Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lea Mária Stovičková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/1/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511202627
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2511202627.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa ESSOX SK, s.r.o., Bratislava, Cesta na Senec 2/A,
IČO: 35 978 881, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač, s.r.o., Bratislava, Ružinovská
42, IČO: 36 862 169, proti odporkyni K. Z., nar. X.X.XXXX, bytom N., N. N. XXXX/XX, o zaplatenie 4
929,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo 6.
októbra 2011, č. k. 8C/39/2011-53, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o zamietnutí zvyšku návrhu, o určení zmluvnej podmienky
neprijateľnou a o trovách konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súdprvéhostupňarozsudkomnapadnutýmodvolanímkonanievčastiozaplatenie225eurs9%úrokom
z omeškania ročne z 30 eur od 25.2.2011 do 1.4.2011, z 5 eur od 2.4.2011 do 19.4.2011, z 30 eur
od 20.4.2011 do 17.5.2011, z 10 eur od 18.5.2011 do 14.6.2011, z 20 eur od 15.6.2011 do 15.7.2011,
z 30 eur od 16.7.2011 do 15.8.2011, z 50 eur od 16.8.2011 do 12.9.2011 a z 50 eur od 13.9.2011
do zaplatenia zastavil. Zároveň uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 4 102,92 eur s 9%
úrokom z omeškania zo 4 857,92 eur od 11.1.2010 do 30.1.2010, zo 4 712,92 eur od 1.2.2010 do
1.4.2010, zo 4 672.92 eur od 2.4.2010 do 3.5.2010, zo 4 652,92 eur od 4.5.2010 do 14.7.2010, zo 4
602,92 eur od 15.7.2010 do 31.8.2010, zo 4 592,92 eur od 1.9.2010 do 23.11.2010, zo 4 467,92 eur od
24.11.2010 do 17.12.2010, zo 4 457,92 od 18.12.2010 do 13.1.2011, zo 4 327,92 eur od 14.1.2011 do
24.2.2011, zo 4 297,92 eur od 25.2.2011 do 1.4.2011, zo 4 292,92 eur od 2.4.2011 do 19.4.2011, zo 4
262,92 eur od 20.4.2011 do 17.5.2011, zo 4 252,92 eur od 18.5.2011 do 14.6.2011, zo 4 232,92 eur od
15.6.2011 do 15.7.2011, zo 4 202,92 eur od 16.7.2011 do 15.8.2011, zo 4 152.,92 eur od 16.8.2011 do
12.9.2011 a zo 4 102,92 eur od 13.9.2011 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 70 eur splatných
do 15. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku návrh zamietol (112,62 eur - zmluvné pokuty za 9
mesiacov, 33,20 eur - poplatkov za 10 upomienok, úroky z omeškania 0,1% denne do 31.12.2008, úroky
zomeškaniavzákonnejvýškeod1.1.2010bezzohľadneniapostupnýchsplátokpohľadávkyodporkyňou
po 1.1.2010 a 455,43 eur - poplatok za odstúpenie od zmluvy). Zároveň určil, že zmluvná podmienka
dojednaná v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 9100094025 z 19.8.2008 v článku VI. bod 7 druhá
veta obchodných podmienok v spojení so sadzobníkom poplatkov účinným od 1.8.2008, týkajúca sa
poplatku za odstúpenie od zmluvy v prípade nesplácania klientom vo výške 10% z nesplatenej istiny ku
dňu skončenia zmluvy, je neprijateľnou. O trovách konania rozhodol tak, že odporkyni uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 550,78 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa.
