Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. január 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 23C/256/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416211669
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6416211669.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu Z. Š., H.. XX.XX.XXXX, R. C. H. X, XXX XX T., štátny občan SR, zastúpený právnym zástupcom
Mgr. Peter Egry, advokát so sídlom Nám. SNP 74/28, 960 01 Zvolen, proti žalovanému S. O., H..
XX.XX.XXXX, R. C. R. XXX, XXX XX F. - R., štátny občan SR, zastúpený právnym zástupcom JUDr.
Eva Považanová, advokátka so sídlom Jiráskova 400/21, 965 01 Žiar nad Hronom, o zaplatenie 400,-
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.12.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 400,-
Eur spolu s 5,00 % -ným ročným úrokom z omeškania zo žalovanej sumy od 10.11.2016 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému omylom poukázal dňa 07.10.2016 platbu
vo výške 300,-Eur a dňa 18.10.2016 platbu vo výške 100,-Eur, pričom tieto platby boli určené na
úhradu služieb (čalúnenie sedačky), ktoré žalovaný žalobcovi neposkytol, a ani nemohol poskytnúť,
nakoľko žalovaný v danej oblasti nepodniká. Žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 09.11.2016 požiadal
žalovaného o vrátenie poukázaných platieb vo výške 400,-Eur, avšak žalovaný ich žalobcovi neuhradil.

V nadväznosti na uvedené skutočnosti, mal žalobca za to, že nepochybne došlo k bezdôvodnému
obohateniu žalovaného, ktoré spočíva v tom, že žalovaný získal neoprávnený prospech vo výške 400,-
Eur bez právneho dôvodu, preto voči nemu podanou žalobou uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

2. Dňa 03.02.2017 súd vydal platobný rozkaz sp.zn. 23C/256/2016-14, proti ktorému podal žalovaný
odpor, v ktorom uviedol, že k vyplateniu finančných prostriedkov došlo po vzájomnej dohode, pričom

finančné prostriedky boli vyplatené na základe ústnej dohody uzatvorenej medzi žalobcom a matkou
žalovaného, ktorá realizovala pre žalobcu opravu sedačky. Žalovaný ďalej uviedol, že suma 300,-Eur
bola poukázaná ako záloha na nákup kože, ktorou mala byť sedačka prečalúnená a suma 100,-Eur ako
ostatné výdavky spojené s opravou. Potom, ako matka žalovaného v dôsledku zlého zdravotného stavu
nemohlavprácachpokračovať,bolžalobcavyzvaný,abysisedačkuodviezol,pričomsedačkusižalobca
doposiaľ neprevzal. Žalovaný v podanom odpore zároveň namietol nedostatok pasívnej legitimácie a
žiadal žalobu zamietnuť.

3. Podľa § 267 ods. 3 zákona č.160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný
rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. Súd preto vydaný platobný rozkaz uznesením sp.zn.23C/256/2016-23 zo dňa 09.03.2017, právoplatným dňa 20.03.2017, zrušil v celom rozsahu a uznesenie
o zrušení platobného rozkazu spolu s odporom a výzvou, aby sa k doručenému odporu vyjadril, doručil
žalobcovi dňa 16.03.2017.

4. Žalobca sa k doručenému odporu vyjadril podaním, doručeným súdu dňa 02.05.2017, v ktorom
uviedol, že sa pridržiava všetkých skutočností a tvrdení, ktoré uviedol v žalobe a trvá na tom, že finančné
prostriedky vo výške 400,-Eur poukázal na účet žalovaného omylom.

5. V ďalšom priebehu konania súd doručil vyjadrenie žalobcu žalovanému a umožnil mu, aby sa k
doručenému vyjadreniu písomne vyjadril. Súd žalovaného zároveň poučil o jeho procesných právach a
povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Žalovaný v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 07.06.2017, zotrval na svojich tvrdeniach
uvedených v podanom odpore proti platobnému rozkazu, a to najmä na tvrdení, že plnenie vo výške
400,-Eur bolo na základe dohody účelovo určené na opravu sedacej súpravy žalobcu, ktorú realizovala

jeho matka.

6. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 01.12.2017, na ktorom žalobca uviedol, že
k poukázaniu finančnej čiastky 400,-Eur na účet žalovaného došlo na základe dohody, ktorá nakoniec
nebola splnená, preto žiada vrátenie daných prostriedkov. Uviedol, že od svojho brata dostal kontakt

na žalovaného, ktorý mu mal sprostredkovať službu, a to čalúnenie sedačky. Následne sa vykonala
obhliadka veci, pričom čalúnenie sedačky bielou kožou sa malo realizovať v byte žalobcu, aby nemusel
prenášať sedačku na iné miesto. Následne došlo k dohode o cene za dielo, a to v sume 500,-Eur, pričom
sedačka mala byť opravená do dvoch týždňov. Ďalej uviedol, že v rámci korektných vzťahov navrhol
zaplatenie zálohy v sume 300,-Eur, a tú poukázal na číslo účtu, ktoré mu oznámil žalovaný. Po obhliadke

nebol s vykonaným dielom spokojný, nechcel ho prevziať, avšak v rámci korektných vzťahov doplatil
ešte ďalších 100,-Eur ako náklady, pričom zvyšok do dohodnutej ceny 500,-Eur bol ochotný doplatiť,
až keď bude dielo vykonané riadne a sedačka bude opravená kvalitne. Keďže chcel mať sedačku
opravenú, na vlastné náklady zabezpečil jej prevoz, no po dvoch týždňoch sa dozvedel, že pani, ktorá
vykonávala opravu mala úraz a sedačku nebude možné opraviť v lehote dvoch týždňov. Z dôvodu, že

nebola realizovaná služba, na ktorej sa dohodli, má žalobca za to, že finančné prostriedky, ktoré boli
poskytnuté na účet žalovaného boli poskytnuté bez právneho dôvodu.

7. Potom, ako súd z dôvodov uvedených v uznesení sp.zn.: 23C/256/2016-53 zo dňa 18.01.2018
nepripustil zmenu žaloby a zamietol návrh žalobcu na pristúpenie matky žalovaného do konania,

pokračoval súd podľa § 143 ods. 3 v konaní o pôvodnej žalobe, t.j. o nároku na zaplatenie sumy 400,-
Eur s príslušenstvom titulom vydania plnenia bez právneho dôvodu.

8. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení s obsahom žaloby, vyjadreniami strán sporu,
výsluchomstránsporu,ichprávnychzástupcovasvedka(matkyžalovaného),akoajostatnýmilistinnými

dôkazmi založenými v súdnom spise zistil tento skutkový a právny stav.

9. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca poukázal žalovanému na účet dňa 07.10.2016 sumu 300,-
Eur ako zálohu za materiál na opravu sedacej súpravy a dňa 18.10.2016 sumu 100,-Eur ako náklady
spojené s opravou sedacej súpravy žalobcu. Sporné nebolo ani to, že k poskytnutiu týchto prostriedkov

došlo na základe dohody, čo mal súd preukázané zo zhodných vyjadrení strán sporu, pričom súd
poukazuje na to, že sám žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 01.12.2017 uviedol, že k
prevodufinančnejčiastky400,-Eurnaúčetžalovanéhodošlonazákladedohody.Spornémedzistranami
nebolo ani to, že opravu sedacej súpravy realizovala matka žalovaného, no žalobca nebol s prevedením
opravy spokojný a sedaciu súpravu do rozhodnutia súdu neprevzal. Súd ďalej zistil, že oprava sa

realizovala len na základe ústnej dohody, bez vystavenia písomného potvrdenia o prevzatí objednávky.
Z predložených dôkazov súd zistil, že finančné prostriedky boli poukázané na účet žalovaného, ku
ktorému mala zriadené dispozičné oprávnenie aj matka žalovaného. Z prednesov strán a predloženej
SMS komunikácie súd zistil, že k dohode o podmienkach opravy sedacej súpravy došlo medzi žalobcom
a matkou žalovaného.

10. Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.11. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

12. Podľa ustanovenia § 132 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže
bez svojej viny pripojiť.

13. Základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je teda opísať rozhodujúce
skutočnosti uplatneného nároku, ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo
predloženýmižalobcombudúpotvrdenéalebovyvrátené,keďvprávnejúpraveúčinnejod01.07.2016už
zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP). Toto zákonné ustanovenie upravuje povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť strán sporu, ktorá súvisí s tzv. dôkazným bremenom. V civilnom sporovom konaní spočíva

dôkazné bremeno na žalobcovi, tzn. že je povinný označiť, resp. predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa
preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce jeho nárok, a to nielen čo sa týka právneho dôvodu, ale
aj výšky uplatňovaného nároku. Ak svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho
tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok neunesenia
dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej dôkazné

bremeno spočívalo, a ktorá sa tak dostala do dôkaznej núdze, pretože neponúkla alebo nevedela súdu
ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce pre výsledok
sporu. Základnou povinnosťou žalobcu je preto uplatnený nárok skutkovo vymedziť a jednoznačne
predloženými dôkazmi preukázať. Úlohou súdu je len oboznámiť sa s prednesenými tvrdeniami a
predloženými dôkazmi a posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému

stavu a dostatočne preukazuje dôvodnosť uplatneného nároku.

