Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Gabriel Slobodník

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/70/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113207032
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6113207032.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

navrhovateľky W.. W. J., I.. XX. XX. XXXX, Z. Z. Z., G. M. XXXX/XX, v konaní zastúpenej JUDr. Máriou
Stahovcovou, advokátkou, Advokátska kancelária Brezno, ul. ČSA č. 18, proti odporcovi R.. B. M., I..
XX. XX. XXXX, Z. Z.Á. Z., W.. L. Č.. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky v 1/2-ici a odporcu v 1/2-ici, a to k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v kat. úz. N., vedené na LV č. XXX, na Správe katastra Banská Bystrica ako parcely
registraCKNXXXzastavanéplochyanádvoriaovýmereXXXm2,parcelyregistraCKNXXXzastavané
plochy a nádvoria o výmere XX m2 a parcely registra C KN XXX záhrady o výmere XXX m2 a rodinný

domsúpisnéčísloXX,postavenýnaparceleregistraCKNXXXzrušujepredajomnehnuteľnostistým,že
výťažok predaja bude rozdelený medzi navrhovateľku a odporcu vo výške ich spoluvlastníckeho podielu.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške
3 000,-- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 4 583,79 Eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podaným návrhom zo dňa 21. 03. 2013 žiadala súd, aby vo svojom rozhodnutí zrušil
a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, ku ktorým sa viaže spoluvlastnícky režim

navrhovateľky a odporcu.

Odporca s návrhom vyjadril nesúhlas.

Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že spolu s odporcom sú podielovými spoluvlastníkmi k
nehnuteľnostiam nachádzajúce sa v kat. úz. N.Ľ., vedené na LV č. XXX ako parcela registra C KN XXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcely registra C KN XXX zastavané plochy a nádvoria

o výmere XX m2 a parcely registra C KN XXX záhrady o výmere XXX m2 a tak isto rodinný dom súpisné
číslo XX, postavený na parcele registra C KN XXX.

Obaja účastníci konania sú spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností každý v podiele 1/2-
ice.

Navrhovateľka uviedla, že tieto nehnuteľnosti výlučne užíva len odporca a vzhľadom k tomu, že ju nie

je možné nútiť, aby zotrvala v takomto spoluvlastníckom režime a spoluvlastníci sa nevedia dohodnúť o
ďalšom spôsobe užívania nehnuteľností resp. zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, žiadala súd, aby
toto podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal tým spôsobom, že vec teda nehnuteľnosti prikáže
do výlučného vlastníctva odporcovi, ktorý bude povinný jej vyplatiť primeranú náhradu. Tento spôsobvyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvanavrhovateľkanavrhlazdôvodu,žepredmetnénehnuteľnosti
nie je možné reálne rozdeliť podľa veľkosti podielov jednotlivých spoluvlastníkov.

Skutočnosti ohľadne spoluvlastníckeho režimu nehnuteľností popísaných navrhovateľkou mal súd za
preukázané z LV č. XXX pre kat. úz. N..

Odporcavosvojompísomnomvyjadreníuviedol,žeobajaspoluvlastnícizískalinehnuteľnostinazáklade
osvedčenia o dedičstve po svojich rodičoch. Zároveň uvádzal, že obaja účastníci konania nepotrebujú

uvedené nehnuteľnosti za účelom trvalého užívania a majú zhodnú vôľu nehnuteľnosti predať a výnos
z predaja rozdeliť. Uviedol ďalej, že on dom neužíva za účelom bývania ani podnikania, je dôchodcom
a má vlastný byt. Dom teda nepotrebuje a v ňom nebýva.

Odporca ďalej vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že prevzal dve výzvy od navrhovateľky, na ktoré
neodpovedal a mali sa týkať mimosúdneho vysporiadania uvedeného sporu. Uviedol, že podľa jeho

názoru sa dom dá rozdeliť, je veľký, treba k nemu pripojiť geometrický plán a táto nehnuteľnosť sa dá
teda reálne rozdeliť.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že vzhľadom k tomu, že táto nehnuteľnosť nie
je reálne rozdeliteľná vyjadrenie odporcu o tom, že on záujem o takúto nehnuteľnosť nemá, resp. nemá

dostatokfinančnýchprostriedkovnavýplatu,navrhla,abysúdpotomnariadilpredajtakejtonehnuteľnosti
a výťažok z predaja rozdelil medzi účastníkov konania.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že je v záujme oboch účastníkov túto nehnuteľnosť predať, avšak
medzi účastníkmi je spor ohľadne kúpnej ceny, za ktorú by sa mala nehnuteľnosť predať.

