.

8.SúdvovecinariadilznaleckédokazovanieazoznaleckéhoposudkuIng.AndrejaTarasovičač.9/2013
zistil, že medzi spornými parcelami došlo skutočne k posunu hraníc, avšak k tomuto posunu došlo
zväčšením stavby, ktorou sa radová zástavba začína. Jedná sa o celkovo 6 domov, pričom už prvý dom v
rade je umiestnený mimo hraníc pozemku a nadväzujúce stavby pokračovali v posune s tým, že žalovaní
sú vlastníkmi predposledného domu v rade a žalobcovia posledného domu v rade. V prípade, že by

bolo potrebné bez prihliadnutia na oprávnenú držbu a vydržanie vlastníckeho práva žalovaných, určovať
hranice pozemku, tak by žalobcovia zamýšľanú drobnú stavbu - betónový múrik stavali na skutočnej
hranici pozemkov, tak ako je zakreslená v katastrálnej mape. Pokiaľ sa rešpektujú užívacie hranice tak
ako sú pozemky užívané od roku 1989, žalobcovia realizujú stavbu múrika na vlastnom pozemku.

9. Podaním doručením dňa 19.4.2016 žalobcovia navrhli pripustenie zmeny žalobného petitu tak, že sa
domáhali určenia, že priebeh hranice medzi pozemkom parcela reg. B. H.. Č.. XXXX/XX Z. R. XXX E.
R. P..Ú.. T. W. F. A. Č.. XXX a pozemkom parcela reg. B. Č.. XXXX/XX Z. R. XXX E. R. P..Ú.. T. W. F. A.
Č.. XXX je daná bodmi A, B, C, D ako je zobrazená červenou farbou v prílohe č. 6 znaleckého posudku
Ing. Andreja Tarasoviča č. 9/2013 zo dňa 23.10.2013, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

Následne žalobcovia predložili stavebné povolenie vydané Okresným národným výborom v Poprade
dňa 11.12.1989 č. ÚP a SP 1491/89-HO podpisový vzor stavebného dozoru a tiež fotokópiu podanej
námietkyprotipostaveniubetónovéhoohradenia.Uznesenímzodňa24.5.2016súdzmenupetitunávrhu
pripustil. Následne podaním doručeným dňa 21.3.2017 navrhli žalobcovia alternatívne znenie petitu tak,
aby súd určil priebeh hranice v bodoch A, B, B´, C´, D´ podľa prílohy č. 6 znaleckého posudku, t.j. určiť

zmenu priebehu hranice medzi parcelami len v prednej časti pozemku pred domami strán sporu.

10. Vo vzťahu k vytýčeniu hranice pozemku súd konštatuje, že hranica pozemku je jedným z
najdôležitejších údajov spomedzi právnych skutočností týkajúcich sa nehnuteľností. Neodborné a
nepresné vytýčenie hraníc pozemkov, prípadne svojvoľné posunutie znakov určujúcich v teréne lomové

body hraníc často vedie k dlhotrvajúcim susedským sporom.
Účelom riadneho vytýčenia hranice pozemku je snaha vlastníka pozemku o vytýčenie priebehu hranice
existujúcej v mape, avšak nezistiteľnej v teréne, resp. snaha získať kvalifikovaný podklad na vyznačenie
priebehu hranice pozemku v katastri nehnuteľností s využitím geometrického plánu, ktorý sa v danom
prípade vyhotovuje. Pri poľnohospodárskej pôde a lesnej pôde sa konkrétne hranice parciel v prírode

nevyznačujú z dôvodu veľkoplošného užívania týchto parciel, nakoľko trvalé označenie týchto pozemkov
by v praxi spôsobovalo veľké problémy pri intenzívnom využívaní pôdneho fondu.11. Vytýčenie hranice pozemku nemá konštitutívny účinok. Vytýčením hranice pozemku nevznikajú,
nemenia sa ani nezanikajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Vytýčenie hranice pozemku má
deklaratórny charakter. Ide o prenesenie súradníc z katastrálnej dokumentácie autorizovanou osobou

na tvár miesta a vytýčením sa iba deklaruje stav, ktorý vychádza zo súboru geodetických informácií
katastra nehnuteľností. Určenie lomových bodov hraníc predstavuje transformáciu údajov zo súboru
geodetických informácií katastra nehnuteľností priamo do terénu. Vytýčením hraníc pozemku sa
nemenia ani nezakladajú právne vzťahy k dotknutým pozemkom. Ak je hranica pozemku objektívne
zistiteľná, súdne rozhodnutie má deklarovať existujúce vlastnícke právo.

12. Podľa § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13. Čo sa týka otázky naliehavého právneho záujmu v zmysle ust. § 137 C.s.p., súd v tomto smere

poukazuje na to, že návrhom možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah
alebo právo je, alebo nie je, pričom dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení
právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcov.
O naliehavý právny záujem môže podľa názoru súdu ísť len vtedy, ak bez súdom vysloveného určenia,
či tu právny vzťah, alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo žalobcu, alebo by sa jeho právne

postavenie stalo neistým. Súčasne je podmienkou existencie naliehavého právneho záujmu predpoklad,
že rozhodnutie vo veci nevyvolá ďalšie spory.

14. Súd má za to, že naliehavý právny záujem žalobcu nie je daný. V prejednávanej veci nie je splnená
podmienka pre konštatovanie existencie naliehavého právneho záujmu. Žalobcami navrhované riešenie

určenia priebehu hraníc nedáva záruku stability v budúcnosti a nevylučuje vznik ďalších sporov.

15. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

16. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

17. Podľa čl. 2 ods. 1 C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

18. Podľa čl. 2 ods. 2 C.s.p. právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej

ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,

ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

20. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

21. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

22.Povykonanípredloženýchdôkazovuvedenýchvyššieasamotnejžaloby,másúdzato,žežalobcovia
okrem toho, že nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, neuniesli ani dôkazné

bremeno.
Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia
ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale ajso zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom
konanízaloženénaprejednacejzásade,ktorájevyjadrenávcitovanomustanovení§čl.8C.s.p.Sporové
konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou

účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov - strán
sporu.

Aby mohli žalobcovia so svojou argumentáciou v sporovom konaní uspieť, musia k svojim skutkovým
tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru,

že žalobcovia majú právo, ktorého uspokojenia sa vo veci domáhajú. Pri zisťovaní skutkového stavu,
súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak žalobcovia
potrebné dôkazy nepredložili, znamená to, že neuniesli dôkazné bremeno, následkom čoho nemôžu v
konaní uspieť.

23. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali ako žalovaní zasiahli do práv a oprávnených záujmov

žalobcov a či je navrhovaný spôsob riešenia určením hranice pozemku vyriešením vzniknutej situácie.
Rodinné domy účastníkov boli postupne zriadené v čase, kedy už zvyšné stavby v rade boli postavené,
pokiaľ teda došlo k posunu hraníc pozemkov v hornej časti ulice a domy žalovaných (predposledný) a
žalobcov (posledný) boli vystavané až následne, nemajú dnes možnosť zmeniť stav, ktorý nastal tým,
že sa budú domáhať určenia hraníc tak, že tieto by mali viesť cez už existujúcu stavbu.

24. Z obsahu spisového materiálu je nepochybné, že prekročenie hranice pozemkov stavbami strany
sporu rešpektovali od roku 1989 až do roku 2008, kedy mali žalobcovia v úmysle realizovať stavbu
múrika. Toto navyše potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobcovia realizovali stavbu plota z oceľového
pletiva za domami na takto novo určenej hranici parciel. Sami žalobcovia realizovali stavbu svojho

domu posunom do susediacej parcely parc. č. XXXX/X. Pozemok žalovaných má šírku zhodnú so
šírkou parcely uvedenou v príslušnej stavebnej a územnoplánovacej dokumentácii, žalovaní si teda svoj
pozemoknaúkonžalobcovnerozšíriliakposunuhranícpravdepodobnedošlobezzavineniažalovaných
v čase výstavby prvého domu v radovej zástavbe.
Výmera pozemku žalobcov sa v skutočnosti nezmenšila posunom stavby žalovaných, ale následným

posunom stavby žalobcov do vedľajšieho pozemku zostala výmera pozemku žalobcov zachovaná.
Posunutím hranice tak, ako to žalobcovia navrhujú, by došlo k neodôvodnenému zväčšeniu výmery
užívanej žalobcami na úkor žalovaných i vlastníka susedného pozemku.

25. Podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

26. Dobré mravy sú síce neurčitým právnym pojmom, ktorého obsah je dopĺňaný judikatúrou a často je
problematické zistiť, ktoré konkrétne okolnosti možno alebo nemožno subsumovať pod tento pojem. Vo

všeobecnosti sa zvykne o dobrých mravoch hovoriť ako o mimoprávnych hodnotách, spoločných určitej
spoločnosti na určitom stupni jej vývoja - chápané ako nespochybniteľné minimum slušnosti všetkých
spravodlivo uvažujúcich jedincov. Súhlasiť možno aj s chápaním dobrých mravov ako súboru určitých
spoločnosťou vytvorených a uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú jednotlivcov ako k rešpektovaniu
sa navzájom, tak aj k nepoškodzovaniu všeobecných záujmov spoločnosti (v zmysle jej civilizačného

zachovania). Hoci Občiansky zákonník priamo pojem dobré mravy nedefinuje, vo všeobecnosti však
možno s použitím § 3 cit. zákona hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v
demokratickej spoločnosti, v ktorých sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a
vzájomné rešpektovanie.

27. Zneužitie práva - abusus iuris je konanie zdanlivo dovolené, ale usilujúce o nedovolený výsledok
napr. šikanózny výkon práva. V tomto smere má súd za to, že konanie žalobcov je voči žalovaným
šikanózne a v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy (bonos mores) patria k zásadám súkromného
práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie
obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu

normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky,
pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré
mravy patrí vždy od prípadu k prípadu.28. Z hľadiska posúdenia oprávnenosti a odôvodnenosti žalobného návrhu je nevyhnutné, aby sa tento
posúdil aj z hľadiska zásad občianskoprávnych vzťahov - základného a zásadného interpretačného
pravidla obsiahnutého v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „výkon práv a povinností

vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“. Subjekt vykonávajúci právo
musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ,
ktorý má byť dosiahnutý, t. j. nesmie ísť o šikanózny výkon práva a musí byť v súlade s dobrými mravmi
(napr. uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 4/2014).

29. Je nepochybné, že žalovaní vznik nedostatkov pri posune hraníc pozemku nezavinili. Pokiaľ od
roku 1989 žalobcovia vzniknutú situáciu neriešili a jediným dôvodom sporu je snaha postaviť si pred
domom múr či plot, je zrejmé, že v skutočnosti žalobcovia nemajú záujem určiť skutočnú hranicu
pozemkov či zosúladiť skutočný a právny stav, ale realizovať stavbu s ktorou žalovaní nesúhlasia
umiestnením a spôsobom, ktorý navyše ani nezodpovedá doteraz realizovaným oploteniam medzi

susednými parcelami. V tomto smere možno konštatovať len šikanózny výkon práva žalobcov, ktorému
nemožno poskytnúť právnu ochranu.

30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že podaný žalobný návrh nie je dôvodný a s ohľadom
na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

31. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.