14. V prejednávanom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba
žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná, preto súd podanú žalobu zamietol. Vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že sumu 400,-Eur poskytol žalovanému omylom bez právneho

dôvodu, čím by na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Z predložených a vykonaných dôkazov má súd preukázané, že žalobca
poukázal žalovanému žalovanú sumu dobrovoľne na základe uzavretej dohody za vykonanie opravy
veci (sedacej súpravy), čo uviedol sám žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 01.12.2017. Je
bez právneho významu, či tak urobil na základe zmluvy o oprave veci podľa § 631 a nasl., resp. 652

a nasl. Občianskeho zákonníka alebo ako neskôr tvrdil na základe sprostredkovateľskej zmluvy podľa
§ 774 Občianskeho zákonníka, prípadne na základe mandátnej alebo inej zmluvy. Súd nepovažoval
za dôvodné ani tvrdenie žalobcu, že k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo poskytnutím peňažných
prostriedkov na účet žalovaného, ktorý opravu veci sám nevykonával, nakoľko účet, na ktorý boli
prostriedky na základe dohody poskytnuté predstavuje len dohodnuté platobné miesto, pričom je bez

právneho významu, či účet vlastní druhá zmluvná strana alebo tretia osoba. Podľa súdnej judikatúry
zaplatenie peňažnej čiastky na iný účet ako účet dlžníka je plnením dlžníkovi, nie majiteľovi účtu, a
týmto plnením nedochádza k bezdôvodnému obohateniu majiteľa účtu (napr. uznesenie Najvyššieho
súdu ČR, sp.zn. 28Cdo/4279/2016 zo dňa 12.10.2016). Súd má preto za to, že dobrovoľné realizovanie
úhrady 400,-Eur na účet žalovaného, vzhľadom na skutkové okolnosti daného prípadu (preukázanie

existencie dohody o účelovom poukázaní finančných prostriedkov) neviedlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného. V konaní tak nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že k poukázaniu
celkovej sumy 400,-Eur došlo omylom bez právneho dôvodu. Vzhľadom na uvedené súd dospel k
záveru, že žalobca žalovanému neplnil omylom bez právneho dôvodu, ale na základe uzavretej dohody.
Dôvody, ktoré strany viedli k uzavretiu dohody o poskytnutí plnenia na účet žalovaného, hoci opravu

veci realizovala tretia osoba (matka žalovaného) sú pre rozhodnutie súdu bez právneho významu.
Keďže predmetom konania bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom poskytnutého
plnenia omylom bez právneho dôvodu, bolo pre rozhodnutie súdu bez právneho významu, či uzavretá
zmluva bola splnená riadne a včas, nakoľko predmetom konania neboli nároky titulom vadného
plnenia zo zmluvy. Pre rozhodnutie súdu bolo právne významné len to, že k uzavretiu dohody o

poskytnutí finančných prostriedkov došlo, čo mal súd preukázané z výpovedí strán, ako aj svedeckej
výpovede matky žalovaného, ktorá opravu sedačky realizovala. Na strane žalovaného preto k vzniku
bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu titulom plnenia bez právneho dôvodu nedošlo, keďže z
vykonaného dokazovania mal súd preukázanú existenciu dohody o účele a výške poskytnutého plnenia,čo vylučuje absenciu subjektívnej vedomosti žalobcu o tom, že plnil žalovanému omylom bez právneho
dôvodu.

15. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže súd žalobu
zamietol, žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

18.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. O svedočnom súd nerozhodoval, nakoľko si svedok napriek poučeniu podľa § 258 CSP náhradu

neuplatnil do desiatich dní, čím jeho právo na náhradu podľa § 258 ods. 3 CSP zaniklo.

20. Na záver súd uvádza, že toto rozhodnutie nepredstavuje prekážku pre prípadné uplatnenie nárokov
z uzavretej zmluvy o oprave veci. Je však potrebné zdôrazniť, že kvalifikované skutkové vymedzenie
uplatneného nároku, ako aj preukázanie jeho dôvodnosti navrhnutými dôkaznými prostriedkami

zaťažuje v sporovom konaní žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s

prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).