Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/221/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111226181
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8111226181.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobkyne: C.

Ľ., K.. P., X.. X.X.XXXX, L. Č.. C. XX, J., právne zastúpená JUDr. Vladimírom Millasom, advokátom v
Prešove, Masarykova 13, proti žalovanému: O. V., X.. XX.XX.XXXX, L. J., J. X. XX, v konaní o ochranu
osobnosti a náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný dať žalobkyni primerané zadosťučinenie formou ospravedlnenia v tomto znení:

„Žalovaný, O. V., sa týmto ospravedlňuje žalobkyni pani C. Ľ.S., K.. P. a jej synovi H. Ľ. za spôsobenú
smrť jej manželovi H. Ľ. čím sa dopustil trestného činu zabitia a zasiahol do práva C. Ľ. C. H. Ľ. na

súkromie, a do práva na život manžela C. Ľ. H. Ľ..“.

Toto ospravedlnenie je žalovaný povinný urobiť písomne zaslaním listu na adresu bydliska žalobkyne
do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni z titulu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000 Eur do 60 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

IV. Súd zamieta návrh na priznanie výživného, t.j. pozostalostný úrazovej renty.

V. Žiadna z procesných strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa dňa 23.9.2011 doručila návrh, ktorým sa domáhala ochrany osobnosti a náhrady
nemajetkovej ujmy 33.193,90 Eur, ako aj určenia pozostalostnej renty vo výške 130 Eur mesačne, keď

svoj nárok odôvodňovala tým, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Prešov 33T 51/2009 zo
dňa 19.11.2009 spojený s uznesením Krajského súdu v Prešove 7To 20/2010 zo dňa 20.1.2011, ktorý
sa stal právoplatným 20.1.2011, uznaný vinným, že dňa 27.6.2008 v čase okolo 23.00 hod. v Prešove
na ulici Sabinovskej 19, na chodníku pred čajovňou Bonsaj po predchádzajúcich slovných potyčkách
pod vplyvom alkoholu najmenej dvakrát spredu do hlavy kopol manžela žalobkyne, ktorému spôsobil
pomliaždenie a odreniny tváre, zlomeninu nosových kostí a pomliaždenie krčnej miechy, čo viedlo k
opuchu mozgu a následnému kardiorespiračnému zlyhaniu, pričom jej manžel zomrel 30.6.2008, teda

v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobil žalovaný smrť, čím spáchal
zločin zabitia podľa § 147 ods. 1 Trestného zákona v súbehu z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a) Trestného zákona, za čo mu súd uložil úhrny trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov. V
zmysle odôvodnenia jednotlivých rozhodnutia je medzi konaním žalovaného, t.j. kopnutím sa smrťou jejmanžela, ktorá nastala 30.6.2008 zrejmá príčinná súvislosť a to najmä zo záverov znaleckého posudku z
odboruzdravotníctva,kdeznalecuviedol,ženajpravdepodobnejšímechanizmusvznikuporaneníjeútok
na nebohého spredu, následkom čoho došlo k zraneniam a následne k smrti, ktorej sa nedalo zabrániť

ani poskytnutím včasnej lekárskej odbornej prvej pomoci. Žalovaný sa správal tak, že porušil záujem
chránenýzákonom,t.j.záujemštátunaochraneživotaazdraviakaždejfyzickejosoby.Nazákladevyššie
uvedených skutočností má za to, že došlo u nej k zásahu do jej osobnostných práv smrťou manžela.
Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhradu nákladov na pohreb si uplatnila v trestnom
konaní, avšak príslušný súd ju odkázal s nárokom na uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

na občianskoprávne konanie podľa rozsudku 33T 51/09 z 19.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
20.1.2011.

2. Výpočet chránených práv spätých s osobnosťou fyzickej osoby a jej rozvojom je v § 11 Občianskeho
zákonníka uvedený len príkladne a preto z rozsahu ochrany nevylučuje ďalšie práva späté s osobnosťou
človeka a s jej rozvojom, ktoré sú zakotvené v Ústave SR a v Listine základných práv a slobôd.

Usmrtením manžela bolo zasiahnuté do jej práva na život manžela žalobkyne a do práva na súkromie
ako čiastkového práva na ochranu osobnosti chráneného ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka,
ktoré poskytuje právny základ nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej jednotlivcovi
usmrtením jeho blízkej osoby v spojení s ust. § 15 Občianskeho zákonníka. Právo na ochranu osobnosti
žalobkyne ( ako aj nebohého manžela) bolo porušené protiprávnym zásahom, ktorého následky nie

je možné odstrániť len morálnou satisfakciou, pretože žiadna forma morálneho zadosťučinenia by
nepostačovala na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na
osobnosti žalobkyne a na osobnosti jej maloletého syna. Občianskoprávna ochrana osobnosti je
založená na objektívnom zodpovednostnom princípe a na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje
subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva

vykonal. Žalobkyňa má za to, že sú splnené všetky zákonom stanovené predpoklady vzniku tohto
nároku v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa s nebohým manželom viedli spoločnú
domácnosť, protiprávnym konaním žalovaného došlo k zásahu do jej súkromia, keď navždy stratila
možnosť viesť plnohodnotný rodinný a súkromný život so svojím manželom. Utrpela psychickú traumu
úmrtím manžela, ktorý jej navyše aj finančne pomáhal, nakoľko bola na materskej dovolenke a pomáhal

aj pri výchove spoločného syna H. Z., X.. XX.XX.XXXX, ktorý sa po úmrtí otca po psychickej stránke
zmenil, zlé sa správa, prebúdza sa zo spánku, často plače, v dôsledku čoho navštevuje s maloletým
synom detského psychológa, detského neurológa a logopéda. Žalobkyňa si s manželom rozumela po
každej stránke, viedli harmonické usporiadané manželstvo, ktoré uzatvorili v auguste 2004 . Tým, že
žalovaný spôsobil manželovi smrť, zničil žalobkyni všetky plány v manželskom živote a zničil aj plne

fungujúcu rodinu. Z nečakanej smrti manžela prežívala žalobkyňa pocity úzkosti, smútku, zúfalstva a
šoku. Stratila možnosť viesť s manželom súkromný život a je ochudobnená aj o sféru prirodzených
vzťahov s jedným najbližších ľudí v jej živote. Stratila lásku manžela, istotu, oporu. Manžel pre ňu
bol vynikajúci, obetavý človek, dobrý muž, starostlivý otec a syn Michal bol jeho vysnívaným synom.
Intenzitu zásahu do práv žalobkyne zvyšuje aj tá skutočnosť, že úmrtie manžela s ohľadom na jeho

dobrý zdravotný stav a nízky vek, bolo pre žalobkyňu nečakané. Žalobkyňa v dôsledku skutočnosti,
že podľa jej vedomosti žalovaný tento čin nikdy neoľutoval a nikdy neprejavil ľútosť ani pozostalej
žalobkyni, ani jej maloletému synovi, v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka si uplatňuje v
dôsledku zásahu do jej práv na ochranu osobnosti primerané zadosťučinenie formou ospravedlnenia.
Žalobkyni bola následkom smrti manžela spôsobená trauma, prežívala najhoršie obdobie vo svojom

živote, zmenila sa po psychickej stránke a sama spolu so synom žije v strachu, pretože je na syna sama,
ak by sa jej niečo stalo, jej syn by bol sirotou. So smrťou manžela sa nikdy nezmieri a toto bude ju
aj syna sprevádzať po zvyšok života. Žalobkyňa sa o smrti manžela dozvedela až na ďalší deň, nikto
ju nekontaktoval, že sa niečo stalo, s čím sa nedokáže vyrovnať a následne bola vystavená ďalším
následkom spojených so smrťou manžela a to po dobu dva a pol roka šetrením polície a následným

súdnym konaním. Nečakaným šokujúcim úmrtím manžela žalobkyne došlo k tak závažnému zásahu
do práva na ochranu osobnosti žalobkyne spočívajúceho v obmedzení súkromného a rodinného života
žalobkyne. V tomto prípade žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa nejaví dostatočnou. Zavinenie smrti manžela s následným ďalším dôsledkom - zásahom
do osobnostnej, súkromnej sféry žalobkyne je aspektom pre priznanie práva na nemajetkovú ujmu v

peniazoch, aký § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá. Následky tohto zásahu do súkromia
žalobkyni sú nereparovateľné. Náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá žalobkyni vznikla, môže prispieť k
zmierneniu vzniknutého stavu, čo je aj zmyslom tejto náhrady. Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy
v peniazoch, žalobkyňa vychádza pri jej stanovení z platnej judikatúry ESĽP, najmä z rozhodnutia voveci K. c/a T., ktorým v súvislosti so smrťou blízkej osoby priznal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
v výške 20000 GBP, čo v prepočte na eurá predstavuje 33.193,90 Eur a z rozhodnutia, kde Európsky
súd pre ľudské práva stanovil zákonné kritéria, z ktorých je potrebné pri výpočte nemajetkovej ujmy

vychádzať s poukazom na to, že pre smrť manžela žalobkyne došlo k zasiahnutiu do jej postavenia
v spoločnosti a to najmä do kvality jej ďalšieho života a bolo zasiahnuté aj do práva na život manžela
žalobkyne a takisto do práv jej maloletého syna a v neposlednom rade tragickú smrť manžela žalobkyne
nie je možné odčiniť žiadnym spôsobom. Preto si žalobkyňa uplatňuje v zmysle ustanovení § 11, § 13
ods. 2 spojený s ust. § 15 Občianskeho zákonníka náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške

33.193,90 Eur, lebo má za to, že táto suma je v jej prípade vzhľadom na závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva dôvodná.