Vzhľadom k tvrdeniam odporcu ohľadne reálneho rozdelenia nehnuteľností navrhla navrhovateľka
vykonať vo veci znalecké dokazovanie na zodpovedanie otázky ohľadne reálnej deliteľnosti
nehnuteľností patriacich navrhovateľke a odporcovi v spoluvlastníckom režime každého v 1/2-ici.
Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, ktorého výsledkom bol znalecký posudok č. X/XXXX

znalkyňou R.. W. K., znalcom z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby a
vodohospodárske stavby.

Z uvedeného znaleckého posudku vyplynul záver o tom, že rodinný dom súp. č. 50 postavený na parcele
č. XXX v kat. úz. N. nie je možné rozdeliť zvislou deliacou rovinou tak, aby vznikli dve samostatné

rovnocenné nehnuteľnosti plne funkčné podľa spoluvlastníckych podielov v pomere 1/2-ice. Takýto
záver vyplynul zo skutočností ohľadne nerovnakých rozmerov pôvodného domu a prístavby domu,
na základe ktorého nie je možné zachovať pomer 1/2-ice a 1/2-ice. Dve nadzemné podlažia sú v
pôvodnom dome a v prístavbe sú dve nadzemné podlažia jedno podzemné podlažie, cez ktoré nie
je možné viesť deliacu rovinu. Dom je postavený z roku XXXX a prístavba z roku XXXX. Dispozičné

riešenie vyžaduje v pôvodnom dome vybudovať kuchyňu, vybudovať nový vstup do vstupnej predsiene
s následným predelením priečkou. Následne je potrebné vybudovať vonkajšie schodisko do pôvodného
domu, vybudovať kotolňu v pôvodnom dome a vybudovať samostatné merače spotreby energií a zriadiť
vecného bremeno na spoločné užívanie veci, t. j. na vybudovanie prípojky vodovodu, kanalizácie,
plynovodu a elektrickej energie a taktiež studne.

Zároveň znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol ohľadne prípadnej reálnej deľby pozemku, že
pozemok parcely registra C KN XXX pre kat. úz. N. nie je možné rozdeliť tak, aby vznikli dva samostatné
rovnocenné pozemky plne funkčné bez obmedzenia a s prístupom k vybudovaným nehnuteľnostiam
inžinierskym sieťam podľa spoluvlastníckeho podielu v pomere 1/2-ice a 1/2-ice. Uvedený záver vyplýva

z toho, že pre vstup na pozemok je pre motorové vozidlá a pre pešiu chôdzu vybudovaný chodník
okolo domu, pričom delenie si vyžaduje zriadiť vecné bremeno pre spoločné užívanie pozemku, právo
prechodu a prejazdu pre spoluvlastníkov pozemkov registra C KN č. XXX F. XXX pre kat. úz. N. a tak
isto delenie pozemku registra C KN č. XXX záhrada je možné len na základe geometrického plánu, ktorý
bude súčasťou rozsudku, pre ktorý je potrebný zápis do katastra nehnuteľnosti.

Navrhovateľka k uvedenému znaleckému dokazovaniu sa vyjadrila v tom zmysle, že voči záverom
zo znaleckého posudku námietky nemá s tým, že zotrváva na návrhu, aby súd zrušil podielového
spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti a tieto prikázal do vlastníctva odporcu v celosti za finančnú náhradu apokiaľ odporca uvedené nehnuteľnosti nechce a nemá o ne záujem, žiadal, aby súd nariadil ich predaj
a výťažok rozdelil podľa podielov.

Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že proti znaleckému posudku vznáša námietku z toho dôvodu, že
podľa jeho názoru je možné túto nehnuteľnosť reálne rozdeliť vzhľadom na skutočnosti a to dobudovanie
kuchyne a kotolne a tak isto vybudovanie schodišťa.

K uvedeným tvrdeniam predložil odporca projektovú dokumentáciu na vydanie stavebného povolenia,

ktorá sa mala týkať úpravy na vytvorenie dvoch bytových jednotiek v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
sporu.

Z uvedených listín vyplynul záver o tom, akým spôsobom je možné vytvorenie dvoch samostatných
bytových jednotiek.