Rozhodnutie odôvodnil vo výroku o čiastočnom zastavení konania ustanovením § 96 ods. 1 a
3 Občianskeho súdneho poriadku a čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľom pred začatím
pojednávania. V prisudzujúcom výroku rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2
zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverocha§52ods.1, §53ods.1,2,4písm.k)a5,§54ods.2 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a dôvodnosťou uplatnenia nároku navrhovateľom vyplývajúcim
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 19.8.2008 č. 9100094025. Vychádzal pritom z platnosti citovanej
zmluvy, nakoľko bola uzavretá písomne a obsahovala všetky náležitosti a výšku ročnej percentuálnej
miery nákladov (ďalej len „RPMN“) 27,55% posúdil zodpovedajúcou výške RPMN vypočítanej podľa
prílohy 1 zákona o spotrebiteľských úveroch s ohľadom na poskytnutý úver. Odstúpenie navrhovateľa
od citovanej zmluvy listom z 28.12.2009, doručené odporkyni do vlastných rúk 1.1.2010, považoval
platným a účinným z dôvodu, že odporkyňa z poskytnutého úveru 4 979,09 eur (150 000 Sk) na jej účet
21.8.2008, zaplatila včas a riadne len prvé tri splátky v mesiacoch september až november 2008 po
124,71 eur, od decembra 2008 do decembra 2009 uhrádzala splátky v nižšej, než dohodnutej výške a
oneskorene, a v mesiacoch marec, máj, október a december 2009 nezaplatila žiadnu splátku úveru, čím
sa dostala do omeškania s úhradou viac než dvoch splátok v zmysle čl. VI. ods. 2. Zo zrušenia zmluvy od
počiatku v dôsledku odstúpenia navrhovateľa vyvodil, že navrhovateľ má právo na plnenie vyplývajúce
zo zmluvy o úvere, na ktoré mu vzniklo právo pred dňom účinnosti odstúpenia od zmluvy a po odstúpení
od zmluvy len na plnenie poskytnuté odporkyni. Prisúdenie 4 102 eur istiny odôvodnil odpočítaním úhrad
odporkyňou od 31.12.2009 do podania žaloby vo výške 540 eur a úhrad po podaní žaloby vo výške
225 od navrhovateľom žalovanej istiny 4 867,92 eur. Uviedol, že prisúdená istina pozostáva z 261,44
eur dlžných splátok od 15.9.2008 do 15.12.2009 (124,71 eur x 16 splátok = 1 995,36 eur - odporkyňou
zaplatených 1 733,92 eur) a z 37,41 eur titulom zmluvných pokút za tri mesiace omeškania po 12,47
eur, ktorú posúdil primeranou, nakoľko predstavuje 10% z výšky mesačnej splátky a má jednorazový
charakter vo vzťahu ku každej omeškanej splátke. Prisúdená istina pozostáva aj z 3,32 eur, ktorá je
primeranou platbou za odoslanie jednej upomienky s prihliadnutím na náklady navrhovateľa na poštovné
a z 11,43 eur titulom úrokov z omeškania vo výške 0,006% denne od 1.1.2009, ročne 2,19%, ktoré
sú nižšie než zákonné úroky z omeškania v čase splatnosti jednotlivých splátok úveru od 15.1.2009
do 15.12.2009. Zamietnutie zvyšku návrhu o poplatku za odstúpenie od zmluvy v prípade nesplácania
klientom v zmysle čl. VI. bod 7 druhá veta Obchodných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere
s poukazom na sadzobník poplatkov vo výške 10% z nesplatenej istiny ku dňu skončenia zmluvy,
odôvodnil dojednaním neprijateľnej zmluvnej podmienky, spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ). Neprijateľnosť
uvedenej zmluvnej podmienky, o ktorej navrhovateľ tvrdil, že je paušálnym vyjadrením nákladov
spojených s vymáhaním pohľadávky, vyvodil z jej nejednoznačnosti, keďže jej formulácia vyvoláva
dojem, že navrhovateľ sankcionuje klienta, ktorý nespláca úver, v prípade, že sám využije právo od
zmluvy odstúpiť. V uvedenom smere by bola zmluvná podmienka neplatnou v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, nakoľko by odporovala svojim obsahom a účelom zákonu, v ktorom prípade by dôvodné
odstúpenie od zmluvy, ktoré je výkonom práva, bolo sankcionované. Neprijateľnosť v čl. VI. bod 7 druhá
veta Obchodných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyvodil aj z výšky poplatku za odstúpenie
