Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. máj 2018

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 6C/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618200802
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štefčík
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2018:3618200802.1

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v spore navrhovateľa L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., T. XXXX/XX,
zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s.r.o., so sídlom Partizánske, Jesenského
231/5 proti žalovanému SPOLUŽITIE, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, so sídlom
Partizánske, Februárová 1033/22, IČO: 37 916 441, o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie:

Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v okrese A., obec A., k.ú. A., evidovanej Okresným úradom A., katastrálny odbor na
liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. XX na X.p. vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX stojaceho
na parcele reg. „C“ parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, k bytu prináležiaci

podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XX/XXXXX-in,

a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

II. Súd ukladá navrhovateľovi povinnosť podať do 30 dní žalobu vo veci samej proti žalovanému,

predmetom ktorej bude určenie, že pohľadávka žalovaného voči navrhovateľovi neprevyšovala ku dňu
11.05.2018 sumu 2 000,- € istiny.

III. Navrhovateľovi súd ukladá zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
podaný elektronicky vo výške 16,50 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Navrhovateľ doručil súdu dňa 16.05.2018 elektronicky prostredníctvom svojho právneho zástupcu

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha proti žalovanému uloženia povinnosti
zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese A.,
obec A., k.ú. A.Á., evidovanej Okresným úradom A., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX ako
byt č. XX na X.p. vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX stojaceho na parcele reg. „C“ parc. č.
XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, k bytu prináležiaci podiel priestoru na spoločných
častiachaspoločnýchzariadeniachdomuoveľkostiXX/XXXXX-in,atoaždoprávoplatnéhorozhodnutia

vo veci samej.
(2)Návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniaodôvodniltým,žejevýlučnýmvlastníkomnehnuteľnosti
uvedenej vo výroku I. tohto uznesenia. Správu bytového domu vykonáva žalovaný. K bytu je zapísané
zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome. Dňa 13.03.2018
a 14.03.2018 sa v bytovom dome uskutočnilo písomné hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bytového domu otázke, či súhlasia s predajom bytu navrhovateľa v dobrovoľnej dražbe pre

dlh, ktorý k 28.02.2018 predstavoval istinu 4 560,94 € a príslušenstvo. Písomného hlasovania sa zo
104 vlastníkov zúčastnilo 67, pričom odovzdaných bolo 66 platných hlasov, z ktorých bolo 64 za a 2proti dražbe. Dňa 15.05.2018 obdržal navrhovateľ od zástupcu žalovaného oznámenie o začatí výkonu
záložného práva predajom zálohu - bytu na dobrovoľnej dražbe. Žalovaný nie je oprávnený pristúpiť
k výkonu záložného práva, pretože ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva (11.05.2018)

pohľadávka žalovaného neprevyšovala sumu 2000 € istiny bez príslušenstva.
(3) K návrhu pripojil listinné dôkazy - čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výpis z registra
spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, oznámenie o písomnom hlasovaní, zápisnicu
o písomnom hlasovaní, oznámenie o začatí výkonu záložného práva, pokladničné potvrdenky,
vyúčtovanie za rok 2014, rozpis zúčtovania úhrad za rok 2014, oznámenie vlastníkom, vyúčtovanie za

rok 2015, rozpis zúčtovania úhrad za rok 2015, vyúčtovanie za rok 2016, rozpis zúčtovania úhrad za rok
2016, reklamáciu vyúčtovania služieb za rok 2014, urgenciu reklamácie, reklamáciu vyúčtovania služieb
za rok 2015, reklamáciu vyúčtovania služieb za rok 2016, doručenky.
(4) Z listinných dôkazov pripojených žalobcom súd pre potreby rozhodnutia o neodkladnom opatrení
zistil nasledujúci skutkový stav. Žalobca je vlastníkom bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX
v kat. úz. A.. Správu v bytovom dome vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov SPOLUŽITIE. Dňa

01.03.2018 bolo oznámené písomné hlasovanie vlastníkov bytov, ktoré sa malo uskutočniť dňa 13.03.
a 14.03. vo vestibule bytového domu, ktorého otázka znela „Súhlasím s predajom bytu č. XX v
dobrovoľnej dražbe pre dlh voči spoločenstvu, ktorý k 28.2.2018 predstavoval sumu na istine 4 560,94 €
+ príslušenstvo, v BD, ktorý je v správe Spoločenstva vlastníkov bytov a NP SPOLUŽITIE, na T. XXXX/
XX S. A..“ Z oznámenia vyplýva, že vlastník bytu č. XX mal mať k 28.2.2018 záväzok - nedoplatok

z vyúčtovania 2016 (istina) 1665,94 €, nedoplatok na zálohách za služby spojené s užívaním bytu
za 1-12/2017 2 316 € a nedoplatok na zálohách za služby spojené s užívaním bytu za 1 - 3/2018
579 €. Zo zápisnice o hlasovaní vyplýva, že v hlasovaní hlasovalo áno 64 oprávnených hlasov a
nie 2 oprávnené hlasy. Počet oprávnených hlasov bol 104, hlasovania sa zúčastnilo 67 oprávnených
subjektov, 66 hlasov bolo platných. Žalovaný navrhovateľovi písomne listom zo dňa 02.05.2018 oznámil,