3. Žalobkyňa si ďalej v zmysle § 448 Občianskeho zákonníka uplatnila nárok na pozostalostnú úrazovú
rentu, keď poukazovala na to, že jej manžel zaisťoval počas ich spoločného života do domácnosti
jediný príjem, pretože v tom čase bola na materskej dovolenke s maloletým synom H.. Tento príjem

manžela po jeho smrti v domácnosti žalobkyni chýba a je ťažké pre ňu ako vdovu s maloletým dieťaťom
zabezpečiť všetky náklady na živobytie, ako to zabezpečoval jej nebohý manžel. Žalobkyni, ani jej
maloletému synovi nebol sociálnou poisťovňou priznaný nárok na sirotský dôchodok, ani nárok na
vdovský dôchodok. Žalobkyňa má príjem pozostávajúci z dávky hmotnej núdzi vo výške 93,72 Eur,
prídavku na dieťa vo sume 22,01 Eur mesačne a náhradu výživného za sirotský dôchodok v sume 25,38

Eur a mesačnú odmenu poskytovanú na základe dohody o vykonaní práce v sume 64 Eur mesačne.
Jej nebohý manžel vykonával práce ako pomocný robotník na základe dohody o vykonaní práce a hoci
bol počas života vedený aj v evidencii uchádzačov o zamestnanie, snažil sa robiť nepretržite aj počas
evidencie na úrade práce. Pred smrťou robil tiež na základe dohody o vykonaní práce ako pomocný
robotník, avšak jeho príjem nebol vždy v rovnakej výške, mesačne predstavoval 398,33 Eur, v niektorých

mesiacoch vo výške 199,16 Eur až 232,36 Eur. Priemerný mesačný príjem teda bol 276,62 Eur. Na
výživu si tak uplatnila nárok v sume 130 Eur mesačne, t.j. sumu, akou by manžel prispieval za svojho
života a jeho smrťou stratila v tejto výške reálnu materiálnu stratu. Pokiaľ ide o pohrebné náklady, tieto
jej boli priznané v trestnom konaní, avšak žalovaný jej ich dodnes neuhradil. S manželom nemala žiadne
úspory, musela si požičať peniaze na pohreb a v rámci pomerov aké mala, musela vystrojiť pohreb s

čo najmenej nákladmi. Žalovaný sa rodine doposiaľ neospravedlnil, preto je požiadavka žalobkyni na
mieste, aby k primeranému zadosťučineniu došlo aj formou ospravedlnenia.

4. Žalovaný poukazoval na to, že sa necíti byť vinný za tento skutok, za ktorý bol odsúdený. Najvyšší súd
SR jeho dovolanie odmietol. Už v trestnom konaní oľutoval všetko , čo sa stalo hlavne preto, že následne

po tomto incidente zomrel aj jeho kamarát. Svedok, ktorý ho mal usvedčovať tvrdil, že stál pri hlave pána
Ľ., ale v skutočnosti bol pri jeho nohách, mal v ruke telefón, čo každý videl, lebo volal na políciu, čo
súd v trestnom konaní nezohľadnil a vychádzal z výpovede svedka, otca majiteľa reštaurácie Bonsaj,
ktorý o tejto udalosti vypovedal až po troch mesiacoch, menil výpovede ohľadne toho, kto telefonoval.
V trestnej veci nebol ako dôkazový materiál pripojený list na rozlúčku od H. H., v ktorom sám uviedol,

že to čo on spravil, nikto ho z toho nedostane, pretože práve on bol po celú dobu pri hlave nebohého,
ako ležal zo zbraňou v ruke, odkopával mu zbraň a či ho kopol, to nikto netvrdil. Hneď po incidente
boli vypočutí všetci na polícii a domnienky o tom, že trestný čin mal spáchať on, vznikli z toho, že H.
H. uvádzal, že tam boli nejaké kopance, údery a že on ho odzbrojoval. Situácia prebehla tak, že Ľ. na
neho namieril zbraň rovno k hlave spredu, čo v ňom vyvolalo strach o život, triašku, nemohúcnosť, čiže

je vylúčené, že by v takom stave bol do neho kopať. Naviac v tej dobe mal 2,4 promile alkoholu v krvi,
takže takúto razantnosť, že by kopal a ešte sa udržal na nohách nemal. Poukazoval na to, že on aj jeho
priatelia boli na odchode, keď Ľ. namieril zbraň na jeho hlavu a povedal, že všetkých tu postrieľa. Preto
ho spacifikovali. H. H. mu dvihol ruky so zbraňou, štyria ho chytili, hodili na zem, resp. traja, štvrtý prišiel
k nemu, takto ho držali a kričali na H. H., aby mu odkopol zbraň a keď ju odkopol, táto vyletela z rúk Ľ. a

H. P. ju potom chytil a odhodil do opačného rohu. Toto všetko sa odohralo o 23.00 hod. na mieste, kde
bola veľká tma. Sám nevidel, či niekto Ľ. kopol. Rozlúčkový list H. H. sa nachádza na polícii, lebo na to
o tri dni spáchal samovraždu, ale tento list nebol použitý ako dôkaz v trestnom konaní. Mieni dosiahnuť
obnovu konania, podať sťažnosť na Ústavný súd. Po výsluchu na polícii, ktorý prebehol ešte v piatok v
tú noc sa už s priateľmi nevideli, následne v sobotu, nedeľu pracoval a až v pondelok sa dozvedel, že

Ľ. zomrel a v utorok H.. Nároky žalobkyne preto žiadal zamietnuť.5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov E.Z. F., H. E., E. F., K. V., H. F.,
K. B., U. V., H. E., H. Z., Y. V., A. V.F., U. M., Y. F., spisom 33T 51/2009 OS Prešov, oznámením Sociálnej
poisťovni a zistil tento skutkový stav:

6. Z rozsudku 33T 51/2009 OS Prešov zo dňa 19.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.1.2011
vyplýva, že obžalovaný O. V. bol uznaný vinným, že dňa 27.6.2008 v čase okolo 23.00 hod. v Prešove
na ulici Sabinovskej 19 na chodníku pred čajovňou Bonsaj po predchádzajúcich slovných potyčkách
pod vplyvom alkoholu najmenej dvakrát spredu do hlavy kopol H. Z., ktorému spôsobil pomliaždeniny a

odreninytváre,zlomeniunosovýchkostíapomliaždeniekrčnejmiechy,čoviedlokopuchuanáslednému
kardiorespiračnému zlyhaniu, pričom H. Z., X.. XX.X.XXXX, B. XX.X.XXXX. Teda v úmysle spôsobiť
ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, čím spáchal zločin zabitia podľa § 147
ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona. Poškodenej C. Ľ. bola priznaná z titulu nároku na náhradu škody suma 580,56 Eur do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku a zo zvyškom nároku bola odkázaná na občianskoprávne konanie.

V odôvodnení tohto rozsudku je uvedené, že obžalovaný spáchanie skutku v celom rozsahu poprel.
Uviedol, že v inkriminovaný večer išli hrať futbal, ale nakoľko nebol dostatočný počet hráčov tak išli do
čajovne, kde si dali pivo a pol deci a vtedy došiel nebohý H. Ľ., ktorý vulgárne pýtal cigarety a zapaľovač,
čo mu poskytol, ale keď si znova následne pýtal, odmietol mu cigarety dať. Pri odchode nebohý vytiahol
zbraň, ktorú mu namieril na hlavu, vtedy priskočil H. H., ktorý nebohému dvihol ruky hore a keď sa dostal

z prvotného šoku, tiež ho chytil za ruku a zápasili. Boli tam prítomní Z., H., P. C. M.. H. odkopol zbraň,
ktorú P. chytil a odhodil preč. Sám bol osobne dosť pod vplyvom alkoholu, nakoľko nafúkal 2,4 promile.
Poškodený bol veľmi agresívny, nemali záujem o bitku, nebolo by došlo k žiadnemu konfliktu a osobne
ho nekopol, nakoľko po celý čas sa zdržiaval pri nohách nebohého a nie je pravdou, čo tvrdil svedok V.,
že ho kopol. Po spacifikovaní H. Ľ. vpredu držal Z., v strede ho držal M. a on osobne držal nohy a H.

sa pohyboval hore, dole a jediný úder bol zo strany M. do oblasti chrbta. V čase skutku v podniku sa
okrem nich nachádzala ešte pani M., G. V., A. V. a dvaja chlapci, s ktorými sedel nebohý a taktiež Y. V..
Skutočnosť, že poškodený nedýchal si všimli až po príchode polície, keď jeden z policajtov nebohého
prikľakol a dal mu putá a zistil, že nedýcha. V čase útoku zbraň nebohý držal bezprostredne pri jeho
hlave a okrem M., ktorý išiel na toaletu všetci sa nachádzali vonku. Policajt pri zakladaní pút nebohého

posadil, pričom padal na bok a vtedy si všimli, že nedýcha.

