Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. január 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/199/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116214859
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116214859.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA

AKCYJNA (pôvodne BRE BANK SPOLKA AKCYJNA), so sídlom Senatorska 18, Warszawa, 00-950,
Poľská republika, IČO 001254524, zast. Bartošík Šváby s.r.o., Plynárenská 7/A, Bratislava, proti
žalovanému AK., o zaplatenie 1023,04 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

1. Súd žalobu z a m i e t a .
2. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej čiastky titulom zostatku
úveru.

2.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, konal v neprítomnosti strán,
ktoré mali predvolanie riadne vykázané, na pojednávanie sa nedostavili, a zistil nasledovný skutkový
stav:

3. Žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvy o používaní kreditnej karty č. Z. zo dňa 24. 4. 2009 na
štandardnom, formulárovom tlačive žalobcu, na základe ktorej žalovanému bol poskytnutý úver . K jeho
čerpaniu dochádzalo prostredníctvom používania kreditnej karty s úročením 14,99% ročne. Žalovaný

začal čerpať úver 7. 5. 2009.

4.Z predloženého rozpisu uplatnenej pohľadávky vyplýva, že žalovaný neuhradil istinu vo výške 1023,04
eur. Ostatný uplatnený nárok predstavuje nesplatené úroky a poplatky ku dňu 26. 3. 2014 vo výške
945,36 eur. /kapitalizované príslušenstvo/, žalobca si uplatňuje tiež 14,99 % zmluvný úrok ročne zo sumy
1023,04 eur od 27. 3. 2014 do zaplatenia a 8,25% úrok zo meškania ročne zo sumy 1968,40 eur od 27.
3. 2014 do zaplatenia a trovy konania.

Keďže bol žalovaný v omeškaní s platením jednotlivých splátok, žalobca listom zo dňa 20. 1. 2014
zosplatnil dlh vo výške 82,59 eur - istiny po lehote splatnosti, nezaplatené úroky 1,49 eur, poplatky 3,32
eur a poplatku 23,40 eur, zároveň odstúpil od zmluvy o používaní kreditnej karty.

5.Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obch. zák. za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom naúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú

formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 9 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

6. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

7. Právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere je právnym vzťahom
založenýmspotrebiteľskouzmluvouajenevyhnutnéposudzovaťhonielenpodľapríslušnýchustanovení
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže žalobca pri uzatváraní

predmetnej zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval
ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania,
povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a), b) ZoSÚ). Tento vzťah je teda nevyhnutné posudzovať podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny
obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) OBZ), a to vychádzajúc zo zásady lex specialis

derogatlegigenerali,podľaktorejšpeciálnaprávnaúprava,ktorouvdanomprípadejezákonč.129/2010
Z.z., ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere /k čerpaniu ktorého došlo prostredníctvom karty/ uzavretá medzi
stranami sporu má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 ZoSÚ, a preto musí
obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ.

Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje
v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 42,68 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená
výška splátky istiny, úroku a poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok
úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke,

a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.
Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom
žalovanému je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy)
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani iných
poplatkov, t.j. poplatkov za poistenie.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z z takáto zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať okrem iného sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov. Ak žaloba percentuálnu mieru nákladov nemohol určiť,
potom v zmysle § 3 ods. 6 cit. zák. bol povinný spotrebiteľa informovať nielen o výške úverovéholimitu, ale aj o nákladoch spotrebiteľa a o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov.
Žalobca nepreukázal, že žalovaného ako spotrebiteľa o týchto náležitostiach informoval, pretože zmlva
neobsahuje žiadne údaje o výške uplatneného nároku zo spotrebiteľského úveru, vrátane poplatkov

uvedených v žalobnom návrhu. Podľa § 4 ods. 5 cit. zák. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené. Pretože predmetná úverová
zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 cit. zák. a to najmä
údaje o výške úroku, iných poplatkov, vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov, resp. spôsobu jej
výpočtu, uvedený spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Vzhľadom na uvedené dôvody pre zamietnutie nároku súd nevyslovil neplatnosť a neprijateľnosť
zmluvných podmienok.

8. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy právny úkon sa
musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak sa

dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy
právneho úkonu alebo z jeho obsahu, alebo z okolností za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto
časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v
čase uzavretia zmluvy (ďalej len „z.č. 258/2001 Z.z.“) a účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským

úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 z. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ods. 5 pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený
so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie

musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

9.Z vykonaného dokazovania, a to z predloženej zmluvy, mal súd preukázané, že neobsahovala údaj
o výške počtu, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Úverové podmienky ako všeobecné
zmluvné podmienky majú obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho

charakteru, nemôžu však obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorou je aj riadne dojednanie výšky
úrokuzaposkytnutýúveralebovýškyjednotlivýchpoplatkov,nebolozrejmépoužitiesplátoknajednotlivé
žalobcom uvádzané položky, žalovaný nebol informovaný o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov, výške úverového limitu. Nedôvodné sú poplatky za upomienky, ktoré sú neprimerane vysoké,
neboli stranami dohodnuté, nie sú preukázané a nemajú žiadne zákonné opodstatnenie, jedná sa o

neprijateľnú podmienku. Rovnako zmluvná pokuta nemá žiadny právny základ a tu súd poukazuje na
Rozsudok OS Topoľčany 5C 220/2014, OS Skalica 7C 241/2014.. Nakoľko neboli účastníkmi platne
dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy je potrebné hľadieť na poskytnutý úver ako bezúročný a bez
poplatkov.

10.V prípade poplatkov(poplatok za odoslanie upomienky/poplatok za výzvu 23,24 eur podľa cenníka
na č.l.33- spolu uplatnené 27 krát t.j. vo výške 627,48 eur) ide o neprimeranú sankciu. Zvolená výška
poplatku za upomienku má jednoznačne sankčný charakter, pretože suma 23,24 € zrejme presahuje
administratívnenáklady,ktoréveriteľsupomienkoumá.Svojoupodstatoutakupoplatkuzasprávupohľ./
postúpenienavymáhanienejdeopaušalizáciunákladovspojenýchsuplatňovanímpohľadávkyvzmysle

§ 121 ods. 3 Obč. zák., ale skôr o zmluvnú pokutu v zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka za
omeškanie dlžníka. Takto dohodnutá sankcia je podľa názoru súdu neprimeraná. Navyše, rozhodnutie o
jej výške je v konečnom dôsledku celkom na vôli veriteľa, pretože len on rozhodne, koľkokrát si poplatok
uplatní. Do úvahy prichádza jej zníženie podľa § 545a OZ alebo vyhlásenie podmienky za neprijateľnú11. Žalobca si uplatňuje nárok na úrok v dohodnutej výške 14,99 % ročne, a to zo sumy 1023,04 eur
od 27.3.2014 až do zaplatenia. Takýto úrok mu nepatrí. Úrok mu patrí len do vyhlásenia splatnosti

(26.3.2014). Ustanovenia VOP a zmluvy neobsahujú dojednanie o tom, že by mala úroková sadzba platiť
aj potom, čo žalobca zosplatní úver. Podľa ustanovenia §503 ods. 1 Obchodného zákonníka je záväzok
vrátiť úrok splatný "spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky". Citované ustanovenia podľa
názoru súdu vychádzajú zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere. Inak povedané, zmluvná odplata patrí veriteľovi

len za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy
užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote
splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie
upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť
(modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol
k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe

zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obch. zák.) alebo zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka)
oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ale aj podľa §
517 ods. 2 Obč. zák. je totiž maximálna sadzba úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (a
tým aj vo vzťahoch so spotrebiteľom, porov. § 369 ods. 1 tretiu vetu Obch. zák.) kogentná a nemožno
sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu

omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala.
Alternatívne sa obchádza aj ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Podrobnejšie pozri aj rozsudok Krajského súdu
v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014

12.S poukazom na uvedené súd považoval zmluvu pre absenciu základných náležitostí za absolútne

neplatnú. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo možné považovať nárok za dôvodný len v časti
predstavujúcej prípadný rozdiel poskytnutej sumy a uhradenej čiastky. S poukazom na uvedené žalobca
nemá nárok na úroky, poplatky a náklady, ktoré žiadnym spôsobom nešpecifikoval a nepreukázal.

13.Z predloženého výpisu žalobcu vyplýva, že žalovaný čerpal celkom 2.144,44 eur /výbery a poplatky

za výber/, uhradil 2873,11 eur /v rozpise uvedené položky ako splátka - automatické zaúčtovanie/. Z
uvedeného je zrejmé, že žalovaný uhradil celý poskytnutý úver /uhradil i čiastku nad rámec tohto úveru/.
14.K samotným ďalším úrokom, ktoré si žalobca uplatňuje v tomto konaní, je potrebné poukázať na
Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 6Co 190/2014, v zmysle ktorého zosplatnenie (de fault) ako
jednostranný právny úkon veriteľa zásadne mení pôvodne dohodnutý úverový vzťah. Dohoda o platení

úrokov aj po zosplatnení úveru je odklonom od dispozitívnej normy zákona v neprospech spotrebiteľa
(porov. rozsudok SD AZIZ), úroky je možné žiadať len do zosplatnenia pohľadávky. V danom prípade
súd však dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

15. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval nárok žalobcu za nedôvodný, a preto

bolo potrebné žalobu zamietnuť.

16. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 255 os. 1 CSP, keď úspešný žalovaný si náhradu
trov konania neuplatnil, a preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).