že začal s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby na uspokojenie pohľadávky vo výške
4 842,36 € pozostávajúcej z istiny 4138,94 € a príslušenstva 703,42 € predajom zálohu - bytu č. XX
nachádzajúceho sa na X.p. obytného domu, vchod č. XX , súpisné číslo XXXX, na parcele č. XXXX v
okrese A., obci A., katastrálnom území A. zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, ktorého výlučným
vlastníkom je navrhovateľ. Záložné právo vzniklo podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. Z pokladničných

potvrdeniek vyplýva platenie súm 180 € na účet XXXXXXX/XXXX dňa 22.01.2016, 17.02.2016,
18.03.2016, 19.04.2016, 17.05.2016, 17.06.2016, 20.07.2016, 23.08.2016, 20.09.2016, 19.10.2016,
sumy 193 € dňa 16.11.2016, 23.12.2016, 17.01.2017, 17.02.2017, 17.03.2017, 03.05.2017, sumy 194
€ dňa 17.05.2017, 22.06.2017, sumy 193 € dňa 21.07.2017, 16.08.2017, 20.09.2017, 20.10.2017,
20.11.2017, 20.12.2017, sumy 194 € dňa 18.01.2018, 22.02.2018, 19.03.2018. Z vyúčtovania za rok

2014 vyplýva nedoplatok 3 708,84 €, z vyúčtovania za rok 2015 nedoplatok 3 736,43 € a z vyúčtovania
za rok 2016 nedoplatok 4 217,49 €. Z prehľadu zúčtovania preddavkov navrhovateľa vyplýva, že mu
žalovaným boli z pravidelných platieb zaúčtované sumy okrem iného aj za poškodený merač a za
zmluvnépokutyazaprávnekonzultácie. Navrhovateľvyúčtovaniaslužiebreklamovalstým,ženamietal,
že jeho platby boli zaúčtované aj na cudzí dlh, ktorý vznikol spáchaním trestného činu inou osobou.

Reklamácie vyúčtovania boli žalovanému riadne doručené.
(5) Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
(6) Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením

možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
(7) Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z

nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.
(8) Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24

hodín od doručenia návrhu.
(9) Podľa § 329 ods. 1, ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a knávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
(10) Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

(11) Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
(12) Podľa § 336 ods. 1 až ods. 3 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže
vovýrokuuzneseniauložiťnavrhovateľovipovinnosťpodaťvurčitejlehotežalobuvovecisamej.Súdtúto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná.
(13) Súd po posúdení obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listinných
dôkazovdospelkzáveru,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniamávšetkyformálnenáležitosti
v zmysle § 324 a nasl. CSP. Preto nie je dôvod na jeho odmietnutie v zmysle § 327 CSP a súd sa jeho

obsahom vecne zaoberal.
(14) Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len
„ZoVB“) na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných
častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých
z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu

alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome
záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo
v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše
do katastra nehnuteľností.
(15) Podľa § 6 ods. 1 ZoVB na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu
o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým
družstvom.
(16)Podľa§7ods.1ZoVBspoločenstvojeprávnickáosobazaloženápodľatohtozákona,ktoráspravuje
spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve

vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo
a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s
užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra
spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa
sídla spoločenstva (ďalej len "register").

(17) Podľa § 7b ods. 2 ZoVB spoločenstvo uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa tohto
zákona, najmä o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu
alebo o prenájme podľa odseku 1. Spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu
a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje
osobitný predpis. Pri rozúčtovaní je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí

a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo môže
vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa
tohto zákona.
(18) Podľa § 10 ods. 1 ZoVB vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade
so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne

vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky

na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je
súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa
zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri
určenípreddavkovdofonduprevádzky,údržbyaoprávsúvlastnícibytovanebytovýchpriestorovvdome

povinní zohľadniť mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi
nebytových priestorov a garáží v dome.
(19) Podľa § 10 ods. 6 ZoVB úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní
mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje mieravyužívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových
priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza
priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje

najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie,
dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.
(20) Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záložné právo slúži na
zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo
domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka

nie je riadne a včas splnená.
(21) Podľa § 151j ods. 1 OZ ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas
splnená,môžezáložnýveriteľzačaťvýkonzáložnéhopráva.Vrámcivýkonuzáložnéhoprávasazáložný
veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon
alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

(22) Podľa § 151l ods. 1 OZ začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne
oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných
právachregistrovanýchvregistrizáložnýchprávajzaregistrovaťzačatievýkonuzáložnéhoprávavtomto
registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu
záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia

zo zálohu.
(23) Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej
záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur.