Z dôvodov rozsudku ďalej vyplýva, že H. Ľ. dňa 27.6.2008 v čase okolo 23.00 hod., čo vyplýva z
výpisov z hovorov obžalovaného, keď v tomto čase volal žalovaný tiesňovú linku na políciou o 22.51
hod., utrpel zranenia a to napadnutím iných osôb, čo je preukázané najmä výsluchom znalca z odboru

zdravotníctva H.. F., ktorý uviedol, že poranenia, ktoré boli príčinou smrti poškodeného boli spôsobené
tupými predmetmi užšej a širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na oblasť tváre spredu, sprava zľava,
strednou až veľkou silou a to s najväčšou pravdepodobnosťou pri dvojnásobnom kopnutí nohou druhej
osoby do oblasti tváre poškodeného zo vznikom poranenia krčnej miechy a smrti nebohého sa nedalo
zabrániť ani poskytnutím včasnej lekárskej pomoci. Pripustil, že iným spôsobom tieto poranenie mohli

vzniknúť iba teoreticky a sám si takého poranenie poškodený nemohol spôsobiť a ani utrpieť v prípade
potiahnutia hlavy dozadu druhou osobou, lebo súčasne by musela sa pridružiť rotácia hlavy a takéto
poranenie nemohlo vzniknúť ani v prípade mykania sa, keď bol na zemi znehybňovaný troma osobami.
Na základe toho súd dospel k záveru, že smrť nebohého bola spôsobená zavinením inej osoby, aj keď
nebohý mal v čase skutku 2,7 promile alkoholu v krvi. Obžalovaný spáchanie skutku poprel, uviedol,

že sa nachádzal pri nohách, čo potvrdili aj svedkovia H. P., H. Z.F., U. M., jednoznačne vyplynulo, že
nebohého udrel do oblasti chrbta U. M. a všetci títo svedkovia popreli, že by obžalovaný nebohého
kopol do oblastí hlavy. Toto potvrdila aj svedkyňa H.. Š. M.. Oproti týmto dôkazom hovorí výsluch
svedka A. V., ktorý uviedol, že obžalovaný minimálne dvakrát kopol nebohého do tváre a súd nemal
dôvod svedkovi neveriť, jeho vierohodnosť nebola žiadnym spôsobom spochybnená, poznal osobne

obžalovaného ako aj poškodeného a nemal žiadny dôvod úmyselne poškodiť obžalovanému. Taktiež
z výsluchov ďalších svedkov Mgr. F. Z. príslušníčky PZ vyplýva, že uvedené osoby vyťažovali a z
úradného záznamu vyplýva, že všetci vyťažovaní sa snažili brániť konaniu obžalovaného. Príslušníci
PZ Š. V. a E. F. podrobne popísali, akým spôsobom prebiehal ich služobný zákrok, oni žiadnym
spôsobom nepoužili voči nebohému hmaty a chvaty, zistili, že nebohý nedýcha, poskytli mu prvotné

úkony prvej pomoci a následne ho dali do stabilizovanej polohy. Ďalej súd uviedol (strana 6 rozsudku), že
z listinných dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní vyplýva, že príslušníci PZ, ktorí vyťažovali
osoby prítomné na mieste činu v úradnom zázname uviedli, že všetci boli pod značným vplyvom
alkoholu a konkrétne H. uviedol, že V. spolu s M. bili nebohého a navzájom sa potom utvrdzovali,že oni mu nespôsobili také zranenia, ktoré by ho mohli zabiť. U. M. uviedol, že obžalovaný chcel biť
nebohého, ale nakoniec si to rozmyslel a všetci prítomní sa snažili brániť konanie O. V. a U. M.. Zo
zápisnice o rekonštrukcii je znázornený pohyb jednotlivých osôb podľa výpovedi jednotlivých svedkov

prítomných na uvedenej rekonštrukcii, ďalej sa nachádzajú lekárske správy o hospitalizácii nebohého
a taktiež úradné záznamy jednotlivých zasahujúcich policajtov na mieste činu. Súd preto dospel k
záveru, že obžalovaný O. V. napadol nebohého a to tak, že ho najmenej dvakrát kopol do oblasti tváre
spredu, čo jednoznačne dosvedčil svedok A. V. a tvrdenia vypočutých svedkov P., Z., M. sú čiastočne
spochybnené aj výpoveďou príslušníčky PZ H.. Z., ktorá uviedla, že uvedené osoby boli vyťažované a

pravdepodobnejšie sa jej javila verzia H. H. a všetci sa pri vyťažovaní snažili brániť a ospravedlňovať
konanie obžalovaného. Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný, pretože konal minimálne formou
nepriameho úmyslu. Vedel, že svojim konaním takéto porušenie, alebo ohrozenie môže spôsobiť smrť a
bol s tým uzrozumený. Minimálne s nepriamym úmyslom chcel spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, nakoľko
jeho útok smeroval do oblasti hlavy nebohého, kde sa nachádzajú všetky životne dôležité orgány a
nastaltaktiežnedbanlivostnýnásledoksmrtinebohého.Príčinnásúvislosťmedzikonanímobžalovaného

a smrťou nebohého, ktorá nastala 30.6.2008 je zrejmá zo záverov znaleckého posudku z odboru
zdravotníctva, kde znalec uviedol, že najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku poranení je útok na
nebohého spredu, následkom čoho došlo k vyššie popísaným zraneniam a následne k smrti, ktorej sa
nedalo zabrániť ani poskytnutím včasnej lekárskej odbornej prvej pomoci. Obžalovaný porušil záujem
chránený týmto zákonom, t.j. záujem štátu na ochrane života a zdravia každej fyzickej osoby.

Pokiaľ ide o náhradu škody uplatnenú poškodenou C. Ľ., súd jej priznal škodu vo výške 580,56 Eur,
čo predstavovali náklady súvisiace s pohrebom a zo zvyškom nároku ju podľa § 288 ods. 2 Trestného
poriadku odkázal na občianskoprávne konanie, lebo na rozhodnutie o uplatnenej škode vo vyššom
rozsahu a to najmä nemajetkovej ujmy vo výške 2.000 000,-Sk by bolo potrebné vykonať ďalšie

dokazovanie.

7. Tento rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Prešove v konaní 7To 20/10 uznesením zo dňa
20.1.2011. Odvolací súd poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého je zrejmé, že k otázke útoku
poškodeného so zbraňou, jeho násilného spacifikovania, príchodu polície, zadržania poškodeného,

jeho ošetrenie a prevozu do nemocnice nie sú vo výpovediach obžalovaného a svedkov markantnejšie
rozdiely a tak ako obžalovaný, aj vypočutí svedkovia prítomní pri incidente potvrdili, že ešte vo vnútri
reštaurácie bol poškodený opakovane žiadať od obžalovaného cigaretu. Následne medzi obžalovaným
a poškodeným vznikla slovná hádka a pri odchode z reštaurácie po záverečnej už v priestore pred
reštauráciou mal poškodený vytiahnuť strelnú zbraň a touto útočiť na obžalovaného. Obžalovaný a

svedkovia P., Z., M. čiastočne aj H. poškodenému z ruky vyrazili zbraň, spacifikovali poškodeného,
dostali ho na zem, ležiac na bruchu, zbraň dostali z jeho dosahu a takto zotrvali až do príchodu polície,
ktorú evidentne mal privolať sám obžalovaný. Po príchode polície, keď táto založila putá poškodenému
zistili, že poškodený je bezvládny. K rozporom vo výpovediach svedkov došlo až v otázke kto, kde pri
spacifikovaní poškodeného stál, kto poškodeného pri spacifikovaní ešte napadol a kto privolal políciu.

Svedkovia H. P., H. Z., U. M., H.. Š. M. s minimálnymi odchýlkami vo výpovediach konštatovali, že
obžalovaný sa po celý čas držal pri nohách, vpredu poškodeného držal Z., v strede M.. Jediný, kto mal
poškodeného pritom udrieť, bol M. a to jeden, alebo dvakrát do oblasti chrbta. Obžalovaný poprel, že by
bol poškodeného kopol, žiaden zo svedkov tejto skupiny nevidel, aby nebohého okrem M. niekto udrel,
alebo kopol. Svedok M.r dodal, že poškodeného po chrbte udrel preto, lebo sa mu snažil vybiť zbraň.

Obžalovaný ho chcel biť, no on mu v tom zabránil, nevedel sa zmieriť s tým, že Ľ. na neho vytiahol zbraň.
Druhú skupinu dôkazov tvoria výpovede svedkov G. V.Č., A. V., Y. V., ktorí zhodne vypovedali, že potom,
čo počuli z vonku slová „pozor má zbraň“, G. V. C. Y. V. sa schovali do boxu. A. V. pozrel vonku, videl
poškodeného Ľ. ležať na zemi, na bruchu, okolo boli ľudia, išiel k dverám, chcel mu pomôcť, no dcéra
kričala,abysadotohonemiešaluvedomujúcsi,žejevpodmienke,taklenpozeral.H.poškodenéhodržal

zanohy,telefonoval,jedenkľačalvedľaĽ.,držalhozahrudník,alebochrbátasiZ.,držalĽ.zapravúruku,
pred Ľ. stal V., už ho držali, nikto ho nebil. V rohu terasy z jeho pohľadu na ľavej strane hneď pri vchode
na terase videl pištoľ. Vtedy videl ako obžalovaný V. potom, čo poškodený zodvihol hlavu a pozrel na
neho, kopol ho do hlavy. H. na neho zakričal „nekop do neho, lebo ho zabiješ“, obžalovaný však napriek
tomu ešte raz kopol poškodeného znova do hlavy. Vzápätí videl prichádzať policajné auto. Svedok G.