Odporca ďalej vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že namieta znalecký posudok spracovaný
R.. K., ktorá nespĺňa požiadavku odbornosti na vypracovanie takéhoto znaleckého posudku, pričom on
sám predložil dokumentáciu na vydanie stavebného povolenia, ktoré sa týka rodinného domu, ktorý je
predmetom konania, pričom z tejto dokumentácie vyplýva, že rodinný dom je možné reálne rozdeliť tak,
ako to vyplýva z nákresov, ktoré sú súčasťou tejto projektovej dokumentácie. Zároveň žiadal, aby súd

nariadil vo veci nové znalecké dokazovanie, ktoré sa bude zaoberať aj týmito prípadnými námietkami.
Zároveň žiadal, aby súd stanovil aj cenu tejto nehnuteľnosti, na základe ktorej bude aj zohľadnený dopyt
po takejto nehnuteľnosti a tak isto geologické podmienky a klimatické podmienky, ktoré poškodzujú tento
rodinný dom tým, že znižujú jeho hodnotu.

Navrhovateľka uviedla, že namieta výsledky, ktoré sú predkladané v projektovej dokumentácii zo
strany odporcu v tom zmysle, že napríklad bytová jednotka č. 1, ktorá sa nachádza na prízemí pod
úrovňou cesty, kde steká voda, je zatečená. Druhá bytová jednotka je slnečná, zároveň medzi výmerou
týchto bytových jednotiek je rozdiel, pričom jedna má výmeru 83,20 m2 a druhá 62,30 m2. Takéto
výmery teda nezodpovedajú spoluvlastníckym podielom jednotlivých účastníkov tohto konania. Zároveň

navrhovateľka vyjadrila nesúhlas s vykonaním ďalšieho znaleckého dokazovania.

Vzhľadom na predložené listiny teda projektovú dokumentáciu tak, ako ju predložil odporca, súd vyžiadal
stanovisko znalca, ktorý vo svojej odpovedi zo dňa 20. 05. 2015 uviedol, že z predloženej projektovej
dokumentácie na vydanie stavebného povolenia je možné konštatovať, že byt č. 1 má plochu prízemia

59,530 m2, plochu poschodia 61,135 m2 a byt č. X má plochu prízemia 42,680 m2 a plochu poschodia
43,645 m2.

Plocha suterénu spoločnej kotolne nie je riešená k rozdeleniu nehnuteľnosti k bytom č. 1 a k bytu č.
2. Plocha dvoch bytových jednotiek nie je rozdelená v zmysle spoluvlastníckych podielov, pričom táto

projektová dokumentácia nerieši ani rozdelenie spoločnej kotolne v suteréne prístavby rodinného bytu. Z
uvedenej projektovej dokumentácie nie je zrejmé, akým spôsobom bola rozdelená časť stavieb - garáže
a hospodárske stavby na dve polovice, prístupovej spevnenej plochy do dvora, prípojok inžinierskych
sietí. K uvedenému rozdeleniu na dve bytové jednotky znalec uvádza, že tieto nie sú rovnocenné,
nakoľko predná časť domu je z roku 1953 a zadná prístavba bola dokončená podľa poskytnutých údajov

v roku 1981.

Navrhovateľka ďalej na pojednávaní uviedla, že vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi konania v
priebehu konania nedošlo k dohode, žiada súd, aby zrušil spoluvlastníctvo tým spôsobom, že nariadi
predaj tejto nehnuteľnosti a výťažok bude rozdelený v pomere spoluvlastníckych podielov, teda každému

v 1/2-ici. Uviedla ďalej, že v počiatku konania navrhovala, aby hodnota tejto nehnuteľnosti bola
stanovená na sumu 100 000,-- Eur s tým, že súd prikáže do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti
odporcovi s povinnosťou výplaty jej zo spoluvlastníckeho podielu vo výške 50 000,-- Eur. Vzhľadom k
tomu, že odporca s týmto nesúhlasil a v rámci konania niekoľkokrát deklaroval o tom, že ani jeden z
účastníkovnemázáujemnatejtonehnuteľnosti,aonasamajunechceprikázaťdovýlučnéhovlastníctva,

žiadala súd, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo predajom tejto nehnuteľnosti.

