Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/228/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200849
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:5015200849.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a
členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: P. Š., W. XXX XX F.
XXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17,
010 01 Žilina, konajúca prostredníctvom JUDr. Milana Chovanca advokáta a konateľa, proti žalovanému:
Okresný úrad Žilina, Janka Kráľa 4, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo:
SVS-OVS2-2015/023507/TBF zo dňa 14.08.2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 26.08.2015 pôvodne na Krajský súd v Žiline,
postúpenej dňa 28.09.2015 na tunajší súd sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného
(pôvodne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) Číslo: SVS-OVS2-2015/023507/TBF vydaného dňa
14.08.2015, ktorým bolo potvrdené prvostupňové správne rozhodnutie - Okresného úradu Žilina, Číslo:
OÚ-ZA-OOP1-2014/027552/HRI, OU-ZA-OOP1-2015/003317 zo dňa 12.06.2015 o zamietnutí návrhu
žalobcu na obnovu konania.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca písomnosťou zo
dňa 26.08.2014 podal návrh na povolenie obnovy konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) Správneho
poriadku - existencia nového dôkazu (svedka), pri zachovaní subjektívnej aj objektívnej lehoty na
podanie návrhu na obnovu. K návrhu bolo pripojené čestné vyhlásenie svedka U. F.. K návrhu na
obnovu konania sa písomne dňa 12.11.2014 vyjadrila poškodená Y. L.. K administratívnemu spisu je tiež
pripojený priestupkový spis Okresného úradu Žilina/Obvodného úradu Žilina a Okresného riaditeľstva
PZ Čadca, Obvodné oddelenie Kysucké Nové Mesto, v ktorom sa mimo iných písomností nachádzajú:
záznam o podaní oznámenia z 27.01.2013 (Y. L.), záznam o podaní oznámenia z 29.05.2013 (žalobca),
hlásenie úrazu lekárom, lekárske vyjadrenie zo dňa 04.04.2013, odborné vyjadrenie znalca zo dňa
22.05.2013, zápisnica o prejednaní priestupku pred Obvodným úradom Žilina dňa 11.07.2013. Následne
vydané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Obvodného úradu Žilina zo dňa 11.07.2013,
ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa
§ 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon o priestupkoch) a ktorého sa dopustil tým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým
správaním a drobným ublížením na zdraví, keď dňa 26.01.2013 v čase okolo 19:15 hod. v byte na NÁ.
J.. Č.. XXX/X Q. O. A. P. fyzicky napadol Y. L., a to tak, že do nej sotil, následkom čoho spadla na zem a

utrpela pomliaždenie pravého ramena, pravej hrudnej steny a pravého bedrového kĺbu a oblasť záhlavia,
za čo sa žalobcovi uložila pokuta 50 € a povinnosť uhradiť trovy konania štátu 16 €. Odvolanie podané
žalobcom voči vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu, o ktorom rozhodol druhostupňový
správny orgán - Okresný úrad Žilina dňa 09.12.2013.

3. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Okresného úradu Žilina Číslo: OÚ-ZA-
OOP1-2014/027552/HRI, OU-ZA-OOP1-2015/003317 zo dňa 12.06.2015, bol zamietnutý návrh žalobcu
na obnovu konania, dôvodiac tým, že po preskúmaní spisu konajúci správny orgán nezistil dôvod na
povolenie obnovy konania v zmysle § 62 ods. 1 Správneho poriadku. Bolo uvedené, že žalobca dňa
09.06.2014 získal informáciu o tom, že jeho sused U. F. bol svedkom incidentu zo dňa 26.01.2013, kedy
sa mal stať predmetný skutok (svedok podal čestné vyhlásenie, v ktorom uviedol, že dňa 26.01.2013
v čase okolo 19:00 hod. videl cez kukátko svojich vchodových dverí vojsť žalobcu do bytu jeho
svokry a po uplynutí 1-2 sekúnd, vybehla žalobcova svokra vykrikujúc a vyklopávajúc na dvere s
tým, že bola napadnutá jej zaťom). Správny orgán usúdil, že vzhľadom k tomu, že skutok sa stal za
zatvorenými dverami bytu predmetné svedectvo bolo irelevantné, nakoľko v čase spáchania skutku
nebol jeho priamym svedkom a skutočnosť, že svokra žalobcu vybehla z bytu behom 1 -2 sekúnd nič
nepreukazovalo, nakoľko za túto dobu mohla byť fyzicky napadnutá žalobcom. Zároveň správny orgán
vyslovil pochybnosť o hodnovernosti svedka, ktorý s odstupom takmer 1 a pol roka bol schopný vybaviť
si detailné okolností danej udalosti.

4. V dôsledku odvolania žalobcu zo dňa 26.06.2015, vo veci rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím Číslo: SVS-OVS2-2015/023507/TBF zo dňa 14.08.2015 tak, že odvolanie žalobcu zamietol
a prvostupňové správne rozhodnutie o nepovolení obnovy konania potvrdil.