V. potvrdil výpoveď svedka A. V. v tom, že po príchode polície videl obžalovaného V. ako stojí pri hlave
poškodeného. Z., M. boli niekde pri jeho boku, H. H. bol pri nohách poškodeného. Svedkyňa Y. V. počula
H. kričať „O. nekop do neho, prestaň“. Túto druhú skupinu dôkazov potvrdzuje aj výpoveď svedkyne
Mgr. Z. a tiež v spise nachádzajúce sa záznamy z vyťaženia osôb, ktoré táto svedkyňa spoločne sMgr. E. F. mala spísať a na ktoré sa pri svojich výpovediach odvolávala najmä vo vzťahu k vyjadreniu
H. H., ktorý vzhľadom k tomu, že dňa 2.7.2008 zomrel, v tejto veci ako svedok vypočutý nebol, ale
hlavne závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo H.. G. F. a

H.. H. F., ktorí pri vonkajšej ohliadke nebohého poškodeného konštatovali zranenia „kožné odreniny v
čelovej oblasti obojstranne, v lícovej oblasti vpravo, na chrbte nosa, a v pravom nosnom krídle, hornej
ploche oboch ramien, na bočnej ploche pravého stehna, predvnútornej ploche oboch kolien, na chrbte
uprostred aj obojstranne krvné podliatiny v čelovej oblasti obojstranne, v lícovej oblasti vpravo, na chrbte
nosa a v týchto istých miestach tiež trieštivú zlomeninu nosových kostí. Ako bezprostrednú príčinu smrti

poškodeného uvádzali zlyhanie srdcovo-cievnej a dýchacej činnosti pri pomliaždení krčnej miechy so
zakrvácaním chrbtového kanála a počínajúcim obojstranným zápalom pľúc. Znalec H.. G. F. na hlavnom
pojednávaní uviedol, že tieto poranenia boli spôsobené tupými predmetmi užšej a širšej kontaktnej
plochy, ktoré pôsobili na oblasť tváre spredu, sprava i zľava strednou až veľkou silou a prudkosťou
a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri dvojnásobnom kopnutí nohou druhej osoby
do oblasti tváre poškodeného ležiaceho na zemi a súčasne muselo dôjsť k ohnutiu hlavy oproti krku

so vznikom poranenia krčnej miechy. Ostatné kožné odreniny, krvné podliateniny v oblasti končatín,
trupu boli spôsobené tupým predmetmi, ktoré pôsobili na uvedené oblasti a stalo sa to s najväčšou
pravdepodobnosťou pri držaní poškodeného inými osobami. Smrti nebohého sa podľa záverov znalca
nedalo zabrániť ani poskytnutím včasnej a dobrej lekárskej pomoci aj pri zohľadnení zisteného alkoholu
poškodeného. Za najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku zistených zranení považoval opakované

kopnutie inou osobou do hlavy poškodeného. Zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a
expertízneho ústavu PZ Košice vyplynulo, že zbraň, ktorú mal poškodený pri incidente je expanznou
zbraňou,vktorejbolivloženéplynové nábojky.Tátozbraňnepodliehapovoľovaciemukonanieavýrobca
neodporúča použitie tejto zbrane na vzdialenosť menšiu než 1 meter, lebo by mohlo dôjsť k zraneniu
hlavne pri zásahu očí.

8. Vzhľadom na tieto dôkazy aj podľa názoru krajského súdu nevznikli pochybnosti o tom, že obžalovaný
O. V. skutok tak ako je uvedený vo výroku rozsudku spáchal. Vykonané dôkazy svedčia o tom, že
obžalovaný O. V. už v čase, kedy bol poškodený na zemi, keď sa nemohol už ani zmocniť zbrane, keďže
táto bola mimo jeho dosahu pri jeho nohách ako o tom vypovedali svedkovia, tohto najmenej dvakrát

kopol do oblasti tváre spredu poškodeného, čo poukazujúc na závery znalcov z odboru zdravotníctva
spôsobilo vznik zranení, ktoré boli bezprostrednou príčinou smrti. Okolnosť, že k takémuto napadnutiu
zo strany obžalovaného malo dôjsť až v čase, kedy už poškodený nemal zbraň k dispozícii a prakticky
sa ani nemohol účinne brániť, vylučuje aplikáciu obhajobou uvádzaného stanovenia § 25 Trestného
zákona, keďže evidentne obžalovaný neodvracal priamo hroziaci, alebo trvajúci útok na jeho osobu. V

tomto smere je potrebné poukázať na skutočnosť konštatovanú znalcami z odboru zdravotníctva, že
útok na hlavu do oblasti tváre, spredu a zľava mal byť vedený strednou až veľkou silou a prudkosťou
opakovania aj keď útočník mal mať obutú ľahkú, letnú obuv, nemožno právne kvalifikovať takéto konanie
inač ako zločin zabitia podľa § 147 ods. 1 Trestného zákona a keďže sa skutok stal na mieste verejnosti
prístupnom v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Teda k

správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj správna právna kvalifikácia konania obžalovaného.

Najvyšší súd SR v dovolacom konaní odmietol dovolanie.

9. Žalovaný pri svojom výsluchu naďalej uvádza, že sa necíti byť vinný za tento skutok, za ktorý bol

odsúdený. Svedok, ktorý ho usvedčoval A. V. tvrdil, že bol pri hlave Ľ., ale v skutočnosti bol pri nohách,
mal v ruke telefón, volal, každý to videl, ale v trestnom konaní súd vychádzal z výpovede tohto svedka,
otca majiteľa reštaurácie Bonsaj, ktorý vypovedal až po troch mesiacoch od tejto udalosti. V trestnom
konaní nebol ako dôkazový materiál pripojený list na rozlúčku od H. H., v ktorom sám uviedol, že to,
čo on spravil, nikto ho z toho nedostane, pretože on bol po celú dobu pri hlave nebohého ako ležal so

zbraňou v rukou, odkopoval mu zbraň. Keď na polícii boli vyťažovaní, H. H. uvádzal, že tam boli nejaké
kopance, údery a on poškodeného odzbrojoval. Sám sa ocitol v tejto situácii, že Ľ. na neho namieril
zbraň rovno k hlave spredu, čo v ňom vyvolalo strach o život, triašku, nemohúcnosť, čiže je vylúčené, že
by v takom stave bol do neho kopať. Naviac mal v sebe 2,4 promile alkoholu, takže takúto razantnosť,
že by ho kopol a udržal sa ešte na nohách nemal. Ľ., keď na neho namieril zbraň na hlavu povedal, že

všetkých tu postrieľa. Všetci ho spacifikovali. H. H. mu dvihol ruky so zbraňou, štyria ho chytili, hodili na
zem, držali ho a kričali na H. H., aby mu odkopol zbraň, keď ju odkopol, táto vyletela z rúk Ľ. C. H. P.
ju potom chytil a odhodil do opačného rohu. Všetko sa odohralo o 23.00 hod. na mieste, kde bola veľká
tma a on sám nevidel, či niekto Ľ. kopol. O tri dní H. H. spáchal samovraždu a list, ktorý zanechal narozlúčku nebol použitý ako dôkaz v jeho trestnom konaní. Až v pondelok sa dozvedel, že Ľ. zomrel a v
utorok H.. Mieni dosiahnuť obnovu konania, podať sťažnosť na Ústavný súd.

10. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že o tom, že došlo k usmrteniu jej manžela a o všetkých
okolnostiach, sa dozvedela až z trestného vyšetrenia. V tej dobe bola s dieťaťom vo svojom byte. V
uvedený deň manžel prišiel domov, potom si bol vypiť so svojimi kamarátmi a o 18.00 hod. povedal, že
sa ide stretnúť ešte sa kamarátom jedno malé pivo. Doma nechal mobil, takže ho nemohla skontrolovať.
Jejmanželsaneliečil.Jehozdravotnýstavboldobrý.Nevieotom,žebybolnaniečochorý.Pracovalako

pomocný robotník na stavbe. Počas práce nepožíval alkohol, ale po skončení si zvykol dať pivo, ktoré
mal rád. Nedá sa povedať, že bol alkoholik. Manžel mal kamarátov ešte zo svojej mladosti a detstva v
mieste, kde býval, okolo ulici Majakovského a Čapajevova a s týmito mužmi sa rád stretával pri pive.
Do reštaurácie Bonsaj pokiaľ ona vie nechodieval. Mal obľúbené iné miesta. Od manžela vie, že brat
V. bol jeho kamarát, s ktorým sa poznal a možno sa aj spolu stretávali. Od vyšetrovateľa sa dozvedela,
že manžel sa mal vyhrážať zbraňou, že ho štyria muži spacifikovali a potom ho mal žalovaný kopnúť

do hlavy a H., ktorý sa tam zjavil mal volať záchranku, resp. políciu. H. H. zomrel, bol to kamarát jej
manžela. V dobe, keď sa stal tento incident bývala na ulici Čapajevovej. Z rozprávania ľudí počula,
že H. bol nešťastný z toho, čo sa stalo manželovi, mal výčitky, že tomu nezabránil. Nevedela o tom,
že manžel mal zbraň, kde ju mal, taktiež nemala vedomosť. Toto jej dodnes nie je jasné. Žalovaný na
trestných pojednávaniach, ktorých sa zúčastňovala, popieral spáchanie tohto trestného činu a tvrdil, že

ak by manžela kopol, musel by mať na botaskách krv, čo však nemusí zodpovedať skutočností, lebo pri
kopnutí môže dôjsť aj k vnútorným zraneniam. Znalec v trestnom konaní povedal, že tento úder do krku
manželovi bol taký, ako keby ho v tomto mieste udrel karatista, v dôsledku čoho nastalo krvácanie do
mozgu a na následky toho manžel zomrel. Od 1.7.2011 je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce
ako uchádzačka o zamestnanie. Naposledy pracovala v pizzerii, ktorá bola zrušená pre stratovosť. S

manželom majú syna H., X.. XX.XX.XXXX. Nepoberá vdovský ani sirotský dôchodok na dieťa, sociálna
poisťovňa jej zamietla tento nárok, lebo manžel nemal splnenú podmienku odpracovaných päť rokov,
takže im nevznikol nárok na túto dávku. Poberá len náhradný sirotský dôchodok vo výške 26 Eur, rodinný
prídavok 22 Eur a dávku v hmotnej núdzi, celkovo je to suma 198,50 Eur spolu s prídavkami a sirotským
dôchodkom a z toho žije so synom. Po smrti manžela utrpela psychický šok a takisto aj syn. Obaja