Podľa § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.Podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázaný
skutkový stav tak, že účastníci konania sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v
kat. úz. N., zapísané na LV č. XXX ako parcela registra C KN č. XXX zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2, parcely registra C KN XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcely
registra C KN XXX záhrady o výmere XXX m2 a rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parcele
registra C KN XXX. Obaja účastníci konania sú spoluvlastníci týchto nehnuteľností každý v podiele 1/2-

ice.

Medziúčastníkmikonanianedošlokdohodeohľadnezrušeniapodielovéhospoluvlastníctvakuvedeným
nehnuteľnostiam v zmysle ustanovenia § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka tak, že súd túto skutočnosť
ani preukázanú nemal. Súd preto ďalej pokračoval vo vykonávaní dokazovania ohľadne zrušenia ich

podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka.

Súd v žalovanej veci vychádzal zo zásady upravenej občianskym právom, že nikoho nemožno nútiť, aby
zotrvalvspoluvlastníckomvzťahu.Vzhľadomktomu,žekdohodeohľadnezrušeniaavyporiadaniatohto
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vyššie citovaným medzi účastníkmi konania nedošlo, existuje tu

aktívnalegitimácianavrhovateľkyakojednejzospoluvlastníkovpodaťžalobunazrušenieavyporiadanie
spoluvlastníctva. Takéto zrušenie a vyporiadanie na návrh niektorého zo spoluvlastníkov potom vykoná
súdsvojímrozhodnutím.Spôsobtakéhotovyporiadania,poradieazásady,ktorýmisasúdprivyporiadaní
musí riadiť sú stanovené v § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní súd prihliada na
veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd pristúpi k

druhému spôsobu autoritatívneho vyporiadania a prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom, pričom prihliadne na to, aby sa vec mohla účelne využívať. Ak vec žiadny
zo spoluvlastníkov nechce, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Výnimočne z dôvodov
hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázanej veci za náhradu
alebo predajom veci a rozdelením výťažku tak, ako to ustanovuje § 142 ods.2 Občianskeho zákonníka.

Súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom a poradie a podmienky
použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva musí dodržať a
toto poradie je pre súd záväzné. Z toho vyplýva, že súd potom nie je viazaný návrhmi účastníkov
konania, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán. Na základe takéhoto záveru je potom

zrejmé,žesúdpostupovalvprípadezrušeniaavyporiadaniaspoluvlastníctvatýmspôsobom,ževprvom
rade skúmal, či je možné vec rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Reálnym rozdelením sa
rozumie vznik samostatných vecí v právnom zmysle, nie v zmysle technickom, ako to bolo donedávna
a pokiaľ ide o reálne rozdelenie nehnuteľnosti súdna prax pripúšťa aj ich rozdelenie nielen vertikálne,
ale aj horizontálne.

Z uvedeného záveru potom vyplýva, že prvým spôsobom, ktorý súd musí skúmať pri vyporiadaní
spoluvlastníctva je možnosť reálneho rozdelenia veci. Z predmetu konania vyplynulo, že takouto vecou
v danom prípade sú nehnuteľnosti a to pozemky a tak isto rodinný dom súp. č. XX.
Vzhľadom k tomu, že v danom prípade sa jednalo o otázku technickú, ktorú súd nevie sám posúdiť,

ustanovil v rámci konania znalca z odboru stavebníctvo, odhad nehnuteľností, pozemné stavby a
vodohospodárske stavby, ktorý spracoval znalecký posudok č. 6/2014. Z uvedeného znaleckého
posudku po preskúmaní všetkých relevantných skutočností vyplynul záver, že reálna deľba stavieb a tak
isto reálna deľba pozemkov v danom prípade nie je možná tak, že by vznikli dve samostatné rovnocenné
nehnuteľnosti, ktoré sú plne funkčné podľa výšky spoluvlastníckych podielov v pomere 1/2-ice a 1/2-

ice a tak isto nie je možné rozdeliť pozemky tak, aby vznikli dva samostatné rovnocenné pozemky
plne funkčné bez obmedzenia s prístupom k vybudovaným nehnuteľnostiam, inžinierskym sieťam podľa
spoluvlastníckych podielov v pomere 1/2-ice a 1/2-ice.Súdnaprieknámietkeodporcunemalpochybnosťoodbornostiznalcatak,akojutentonamietalazávery,
ktoré vyplynuli zo znaleckého dokazovania mali svoju logickú odôvodnenosť podľa zistení znalca tak,
ako sú tieto popísané v znaleckom posudku.