od zmluvy v prípade nesplácania klientom, uvedeného v Sadzobníku poplatkov, účinného od 1.8.2008,
ktorý je 10% z nesplatenej istiny ku dňu skončenia zmluvy a predstavuje tak paušálne určené akékoľvek
výdavky navrhovateľa spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré znáša spotrebiteľ. Výška výdavkov
navrhovateľa spojených s vymáhaním pohľadávky predpokladá paušálne vyjadrenie výdavkov, avšak
nie je určená pevnou sumou ale percentom z nesplatenej istiny, t. j. navrhovateľ predpokladá rozdielne
náklady spojené s vymáhaním podľa výšky nesplatenej istiny, čo však nezodpovedá predpokladu, že
tieto náklady budú, bez ohľadu na výšku nesplatenej istiny, približne v rovnakých položkách a v približne
rovnakých výškach (napr. výdavky na telefonovanie, poštovné, administratívne náklady a pod.), ktorých
výška však nikdy nie je závislá od časti nesplatenej istiny. Porovnajúc možnosť spotrebiteľa uplatniť v
súvislosti s uplatňovaním svojich práv voči navrhovateľovi len skutočne vynaložené náklady, a možnosť
navrhovateľa uplatniť paušálne náklady v značnej výške bez potreby ich preukázania, dospel k záveru o
nerovnováhevneprospechspotrebiteľa.Okremuvedeného,navrhovateľkompenzujevýdavkyspojenés
nedodržiavaním zmluvných povinností počas trvania zmluvy osobitným spoplatňovaním určitých úkonov
so splácaním úveru. Nerovnováhu vyvodil aj z toho, že navrhovateľovi vznikne právo na poplatok
za odstúpenie od zmluvy momentom jeho odstúpenia od zmluvy v prípade nesplácania klientom bez
ohľadu na to, či odporkyňa v lehote na dobrovoľnú úhradu svoj dlh uhradí. Dojednaný poplatok posúdil
neprimerane vysokým, nakoľko neodráža objektívne predpokladané výdavky navrhovateľa spojené s
vymáhaním, ale má skôr charakter sankcie spojenej s nesplácaním úveru spotrebiteľom, ak navrhovateľ
od zmluvy odstúpi, pričom vzhľadom k tomu, že 10% z nesplatenej istiny sa bude určovať takmer z
celej istiny úveru. Vzhľadom k tomu, že poplatok za odstúpenie od zmluvy bol dojednaný ako súčasť
spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje, okrem iných predpisov, i osobitná úprava v § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú sankciu spojenú s neplnením záväzku spotrebiteľa v
zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníkasankcionovaná absolútnou neplatnosťou, posúdil neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uviedol, že
uvedenú zmluvnú podmienku, vzhľadom na jej nejednoznačnú formuláciu, posúdil podľa výkladu pre
spotrebiteľa priaznivejšieho v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v zmysle § 153 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) aj bez návrhu vyslovil jej neprijateľnosť. Povolenie
zaplatiť prisúdenú dlžnú sumu odporkyni v splátkach, odôvodnil jej nízkym príjmom a vyživovacou
povinnosťou k plnoletému dieťaťu, s prihliadnutím na primeraný čas splatenia istiny. Výrok o trovách
konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O. s. p. a § 146 ods. 2 O. s. p. a pomernou náhradou trov
konania navrhovateľa podľa jeho čistého úspechu v konaní 74%.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa, výrokom o zamietnutí návrhu v časti o zaplatenie 601,81 eur, úrokov
z omeškania, o neprijateľnosti zmluvnej podmienku a o trovách konania, podal odvolanie navrhovateľ,
ktorý navrhol jeho zmenu tak, aby odporkyni bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 4 704,73
eur s 9% úrokmi z omeškania zo 4 972,81 eur od 11.1.2010 do 13.1.2011, zo 4 929,73 eur od 14.1.2011
do24.2.2011, zo 4 899,73 eur od 25.2.2011 do 1.4.2011, zo 4 894,73 eur od 2.4.2011 do 19.4.2011, zo 4
864,73 eur od 20.4.2011 do 17.5.2011, zo 4 854,73 eur od 18.5.2011 do 14.6.2011, zo 4 834,73 eur od
15.6.2011 do 15.7.2011, zo 4 804,73 eur od 16.7.2011 do 15.8.2011, zo 4 754,73 eur od 16.8.2011 do
12.9.2011 a zo 4 704,73 eur od 13.9.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 1 037,80 eur.