navštevovali psychologickú poradňu. Bola vo veľmi zlom stave, nevedela sa vysporiadať so smrťou
manžela. To bol aj dôvod, prečo sa odsťahovala z bytu na ulici Čapajevovej, kde bývali so svokrou a
išla bývať k svojím rodičom spolu so synom a tam sú doposiaľ. Matka jej zomrela, v byte bývajú teraz s
otcom. Syn stále navštevuje psychologickú poradňu. Po smrti matky v dedičskom konaní nadobudla byt
rodičov, keď sa jej súrodenci a otec vzdali svojho podielu v jej prospech kvôli jej ťaživej finančnej situácii,

pričom náklady za byt uhrádza otec. Žalobkyňa žiadala, aby sa žalovaný ospravedlnil jej aj synovi, že
spôsobilsmrťmanžela,lebopotejtotragédiisajejžalovanýneospravedlnil,viacejľutovalseba,nemyslel
na nich. Žiadala, aby žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie nemajetkovej ujmy 33.193,90 Eur, keď touto
čiastkou by mohla pomôcť hlavne synovi, ktorý už nemá otca a nebude sa mať kto o neho do budúcna
postarať aj s prihliadnutím na to, že sama je bez príjmu, nevie si nájsť prácu, nevie čo s ňou bude v

budúcnosti. Manžel pracoval na dohodu v stavebnej firme, zamestnávateľ ho rôzne vyplácal, niekedy
zarobil aj 12.000,-Sk inokedy 1.000,-Sk. Zamestnávateľ ho vyplácal na ruku niekedy týždenne, niekedy
mesačne. Žiadala, aby súd jej priznal pozostalostnú rentu vo výške 130 Eur mesačne, pretože smrťou
manžela, ktorý ju finančne zabezpečoval, stratila túto materiálnu pomoc a len takýmto spôsobom je
možné takúto stratu vynahradiť. Ak by manžel žil, pracoval by ešte možno 20 rokov finančne by sa o ňu

aj o syna dokázal postarať. Manželstvo uzatvorili v roku 2004. Manžel zomrel v roku 2008 vo veku 39
rokov. Tiež mal problém sa zamestnať, preto robil na dohody, ona bola na materskej dovolenke, takže
im to finančne vychádzalo. Po smrti manžela sa jej zrútil svet. Nevie, čo bude robiť. Syn jej dáva silu,
pomáha jej. Na každom kroku vidí manžela, trápi sa, plakala, začala chodiť k psychologičke spolu s
dieťaťom. Po určitej dobe si uvedomila, že musí začať sama všetko zvládať. Syn sa jej často pýtal prečo

plače, prečo chodí v čiernom oblečená. Ťažko jej bolo toto všetko vysvetľovať synovi a ťažko jej je to aj
dodnes. Syn vidí, že sa trápi, plače. Mal štyri roky, keď mu zomrel otec a tento žiaľ dusil v sebe. Dodnes,
keď pozerá smutnú rozprávku a pociťuje smútok odchádza preč, neplače, ale vo vnútri to prežíva. So
synom chodí ešte k neurológovi a logopédovi. S manželom viedli pokojný rodinný život, manžel ju mal
rád, nikdy nevyvolával hádky, aj keď si vypil pivo bol pokojný. V manželstve nemali žiadne závažné

problémy. Nevýhodou bolo, že bývali u svokry v jednej izbičke, nemali vlastné bývanie. Svokra mala dva
a pol izbový byt, kde bývala aj so svojím priateľom. Bola tiež vdova, o svojho manžela prišla dávno. S
manželom nemali žiadne úspory, náklady na pohreb, ktoré vznikli si musela požičať a vystrojiť manželovi
pohreb v rámci týchto možnosti. Smrťou jej manžela došlo k ukončeniu rodinného života, ako aj vzťahov,ktoré mal ku nej a dieťaťu, zaniklo všetko, čo si rodina budovala. Nevie odkiaľ manžel mal zbraň, ktorá
stála niekoľko tisíc. V tej dobe nemali takéto peniaze na nákup zbrane a zásadne bola proti tomu, aby
manžel do bytu doniesol zbraň, keď sa o tom zmienil. Po ukončení trestného konania jej polícia vydala

túto zbraň aj keď ju nechcela prevziať, bolo jej doporučené, aby ju predala, čo aj urobila a predala ju
cez poľovnícke potreby.

11. Svedok E. F. vypovedal, že s pánom Ľ. sa poznali od mala, spolu vyrastali. V dobe, keď došlo k
tragédiinachádzalsanadruhomkonciEurópy.PodľanehomanželstvoupánaĽ.bolonormálne,nestaral

sa do nich. Pokiaľ ide o žalovaného, s tým sa pozná 10 rokov, spolu pracovali, rodinný život žalovaný
vedie normálny ako väčšina mladých rodín, má pokojnú povahu. Pokiaľ ide o povahu H. Ľ., keď si vypil
mohol napádať, ale voči nemu sa takto nesprával.

12. Svedok K. V., brat žalovaného vypovedal, že H. Ľ. bol normálny pokiaľ si nevypil, ale keď si vypil
bolo zlé, správal sa nepríčetne, bol agresívny, zlý, nadával každému, fyzicky útočil. Bol to jeho kamarát,

ale v takomto stave aj na neho niekoľkokrát fyzicky zaútočil. Mal problém s alkohol, často pil spolu s
kamarátom O.. Manželský život H. Ľ. nikdy nepreberali, ani keď si sadli na pivo, v krčme sa bavili len o
robote. Vie, že Ľ. už raz zrazilo auto, keď bol opitý a tiež mal nejaké bitky v krčmách, ale nič konkrétnejšie
viac nevedel, lebo to sa len dopočul od iných. Tiež uviedol, že mal psychické problémy ako náhle si vypil.
Hovorila mu to nebohá švagriná žalobkyne. Aj priamo žalobkyňa pri stretnutí, hovorila, že H. musel ísť

na pol deci a potom prišiel domov a ju zbil. Nevie, či sa H. liečil psychicky, či chodil k psychiatrovi, ale
keď si vypil, bol úplne iný, jednoznačne agresívny, to vedeli aj ľudia z ulice. Napadal každého, nepoznal
kamaráta a aj on od neho dva, alebo trikrát dostal takéto rany v tejto situácii. S H. Ľ. sa normálne pobili.
Tí, čo ho poznali vedeli, že keď si vypije bude zle, tak odchádzali preč, aby nedošlo k takémuto incidentu.
Pokiaľ ide o žalovaného, je to jeho brat. Je makač, má živnosť, staral sa o rodinu, poslednýkrát pracoval

ako parták v stavebnej firme, riadil ľudí.

13. Svedkyňa H. F. vypovedala, že nebohý H. Ľ. bol jej brat. Kým bývali v Prešove stretávala sa s
bratom a žalobkyňou. V roku 2004 sa presťahovala do Veľkého Šariša, kde si postavili dom a brat jej
chodil na stavbu pomáhať. Brat nepracoval, možno mal nejaké brigády, ale trvale zamestnanie nemal.

Pokiaľ ide o alkohol, pil príležitostne, bol druhýkrát ženatý, nepozná dôvody prečo sa rozviedol s prvou
manželkou. Pokiaľ ide o jeho zdravotný stav, po dopravnej nehode, bratovi operovali koleno. Náklady
pohrebu hradila niečo matka, niečo švagriná. Matka žije, ale je psychiatrická pacientka, prežíva depresie
a výsluch na súde by bol pre ňu traumatický. Vie, že medzi žalobkyňou, bratom a matkou boli zvady,
ktoré vyplynuli z toho, že neplatili za bývanie, resp. málo, kvôli peniazom, vareniu. Vie to z rozprávania

matky a brata. Brat sa voči matke nesprával agresívne, skôr to bola labilita matky, ktorá spôsobovala
problémy. Bola alkoholička a v akej nálade bola, podľa toho sa všetko odohrávalo. Brat nebol agresívny.
Keď sa ho pýtala, prečo si nehľadá prácu v zahraničí, brat jej odpovedal, že nemôže nechať manželku
samú, musí sa o ňu starať.

14. Svedok K. B. povedal, že nebohý aj žalovaný boli jeho kamaráti. Pri tragédii nebol, ale poznali sa 20.
rokov a pokiaľ ide o pána Ľ., keď si vypil bol agresívny, inač nie. On s ním nemal žiaden konflikt. Poznal,
keď si H. vypil pivo aj alkohol, púšťal sa do bitky, vykrikoval aj na neho. Každý deň zašli po robote na
pivo, H. nebol opitý každý deň, vypil niekedy dve piva, niekedy pivo, pol deci, alebo dva pol deci.

15. Svedkyňa H. E. vypovedala, že bola prvou manželkou nebohého. Dôvodom rozvodu bol jeho
nezáujem o ňu a dcéru. Vyskytli sa problémy s alkoholom, lebo uprednostňoval kamarátov a krčmu pred
rodinou. Zo začiatku pracoval, potom už nie. K fyzickým útokom medzi nimi nedošlo. Spolu nežili ani
jeden rok. Rozviedli sa v roku 1999. Od tej doby sa nestretávali a bývalý manžel sa ani o ňu ani o dcéru
nezaujímal. Neplnil si ani vyživovaciu povinnosť.

16. Svedok H. Z. vypovedal, že bol pri incidente, za ktorý bol žalovaný odsúdený. Spolu sedeli v čajovni
vonku pred reštauráciou, rozprávali sa, keď arogantným spôsobom pán Ľ. pýtal od žalovaného cigaretu,
ktorú mu najprv ponúkol, ale o chvíľu znova prišiel pýtať cigaretu, čo mu žalovaný odmietol, lebo zistil,
že má málo cigariet. Na toto Ľ. reagoval hrubým spôsobom, slovnými útokmi a potom keď išli zaplatiť,

bola už záverečná hodina a vyšli von, pán Ľ. vytiahol pištoľ na žalovaného, namieril ju na čelo a povedal
„teraz vás tu všetkých postrieľam“. Žalovaný mu chytil jednu ruku spolu s H. a potom všetci, čo tam spolu
boli, pretože sa veľmi zľakli, začali s ním zápasiť, aby Ľ. odzbrojili. Veľmi dobre si na to pamätá, lebo
dostal nesmierny strach. Mal skutočne obavu, že Ľ. začne strieľať a tento strach mali aj ostatní muži, sktorými spolu sedeli. Ako sa Ľ. ocitol na zemi to nevie, pretože ho chceli spacifikovať a všetci ho na zemi
držali. On konkrétne mu držal pravú ruku tak, že mu túto ruku svojím telom priľahol a rukami ho držal,
aby sa nemohol hýbať. Určite vie, že žalovaný bol pri nohách, volal políciu, držal ho za nohy a M. za trup.