Súd v konaní nemohol prihliadnuť na predloženú projektovú dokumentáciu zo strany odporcu, ktorá bola
spracovaná za účelom vydania stavebného povolenia a vytvorenia dvoch bytových jednotiek, pretože
táto dokumentácia nespĺňala najmä požiadavku na rozdelenie nehnuteľností, ktoré sú predmetom
konania tak, aby boli zachované spoluvlastnícke podiely prípadne rozdelenej nehnuteľnosti. Táto

nerovnováha sa prejavuje okrem iných aj v rozdielnej výmere bytových jednotiek, ktoré podľa takejto
projektovej dokumentácie mali vzniknúť.

Súd teda konštatuje, že v danom prípade bolo preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto
konania nie sú reálne deliteľné tak, aby mohli byť účelne využité súčasne oboma spoluvlastníkmi pri
zachovaní ich výšky spoluvlastníckeho podielu každého v 1/2-ici.

Na základe takéhoto záveru potom súd pristúpil k druhému spôsobu autoritatívneho vyporiadania tak, že
skúmal či je možné prikázať vec, t. j. dané nehnuteľnosti za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom. Zároveň súd prihliadal na to, aby bolo vec možné účelne využiť.

Obaja účastníci konania, ktorí sú spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, vyjadrili nesúhlas s
prikázaním týchto nehnuteľností do výlučného vlastníctva či už navrhovateľke resp. odporcu.

Vzhľadom k tomu, že obaja účastníci konania zhodne uviedli, že majú záujem uvedené nehnuteľnosti
predať, avšak k dohode medzi nimi nedošlo, súd potom pristúpil k tretiemu spôsobu zrušenia a

vyporiadania spoluvlastníctva predajom týchto nehnuteľností. Súd mal v konaní za preukázané, že ani
jeden zo spoluvlastníkov nechce túto spoločnú vec, a preto jediným možným spôsobom akým súd mohol
rozhodnúť ohľadne zrušenia a vyporiadania tohto spoluvlastníctva, je nariadenie predaja spoločnej veci.

Súd v konaní nezistil okolnosti, ktoré by vyplývali z ustanovenia § 142 ods.2 Občianskeho zákonníka,

teda že tu existujú dôvody hodné osobitného uzreteľa, pre ktoré by súd nezrušil a nevyporiadal
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Ztohtodôvodupretosúdvžalovanejvecirozhodoltak,žepodielovéspoluvlastníctvoúčastníkovkonania
zrušil predajom nehnuteľností s tým, že výťažok predaja bude rozdelený medzi účastníkov konania

vo výškach ich spoluvlastníckych podielov. V tejto súvislosti súd dodáva, že faktické vyporiadanie
spoluvlastníctva sa uskutoční v zmysle ustanovenia § 189 zákona č. 233/1995 Z. z.

Odporca ďalej v konaní uviedol, že mal náklady na stavbu a údržbu rodinného domu, ktoré rekapituloval
od roku 1977 tak, že za roky 1977 a 1978 vynaložil náklady za projekčné práce 300,-- Eur, prípravné

práce 300,-- Eur, za roky 1978 až 1981 samotnú realizáciu prístavby vo výške 1 600,-- Eur, spolu za
roky 1977 až 1981 vo výške 2 200,-- Eur.

Zároveň uviedol, že za roky 1981 až 1983, kedy v prístavbe býval, realizoval dokončovacie práce, nátery
okien, zárubní, žľabov, upratanie staveniska, upratanie 60 q uhlia, dodávku dreva a jeho popílenie,

každoročné rýľovanie záhrady, vozenie včelstva a kosenie záhrady, na ktorých sa navrhovateľka
nezúčastňovala, pričom túto činnosť ohodnotil sumou 200,-- Eur.

Za obdobie od roku 1984 do roku 2010 z dôvodov roztržiek medzi navrhovateľkou a manželkou odporcu
sa z uvedenej nehnuteľnosti odsťahoval, odhadol cenu jeho práce, ktorú vykonal v symbolickej cene

500,-- Eur.