5. V úvode svojho rozhodnutia žalovaný stručne opísal obsah rozhodnutí správnych orgánov, ktorými
bol žalobca uznaný za iného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Taktiež bol
opísaný obsah návrhu žalobcu na obnovu konania, ako aj obsah preskúmavaného prvostupňového
správneho rozhodnutia, ktorým bol návrh na obnovu konania zamietnutý.

6. Správny orgán poukázal na nezrovnalosti v čestnom vyhlásení svedka k predmetnej udalosti, v
ktorom tvrdil, že jeho byt sa nachádza tesne vedľa bytu žalobcu, pričom nebolo zrejmé prečo žalobca,
ktorý prišiel odovzdať svojho syna bývalej manželke nechal syna pri dverách bytu, do ktorého
sám vošiel. Správny orgán skonštatoval, že svedok otvoril dvere svojho bytu až, keď bývalá svokra
žalobcu vykrikovala a vyklopávala na všetky susedné dvere, avšak nevidel, čo sa v danom byte počas
incidentu stalo. Spôsobené zranenia Y. L.Š.E. vznikli počas jej stretnutia so žalobcom v jeho byte a
preto správny orgán vyhodnotil predložené čestné vyhlásenie za bezpredmetné. Taktiež z technického
hľadiska pokladal za nemožné, aby mohol svedok vidieť do otvoreného bytu žalobcu, cez kukátko dverí
svojho bytu, keďže jeho byt sa nachádzal hneď vedľa dotknutého bytu žalobcu. Záverom žalovaný
skonštatoval, že nemal za preukázané, že by vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali
podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia žalobcu.

Žaloba.

7. Žalobca v úvode žaloby stručne opísal priebeh správneho konania, ktorým bol uznaný vinným zo
spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ako aj správneho konania o návrhu na obnovu
konania.

8. Žalobca považoval obe preskúmavané rozhodnutia za nezákonné, dôvodiac ich
nepreskúmateľnosťou z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti ako aj nevysporiadania sa s jeho
námietkami uvedenými v podanom odvolaní, týkajúcich sa nových skutočností a dôkazov. Mal za to,
že obe preskúmavané rozhodnutia sú arbitrárne, nezakladajúce sa na spoľahlivo zistenom skutkovom
stave veci a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia videl najmä v tom, že správny orgán vyhodnocoval čestné
vyhlásenie podané svedkom a ak by platilo to, čo prvostupňový správny orgán uviedol dôkaz vykonaním
svedeckej výpovede by nemohol existovať. Nezákonnosť rozhodnutia videl aj v tom, že rozhodnutie
bolo postavené na jednom odbornom vyjadrení vypracovanom s odstupom 5 mesiacov od údajného
spáchania skutku. Odborné vyjadrenie pokladal za nedostatočné, nepreukazujúce spáchanie skutku ani

rozsah zranení. Vo vzťahu k druhostupňovému správnemu rozhodnutiu namietal, že žalovaný sa v ňom
mal zaoberať zhodou alebo nezhodou vo výpovediach (jeho, poškodenej a svedka).

10. Vyjadril presvedčenie, že v danom prípade boli splnené podmienky pre obnovu konania podľa §
62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku, pretože vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré mohli
mať podstatný vplyv na rozhodnutie o priestupku. Tieto nové skutočnosti v priestupkovom konaní neboli
uplatnené, nakoľko v čase priestupkového konania nemal vedomosť o existencii náhodného svedka
incidentu. Celé konanie o priestupku bolo založené na tvrdení Y. L. o tom, že skutok sa stal a na jeho
tvrdení, že sa nestal. Nová skutočnosť - existencia svedka a jeho výpoveď by mohla mať významný
vplyv na priebeh správneho konania.

11. Záverom uviedol, že nikoho fyzicky nenapadol, poškodená - Y. L. využila príležitosť jeho pár
sekundovej prítomnosti v byte na jeho obvinenie z fyzického útoku na ňu. V danom prípade išlo o tvrdenie
proti tvrdeniu a odborné vyjadrenie hovorilo len o tom, či zranenia pani L. mohli byť spôsobené tak, ako
to sama opísala, ale ani nevylučovali ich spôsobenie aj iným spôsobom.

Vyjadrenie žalovaného.

12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.11.2015 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Vo
vyjadrení žalovaný najskôr stručne opísal správne konanie s obsahom rozhodnutí správnych orgánov,
ktorými bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu ako aj
stručný priebeh správneho konania vyvolaného v dôsledku žalobcom podaného návrhu na povolenie
obnovy právoplatne skončeného priestupkového konania.

13. Žalovaný ďalej poukázal na odborné vyjadrenie znalca vypracované v priestupkovom konaní a obsah
čestného vyhlásenia svedka (U. F.Ý.), ktoré bolo súčasťou návrhu na obnovu konania. Podľa znalca
mechanizmus vzniku zranení poškodenej zodpovedal tomu ako ich udala poškodená (sotením zo strany
žalobcu spadla na zem, pričom pri páde si narazila oblasť pravého ramena, pravej hrudnej steny,
pravého bedrového kĺbu a oblasť záhlavia. Poukázal na skutočnosť, že svedok (U. F.), ktorý vo svojom
čestnom vyhlásení zo dňa 09.06.2014 opísal priebeh predmetnej udalosti, nemohol vidieť, čo sa v byte
žalobcu počas incidentu medzi ním a poškodenou stalo. Obsah vyhlásenia svedka nepovažoval za taký
dôkaz, ktorý by mal podstatný vplyv na rozhodnutie.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

14. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10,
§ 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 3 SSP) a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby boli
vydané v súlade so zákonom.

15. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku -
O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku
súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho
súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto
zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú
súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.
16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

18. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

20. Podľa § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené
rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak vyšli najavo nové
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť
bez zavinenia účastníka konania.

21. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo
nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.
V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že
návrh je podaný včas.
Návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď
sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia;
v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno
odpustiť.

22. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

23. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

24. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

25. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

26. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako
aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby.

27. Súd uvádza, že obnova právoplatne skončeného správneho konania je mimoriadnym inštitútom,
ktorého použitie je možné len za splnenia presne stanovených formálnych a materiálnych podmienok (§
62, § 63 Správneho poriadku). V danom prípade súd konštatuje, že boli síce splnené formálne podmienky
pre obnovu konania a návrh na obnovu bol podaný včas, čo skonštatoval aj žalovaný. Z návrhu na
obnovu konania podaného žalobcom však nevyplývajú žiadne také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
by mohli mať objektívne podstatný vplyv na právoplatne skončené rozhodnutie o priestupku a ktoré sa
nemohli v pôvodnom priestupkovom konaní uplatniť bez zavinenia žalobcu. Takýto záver prijali správne
orgány v konaní o povolenie obnovy konania a súd sa s ním stotožnil.

28. Uvádzaný dôvod obnovy konania - existencia svedka, ktorý bol prítomný incidentu vzniknutého medzi
žalobcom a poškodenou a predloženie jeho písomného svedectva súd nepovažuje za taký nový dôkaz,
ktorý by mohol mať podstatný vplyv na rozhodnutie, ktorým bol žalobca právoplatne uznaný vinným
zo spáchania priestupku a zároveň, že by sa tento dôkaz nemohol v pôvodnom konaní uplatniť bez
zavinenia žalobcu, ktorý sa mal o existencii svedka dozvedieť až po skončení priestupkového konania.

29. Súd má za to, že žalovaný (a aj prvostupňový správny orgán) náležite posúdil návrh na obnovu
konania z hľadiska predloženého dôkazu žalobcom - čestného vyhlásenia svedka U. F. a svoj názor

na tento predložený dôkaz aj v preskúmavaných rozhodnutiach oba správne orgány náležite vysvetlili,
keď uviedli, prečo tento dôkaz nie je spôsobilý privodiť zmenu právoplatne skončeného priestupkového
konania. Vplyv tohto dôkazu aj podľa názoru súdu nebol takého významu, aby mohol privodiť zmenu
rozhodnutí vydaných v priestupkovom konaní. Je treba jednoznačne vyvodiť záver, že svedok U.Ú. F.
v čase spáchania skutku (poškodenia zdravia Y. L. žalobcom) celkom zrejme nemohol vidieť priebeh
incidentu, t. j. či k zraneniam poškodenej v rozsahu poškodení opísaných v lekárskom vyjadrení
z 04.04.2013 a odbornom vyjadrení znalca z 22.05.2013 došlo v dôsledku fyzického napadnutia
poškodenej žalobcom, alebo si tieto poškodenia mohla poškodená spôsobiť iným spôsobom. Potom
výpoveď takéhoto svedka, ktorý opísal len stav pred incidentom (vstup žalobcu do bytu) a bezprostredne
po ňom (vybehnutie poškodenej a žalobcu z bytu), bez toho, aby svojimi zmyslami (zrak, sluch) mohol
priebeh priamo vidieť (počuť) a následne pomerne detailne opísať priebeh incidentu (po cca jeden a pol
roku) odohrávajúceho sa za zatvorenými dverami susedného bytu bez ďalších objektívnych skutočností
opisujúcich priebeh pobytu žalobcu v byte po jeho vstupe doň a zatvorení dvier nie je relevantná.
Predložená svedecká výpoveď nebola bez ďalšieho spôsobilá preukázať, že žalobca nemohol fyzicky
napadnúť poškodenú počas jeho krátkeho pobytu v byte. Súdu sa tiež javí ako nanajvýš nedôveryhodné
časový odstup od incidentu (26.01.2013) a času kedy žalobca uviedol, že sa o existencii svedka dozvedel
(09.06.2014). Skutočnosti opísané svedkom v jeho čestnom vyhlásení nepodávajú žiadny bližší obraz o
priebehu incidentu odohrávajúcom sa v susednom byte za zatvorenými dverami, ktorý svedok sledoval
len cez kukátko dverí svojho bytu.

30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru, že žaloba v rozsahu
podaných námietok dôvodná nie je, žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán riadne posúdili návrh
žalobcu na obnovu konania, v primeranom rozsahu zistili skutkový stav veci a obe preskúmavané
rozhodnutia boli aj zodpovedajúcim spôsobom odôvodnene. Súd nezistil, že by v konaní správnych
orgánov došlo k iného porušenia zákona a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP,
avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si
ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 22. 3. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.