Pri hlave mu nikto nestál, ani hlavu nedržal. Vie len, že keď ho stiahli na zem, vypadla mu pištoľ z ruky,
ktorú mal v pravej ruke, snažil sa na ňu dosiahnuť a H. mu túto zbraň odkopol. Niekto kričal, odhoďte
túto zbraň niekde ďalej, keď ju H. odkopol, bol to P.. Nikto z nich, ktorí držali Ľ., ho nekopol, to vie určite.
Sám bol v takom šoku, že sa sústredil len na to, aby mu držal ruky, aby sa nemohol dostať k zbrani, o
čo sa snažil. Ostatní ho tiež držali tak, aby sa nemohol pohybovať. Naviac v tomto priestore sa nedalo

nejakým spôsobom manipulovať, lebo išlo o úzky priestor ohraničený malým plotíkom. Nevidel, že by
žalovaný kopol Ľ.. Ľ. takto držali po celú dobu až kým neprišli polícia. Naviac počul ako žalovaný volal
políciu. Ľ. mal zavalitejšiu postavu, určite nebol nízkeho vzrastu. Celý incident sa odohral keď už bola
tma, svietili len pouličné lampy, ktoré stáli ďalej od miesta incidentu. Keď prišli policajti, sám dostal od
policajta úder do hlavy, stratil na chvíľu vedomie. Keď sa spamätal sedel na tráve a prišiel policajt, ktorý
sa mu ospravedlňoval, že sa pomýlil. Potom pri výsluchu mu prišlo zle, na polícii mu privolali sanitku.

Správanie Ľ., ktorý vytasil zbraň a namieril ju na žalovaného bolo také, že všetci sa cítili ohrození na
živote, keď naviac povedal, že ich tu všetkých postrieľa, nie len toho jedného. Jedinou šancou bolo
utiecť, alebo ho spacifikovať. Teda všetci, keď takto reagovali, sa cítili ohrození na vlastnom živote. Vo
chvíli, keď Ľ. odzbrojovali, ležal na zemi, on ho z pravej strany priľahol, držal pravú ruku, za ním bol
žalovaný, kľačal pri nohách, z druhej strany ho držal M.. Je zrejmé, že keby Ľ. kopol žalovaný do tváre,

bol by to videl, alebo aspoň počul údery, lebo údajne to mali byť silné údery. Keď takto ležali na Ľ. a
čakali na políciu vie, že Ľ. dýchal, vydával zvuky, ktoré vyjadrovali, že sa naťahoval za zbraňou, chcel ju
uchopiť. V tej situácii nemal na tvári žiadne údery, ani krv, nič také nevidel a pritom bol najbližšie k Ľ. a
potom H. z druhej strany, ktorý odkopával zbraň. Ako sa správali policajti nevie, lebo dostal od nich silnú
ranu do hlavy, stratil vedomie a čo sa dialo ďalej po ich prípade neregistroval. Všetci mali obuté botasky,

je to mäkká obuv. Aj v jeho lekárskej správe bolo uvedené, že dostal silný úder do hlavy od policajta, ale
čím úder bol spôsobený dodnes nevie. Pamätá si, že v ten deň sa vracali s futbalu, chceli zájsť do inej
reštaurácie, ale V. mladší ich pozýval do Bonsaju a to bol jediný dôvod, prečo si tam sadli. Pokiaľ ide o
H., ten o tri dni spáchal samovraždu. Celá udalosť v ňom vyvoláva zvláštne pocity, trápi ho, že žalovaný
bol odsúdený, podľa jeho názoru nespravodlivo, pretože tu došlo k ohrozeniu života všetkých práve

zbraňou, ktorú vybral Ľ. a namieril na žalovaného, ako aj jeho slovnými vyhrážkami. Pokiaľ ide o H., s
ním nebol blízky priateľ, ale práve nadväznosť, že potom on spáchal samovraždu po tomto incidente
vyvoláva tiež pochybnosti, kto bol vlastne páchateľom. Táto udalosť ho poznačila na celý život.

17. Svedkyňa Y. V. vypovedala, že bola v čajovni Bonsaj 27.6.2008. Keď práve zamykala dvere, bolo po

záverečnej, kedy došlo k incidentu. Videla len začiatok roztržky, potom sa zľakla a schovala sa. Ďalší
priebeh nesledovala. Spolu s ňou vo vnútri bol jej otec A. V. a brat G. V.. Potom, keď zamkli, sledovali,
čo sa deje za paravánom, ktorý bol dva, tri metri od dverí, niečo počula o zbrani, videla chlapov ako
sa naťahovali, hovorili niečo o zbrani. Potom ako už ležal Ľ., ostatní boli pri ňom, asi ho držali na zemi.
Žalovaný bol pri hlave Ľ., keď ležal. Ostatní muži držali Ľ.. Žalovaného videla len ako ho držal na zemi.

Na to, či ho kopal si nepamätá, ani či to bolo v situácii, keď prišla polícia. Keď prišla polícia už ani
prevádzku neotvorili, odišli preč.

18. Svedok A. V. vypovedal, že si už nepamätá, čo sa udialo 27.6.2008. Čajovňu Bonsaj prevádzkoval
jeho syn a on sa vtedy tam nachádzal ako hosť, hral na automatoch. Poznal nebohého Ľ. aj žalovaného.

S Ľ. nedošiel nikdy k potýčke, nemal vedomosti o jeho zdravotnom stave a pokiaľ ide o jeho rodinný
život, videl ho synom na ihrisku, ale nedokáže charakterizovať jeho manželské spolužitie.

19. Svedok U. M. vypovedal, že spolu so žalovaným P.Í., Z. a svojou manželkou boli v reštaurácii Bonsaj,
keď k ním prišiel nebohý Ľ., zjavne v podnapilom stave, žiadal cigarety, žalovaný mu jednu dal.

Potom znova žiadal, na čo mu žalovaný nechcel dať. Pán Ľ. bol z toho nervózny, nadával, oni si ho
nevšímali, sedeli vonku na terase, pán Ľ. bol vo vnútri. Potom, keď sa zotmelo chceli odísť, on odišiel
na toaletu a keď sa vracal videl, že Ľ. leží na zemi, žalovaný pri jeho nohách, Z. pri hlave, P. v strede
tela. Ľ. mal vztýčenú ruku, v ktorej držal pištoľ, ležal na boku, oni ho spacifikovali a keď prikročil zozadu
dal mu tri, alebo štyri rany päsťou do chrbta, aby pustil zbraň, lebo Ľ. sa vzpieral a spolu s P. sa pokúšali

mu zbraň vziať. Ľ. ju nechcel pustiť, potom sa to podarilo, že zbraň pustil. Už nekládol taký silný odpor.
Medzi tým žalovaný volal políciu a to tým spôsobom, že jednou rukou držal nohy Ľ. a druhou telefonoval.
Následne, keď došla polícia, policajti sa pomýlili a udreli Z., všetci vykríkli, že to nie je on. Ľ. ležal na
zemi a pustili ho, až keď prišli policajti, ktorí spacifikovali Ľ.. Nevšimol si, že by ho kopli. Keď ho taktopriľahli, zistili, že už sa nehýbe, nekladie odpor, otočili ho a zistili, že mu je zle, ťažko dýcha. Žalovaný
chcel pomôcť, ale policajti to nedovolili, za pár minút došla záchranka a potom policajné autá, postupne
ich predvádzali k výsluchu. Nevidel, že by žalovaný kopol Ľ., po celú dobu žiadne údery tam neboli.

V podstate, keď Ľ. ležal, snažili sa mu len odňať zbraň, ktorou útočil a on mu dal údery do chrbta, aby
povolil ruku, keď ležal na boku. Vtedy, keď už nemal zbraň, Ľ. nekládol odpor, oni ho však ešte stále
držali, lebo nevedeli, či nemá ešte inú zbraň a aj preto, že to bol veľký chlap, vážil okolo 100 kg. Pri
vzniku incidentu nebol, len počul, že mal na Ľ. zaútočiť nejaký bachár, nevie, kto to má byť. Ľ. poznal, v
minulosti s ním pracoval, keď bol slobodný. Nebol to pracant, vždy holdoval alkoholu a pod jeho vplyvom

bol výbušný. O jeho rodinnom živote nič nevie.

20. Svedok Y. F. vypovedal, že H. Ľ. pracoval pre firmy, ktoré aj jeho zamestnávali v rámci mandátnej
zmluvy, robil na dohody, nikdy nemal pracovnú zmluvu. Pracoval podľa požiadaviek firmy, raz to bol deň,
raz týždeň, alebo dva, tri týždne. Ľ. bol jeho švagor.