Uviedol ďalej, že od roku 1995 do roku 1999 v prístavbe na poschodí podnikal v projektovaní, za čo
otcovi vyplatil ako nájom 30 000,-- Sk, o čom aj predložil doklad, výdavkový pokladničný doklad zo dňa
07. 01. 1998, z ktorého vyplýva, že odporca vyplatil Pavlovi Strečkovi sumu 30 000,-- Sk ako platbu

nájmu za rok 1997.

Zároveň uviedol, že za roky 2010 a 2013 mal takéto náklady vo výške 2 420,-- Eur.Zároveň uviedol, že za roky 2014 a 2015 mal náklady a to čerpanie vody zo studne za účelom zníženia
hladiny podzemnej vody za celý rok 1 x za 4 až 5 dní vo výške 58,-- Eur, kosenie záhrady 3 x 600 m2
= 480,-- Eur, asfaltovo hliníkový náter strechy 58,-- Eur, nemrznúca kvapalina do sifónov, umývadiel

a WC 5,-- Eur, prípojka na verejnú kanalizáciu splaškové 50,-- Eur, stavebné povolenie za prístavbu
poplatok 80,-- Eur, projekt na rozdelenie rodinného domu číslo súpisné 50 = 400,-- Eur, rozmnožovanie
dokumentov 10,-- Eur, projekt plynofikácie z roku 1994 50,-- Eur, náhrada za stratu času v roku 2010
až 2015 200,-- Eur, poplatok za hroby v roku 2015 22,-- Eur. Spolu 1 413,-- Eur. Zároveň si uplatnil
ako súdne poplatky R.. K. 250,-- Eur, V.. N. 200,-- Eur a JUDr. (bez mena) 300,-- Eur, spolu 750,-- Eur.

Zároveň si uplatnil za prekurovanie v zime v roku 2010 a 2011 sumu 180,-- Eur, oprava roztrhnutého
vodovodu 100,-- Eur a pôžičku na prístavbu 27 000,-- Sk v období rokov 1978 - 1981 900,-- Eur, spolu
3 343,-- Eur, spolu dokopy celkové náklady za roky 1977 - 2015 vo výške 9 828,-- Eur.

Navrhovateľka k uvedenému podaniu uviedla, že náklady, ktoré uvádza odporca sú zavádzajúce a ničím
nepreukázané, naviac do roku 2007, kedy zomrela matka účastníkov a v roku 2010, kedy zomrel otec

účastníkov, žili v dome rodičia účastníkov konania, ktorí financovali akékoľvek potrebné náklady spojené
s vlastníctvom rodinného domu. Po roku 2007, či roku 2010, kedy sa stala navrhovateľka spoluvlastníčka
predmetného domu titulom dedenia po svojich rodičoch, nikdy nedala súhlas na náklady, ktoré odporca
uvádzal, a nikdy a ju ani len neinformoval o takýchto nákladoch na spoločný rodinný dom. Uviedol, že
tieto náklady nijakým spôsobom nedokladoval.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že tvrdenia odporcu, ktoré označil ako náklady do nehnuteľností,
ktoré sú predmetom tohto konania je potrebné uviesť, že počas existencie spoluvlastníctva niektorý
zo spoluvlastníkov vynaložil investície na spoločnú vec tak, ako to tvrdil odporca, má voči
ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu vynaloženej investície v rozsahu zodpovedajúcich ich

spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie náhrady si investujúci
spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci
tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Súd však poukazuje, že nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd mohol
takýmto nárokom zaoberať, je však jeho riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným návrhom so
všetkými náležitosťami. O takomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom, je vylúčené

vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel. Počas konanie o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je ukladaná povinnosť
zaplatiť prípadne druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadanie nehnuteľnosti, nemôže
proti takémuto nároku započítať iný majetkový nárok.

Súd v danej súvislosti ďalej konštatuje, že občiansko-súdny proces možno pojmovo vnútorne rozdeliť
do dvoch základných foriem, a to rozhodovanie o sporoch, o právo medzi dvomi stranami, ktoré možné
označiť za konanie sporové a druhá forma je určená na riešenie iných vecí ako sú spory medzi stranami,
to znamená na úpravu niektorých právnych vzťahov, na ktoré sa kladie zvlášť dôležitý záujem. Toto
konanie možno označiť ako konanie nesporové.

Konanie sporové je ovládané zásadou prejednacou, takže iniciatíva na zhromaždenie skutkového
základu zásadne leží na účastníkoch, pričom konanie nesporové je ovládané zásadou vyšetrovacou.