Odvolanie odôvodnil nesprávne zisteným skutkovým stavom súdom prvého stupňa (§ 205 ods. 2 písm.
d/O.s.p.)atým,žerozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§205ods.2písm.f/
O. s. p.), ktorý nevzal do úvahy, že odporkyňa pri podaní žiadosti o úver a pri uzatváraní úverovej zmluvy
bola oboznámená z jednotlivými ustanoveniami Obchodných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ako aj so Sadzobníkom navrhovateľa, z ktorého vyplýva aj poplatok za odstúpenie od zmluvy
v prípade nesplácania klientom (čl. I ods. 3 prvej vety a ods. 5). Argumentoval tým, že vychádzajúc
z ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vykladaného vo svetle a význame Smernice rady
93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vo vzťahu k spotrebiteľovi
konal čestne a rovnocenne. Bola to práve odporkyňa, ktorá prejavila záujem o uzatvorenie zmluvy
o úvere, ktorej boli poskytnuté k dispozícii všetky informácie, týkajúce sa daného produktu (úveru),
na základe ktorých sa mohla rozhodnúť (a aj sa rozhodla), či s navrhovateľom uzatvorí predmetnú
úverovú zmluvu. Navyše navrhovateľ si voči odporkyni vždy svoje povinnosti plnil, ale odporkyňa
navrhovateľa neinformovala o nemožnosti splácať úver v dohodnutých splátkach a nekontaktovala
navrhovateľa a nenavrhla alternatívny spôsob riešenia (napr. odklad splátok, ich zníženie a pod.).
Uviedol, že aj po započítaní všetkých zmluvných pokút, úrokov z omeškania a poplatku za odstúpenie
od zmluvy, bola výsledná suma, ktorú mala odporkyňa zaplatiť navrhovateľovi takmer polovičná
ako suma, ktorú sa odporkyňa zaviazala splatiť riadne a včas pravidelnými mesačnými splátkami v
Zmluve o spotrebiteľskom úvere (6 009,73 eur/10 475,64 eur). Podľa odvolateľa, nemožno posudzovať
primeranosť výšky dohodnutého plnenia poplatku za odstúpenie od zmluvy len s prihliadnutím na jeho
výšku, ale je potrebné zohľadniť aj všetky ostatné skutočnosti spojené s požadovaním tohto zmluvnými
stranami dohodnutého plnenia. Podľa navrhovateľa, nesprávne súd prvého stupňa dospel k záveru, že
navrhovateľ odporkyni odpustil zmluvnú pokutu 112,62 eur a poplatky za upomienky 33,20 eur a 0,56
eur nesprávne započítal z dôvodu priebežných úhrad dlhu zo strany odporkyne. Podľa odvolateľa mu
mala byť priznaná plná náhrada ním vynaložených trov konania, nakoľko nemal inú možnosť, vzhľadom
na nečinnosť odporkyne, domôcť sa svojho nároku len na súde.
Odporkyňa odvolací návrh nepodala a k odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201 v spojení a § 204 ods. 1 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný ( § 202 ods. 2 O. s. p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214
ods. 2 O. s. p., a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania navrhovateľa a rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O. s. p. vo výrokoch o zamietnutí návrhu v časti o zaplatenie 601,81
eur, úrokov z omeškania, o neprijateľnosti zmluvnej podmienky a o trovách konania, zrušil a vec mu v
rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Predmetom konania je zamietnutie zvyšku návrhu na zaplatenie 601,81 eur s príslušenstvom.
Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie zmluvných pokút vo výške 112,62
eur, v časti neuplatnených poplatkov za desať upomienok vo výške 33,20 eur a započítania pohľadávky
0,56 eur z dôvodu odpustenie týchto platieb odporkyni navrhovateľom a v časti o zaplatenie poplatkuza odstúpenie od zmluvy vo výške 455,43 eur z dôvodu, že podkladom jeho uplatnenia je neprijateľná
zmluvná podmienka.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,
ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Vychádzal z toho, že v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, ktoré neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách v zmysle odseku 5 citovaného ustanovenia sú neplatné.
Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
V odseku 1 § 53 OZ zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva
nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne
postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými
sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov
vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia
od zmluvy. V odseku 4 § 53 je zakotvený exemplifikatívny výpočet neprijateľných podmienok uvedených
v spotrebiteľských zmluvách. Novelou (zákonom č. 568/2007 Z.z.) bol ich výpočet spresnený a doplnený
[písm. a) až r)], a to na základe smernice č. 93/13/ES. Pojmom "neprijateľná podmienka" treba rozumieť
"neprijateľné dojednanie" (ktoré tvorí obsah zmluvy), keďže tu nejde o podmienku v právnom úkone
v zmysle § 36, na ktorú možno viazať vznik, zmenu alebo zánik práv či povinností. V odseku 5 sa
ustanovuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Novelou (zákonom č. 575/2009 Z.z.), ktorou sa súčasne novelizoval aj Občiansky súdny poriadok a
zákon o ochrane spotrebiteľa, sa do Občianskeho zákonníka doplnilo ustanovenie § 53a, podľa ktorého
ak súd právoplatne rozhodne o určitej zmluvnej podmienke uvedenej či už priamo v spotrebiteľskej
zmluve, alebo v prílohe k zmluve, že je neplatná, nesmie ju dodávateľ viac používať ani vo vzťahu k iným
spotrebiteľom a musí ju zo svojich zmlúv (resp. z príloh) vypustiť. Nevzťahuje sa to len na podmienky
s rovnakým (doslovným) znením, aké bolo predmetom súdneho rozhodnutia, ale na všetky podmienky,
ktorých význam (podľa nášho názoru dôsledok) je taký istý, ako tej zmluvnej podmienky, o ktorej súd
rozhodol, že je neplatná. Rovnakú povinnosť má dodávateľ aj v tom prípade, ak súd rozhodol o vydaní
bezdôvodného obohatenia, náhrade škody alebo o primeranom finančnom zadosťučinení v dôsledku
podmienky, ktorá bola neplatná. Takéto rozhodnutie súdu však vždy predpokladá najprv rozhodnúť o
neplatnosti zmluvnej podmienky.
Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) súd môže v rozsudku, ktorý
sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v
spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa § 153 ods. 4 O. s. p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§
53a Občianskeho zákonníka) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia (znenie od 1.3.2010).Z ustanovenia odseku 3 vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej
zmluve rozhodnúť na návrh aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez návrhu, sú:
musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo i právne spočíva v spotrebiteľskej
zmluve, žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie podľa § 3 ods. 5 a § 25 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v
spotrebiteľskejzmluvesúneprijateľné.Keďževýrokoneprijateľnostipodmienkyvspotrebiteľskejzmluve
môže byť prijatý na návrh aj bez návrhu, potom jeho prijatie bez návrhu len reflektuje procesnú realitu
(nedostatok návrhu) v situácii, v ktorej by návrh na takú neprijateľnosť bol tak či onak úspešný. V odseku
4 tohto ustanovenia sa súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ustanovením § 53a OZ uviedol vo
výrokurozsudkupresnézneniepodmienky,ktorábolavyhlásenázaneplatnúzdôvodujejneprijateľnosti.
Účelom takého výroku je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky
vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Túto povinnosť na
základe takého výroku môže uplatniť každý spotrebiteľ dotknutý podmienkou opísanou vo výroku takého
rozsudku. Výrok by mal opísať znenie podmienky tak, ako je uvedená v zmluve so žalobcom, pretože
na iný skutkový základ pre takýto výrok niet v zákone opory. Či ide o podmienku s rovnakým významom,
bude pri prípadnom jej uplatňovaní otázkou procesného dokazovania.
V danej veci súd prvého stupňa dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky dojednanej v
zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 9100094025 z 19.8.2008 v článku VI. bod 7 druhá veta obchodných
podmienok v spojení so sadzobníkom poplatkov účinným od 1.8.2008, týkajúcou sa poplatku za
odstúpenie od zmluvy v prípade nesplácania klientom vo výške 10% z nesplatenej istiny ku dňu
skončeniazmluvy,ktorúpovažovalneplatnou.Uvedenýzávervyplývazodôvodneniarozsudku,sktorým
však nekorešponduje výrok rozsudku v zmysle § 153 ods. 4 O. s. p. a § 53a Občianskeho zákonníka,
v ktorom prípade súd na základe záveru o neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti,
je povinný výslovne uviesť túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. Uvedené vyplýva z
výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým určil vyššie uvedenú zmluvnú podmienku dojednanú v
zmluve o spotrebiteľskom úvere v príslušnom článku neprijateľnou. Výsledkom zistenia neplatnosti
niektorej zmluvnej podmienky (zmluvného dojednania), obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve alebo
vo všeobecných obchodných podmienkach, je určenie tejto konkrétnej, svojim znením identifikovanej
zmluvnej podmienky, neplatnou z dôvodu neprijateľnosti. Na základe výslovného uvedenia zmluvnej
podmienky neplatnou z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, súd neprizná plnenie dodávateľovi z
dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky uloží povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie.
Súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi (dodávateľovi) plnenie titulom poplatku za odstúpenie od
zmluvy vo výške 455,43 eur bez určenia neplatnou výslovne uvedenej zmluvnej podmienky obsiahnutej
v článku VI. bod 7 druhá veta obchodných podmienok v spojení so sadzobníkom poplatkov účinným
od 1.8.2008, týkajúcim sa poplatku za odstúpenie od zmluvy v prípade nesplácania klientom vo výške
10% z nesplatenej istiny ku dňu skončenia zmluvy, nachádzajúcim sa v zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. 9100094025 z 19.8.2008. Na základe uvedeného rozporu dospel odvolací súd k záveru, že
výrok rozsudku o určení neprijateľnosti (nie neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti) zmluvnej podmienky
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a uvedený záver, pretavený do tohto výroku, nevyplýva z
výsledkov vykonaného dokazovania. Výsledkom vykonaného dokazovania potom nezodpovedá ani
výrok o zamietnutí časti návrhu o zaplatenie 455,43 eur z dôvodu poplatku za odstúpenie navrhovateľa
od spotrebiteľskej zmluvy, keďže zmluvná podmienka, na základe ktorej bol nárok navrhovateľom
uplatnený, nebola určená výslovne neplatnou.
Odôvodnenie rozsudku o zamietnutí časti návrhu na zaplatenie zmluvných pokút vo výške 112,62 eur, v
časti návrhu o zaplatenie upomienok vo výške 33,20 eur a 0,56 eur titulom započítania zaplatenej sumy
odporkyňou, nezodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O. s. p., nakoľko ho súd prvého stupňa odôvodnil
len, v prvých dvoch prípadoch, odpustením zaplatenia peňažného nároku navrhovateľom odporkyni a
v treťom prípade zaplatením odporkyňou, bez bližšieho zdôvodnenia svojho myšlienkového postupu.
Nezdôvodnil na základe akých skutočností a právnych dôvodov dospel k záveru o odpustení zaplatenia
peňažných nárokov navrhovateľa odporkyni a na základe akého ustanovenia právneho poriadku prišlo
k zániku nároku na základe odpustenia a na základe akých skutočností dospel k záveru o zaplatení
aj 0,56 eur odporkyňou a na základe akého ustanovenia započítanie plnenia spôsobilo zánik aj tohto
nároku navrhovateľa.Konanie súdu prvého stupňa pretavené do rozhodnutia a jeho odôvodnenia je tak zaťažené vadou
nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia spočívajúcou v čiastočnom neodôvodnení rozhodnutia v
otázke určenia neplatnosti zmluvnej podmienky, vo výroku rozsudku navyše výslovne neuvedenej a v
otázke zániku nárokov na zmluvnú pokutu, poplatku za upomienku a započítanej sumy, ktorý záver
nemožno vyvodiť žiadnou možnou interpretáciou vykonaného dokazovania.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom. V zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia, ak odvolací súd zruší
rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie,
zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.
Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A), Komisie (napr. Stanovisko vo veci E.
R. T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z
12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne
odôvodnenierozsudkusúduvovnútroštátnychpodmienkachSlovenskejrepublikyustanovuje§157ods.
2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným
výkladom ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom
uvedenými je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale
napr. aj existencia extrémneho nasúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami,
resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a
napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť
tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými
námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej
sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine
polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda
sa mu ním odníma možnosť konať pred súdom.
Podľa názoru odvolacieho súdu bolo takouto vadou postihnuté i konanie pred súdom prvého stupňa
v prejednávanej veci. Súd prvého stupňa nezdôvodnil neplatnosť výslovne identifikovanej zmluvnej
podmienky a neodôvodnil neprisúdenie zmluvnej pokuty, poplatku za upomienky a tiež započítanie
zaplatenej sumy odporkyňou. Pre tento nedostatok dôvodov je konanie pred súdom prvého stupňa
postihnuté vadou majúcou za následok zrušenie jeho rozhodnutia (pre nedostatok dôvodov).
Odvolací súd postupujúc podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo
výrokoch o zamietnutí zvyšku návrhu, o určení zmluvnej podmienky neprijateľnou a v závislom výroku
o trovách konania (§ 212 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia mu
vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom rozhodne v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p. aj
o trovách tohto odvolacieho konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.