21. Svedkyňa U. V., manželka žalovaného vypovedala, že so žalovaným sú manželia od roku 1997, žijú
spolu, ich spolužitie nie je problémové, je v manželstve spokojná. S manželstva majú dve deti. Bývajú v
prenajatom byte, nevlastnia žiaden majetok, teraz rodina žije len z príjmov, ktoré ona zarobí. V deň, keď
došlo k incidentu jej manžel telefonoval povedal, že ho vedú na políciu, povedal, čo sa stalo. Z bytu sa
nemohla vzdialiť, lebo v tej dobe mala pri sebe niekoľkomesačné dieťa, nemohla ho opustiť. Z telefonátu

sa dozvedela, že mal manžel mať zbraň pri hlave a že ho teraz vedú k vypočutiu na políciu. Od manžela
sa neskôr dozvedela, že pán Ľ. ich sústavne provokoval, pýtal cigarety, potom zápalky, potom znova,
keď mu už manžel nechcel dať, lebo už boli na odchode, Ľ. na neho vybral zbraň, ktorú držal pri hlave,
a len vďaka pánovi H. sa nestala vdovou. Od manžela vie, že sa len bránil, poškodenému neublížil.
Vie od neho, že poškodeného spacifikovali na zem, manželovi je ľúto, že zomrel, ale kľudne mohol byť

obeťou aj jej manžel.

22. Zo správy sociálnej poisťovne vyplýva, že nedisponuje dokladmi nebohého H. Ľ., ktoré by boli
podkladom pre účely výpočtu pozostalostnej úrazovej renty, na ktorú vzniká nárok pri splnení podmienok
v ust. § 92 zák. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Len na základe

právoplatného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti poškodeného, vypláca pozostalostnú rentu,
pričom vyživovacia povinnosť musí existovať v čase smrti poškodeného a určuje sa vo výške výživného,
alebo príspevku na výživu, ktoré by poškodený bol povinný platiť ku dňu svojej smrti. Mesačnú výšku
výživného, alebo príspevku na výživu určenú súdom je možné považovať za výšku pozostalostnej
úrazovej renty pre pozostalú fyzickú osobu. Suma jednorazového odškodnenia manžela, alebo

manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 a u nezaopatreného
dieťaťa polovica suma jednorazového odškodnenia manžela, alebo manželky poškodeného. Sociálna
poisťovňa dňa 23.7.2008 vydala rozhodnutie, ktorým zamietla žiadosť p. Ľ. o sirotský dôchodok z
dôvodu, že zomrelý rodič ku dňu smrti nepoberal predčasný starobný dôchodok, ani invalidný dôchodok
a nesplnil podmienky nároku. Nárok na vdovský dôchodok by vznikol, ak by získal potrebný počet rokov

dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. Počet rokov dôchodkového poistenia potrebný
na nárok vo veku nad 28. rokov je päť rokov a zisťuje sa z posledných desiatich rokov pred vznikom
invalidity a pretože nebohý rodič nezískal do dňa 30.6.2008, t.j. ku dňu smrti potrebný počet rokov
dôchodkového poistenia, nie sú splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok a preto nevzniká
ani nárok na sirotský dôchodok. Podobne sociálna poisťovňa v rozhodnutí z 22.7.2008 zdôvodňovala

aj zamietnutie žiadosti o vdovský dôchodok žalobkyne. Ďalej mal súd preukázané z potvrdenia Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny poberanie náhradného výživného za sirotský dôchodok vo výške 25,38
Eur mesačne. Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa a z potvrdenia o poberaní dávky hmotnej núdzi
vyplýva, že žalobkyni bolo priznané v roku 2010 od januára do júna vo výške 156,81 Eur ako dávka v
hmotnej núdzi a od júla vo výške 93,72 Eur. Z lekárskych správ mal súd preukázané, že žalobkyňa a

jej syn navštevujú psychiatrickú ambulanciu, syn Michal aj neurologickú ambulanciu v dôsledku vzniku
depresívnych tenzií a naladenia po úmrtí manžela a otca maloletého dieťaťa.

23. Z vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-1519/SE-PO-2008, ktorý sa týkal prečinu usmrtenia v súvislosti
s úmrtím H. H. v zápisnici o ohliadke miesta činu na č.l. 68 - 70 je uvedené, že sa našiel biely papier,

na ktorom veľkým tlačeným písmom bol napísaný nápis oranžovej farby „je jeden. či radšej tak akoby
som mal prežiť peklo na zemi“, na opačnej strane je nápis „nikto by mi nepomohol, obidvaja ste už
v dôchodkovom veku“. V tomto texte mal byť rozlúčkový list nebohého H. H., na ktorý sa žalovaný
odvolával.24. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

25. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

26. Podľa § 13 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka (1) fyzická osoba má právo najmä sa domáhať,

aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili
následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo
postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch. (3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej

ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

27. Podľa § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho
osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

28. S poukazom na ustanovenie § 193 CSP súd je viazaný výrokom trestného súdu o tom, že žalovaný
spáchal trestný čin. Žalovaný dňa 27.6.2008, keď pod vplyvom alkoholu najmenej dvakrát kopol do
hlavy H. Ľ., ktorému spôsobil pomliaždeniny a odreniny tváre, zlomeniny nosových kostí, pomliaždenie
krčnej miechy, čo viedlo k opuchu mozgu a následnému kardiorespiračnému zlyhaniu, pričom H. Ľ.
dňa 30.6.2008 zomrel, čím spôsobil z nedbanlivosti ťažkú ujmu na zdraví, teda smrť a spáchal trestný

zločin zabitia podľa § 147 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1
Trestného zákona. Tento výrok okresný súd vyslovil aj keď žalovaný odmietol svoju vinu a to na základe
zhodnoteniavykonanýchdôkazovtakakojetouvedenévpísomnomvyhotovenítrestnéhorozsudku33T
51/2009 OS Prešov. Tento rozsudok je právoplatný od 20.1.2011. Preto nič nemení na tom, že žalovaný
naďalej sa necíti byť vinný za skutok, za ktorý bol uznaný vinným a odsúdeným.

29. Žalobkyňa dňa 23.9.2011 doručil žalobu, v ktorej sa domáhala od žalovaného primeraného
zadosťučinenia formou ospravedlnenia a ďalej priznania nemajetkovej ujmy 33.193,90 Eur a stanovenia
povinnosti žalovanému platiť jej pozostalostnú rentu v sume 130 Eur mesačne od podania žaloby.

30. Ospravedlnenie ako satisfakčný prostriedok zahŕňa vyjadrenie subjektívnej požiadavky
poškodeného na prejav vôle uznať chybu a nie je ani konštatovaním porušenia práva ani náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobkyňa žiadala toto ospravedlnenie z dôvodu, že žalovaný svoj čin
nikdy neoľutoval, neprejavil jej ľútosť ani jej maloletému synovi, pričom zasiahol do jej osobnostných
práv na ochranu osobnosti.

31. V zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo sa domáhať primeraného
zadosťučinenia ak je tu subjekt, ktorý za neoprávnený zásah do osobnosti zodpovedá. Zákonnou
podmienkou pre vznik občianskoprávnych sankcií v zmysle § 13 je, že došlo k zásahu do osobnostnej
sféry fyzickej osoby a stačí ak ide o zásah, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, ktorá spočíva nie

len v porušení, ale aj v samotnom ohrození osobnosti fyzickej osoby. Súd má za to, že tieto predpoklady
sú splnené, lebo žalobkyňa po úmrtí manžela stratila možnosť viesť plnohodnotný rodinný a súkromný
život so svojím manželom, utrpela psychickú traumu jeho úmrtím, stratila živiteľa rodiny a stratila aj
možnosť s manželom viesť súkromný život, je ochudobnená o sféru prirodzených vzťahov s jedným
najbližších ľudí v jej živote, stratila lásku manžela, istotu a oporu, úmrtie manžela vzhľadom na jeho

nízky vek bolo pre žalobkyňu nečakaným.

Preto súd považuje za primerané vyhovieť tej časti žaloby, v ktorej žalobkyňa žiadala, aby sa jej žalovaný
ospravedlnil v znení ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a toto ospravedlnenie urobil písomnezaslaním listu na jej adresu. Žalovaný tento zásah do osobnostných práv a do súkromného života
žalobkyne spôsobil trestným činom, za ktorý bol uznaný vinným, nesie teda tresnú zodpovednosť. Svoj
čin neoľutoval, žalobkyni sa neospravedlnil a preto je na mieste, aby mu bola uložená takáto satisfakcia,

resp. aby takúto satisfakciu poskytol. V tejto časti súd nárok žalobkyne považuje plne za dôvodný, a
preto mu vyhovel.

32. Žalobkyňa si ďalej uplatnila titulom nemajetkovej ujmy sumu 33.193,90 Eur. Tento nárok je v
zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôvodný, ak nepostačuje zadosťučinenie podľa § 13 ods.

1 Občianskeho zákonníka. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch je určením vzťahu medzi mierou
ujmy na hodnotách ľudskej osobnosti a konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takejto ujmy. Ide o
právny nástroj, ktorého úlohou je zabezpečiť rešpektovanie a ochranu osobnosti fyzickej osob (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 25.9.2003 sp. zn. 30Cdo 1542/2003). Pri určení peňažnej satisfakcie podľa §
13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné prihliadať na zadosťučinenie, ktoré poškodený v tomto
prípade žalobkyňa dostala podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo forme morálnej satisfakcie

a prichádza do úvahy, ak morálna satisfakcia vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípade sa javí ako
nepostačujúca, pričom kritériom posúdenia dôvodnosti priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch je
zistenie, či by v konkrétnej situácii, za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby
došlo, vzniknutú nemajetkovú ujmu, vzhľadom na jej intenzitu, rozsah a trvanie ako závažnú pociťoval
každý, kto by sa nachádzal na mieste v postavení postihnutej fyzickej osoby (viď uznesenie Ústavného

súdu SR) z 13.4.2011 sp. zn. IIIÚS 154/2011. Súd má za to, že vzhľadom na následky, ktoré nastali
v súvislosti s trestným činom, z ktorého bol žalovaný uznaný vinným, v živote žalobkyne po úmrtí jej
manžela, samotná satisfakcia vo forme ospravedlnenia nie je dostačujúca, pretože došlo k zásahu do jej
súkromia chráneného ustanovením § 11, ktorého súčasťou je rodinný život, keď z objektívneho hľadiska
je strata jedného z členov tohto spoločenstva neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje všetkých ostatných

členov rodiny. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka
je potom primeraným prostriedkom obrany proti neoprávnenému zásahu (rozsudok Najvyššieho ČR z
15.7.2005 sp. zn. 30Cdo 2951/2004).