Súd konaní zisťuje skutkový stav veci, pričom ide o to, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade,

a to čo v najvernejšom súlade s objektívnou realitou. Treba zdôrazniť, že absolútny stav objektívnej
reality sa dokazovaním nikdy nemôže dosiahnuť. Súd sa môže k nej priblížiť. Súd získava poznatky
určeným postupom v zmysle občianskeho súdneho poriadku, teda procesným dokazovaním. Pre túto
činnosť je vždy nutné tvrdenia o týchto skutočnostiach. To vyplýva z toho, že v procese sa súdu
dokazuje pravdivosť tvrdenia o týchto skutočnostiach. O nich sa súd dozvedá z prednesov účastníkov

a z vykonaného dokazovania.

Občiansky súdny poriadok ukladá povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti v § 79 ods. 1 OSP tomu, kto
podáva takýto návrh a v zmysle § 101 ods. 1 OSP ukladá účastníkom úplne tvrdiť potrebné skutočnosti.

Povinnosť tvrdiť a dôkazná povinnosť postihuje účastníkov v konaní ovládanou zásadou prejednávacou,
teda v konaní sporovom. Nesplnenie tejto povinnosti môže mať pre účastníka nepriaznivý dôsledok.
Ak sa súd o podrobných skutočnostiach nedozvie inak napr. z výsledku dokazovania a nebude môcť
potrebnú skutočnosť urobiť predmetom svojho poznania a bude nútený pre nedostatok odôvodnenianávrhu vo veci zamietnuť. Tento procesný dôsledok je procesnou ujmou účastníka konania, ktorý
si nesplnil tieto svoje procesné povinnosti. Okolnosť, že účastník v spore ovládanom zásadou
prejednávacou nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu sa nazýva v procesnej teórii jeho

procesnouzodpovednosťou.Tentoprocesnýdôsledoksaoznačujeakobremenotvrdenia.Totojemožné
vymedziť ako procesný dôsledok postihujúci účastníka za to, že bude vykonané tvrdenie potrebné na
odôvodnenie jeho návrhu urobeného v sporovom konaní.

Ten kto má povinnosť tvrdenia, má aj povinnosť uviesť potrebné dôkazné prostriedky, ktorými sa tieto

tvrdenia majú preukázať. Dôkazná povinnosť je teda nutným dôsledkom povinnosti tvrdenia. Ak nebude
potrebné tvrdenie preukázané, jeho návrh vo veci bude zamietnutý. Tento procesný dôsledok v spojení
s dôkaznou povinnosťou sa nazýva dôkazné bremeno.

Dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno znášajú účastníci konania. Súd je povinný vykonať iba
navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Súd vychádza z výsledkov dokazovania navrhnuté

účastníkmi konania.

Vzhľadom k tomu, že odporca pri svojom návrhu na náklady, ktoré mal investovať do tejto nehnuteľnosti
sa nespravoval, súd nemal potrebné skutkové tvrdenia o takýchto nákladoch, ktoré odporca ani svojim
ústnym vyjadrením na pojednávaní neodstránil, pričom tak isto nepredložil listinné dôkazy preukazujúce

ich vynaloženie, súd takémuto návrhu v tejto časti vyhovieť nemohol.

Súd pri vyporiadaní a zrušení podielového spoluvlastníctva, ktoré sa vyporiadáva podľa § 142 ods. 1
Občianskehozákonníka,tedaakovyporiadanievširšomzmysle,musímaťnávrhúčastníkakonania,ato
z dôvodov hľadiska povahy takýchto nárokov a ich prípadného premlčania. Je potrebné rozlišovať medzi

nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné.
Zároveň treba odlišovať medzi nákladmi v bežných záležitostiach a v ostatných náležitostiach (§
139 Občianskeho zákonníka). Zároveň je potrebné rozlišovať medzi nákladmi s ktorými spoluvlastníci
vyslovili súhlas, alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. Nevyhnutným
tvrdením je potrebné zisťovať, či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi

k dohode o spôsobe úhrady takýchto nákladov, pretože až vtedy by bolo možné správne posúdiť
aj prípadnú námietku premlčania, ktorú v danom prípade navrhovateľka aj vzniesla voči takejto
pohľadávke. S prihliadnutím k tomu potom pôjde buď o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka
uplatňovanej voči druhému spoluvlastníkovi, ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe podľa §
101 Občianskeho zákonníka, pre ktorej počiatok je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov na úpravu

a údržbu, alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré môže uplatňovať investujúci
spoluvlastník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí v dobe podľa § 107 Občianskeho
zákonníka v súvislosti s vynaložením nákladov na opravu alebo údržbu. Zároveň sa môže jednať o právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka v súvislosti
so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí v dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107

Občianskeho zákonníka od zániku tohto spoluvlastníctva.