(24) Súd, aplikujúc citované zákonné ustanovenia, dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia je dôvodný.
(25) Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z teoretických
východísk formulovaných ustálenou súdnou praxou:
(26)Uznesenieonariadeníneodkladnéhoopatreniapredstavujevzásadedočasnérozhodnutie,ktorého

účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by
bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu
rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho

riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa
zhoršilapozíciažalobcu,alebobyvznikolpriestorktomu,abybolvykonanýprávnyúkon,ktorýbyvytvoril
nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko,
aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní
musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie

neodkladného opatrenia potrebné.
(27) Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a
pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to
však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola

osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným
opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom
chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného
opatreniadotknutejstrane.Súdprirozhodovaníoneodkladnomopatrenímusívziaťdoúvahyajmožnosť
uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom

dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná
potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp.
jej zväčšovanie.
(28) Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové

konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla
ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia. V prvom rade je to dané lehotou, v rámci ktorej má súd o návrhu rozhodnúť, ktorá je
bezodkladne, ako to vyplýva z ustanovenia § 328 ods. 2 C. s. p. („o návrhu na nariadenie neodkladnéhoopatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu“). Súd pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie
podľa ustanovení § 186 a nasl. C. s. p., ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými

dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou
návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba
vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci

samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným
prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich
uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako
aj v odvolacom konaní (viď 3Cdo/152/2013). Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv žalobcu
má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana žalovaného
je daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou žalobcu

za prípadnú vzniknutú ujmu (viď 6Cdo/31/2012). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. februára 2017,
sp. zn. 3Obdo/1/2017 - pre potreby tohto konania nebolo potrebné v citácii uvádzať odkazy týkajúce sa
konania o predbežnom opatrení podľa právnej úpravy účinnej do 30.06.2016; súd považuje za potrebné
k citovanému rozhodnutiu dodať, že neodkladné opatrenie nemusí mať nevyhnutne dočasný charakter)
(29) Z predložených dôkazov je podľa názoru súdu dostatočne osvedčené tvrdenie žalobcu, že žalovaný

začal s výkonom záložného práva vo vzťahu k zálohu - bytu vo vlastníctve žalobcu. Takisto je osvedčené
tvrdenie, že záložné právo je tzv. zákonným záložným právom, ktoré vzniklo na základe § 15 ZoVB
na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí
domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z
právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo

nebytového priestoru v dome. Takisto je osvedčené tvrdenie, že pohľadávka, pre ktorú žalovaný začal
s výkonom záložného práva, vyplýva z vyúčtovania úhrad za služby spojené s užívaním bytu za rok
2016, z nedoplatku na zálohách za rok 2017 a za rok 2018. Navrhovateľ tiež predložením potvrdení o
vkladoch na účet osvedčil, že za uvedené obdobie pravidelne platil sumy 180 €, neskôr 193 € (alebo
194 €). Vzhľadom k pravidelnosti jeho platieb a ich rovnakej výške je dôvodný záver, že išlo o platby

(preddavky) na úhradu za služby spojené s užívaním bytu. Z prehľadov o zúčtovaní platieb však vyplýva,
že žalovaný tieto započítal na rôzne záväzky (napr. za poškodený merač, na zmluvnú pokutu), nie
na úhradu preddavkov, pričom navrhovateľ tvrdí, že čiastočne išlo aj o záväzok tretej osoby. Tým je
významneadôvodnespochybnenávýškapohľadávkyžalovaného,prektorúzačalsvýkonomzáložného
práva.

(30) Medzi stranami je sporná výška dlhu navrhovateľa, pre nezaplatenie ktorého žalovaný pristúpil k
výkonu zákonného záložného práva. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom pritom vyplýva,
že žalovaný skutočne započítaval jeho pravidelné platby rôzne (nie na preddavky za služby). Otázka
výšky dlhu má právny význam pre posúdenie, či mohlo vôbec dôjsť k začatiu dobrovoľnej dražby, pretože
ak jeho výška neprevyšuje 2000 €, nehnuteľnú vec (byt) dražiť nemožno. Navrhovateľ sa určenia, že

výška jeho dlhu túto sumu neprevyšuje, mieni domáhať v konaní o veci samej. Pravdepodobnosť jeho
nároku (pravdepodobnosť skutočnosti, že výška jeho dlhu voči žalovanému neprevyšuje sumu 2000 €)
je pritom osvedčená potvrdeniami o vkladoch na účet, ktoré navrhovateľ predložil, hoci na preukázanie
tejto skutočnosti bude ešte potrebné vykonať riadne dokazovanie zákonným spôsobom, v konaní o veci
samej.