33. Pri určení jej výšky súd prihliada najmä na závažnosť vzniknutej ujmy ako aj na okolnosti, za

ktorých k porušeniu práv konkrétneho účastníka konania došlo. Podstatná je jedinečnosť prípadu a
s tým spojená konkrétna intenzita zásahu a jej následky. Tieto okolnosti môžu byť významné tak u
postihnutej osoby, ako aj osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. Objektívna spôsobilosť zásahu
vyvolať nemajetkovú ujmu spočíva buď v porušení, alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby, v jej
fyzickej a morálne integrite. Výška nemajetkovej ujmy vychádza z predpokladu akú ujmu mohol zásah

do súkromia fyzickej osoby vyvolať, ktorého súčasťou je aj rodinný život. Právny nárok podľa § 13
Občianskeho zákonníka je potrebné vnímať ako gesto spravodlivosti a úcty k ľudskému životu a
čiastočného zmiernenia nenapraviteľných životných následkov v emocionálnej oblasti. Zavinená smrť
blízkej osoby vzhľadom k úzkym, pevným, sociálnym, citovým, morálnym väzbám predstavuje vážnu
nemajetkovú ujmu mimoriadne veľmi hlboký a nenapraviteľný následok.

34. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa so svojím nebohým manželom tvorili
fungujúcu rodinu so všetkým sociálnym, citovými úzkymi väzbami, podporou aj pomocou, žili spolu,
spoločne sa starali o maloletého syna, viedli spoločnú domácnosť. Manžel pre žalobkyňu bol dobrým,
starostlivým mužom, otcom ich syna. S manželom viedla harmonické usporiadané manželstvo, ktoré

uzavreli v roku 2004. Jeho úmrtím utrpela psychickú traumu, došlo k zničeniu plne fungujúcej rodiny.
Prežíva pocity úzkosti, smútku, zúfalstva, šoku. Stratila možnosť s manželom viesť súkromný život a je
ochudobnená aj o sféru prirodzených vzťahov s blízkym človekom. Stratila lásku manžela, istotu, oporu.
K úmrtiu jej manžela došlo nečakane v dobe, keď jeho zdravotný stav bol dobrý a manžel mal nízky
vek. Naviac k úmrtiu došlo v dôsledku trestného činu, ktorého sa dopustil žalovaný. Pre stanovenie

výšky náhrady sa preto posudzujú intenzita vzťahu žalobkyne a jej manžela, vek zomrelého manžela,
existenčná závislosť na zomrelom, postoj škodcu, dopad udalostí do duševnej sféry žalobkyne, miera
zavinenia,majetkovépomeryškodcu,tak,abypriurčeníkonečnejvýškyfinančnéhozadosťučineniabolo
možné v súlade s princípom spravodlivosti prihliadnuť na rôzne okolnosti, za ktorých k neoprávnenému
zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo a tým, aby bola aj naplnená požiadavka zabezpečujúca účinné

primerané zadosťučinenie za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj požiadavka nezneužívania tohto
právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Úmrtie manžela žalobkyne, ktoré zavinil žalovaný
je zásahom do jej základného práva na súkromný a rodinný život vrátane intímne sféry súkromného
života jednotlivca a následky tohto zásahu sú nereparovateľné. Náhrada nemajetkovej ujmy žalobkynimôže prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu. Táto peňažná náhrada má vyvážiť vytrpené bolesti a
duševné útrapy.

35. Na druhej strane súd pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy musí skúmať aj okolnosti, za ktorých
k porušeniu došlo. Súd nemohol opomenúť, že nebohý manžel žalobkyne pod vplyvom alkoholu so
zbraňouvrukeútočilnažalovanéhotak,žemutútozbraňpriložilkhlavespredu,čovyplynuloztrestného
vyšetrovania a aj slovne útočil tak, že všetkých postrieľa. Toto jeho správanie práve viedlo žalovaného a
ostatné osoby, ktoré sa pri ňom nachádzali k dôvodnej obave o život, k snahe jeho útok odvrátiť tým, že

ho spacifikovali, zvalili na zem, znehybnili tým, že ho držali za ruky, nohy a keď nechcel pustiť zbraň aj
údermi päsťou do chrbta a zápasením s ním ho chceli odzbrojiť. Správaním nebohého sa cítili ohrození
všetci, ktorí boli v bezprostrednej blízkosti, t.j. aj majiteľ reštaurácie, jeho sestra a ich otec Daniel V., Y.
V. C. A. V.. Zo strany nebohého manžela žalobkyne v tejto situácii došlo k priamemu ohrozeniu života
ostatnýchosôbapriamožalovaného,keďmupriložilzbraňnahlavu.Zokolnostitejtotragédievyplýva,že
ak by nebohý H. Ľ. sa takto nesprával, nedošlo by k žiadnej tragédii, pričom ako vyplynulo zo svedeckých

výpovedi o správaní H. Ľ. bolo známe jeho okoliu, že pod vplyvom alkoholu bol agresívny, útočný a takto
ho poznali jeho známy a priatelia, ktorých taktiež v alkoholickom stave napádal. O to nebezpečnejšie
bolo jeho správanie, keď takto zaútočil so zbraňou na žalovaného a ostatných, ktorí sa v blízkosti neho
nachádzali. V čase incidentu mal 2,7 promile alkoholu v krvi. Je však tiež pravdou, že aj žalovaný bol
pod vplyvom alkoholu spolu s ostatnými účastníkmi tohto incidentu. Zrejme žalovaný, ak by poznal túto

povahu črtu nebohého H. Ľ., konal by obozretnejšie, pretože ako vyplynulo z dokazovania, žalovaný
dovtedyviedolusporiadanýživot,nedopúšťalsanásilnosti,bolpokojnejpovahy.Sprihliadnutímnamieru
zavinenia poškodeného H. Ľ., ako aj s prihliadnutím na majetkové pomery žalovaného, ktorý bol bez
príjmu, je nemajetný, súd stanovil výšku nemajetkovej ujmy 15.000 Eur a túto uložil žalovanému zaplatiť
do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol.

36. Súd nepriznal žalobkyni pozostalostnú úrazovú rentu vo výške 130 Eur, lebo z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že jej manžel pracoval len príležitostne, podľa toho ako sa mu podarilo
zohnať brigády, niekedy deň, niekedy týždeň, niekedy mesiac. Pracoval ako pomocný robotník. Počas
života bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, takže nemohol mať taký príjem ako uvádzala

žalobkyňa vo výške priemerne 276,62 Eur. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rodina
finančne bola poddimenzovaná, čo vyplynulo aj zo svedeckej výpovede svedkyne H. F., z ktorej
vyplynulo, že žalobkyňa s manželom neboli schopní prispievať matke manžela za bývanie, z čoho
vznikali zvady v rodine. Za takéhoto stavu, ak by aj žalobkyňa podala žalobu o určenie výživného, súd by
jejvýživnénemoholstanoviť,vtakomtokonaníbynebolaúspešná.Žalobkyninebolpriznanýanivdovský

dôchodok, ani sirotský dôchodok jej synovi práve preto, že jej manžel nesplnil podmienku počtu rokov
dôchodkového poistenia v jeho prípade pri veku nad 28 rokov, je to päť rokov a celkovo bol dôchodkovo
poistený od 30.6.1998 do 29.6.2008 1069 a to naposledy v roku 2000 366 dní a v roku 2001 153 dní.
Od roku 2002 až do 29.6.2009 nebol ani jeden deň dôchodkovo poistený. V zmysle § 448 Občianskeho
zákonníka má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu fyzická osoba voči ktorej mal zomretý v čase svojho

úmrtia vyživovaciu povinnosť a tento nárok sa posúdi a suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí podľa
všeobecných predpisov v sociálnom poistení. Podmienky určenia pozostalostnej renty upravuje zákon
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v zmysle § 92 ako dávku poskytovanú s úrazového poistenia
zamestnávateľa, pričom mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného, alebo
príspevku na výživu, ktorý by bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti. Poškodený H. Ľ. však

nedosahoval ani minimálnu mzdu, príjem dosahoval len z príležitostných prác - pomocného robotníka,
bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce a sociálnych vecí a rodiny od roku 1998,
pričom v prípade, ak by súd rozhodoval o výške výživného, z takýchto príjmov aké dosahoval by voči
žalobkyni výživné nebolo možné určiť. Žalobkyňa po smrti manžela poberá dávku v hmotnej núdzi vo
výške 93,72 Eur. Pokiaľ súd zisťoval príjmy nebohého, ktoré dosahoval v rámci prác vykonávaných na

základe dohody mimo pracovného pomeru, dosiahol celkový príjem ročne 10.652,-Sk v čistom 9.006,-Sk
t.j. 298,94 Eur a za takejto situácie by súd neurčoval preto žalobkyni výživné aj pokiaľ ide o pozostalostnú
úrazovú rentu v tejto časti návrh zamietol.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a s prihliadnutím na to, že žalobkyňa bola

čiastočne úspešná, ako aj s prihliadnutím na to, že žalovaný nemá preukázaný žiadny príjem počas
výkonu trestu aj po jeho prepustení je nemajetný, súd vyslovil, že ani jedna z procesných strán nemá
nárok na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.