Pokiaľ odporca takéto skutkové tvrdenia v konaní neprekladal a k nim nepredkladal aj dôkazy, súd
nemoholsajehonávrhomriadnezaoberať,pretoženebolisplnenépodmienkynavyporiadanievtakomto
širšom zmysle, kedy nevyhnutnou podmienkou je riadne uplatnenie návrhu so všetkými náležitosťami, o

ktorom je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom. Súd preto o takomto návrhu odporcu rozhodovať
nemohol.

Súd zároveň rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľka
ako v spore úspešnej priznal právo na náhradu trov konania voči odporcovi, ktorý úspešný v konaní

nebol a právo na náhradu trov konania nemal. Trovy konania pozostávajú z trov za zaplatený súdny
poplatok vo výške 3 000,-- Eur a trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z., kde
hodnota jedného úkonu v zmysle § 10 ods. 5 tejto vyhlášky predstavuje sumu 526,13 Eur. Vo veci boli
vykonané tieto úkony právnej služby: príprava a prevzatie 526,13 Eur + 7,81 Eur režijný paušál; žalobný
návrh zo dňa 07. 03. 2013 526,13 Eur + 7,81 Eur režijný paušál; pojednávanie dňa 31. 10. 2013 526,13

Eur + 7,81 Eur režijný paušál; písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 25. 02. 2014 526,13 Eur
+ 8,04 Eur režijný paušál; zastúpenie na pojednávaní dňa 03. 03. 2015 526,13 Eur + 8,39 Eur režijný
paušál; písomné podanie na súd zo dňa 11. 03. 2015 526,13 Eur + 8,39 Eur režijný paušál; zastúpeniena pojednávaní dňa 22. 10. 2015 526,13 Eur + 8,39 Eur režijný paušál; zastúpenie na pojednávaní dňa
14. 04. 2016 526,13 Eur + 8,58 Eur režijný paušál; spolu 4 274,26 Eur.

Zároveň si právna zástupkyňa navrhovateľky uplatnila cestovné výdavky a stratu času v zmysle § 15 a
§ 17 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to cestovné výdavky a stratu času za úkon dňa 31. 10. 2013, a to
cestovné Brezno - Banská Bystrica a späť pri priemernej spotrebe podľa technického preukazu 7 l/100
km. Cena pohonných hmôt 1,373 x 7 : 100 + 0,183 x 84 km = 23,44 Eur a strata času za 4 začaté
polhodiny za cestu tam aj späť krát 13,01 Eur, spolu 52,04 Eur. Cestovné výdavky a strata času za úkon

dňa 03. 03. 2015 za cestu Brezno - Banská Bystrica a späť pri priemernej spotrebe podľa technického
preukazu 7 l/100 km pri cene nafty 1,144 x 7 : 100 + 0,183 x 84 km = 22,09 Eur, strata času 13,98 Eur,
spolu 55,92 Eur. Cestovné výdavky a stratu času za úkon dňa 22. 10. 2015 za cestu Brezno - Banská
Bystrica a späť pri priemernej spotrebe podľa technického preukazu 7 l/100 km pri cene nafty 1,078 Eur
x 7 : 100 + 0,183 x 84 km = 21,71 Eur, strata času za 4 začaté polhodiny krát 13,98 Eur, spolu 55,92
Eur. Cestovné výdavky a stratu časti za úkon dňa 14. 04. 2016 za cesto Brezno - Banská Bystrica a

späť pri priemernej spotrebe podľa technického preukazu 7 l/100 km, pri cene nafty 0,994 Eur x 7 : 100
+ 0,183 x 84 km = 21,21 Eur a strata času za 4 začaté polhodiny krát 14,30 Eur, spolu 57,20 Eur. Spolu
cestovné výdavky a náhradu za stratu času predstavujú 309,53 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia
potom predstavujú hodnotu 4 583,79 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.
233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok; ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.