(31) Súd dospel k záveru, že je nevyhnutné upraviť pomery strán takým spôsobom, aby nedošlo k
nenapraviteľným, respektíve k ťažko napraviteľným následkom v prípade, ak by dočasne neobmedzil
žalovaného vo výkone záložného práva.
(32) Súd prihliadal pri rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia a pri posudzovaní nevyhnutnosti
nariadenia neodkladného opatrenia na mieru zásahu do práv žalovaného. Neodkladné opatrenie

žalovaného síce obmedzí pri uspokojovaní svojej pohľadávky, avšak nijakým spôsobom ním nebude
zasiahnuté do pohľadávky samotnej. Jej výška ani pravosť týmto rozhodnutím ovplyvnená nebude.
Žalovaný síce bude mať načas sťažené uplatnenie pohľadávky, avšak v jej uplatnení iným spôsobom,
najmä podaním žaloby proti dlžníkovi, mu nič nebráni. Na druhej strane, ak by súd neodkladné opatrenie
nenariadil a výkon záložného práva by sa zrealizoval, hrozí riziko ďalších sporov, či už vo vzťahu k

vlastníckemu právu, k platnosti dražby alebo k prípadnej náhrade škody.
(33) Ďalej súd prihliadal aj na mieru ujmy, ktorá navrhovateľovi hrozí, ak by neodkladné opatrenie
nariadené nebolo. V takom prípade môže byť na dobrovoľnej dražbe predaný byt, v ktorom má bydlisko.
Pri posudzovaní proporcionality zásahu do práva navrhovateľa na bývanie a do práva žalovaného nauspokojenie pohľadávky predajom zálohu súd dospel k záveru, že závažnejší a ťažšie napraviteľný
(alebo úplne nenapraviteľný) by bol zásah do práva navrhovateľa na bývanie, ak by súd návrhu
nevyhovel, ako zásah do práva žalovaného na jednoduchšie uspokojenie svojho majetkového nároku

proti navrhovateľovi výkonom záložného práva. Ochranu práv navrhovateľa pritom v súčasnosti nie je
možné dosiahnuť miernejšími prostriedkami, pretože výkon záložného práva sa už začal.
(34) Súd takisto prihliadol na to, že zásah do práva žalovaného bude len dočasný, a to kým sa v konaní o
veci samej nepreskúma, či výška jeho pohľadávky odôvodňuje začatie dobrovoľnej dražby (či prevyšuje
sumu 2000 €). Pri obmedzení trvania účinkov neodkladného opatrenia súd vychádzal z petitu návrhu na

jeho nariadenie a z ustanovenia § 330 ods. 1 CSP. Navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia len po určený čas, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, pričom súd je rozsahom
návrhu viazaný, preto neupravil neodkladným opatrením pomery strán natrvalo.
(35) V zmysle § 336 CSP súd uložil navrhovateľovi povinnosť podať v lehote 30 dní proti žalovanému
žalobu. Lehotu 30 dní súd považuje za dostatočnú na prípravu takej žaloby. Súd v zmysle ustanovenia
odseku 2 citovaného predpisu uviedol strany a predmet konania vo veci samej. Stranami budú

rovnaké strany ako v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a predmetom sporu bude
určenie, že pohľadávka žalovaného ku dňu oznámenia začatia výkonu dobrovoľnej dražby (11.05.2018)
neprevyšovala sumu 2 000,- € istiny.
(36) V prípade, ak by taká žaloba v súdom určenej lehote podaná nebola, súd nariadené neodkladné
opatrenie zruší (§ 336 ods. 3 CSP), a to aj bez návrhu.

(37) O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 3, § 10 ods.
2 písm. d) a podľa Prílohy 1 Položka 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov. Navrhovateľ podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto je
poplatníkom súdneho poplatku podľa Položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov. Vzhľadom k
tomu, že poplatok nezaplatil spolu s návrhom a vzhľadom k tomu, že súd konanie pre nezaplatenie

poplatku zastaviť v zmysle § 10 citovaného zákona nemôže, súd navrhovateľovi uložil poplatkovú
povinnosť týmto rozhodnutím. Keďže navrhovateľ podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia elektronicky, základná sadzba súdneho poplatku, ktorá je 33 €, sa znižuje na 16,50 € (§ 6
ods. 3 zákona).
(38) Súdny poplatok je možné zaplatiť s použitím údajov podľa pripojeného Platobného predpisu a v

prípade, ak by v lehote splatnosti zaplatený nebol, bude sa vymáhať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Partizánske, písomne, v dvoch vyhotoveniach. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie
urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v
listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne
nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania
nevyzýva.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.